Na svojom zasadaní 5. októbra 2000 sa Výbor Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví v SR (ESPŠS) zaoberal projektom R.A.S.T. - Jogové cvičenia v dennom režime práce žiakov všetkých stupňov a typov škôl a príprava pedagogických pracovníkov na ich realizáciu -, ktorého protagonistom je spoločnosť Joga v dennom živote (JDŽ) a ktorý 19. januára 2000 schválilo Ministerstvo školstva SR. Na základe tohto projektu sa de jure, ale i de facto - v rámci povinného predmetu telesná výchova, ako i samostatného výberového nepovinného predmetu - má do nášho školského systému implantovať joga. K tomuto (podľa nás nepremyslenému) kroku zaujala ESPŠS jednoznačne záporné stanovisko, ktoré uverejňujeme v jeho plnom znení:

 

1. Výber projektu:

a) Systém výberu metódy na riešenie pedagogických problémov je zaujatý. Na základe podkladov vypracovaných k tomuto projektu je zrejmé, že rozhodnutie o použití postupu jogových cvičení podľa guru svámi Mahéšvaránandu na riešenie pedagogicko-výchovných problémov žiakov sa neporovnalo s inými, podľa nás vhodnejšími typmi pedagogicko-psychologických či telovýchovných postupov;

b) Rozhodnutie, že jogový systém v predkladanom projekte je optimálny, sa uskutočnilo bez uvedenia kladov a záporov, ako aj bez porovnania s inými jogínskymi školami a systémami. Chýba nestranné porovnanie jednotlivých jogínskych škôl použiteľných na riešenie tohto pedagogického problému. V projekte uvádzaný jogínsky systém navyše nie je vedecký - všeobecne uznávanými vedeckými kritériami a autoritami prijatý ako pedagogická metóda;

c) Projekt je zrejme jednostranný, lebo neuvádza žiadne riziká vyplývajúce z jogínskych cvičení, ktoré sú v súčasnosti v odbornej literatúre už dostatočne zdokumentované.

 

2. Ideologickým východiskom jogínskych cvičení predkladaných v uvedenom projekte je hinduizmus interpretovaný guru Paramhansom svámi Mahéšvaránandom, ktorý je autorom systému známeho pod menom Joga v dennom živote. Zverejnené podklady o tomto systéme obsahujú súčasti so všetkými znakmi kultického systému. Z týchto dôvodov uvedený systém nepokladáme za nábožensky neutrálny.

 

3. Režim školského vyučovania vychádza z predpokladu autority učiteľa. Presadzovaním a odporúčaním tohto systému v školskom prostredí smerom k žiakom môže dochádzať k zneužívaniu postavenia nadriadeného voči závislej osobe - žiakovi. Žiaci nemusia byť dostatočne kvalifikovaní posúdiť dosah a následky praktizovania tohto typu náboženských aktivít, najmä z dlhodobého hľadiska. Preto sa nedá vylúčiť manipulatívny prístup učiteľov voči žiakom. Takisto neexistujú žiadne garancie nezávislosti učiteľov od jogínskeho hnutia vedeného guru Paramhansom svámi Mahéšvaránandom. Pri preberaní mantry od guru sa žiak zaväzuje absolútnou oddanosťou voči učiteľovi. Preto uvedený systém zvyšuje senzitivitu a iracionalitu a vyvoláva zvýšenú náchylnosť k sektám založeným na guruizme.

 

4. Ideologicko-náboženská výchova v štátnych školách určená pre všetkých žiakov sa môže systematicky uskutočňovať len s výslovným, vopred daným súhlasom rodičov. V projekte nie je uvedený systém zabezpečenia tohto súhlasu, čím sa porušujú zásady náboženskej slobody. Nie je nám známy systém postupu voči žiakom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov odmietnu účasť na týchto cvičeniach. Praktizovanie uvedeného systému nezaisťuje rešpektovanie náboženskej neutrality vyučovacieho procesu. Takisto zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností nepovoľuje prístup štátom neregistrovaných náboženských spoločností - a podľa odborných kritérií spoločnosť Joga v dennom živote bez akýchkoľvek pochybností takou spoločnosťou je - do škôl a iných verejnoprávnych inštitúcií.

 

5. Uvedený systém prirodzeným spôsobom nenadväzuje na kultúrne tradície našej spoločnosti.