Z mnohých ľudí sa však stali sebazbožňovatelia. Sú presvedčení, že človek je v podstate dobrý a môže dosiahnuť dokonalosť. Východné náboženstvá (podobne ako hnutie New Age, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú) posúvajú túto túžbu po dokonalosti až do krajnosti učením, že na najvyššom stupni „osvietenia" môže človek splynúť s bohom. Podľa nich záleží v prvom rade na človeku, aby rozvinul techniku, ktorá v ňom oslobodí božstvo.

V totalite za nás rozhodovali iní a predkladali nám hotové len to, čo sa hodilo na dosiahnutie ich cieľov - bez akejkoľvek možnosti výberu. Teraz však záleží na každom z nás - máme možnosť a musíme sa rozhodnúť sami. Zaiste nikto neurobí také rozhodnutie, ktoré by mu samému akokoľvek ublížilo. Ak to poviem veľmi zjednodušene, nikomu nie je jedno, čo je, ako sa oblieka a pod. Takisto si vyberáme, čím naplníme svoju myseľ (literatúra, filmy - kultúra vôbec). Buď to našu myseľ upokojí, alebo naopak nepríjemne rozruší, rozbúri. V týchto dvoch oblastiach je rozhodovanie pomerne jednoduché. Avšak v duchovnej oblasti je už omnoho ťažšie sa orientovať, čo je vhodné a čo nie.

 

Ako sme „objavili" jogu

Takisto my s manželom sme v tom čase hľadali smer pre náš život. Začiatkom sedemdesiatych rokov sme boli v skupinke záujemcov o praktizovanie hathajogy v Havířove. Spočiatku to bola ďalšia z foriem fyzických aktivít, ktorým sme sa venovali. Postupne sme absolvovali rôzne kurzy a semináre, doma i v zahraničí, zamerané na jogu. Zaoberali sme sa očistnými technikami tela, ásanami, pránájámou (sústavou dychových cvičení), relaxáciami, kontempláciou, meditáciami i masážami. Dokonca v snahe získať ďalšie skúsenosti a nájsť vlastného guru sme v roku 1972 išli do Indie, kde sme navštívili niektoré ášramy. Nadobudnuté poznatky sme odovzdávali v kurzoch jogy ako cvičitelia. Po niekoľkoročnom hľadaní duchovného vodcu sme sa stali žiakmi svámiho Mahéšvaránandu, ktorý má svoj hlavný ášram vo Viedni (Šrí Díp Mádhava Ášram), kde dodnes žije. Dostali sme osobnú mantru a pod jeho vedením sme pokračovali v praktizovaní systému Joga v dennom živote, ktorý práve zostavil. Tento systém bol navrhnutý takým spôsobom, aby získal veľký počet nasledovníkov všetkých vekových skupín. Joge sme sa venovali celých 15 rokov. Toto obdobie som opísala v nasledujúcom svedectve:

Ako väčšinu ľudí v tom čase ma ako dieťa pokrstili v katolíckom kostole, kde som bola aj birmovaná. O tom, kto a kde je Boh a kým je Ježiš som však nemala ani poňatia. Na odpustenie drobných detských neprávostí som mala odriekať určitý počet otčenášov. Nechápala som zmysel tejto modlitby a vôbec som nevedela, čo znamená. Od svojich pätnástich rokov si uvedomujem, že vo mne bola túžba poznať Boha, poznať zmysel svojej existencie. O tom, že Boh musí byť, som bola presvedčená podľa všetkého stvoreného okolo mňa. Kde a ako Boha hľadať som však nevedela. V roku 1963 som sa vydala a odsťahovala sa z Prahy do Havířova. O šesť rokov neskôr začali v Havířove kurzy hathajogy. Telesné cvičenia som si obľúbila, čoskoro som ich zvládla natoľko, že som sa sama stala cvičiteľkou, onedlho metodičkou jogy pri TJ Slávia.

V kurzoch pre pokročilých sa však čoraz častejšie hovorilo o bohu. Slovo joga sa prekladá ako spojenie s bohom. Ide tu však o neosobného boha Brahmu, či o kozmickú energiu (brahmadžjóti). Citovali sa tu i niektoré biblické verše ako napríklad: „Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom" (1 Jn 4, 16). Áno, boli sme vedení do vyššieho stavu vedomia, ku spojeniu s bohom - avšak bohom neosobným -, aby sme mohli zakúšať jeho lásku skrze guru, ktorý bol a je uctievaný ako Boh... Ten, kto praktizuje jogu, sa usiluje o sebazdokonalenie osobnosti prostredníctvom jogovej techniky. Aj ja som sa chcela prostredníctvom jogy očistiť od všetkého zlého. Východná filozofia totiž učí, že človek je v jadre dobrý, má však určité nánosy nečistôt, ktoré treba odstrániť. Nezostala som iba pri cvičení ásan, ale praktizovala som aj očistné cvičenia nosných dutín, žalúdka, čriev - neti, dhauti, bhasti, šankaprakšalánu - všetko, čo bolo dostupné. V mojom dennom programe bola i pránájáma, meditácia, relaxácia s autosugesciami či relaxácie vedené guru.

 

Jedenásť rokov žiačkou

Aby som prenikla do tajomstiev jogy hlbšie, navštívila som ášramy v severnej, strednej i južnej časti Indie. Túžila som po osvietení, ktoré joga sľubuje. Mala som túžbu dosiahnuť to, čo joga a jej vodcovia ponúkajú - pokoj, radosť, šťastie, vyrovnaný život a múdrosť od Boha. Nakoniec som sa rozhodla pre osobné zasvätenie guru. Jedenásť rokov sme spolu s manželom strávili pod duchovným vedením indického učiteľa svámi Mahéšvaránandu. Boli sme pri zrode jeho pôsobenia v našej republike. Spočiatku sa systém Jogy v dennom živote vôbec nepraktizoval. Cvičili sme pod jeho vedením ásany, i keď on sám sa príliš telesnému cvičeniu nevenoval. Zato omnoho viac sme robili hlbšie relaxácie s pôsobením sugestívnych formulácií. Spočiatku som sa po cvičení cítila dobre, stále ma to väčšmi priťahovalo. V prvej fáze spoločné stretnutia s guru svámi Mahéšvaránandom (satsangy) nebývali časté (2 až 3-krát do roka). Konali sa na pozvanie jeho žiakov. Avšak neskôr začali nadobúdať iný charakter a bývali častejšie. Svámi Mahéšvaránanda tak získaval stále silnejšiu pozíciu a vplyv.

Väčšinou tieto stretnutia trvali jednu hodinu i dlhšie. Počas nich sme uctievali nielen svojho guru, ale aj hinduistické božstvá, ktorých mená sme vzývali tým, že sme spievali kírtany, či bhadžany, čo sú krátke refrény spievané v sanskrite na ich oslavu. Časté boli aj jednobodové koncentrácie napríklad na plameň sviečky, či meditácie nad obrazom učiteľa svámi Mahéšvaránandu, pri akomsi oltári Paramhansu svámi Mádhavánandu, ktorého sme my žiaci uctievali ako svätého. Pod vedením guru sme meditovali a zostávali vo vytržení či tranze s určitými zážitkami. Týmto spôsobom som bola vťahovaná do vecí, o ktorých som nemala ani poňatia! Nehovorilo sa o tom, prečo a s akým cieľom tieto veci robíme, bolo to posvätné, skryté. Odriekavali sme osobné mantry pomocou mály - čo sú korálky zo 108 zvláštnych indických semien - údajne na zmenu osobnosti. Všetko, čo sme konali, sa opieralo iba o city a osobné zážitky. Taktiež sme robili násilné dychové cvičenie - mukabhastriku - čo viedlo až k omdlievaniu. Necítila som sa dobre. Napadali mi zlé myšlienky a zlé túžby, akoby ma niečo ovládalo...

Joga bola pre mňa všetkým. Životným štýlom spojeným s vegetariánstvom a s vierou hinduistu. Praktizovala som radžajogu, karmajogu, ale hlavne bhaktijogu - cestu oddanej služby guru. Bola som členkou Unitárie, navštevovala som prednášky o rôznych náboženských smeroch, mudrcoch i mystikoch. Zaujalo ma to. Nechýbala som na nijakom jogínskom sústredení. Na dosiahnutie toho, čo joga sľubovala, som podriadila všetok svoj čas i dovolenky, a to po celých pätnásť rokov. Asi po roku pôsobenia svámi Mahéšvaránandu nastal čas na obrad zasvätenia s odovzdaním osobnej mantry. Okrem iného sa týmto spôsobom dosiahol väčší vplyv guru na žiaka. Aj to sme prijali. Hodiny meditácií a neustále sa opakujúce spevy so sprievodom malých činel (kartál) nám mali priniesť duchovnú skúsenosť, určité pocity, priblížiť nás k bohu. Nikto z nás však nechápal, čo za pôsobenie sa za tým skrýva, načo vlastne také praktiky slúžia. Pýtať sa nikto nechcel, lebo takým človekom by všetci opovrhovali. Pod vedením svámi Mahéšvaránandu bolo vždy zrejmé, že tu nejde o zlepšenie fyzickej kondície, lepšie dýchanie, ale o veľmi zjavné duchovné pôsobenie a cieľ. Svámi Mahéšvaránandu sme mali ako sprostredkovateľa Boha na zemi. Vzdávali sme mu všetku úctu a obdiv, ležali sme pri jeho nohách! Prinášali sme mu rôzne obety, mnohí mu upísali svoje životy, financie, niektorí z nás i celý svoj majetok. Duchovný učiteľ - Majster sa v sanskrite nazýva guru. Guru znamená „Božské svetlo", „Svetlo vedomia" a zároveň je to stav Najvyššieho poznania, ktoré možno dosiahnuť. Guru je Majster, ten, kto vedie od temnoty ku svetlu, od nevedomosti k poznaniu. Podľa slov svámi Mahéšvaránandu Majster prebúdza a rozvíja schopnosti žiaka, podobne ako záhradník pestuje rastlinku, ktorú zasadí: dáva jej potrebné živiny, ochraňuje ju pred škodcami a rastlinka môže rásť. Majster dáva žiakovi požehnanie, silu, ukazuje mu, kadiaľ vedie cesta - a žiak môže ísť k svojmu cieľu. Pôsobenie svámi Mahéšvaránandu je veľmi sugestívne, preto sa mu mnohí bezvýhradne vydali (napospas). Takto vzniká absolútna závislosť od guru ako od svojho boha. Ak ste pokročilejší adepti jogy, potom guru riadi a ovláda váš život! V skutočnosi sa svámi nechával uctievať ako Boh (aj keď to o sebe nehovoril). Jeho mocný vplyv na nasledovníkov dokresľuje zdanlivo druhotná epizóda z letného jogistického tábora, ktorý sa konal neďaleko Budapešti: Počas obeda, vo vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov od jeho stanu, napomenula môjho manžela jedna z terajších predstaviteliek spoločnosti Joga v dennom živote, že sedel chrbtom k svámimu, a to značí neúctu k jeho osobe.

Ako misionár hinduizmu sa svámi Mahéšvaránanda snažil prostredníctvom cvičenia jogy získať čo najviac učeníkov. Dnes však viem, že to, čo učí a čo na svojich žiakoch praktizuje, nie je iba vymývanie mozgov, ako to niektorí tvrdia, ale priamo napájanie sa na hinduistické božstvá a otváranie sa im! V Biblii sa píše, že duchovné pôsobenie poznať po ovocí. Naše rodinné vzťahy však neboli dobré. Problémy narastali. Nevedela som si s tým poradiť a tak som svoj denný program rozšírila o ďalšie jogové techniky. Šla som cestou sebazdokonaľovania, ale aj veľkej samoty. Áno, cvičením som sa dokázala odreagovať, ale nanovo som sa vracala späť do reality ťažkostí a prázdnoty. Boli narušené rodinné vzťahy medzi nami, medzi rodičmi a deťmi, ktoré dospievali, i medzi mnou a manželom. Nešlo o nedostatok lásky, ale o studenú vojnu a nenávisť. Išlo to tak ďaleko, že nejaký čas po zasvätení guru som prežívala obdobie, keď mi nezáležalo na živote. Spomínam si, že celá rodina sme boli na dovolenke vo vtedajšej Juhoslávii, ja som sedela za volantom auta s túžbou roztrieštiť sa o skalu... Nevedela som si poradiť so svojím životom. Veď sme sa od seba všetci vzďaľovali! Vôbec som to nechápala - vyvinula som predsa toľko úsilia „na ceste k bohu".

 

Vyslobodenie

Modliť som sa nevedela. Tak som jedného večera sedela v meditačnej polohe a volala k Bohu o pomoc. Nemala som silu pokračovať v takom roztrieštenom živote, trhalo mi to srdce; nebola som schopná urobiť životné rozhodnutie. Cítila som, že som opustený, prázdny a neschopný človek. Boh ma vtedy vyslyšal a poslal mi pomoc. Krátko nato prišla moja známa, ktorá predtým spolu so mnou vyše desať rokov cvičila jogu. Prišla ako kresťanka s tým, že sa za mňa modlí. Povedala mi, že pomôcť mi môže iba Ježiš. Nič som nechápala - Ježiša som nepoznala. Počas niekoľkých dní som sa akoby zázrakom ocitla medzi rozhodnými kresťanmi, ktorí milujú a nasledujú Ježiša celým srdcom. Bolo to v těšínskej oblasti. Tam sa Boh dotkol môjho srdca. Ukázal mi môj stav a poskytol mi aj životné riešenie. Dal mi poznať svoju lásku, moc i múdrosť. Neviem, ako to povedať, ale vedela som, že Boh tam je a hovorí práve ku mne. Keď sa hovorilo o „Božej práčke" - o tom, ako On má moc vyčistiť ľudské srdcia, veľmi ma to oslovilo. Poznala som, že títo ľudia sa neopierajú len o nejakú filozofiu, ale skutočne žijú s Bohom. Chcela som vedieť čoraz viac o Ježišovi, o Božom Slove.

Nastal deň, keď som pochopila, že musím urobiť rozhodnutie - žiť buď s Pánom, alebo bez neho. Ježiš za mňa z lásky položil svoj život, aby som ja nemusela blúdiť, žiť bez lásky, bez svetla a bez nádeje. Už som sa rozhodla. Nechcem v tom „svinstve" zahynúť! Nikto iný a nič ma neočistí. Žiadna jogová technika neočistí naše srdce, naše svedomie ani podvedomie. Iba krv Ježiša Krista z nás zmýva každý hriech. Vyznala som pred Bohom, ľuďmi i diablom Ježiša ako svojho jediného Pána a Spasiteľa. On mi odpustil moje hriechy, bola som vyslobodená z jogy a modlitbami rozviazaná z vplyvu temných mocností, ktoré sa za jogou skrývajú. Porozumela som, že tieto dve cesty - cesta jogy a kresťanstva - sú nezlučiteľné. Spálila som všetky mosty s klamnou minulosťou - bludné knihy o joge ako o ceste k Bohu a k osvieteniu - tajné náuky Tibetu, Bhagavadgítu, Budhovo učenie, Evanjeliá východných mudrcov a ďalšie. To, čo pre mňa bolo také vzácne a drahé sa mi stalo ako hnoj!

Ježiš povedal: „Ja som cesta, i pravda, i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa" (Jn 14, 6). Nie všetky cesty vedú k Bohu, ako sa mnohí domnievajú. Ježiš je teraz mojou cestou, On hovorí nasleduj ma, On je hoden, aby som ho nasledovala. Hľadala som Božiu lásku, pokoj, radosť, osvietenie. Nevedela som však, čo je pravda. Brala som jogu ako to pravé, ale bola som na mylnej ceste. Nevedela som o existencii absolútnej nemennej pravdy. Ježiš povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí" (Jn 8, 32). Oslobodí vás od hriechu, diabla, dušu oslobodí od smrti a napokon aj od večného zahynutia - taktiež od falošných učení a bludných ciest.

Chcela som žiť šťastný život. Ježiš o sebe hovorí, že prišiel, aby sme mali život, a to v hojnosti. Písmo nám dokonca hovorí, že „kto má Syna, má život; kto nemá Božieho Syna, nemá život" (1 Jn 5, 12). Tým, že som prijala Kristovu pomoc, môj život i život mojej rodiny sa úplne zmenil. Už šestnásty rok som v Božej škole. On mi dáva silu a schopnosť odpúšťať, prejaviť lásku, mať úctu, žiť v pokoji a radosti. Mojím pánom býval guru - dnes je ním Ježiš, Jemu patrím i slúžim. Moje najobľúbenejšie Božie slovo, ktoré sa naplnilo v mojom živote, je z Jeremiáša (29, 13): „Budete ma hľadať a nájdete ma, keď ma budete hľadať celým srdcom, dám sa vám nájsť."

 

Záver

V komunistickom režime nebolo možné sa na verejnosti zaoberať duchovným cvičením. Pre väčšinu záujemcov bolo ťažké zvládnuť ásany (pozície tela), nebolo možné sedieť v lotosovej pozícii alebo vôbec v akejkoľvek meditačnej pozícii bez bolesti. Avšak žiaci svámi Mahéšvaránandu prichádzali z veľkej časti kvôli hathajoge (telesným cvičeniam), ktorú ľudia chápu len ako telocvik bez duchovného obsahu. Potom prišla tá „geniálna" myšlienka: svámi Mahéšvaránanda začal vytvárať systém Joga v dennom živote. Náhle bola joga dostupná všetkým. Všetkým generáciám i tým menej pohyblivým ľuďom. Tento systém totiž začína postupným precvičovaním a uvoľňovaním kĺbov a svalov celého tela. Pre svoj zámer získal aj lekárov na severnej Morave. Vyšla i kniha Joga očami lekára. Joga v dennom živote však časom prechádza do bhaktijogy - u pokročilejších cvičencov postupne rastie podiel a význam duchovných cvičení, predovšetkým meditácií, ktoré začínajú ovplyvňovať spôsob ich života a utvárania ich osobnosti.

Joga v dennom živote o sebe nevraví, že je náboženstvom, napriek tomu jej základom je silné duchovné pôsobenie a zmena celého života, vrátane myslenia. Ako kresťania sme porozumeli, že celý tento systém nemá s Bohom Biblie vôbec nič spoločné. Náš Boh - Stvoriteľ - nás vyzýva, aby sme oslavovali Jeho samého, milovali jediného Boha! - „Lebo hoci aj sú takzvaní bohovia, či už na nebi alebo na zemi, akože aj je mnoho bohov a mnoho pánov, no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko, aj my sme pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko, a aj my sme skrze Neho" (1 Kor 8, 5–6).