Strach z budúcnosti je fenomén, ktorý ľudí zamestnával odpradávna. Dnes, keď sa svet stal vplyvom informácií jednou „veľkou dedinou", vystupuje mimoriadne intenzívne. Veď správy o nešťastiach a tragédiách sa už o niekoľko minút dostanú do uší poslucháčov a pred oči divákov. Aj pracovníci médií dobre vedia, že práve tragické správy sú tie, ktoré najväčšmi vzbudzujú pozornosť publika. Kto prinesie čo najskôr a najpodrobnejšie správy o nešťastí či katastrofe, ten je úspešný, stúpa sledovanosť jeho programov. Dlhodobý vplyv zlých správ na jednej strane vyvoláva istú povrchnosť či až ľahostajnosť k utrpeniu neznámych ľudí, avšak na druhej strane pozvoľna zanecháva na psychike pocity neistoty, ba až strachu z uvedomenia si vlastnej krehkosti. Takéto úzkostné pocity v nás môže ďalej umocňovať i naša konkrétna spoločenská situácia, ale aj rozmanité osobné tragédie a zlyhania či vážna choroba. A keď k tejto reálnej neistote života pridáme ešte skutočnosť, že sa blížime k prelomu tisícročí, k akémusi magickému roku 2000, tak to mnohých môže viesť k apokalyptickým očakávaniam skorého konca sveta. Toto súčasné psychosociálne pozadie ľudí veľmi dobre poznajú i novodobí obchodníci s náboženstvom. Preto väčšmi alebo menej priamo podporujú vedomie úzkosti, strachu a neistoty z budúcnosti. Avšak neváhajú k tomu pridať aj svoj zaručený a jediný správny recept na záchranu - či už celého sveta, alebo aspoň toho osloveného.

Tí však, čo sa spoliehajú na pravdivosť výrokov Pána Ježiša Krista vedia, že nielen porušená príroda a ľudská zloba sú konštantou života na našej modrej planéte a že nad dejinami ľudstva nepanuje iba zlo, ale že nad všetkým stojí v skrytosti zvrchovaný Pán. Rozhodujúca bitka ľudských dejín je teda už vyhraná - Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, víťazstvo je isté. A On bude mať aj posledné slovo nad dejinami. Nielen ľudstva, ale i každého jednotlivca. Táto kresťanská nádej, ktorá je založená na pravdivosti slov Toho, ktorý o sebe vyhlásil, že je cesta, pravda a život, je vnútorným zdrojom nepochopiteľnej istoty a stability vzhľadom na budúcnosť pre všetkých, čo sa s dôverou na Neho spoľahli. Zároveň je aj ochranou pred pokušením uniknúť zo svojej krehkosti do pút povery či pseudonáboženských praktík. Teda tí, čo sú Kristovi, nemajú dôvod báť sa budúcnosti ani v tomto mnohými takom očakávanom čase na prelome tisícročí.