Publikáciu vydala Univerzita Komenského v Bratislave ako vysokoškolskú učebnicu Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK. Autorkou je odborná asistentka na Katedre filozofie a religionistiky ThDr. Monika Zaviš, PhD. K dosiaľ používaným skriptám profesora ThDr. Dušana Ondrejoviča Dejiny náboženstiev tak pribudla ďalšia dôležitá študijná pomôcka pre poslucháčov evanjelickej teológie. Hodnota vydanej učebnice spočíva v poskytnutí základných informácií nielen z dejín vybraných náboženstiev (z historickej religionistiky), ale i z religionistiky ako vedecko-systematického odboru. Práve tieto úlohy si stanovila autorka vo svojej práci.

Práca je písaná vedecky, a pritom zaujímavo. Z odbornej aj didaktickej stránky spĺňa kritériá vysokoškolskej učebnice; niektoré, najmä úvodné kapitoly, majú však charakter prehľadovej kompilačnej štúdie. Práca má v podstate dve formálne odlišné časti, i keď to autorka výslovne neuvádza. Prvú tvoria state týkajúce sa religionistiky ako samostatnej vedy o náboženstve (kapitoly 1 - 3); druhú časť state z dejín náboženstiev, teda z deskriptívnej religionistiky (kapitoly 4 - 8).

Na začiatku sa autorka zaoberá hypotézami o vzniku a vývoji náboženstva, potom religionistikou ako systematickým vedným odborom. Pre študentov je dôležité poznanie spoločných rysov, a najmä rozdielov medzi religionistikou a teológiou, čo autorka uvádza výstižnou charakteristikou oboch veličín a ich komparáciou.

V kapitolách 4 až 8 sa autorka zaoberá konkrétnymi náboženstvami, resp. vybranými témami v ich rámci (manizmus, totemizmus, kanaánsky panteón, sviatky v židovstve, formálne princípy islamu, bahajská viera). Podľa nej cieľom učebnice nebolo podať ucelený obraz a všetko dostupné poznanie konkrétneho náboženstva, ale sumarizujúcou formou obsiahnuť vybranú tému. Táto poznámka je dôležitá, pretože vysvetľuje zvolené poradie náboženstiev a celkový obsah práce. V opačnom prípade by sa mohlo zdať, že medzi preberanými náboženstvami nie je historický ani prirodzený súvis.

Zoradenie uvedených náboženstiev má však svoju logiku. Z hľadiska moderného triedenia náboženstiev podľa Kurta Rudolpha a Jana Hellera na štyri skupiny: kmeňové (napr. animizmus, fetišizmus), staroveké národné (egyptské, antické, slovanské, keltské ap.), súčasné svetové (kresťanstvo, islam, budhizmus) a odvodené z tradičných systémov, čiže synkretistické (New Age, scientológia atď.) je zrejmé, že autorka z každej skupiny vybrala jedno, resp. dve náboženstvá. Z kmeňových náboženstiev je zastúpený manizmus a totemizmus, zo starovekých kanaánske a židovské náboženstvo, zo svetových náboženstiev islam a z nových, tzv. druhotných a synkretistických náboženských hnutí bahaizmus.

Prednosťou práce je prehľadné, odborné spracovanie jednotlivých kapitol s odkazom na ďalšiu bibliografiu a veľmi dobrá jazyková a štylistická úroveň. To je dôležité aj preto, lebo študenti v nej dostávajú nové fakty a informácie, s ktorými sa dosiaľ málo alebo vôbec nestretli. Práca je však vhodná taktiež pre ďalších záujemcov o problematiku dejín, učenia a kultu náboženstiev a nových, respektíve alternatívnych náboženských hnutí, z ktorých viaceré, najmä ezoterické, sa stali sektami.

Po vydarenej prvej časti Repetitória má čoskoro nasledovať jeho pokračovanie, na ktorom autorka v súčasnosti usilovne pracuje.