„Ježiš prežil ukrižovanie a znova cestoval na Východ, tentoraz pod menom Yuz Asaf. Usadil sa v Kašmíre, pokračuje príbeh, kde sa oženil a zomrel prirodzenou smrťou. Židia v Šrínagare, hlavnom meste Kašmíru, doposiaľ uctievajú starú kryptu, o ktorej po generácie veria, že je v nej Ježiš - alebo Iša, ako ho oslovujú - pochovaný." (Bol Ježiš v Indii?, Satya – Series, 1987; s. 3)

 

Odpoveď:

Pre veriaceho kresťana je odpoveď jasná: Kristus po ukrižovaní a pochovaní na tretí deň vstal z mŕtvych, počas nasledujúcich štyridsiatich dní sa zjavoval svojim verným a potom vstúpil na nebesia. Avšak v poslednom čase sa vynárajú odlišné teórie, ktoré ponúkajú rozličné tvrdenia o udalosti ukrižovania a z nich odvodzujú názory o ďalšom Kristovom pôsobení.

Na skutočnosť ukrižovania v zásade reagujú nasledovne: 1. Kristus bol ukrižovaný, ale neumrel, išlo len o klinickú smrť. V hrobe sa prebral a sám, alebo s pomocou apoštolov, z neho unikol. 2. Ukrižovaný vôbec nebol Kristus, namiesto neho podstúpil túto smrť jeho mladší brat, prípadne dvojča či dvojník. Takto prebratý, alebo dokonca vôbec neukrižovaný Kristus potom opustil Palestínu a odišiel do ďalekej cudziny. Napríklad podľa niektorých cez Sibír prišiel do Japonska, iní hovoria, že odišiel do Indie, Európy a sú aj takí, čo tvrdia, že prišiel do Ameriky (mormóni). Jedna z posledných teórií tvrdí, že bol mimozemšťan a celé ukrižovanie a zjavovanie sa vzkrieseného Krista bolo len akousi holografiou, či virtuálnou realitou na vyššej technickej úrovni, než ju poznáme dnes.

Venujme sa prvému problému - či Kristus na kríži naozaj umrel. Tento fakt opisujú všetci evanjelisti. Očitý svedok sv. Ján píše: „Keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu nohy, ale jeden z vojakov mu prebodol kopijou bok, odkiaľ hneď vyšla krv a voda" (Jn 19, 33-34). Aj zo všetkých kázní apoštolov (a to ešte v Jeruzaleme) a apoštolských listov je zrejmé hlásanie Kristovej smrti na kríži. Nepriamo to potvrdzuje aj Turínske plátno. Podľa výsledkov skúmania nesie odtlačok tela všetky znaky mučenia, aké sú opísané v súvislosti s Ježišovým utrpením: bičovanie, bitie, korunovanie tŕním, prebodnutie boku atď.). Pravdepodobnosť, že tieto znaky by sa zhodne vyskytli aj u iného odsúdenca je taká malá, že s určitosťou možno tvrdiť, že Turínske plátno je Kristovým odtlačkom. Experti potvrdzujú, že ide o odtlačok mŕtveho tela. Okrem posmrtnej strnulosti sú tu aj stopy onej „krvi a vody" z prebodnutého srdca, čo je jav, ktorý môže nastať len po smrti.

Pri úvahe, že Kristus bol klinicky mŕtvy, ťažko pripustiť, že by opustil hrob. Aj historik Jozef Flávius píše, že počas židovskej vojny bol na jeho príhovor sňatý z kríža jeho známy. Nemohol však vôbec používať končatiny a po čase zomrel. Predpoklad, že ukrižovaním vysilený Kristus vynaložil obrovskú námahu pri odvalení kameňa (zvonka zapečateného) a potom bol schopný v noci odísť na prerazených nohách, je jednoducho absurdný.

Pomohli mu apoštolovia? Hrob bol zapečatený a strážený. A rímska stráž nespala. Zásah apoštolov je vylúčený. Farizeji síce chceli nahovoriť vojakov, aby svedčili, že v noci učeníci Krista ukradli, ale počas viacročného obdobia, keď apoštolovia pôsobili v Jeruzaleme, neboli nikdy takto obvinení a vyšetrovaní. A pritom krádež mŕtvoly bola zločinom, ktorý odsudzovalo nielen židovské, ale i rímske právo. A navyše boli to ženy, ktoré im priniesli zvesť o prázdnom hrobe.

Ďalšou otázkou je, či na kríži neumrel namiesto Krista niekto iný. Kresťanská viera stojí od počiatkov na umučenom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Za túto pravdu boli apoštolovia i mnohí Ježišovi učeníci a nasledovníci ochotní položiť svoje životy. A nikto z protivníkov kresťanstva počas stáročí nespochybňoval Kristovo ukrižovanie. Farizeji, ktorí sa s ním viac ráz stretli a hádali, by to predsa museli zistiť ako prví. Podobne ani židovská tradícia zachytená v Talmude o tomto nepochybuje, napriek tomu, že Krista odmieta a bagatelizuje. Takisto o tom nepochybujú ani dobové spisy, dokonca vrátane gnostických, ktoré inak veľa fantazírujú o jeho živote a vzťahoch. Až do dnešných čias nik neprišiel s názorom, že na kríži umrel niekto iný než Ježiš Kristus. Nakoniec, zo spôsobu konania, z postojov a slov, podľa toho, ako sa Kristus správal počas vyšetrovania a ukrižovania je jasné, že ide o toho istého Krista, ktorý pred týmito udalosťami hlásal svoje učenie ľudu a vyučoval apoštolov. Sám viackrát zdôrazňoval očakávané utrpenie a prisľubuje svoje zmŕtvychvstanie. Ak by na základe zámeny osôb apoštolovia hlásali jeho smrť a zmŕtvychvstanie, išlo by o podvod, ktorý by síce krátkodobo mohol zabrať, ale bol by odsúdený na zánik. Nikomu sa totiž nechce celý život riskovať a obetovať sa kvôli podvodu. V prípade, že na kríži by neumieral Kristus, stál by tam jeho milovaný učeník, stála by tam Mária Magdaléna, ktorá mu vďačila za uzdravenie? Kristus, ktorý by bol navyše ušiel do cudziny, by asi znechutil a sklamal svojich učeníkov. Ak by to aj naozaj urobil, je nemysliteľné, že človek s jeho vlastnosťami by sa utiahol a zvyšok života by prežil v skrytosti. Kristus žil pre svoje poslanie, žil, aby vyučoval. Navyše v cudzine by sa nemusel obávať nepriateľstva farizejov a mohol by slobodne ďalej pôsobiť a získavať stúpencov. V konečnom dôsledku by sa potom kresťanstvo muselo šíriť do sveta práve z týchto oblastí. Nič také sa však neudialo.

Ak sa teda zamýšľame nad spomínanými teóriami, musíme konštatovať, že všetko nasvedčuje tomu, že na kríži trpel a umrel a následne vstal z mŕtvych ten Kristus, ktorý tri roky chodil po Izraeli, vyučoval ľud a apoštolov a ohlasoval príchod Božieho kráľovstva. Iné teórie nemajú opodstatnenie.