Rimania mali jedno pravdivé heslo: „Principiis obsta" (Odporuj počiatkom). Poznali, že veľké veci majú zvyčajne malé začiatky. Tie určujú aj koniec - kde začneš, tam skončíš. Nezdolateľný Boží ľud bol Izrael, pokiaľ bezvýhradne patril Bohu. O tom sa presvedčil aj moábsky kráľ Balák, ktorý sa obával Izraela, a preto povolal veštca Bileáma, aby mu ho preklial. Bileám sa niekoľkokrát pokúšal splniť kráľovu žiadosť, ale nakoniec zistil, že „čary sa nechytia Jákoba ani zariekania Izraela" (4 M 23, 23). Vyriekol o ňom dokonca prorocké slovo: „Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela a zdrví sluchy Moábove i temená všetkých synov Šétových" (4 M 24, 17). Boží ľud však podľahol vnútornej nákaze. Niekto tam totiž dostal geniálny nápad (podľa 4 M 31, 16 to bol sám Bileám), aby to skúsili nie s „koncom", ale so „začiatkom". A tak moábske ženy pozvali izraelských mužov na hostinu. Neukázali sa im ako nepriatelia, naopak - pohostili ich. Čo na tom, že to bola hostina na počesť ich božstva?! Veď iný Boh okrem Hospodina predsa nejestvuje! A tak sa Izraeliti poklonili ich bohu Baalovi. To bola „infekcia", ktorou sa Izrael nakazil, až jej napokon podľahol.

Infekcia je počiatok, ktorému musíme odolávať. Spôsobuje ju nepatrný mikrób, ktorý sa do organizmu dostane malou rankou v koži. Tu sa nesmie mávnuť rukou: Čo tam po jednom mikróbovi! Ženy vedia, že očko na pančuche, ktoré sa im zatrhne, znamená koniec, lebo o chvíľu je tam veľká diera. Preto sa treba vyvarovať zatrhnutiu očka. Keď sa diera zväčší, pančuchy sú už viac-menej nepoužiteľné a musia sa vyhodiť. Platí to aj pre ostatné životné prípady. Čím je zárodok menší, tým je zákernejší. Veľký by si človek všimol, malý nezbadá, podcení ho a skaza je hotová.

To isté nám prichodí na um, keď sa v rámci telesnej výchovy v školách majú do učebných osnov - a teda i do každodennej praxe - zaradiť cviky, ktoré sa praktizujú v joge. (Iniciátormi tohto jogínskeho programu je spoločnosť Joga v dennom živote, na ktorej čele stojí autokratívny guru svámi Mahéšvaránanda. Podrobnejšie sa tejto kauze venujeme na str. 3 až 6 - pozn. red.) Ako telesné cviky sú to neškodné veci. Ale ako súčasť hinduistického učenia a kultickej praxe, ku ktorej skôr či neskôr privádzajú, sú pre naše deti veľmi nebezpečné. Na záver ešte jedno pripodobnenie: Fajku môžeme začas nosiť ako ozdobu, ale koniec toho je, že si ju pripálime a začneme fajčiť a otravovať seba aj iných - lebo fajka je nerozlučne spojená s tabakom. Preto odolávaj v začiatku!