V tlačovom stredisku Svätej stolice predstavili 3. februára 2003 dokument Ježiš Kristus darca živej vody - kresťanská reflexia o New Age, ktorý vydalo vatikánske vydavateľstvo Libreria Editrice Vaticana. Dokument je plodom interdikasteriálnej spolupráce v úsilí reagovať na náboženskú a kultúrnu výzvu, ktorú so sebou prináša hnutie New Age. Spolupracovali na ňom: Pápežská rada pre kultúru, Pápežská rada pre medzináboženský dialóg, Kongregácia pre evanjelizáciu národov a Kongregácia pre náuku viery. Osobitnú úlohu zohrala interdikasteriálna komisia, ktorá sa zaoberá novými sektami a náboženskými hnutiami.

Dokument predstavili: kardinál Paul Poupard, predseda Pápežskej rady pre kultúru, arcibiskup Michael Fitzgerald, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, páter Peter Fleetwood, sekretár Rady Európskych biskupských konferencií a Dr. Terézia Osoriová-Gonçalvesová, vedúca pracovnej skupiny zaoberajúcej sa sektami a novými náboženskými hnutiami.

Kardinál Paul Poupard v úvode vyzdvihol tri nábožensko-kultúrne javy, ktoré pomáhajú pochopiť zrod New Age: „Prvý je, že niektorí ľudia nedokážu nájsť priestor pre vieru v transcendentného a osobného Boha, ktorý má moc robiť zmeny v tomto svete. Nepríjemné skúsenosti, ktoré postihli svet, totiž spôsobili, že sa niektorí ľudia stali voči náboženstvu veľmi cynickí. Druhý jav vzniká zo skutočnosti, že v antickej Európe boli predkresťanské náboženstvá veľmi silné a v minulom storočí sa zaznamenal akýsi návrat k ich formám. Niektorí cítili potrebu vymyslieť nové náboženstvo, ktoré by bolo návratom k náboženstvu úzko zviazaného s prírodou a so zemou. Tretí jav predstavuje rastúci záujem o východné náboženstvá a cesty múdrosti. Túžba po exotike viacerých pobáda siahnuť po ezoterických praktikách. Od presvedčenia, že semienko pravdy je v každej náboženskej skúsenosti, sa prechádza k myšlienke, že z rozličných náboženstiev treba pozbierať charakteristické prvky a vytvoriť univerzálnu formu náboženstva. Dobre je to mať na mysli," povedal kardinál Poupard, „keď začujeme nejakú správu týkajúcu sa tibetského budhizmu či stretnutia so šamanom, čo sú bežné veci v hociktorom európskom veľkomeste.

Stojí za povšimnutie, že už dlho pretrváva živý záujem o ezoterické náboženstvá v niektorých slobodomurárskych kruhoch zameraných na univerzálne náboženstvo. Duch tohto nového univerzálneho náboženstva bol populárnym spôsobom sprístupnený v muzikáli Hair z roku 1960, keď sa verejne vyslovilo, že „toto je úsvit éry Vodnára", veku založeného na harmónii, pochopení a láske. V astrologickej terminológii bola epocha Rýb stotožnená s epochou Krista a kresťanstva, no toto obdobie musí čoskoro ustúpiť epoche Vodnára, ére univerzálneho náboženstva, v ktorom veľká časť tradičnej morálky nemá miesto. Bude to tiež čas, keď zmiznú staré rozdelenia medzi mužom a ženou."

Ako kardinál Poupard ďalej povedal, dokument si vyžaduje otvorený prístup. „Nie všetci, ktorí tvrdia, že mali úžitok z terapie New Age, prijali aj ideológiu New Age. Preto je potrebné isté rozlišovanie jednak vzhľadom na produkty s etiketou New Age, jednak vzhľadom na tých, čo by sa mohli považovať za tzv. klientov New Age. Klienti, obdivovatelia, stúpenci, to nie je to isté."

Dokument nie je definitívnym vyhlásením vzhľadom na New Age, ale pastoračnou úvahou a pomôckou. Kardinál Fitzgerald upresnil, že dokument je určený predovšetkým biskupom, duchovným vodcom, angažovaným laikom i všetkým tým, čo sprevádzajú ľudí hľadajúcich odpovede na základné životné otázky.

Pri porovnávaní základných myšlienok New Age a kresťanskej viery sa postupuje v dvoch líniách. V 3. kapitole je to línia spirituality. Aj keď dokument uznáva aspekty skutočného duchovného hladu, ktoré sa nachádzajú v najlepších formuláciách New Age - ako hľadanie harmónie, jednoty, skúsenosti Boha -, zdôrazňuje dialogický charakter kresťanského života tkvejúci vo večnom dialógu v lone Najsvätejšej Trojice a v komunikácii medzi Bohom a človekom. V 4. kapitole nájdeme porovnanie náukového charakteru. V duchu dialógu Cirkev hľadí poza okruh svojich veriacich. Hľadí na všetkých ľudí, ktorým chce priniesť poklad, ktorý jej zveril Boh, inými slovami, živú vodu, ktorú Kristus sľúbil Samaritánke. Táto evanjeliová udalosť komentovaná v 5. kapitole poskytuje vzácne usmernenia, ako sa má kresťan správať voči tým, čo sledujú iné cesty, alebo sú nedôslední vo svojom rozhodovaní.

Niekto by sa mohol pýtať, či medzináboženský dialóg neznamená uznať pozitívne hodnoty, semienka Slova, činnosť Ducha v ľuďoch iných náboženských tradícií, a teda i v najautentickejších vyjadreniach New Age. Pravda, užitočný dialóg môžeme viesť len vtedy, ak máme jasnú identitu. Nemôžeme súčasne aj veriť aj neveriť v Boha, ktorý je nad dejinami, veriť aj neveriť v Krista, Spasiteľa ľudstva, veriť aj neveriť v jeho jediné prostredníctvo a tak ďalej. Je to práve naša katolícka identita, žitá spiritualita, z ktorej musíme vychádzať.

Aj príslušníci iných, veľmi odlišných náboženstiev, ako je hinduizmus či budhizmus, sa nás pýtajú, aká je naša viera a naša duchovná skúsenosť. Nemôžeme im odmietnuť svetlo, ktoré Boh zažal v ich srdci. Vo vzťahu k iným náboženstvám sa Cirkev vyhýba všetkému, čím by mohla odobriť tézy, ktoré nájdeme aj v New Age, napríklad myšlienke jednoty náboženstiev, presvedčeniu, že všetky cesty majú rovnakú hodnotu, obdivu predkresťanských náboženstiev ako keby boli autentickejšie, alebo myšlienke, že človek si môže vytvoriť hocijaké náboženstvo ako nejaký remeselník. Dialóg neznamená zahmlievanie a gumovanie rozdielov, ale musí byť korektný, aby naši partneri vedeli, v čo veríme.

Šiesta kapitola dokumentu je venovaná pastoračným smerniciam. V závere je príloha so zoznamom viacerých pastoračných dokumentov a odkazov na niektoré štúdie týkajúce sa vzťahu kresťanstva a New Age. Za pozornosť stojí uvedený zoznam hesiel, ktoré vysvetľujú nielen najdôležitejšie výrazy moderných diel New Age, ale tiež starších hnutí a ideí, z ktorých New Age čerpá. Svätý Otec vo svojom apoštolskom liste Novo millennio ineunte jasne vyzval, aby sme náš život a činnosť postavili na kontemplácii Kristovej tváre. Akoby ozvenou tohto pozvania sú slová dokumentu: „Veriacich treba povzbudzovať dôverne sa spojiť s Ježišom Kristom, aby boli pripravení nasledovať ho, lebo on je pravá cesta ku šťastiu, k pravde o Bohu a plnosti života pre všetkých mužov a ženy, aby mohli odpovedať na jeho lásku.