Pôvodne bol hinduizmus náboženstvom len samotných Indov. Na medzinárodnej konferencii hinduistov v roku 1966 prijali ich vedúci predstavitelia princíp kresťanskej misie a rozhodli sa, že zmenia svet. Boli vybratí prví guru, ktorí sa vydali na výpravy do sveta. Získali desiatky miliónov „západných hinduistov", takže už na svetovej konferencii hinduistov v roku 1979 v Indii sa mohlo konštatovať, že misia na Západ bola korunovaná úspechom, lebo hinduizmus sa stal na Západe vplyvným náboženstvom. V roku 1981 na konferencii o Transcendentálnej meditácii (TM) v Indii vyhlásil jeden z rečníkov, že invázia TM premôže všadeprítomné kresťanstvo. Z toho vyplýva, že v podstate aj učitelia jogy sú vlastne misionármi hinduizmu!

Ale vráťme sa aspoň v krátkosti k hinduizmu. Aké sú jeho korene?

 

Korene a filozofia hinduizmu

Hinduizmus je prvotne spojený s Indiou, miestom svojho vzniku a rozvoja. Je zaujímavé, že v skutočnosti nemá nijaké smerodajné „Sväté písmo". Jeho korene vychádzajú z náboženských spisov zvaných Védy (vedenie, poznatky), ktoré vznikali v období 1500 - 800 rokov pred Kr. Obsahujú väčšinou hymny, obetné formuly, legendy, ale aj filozofické rozpravy - no veľmi málo skutočného učenia. Zachovali sa štyri: Rgvéda (znalosť chválospevov), Sámavéda (melódie), Jadžurvéda (obetné formuly), Atharvavéda (magické formuly). Tieto sa ďalej delia na Samhitas, Brahmanas, Aranyakas a Upanišády, ktoré sú z Véd najdôležitejšie a stali sa zdrojom klasického a filozofického hinduizmu. Ďalšie texty, určené prostému hinduistickému ľudu, sa nazývajú Šastras, Rámaján a Mahábhárata; obsahujú pravidlá a praktiky. Najposvätnejšou a najznámejšou knihou hinduistov je Bhagavadgíta (Spev Vznešeného). Je to časť Mahábháraty a rozpráva o Krišnovi - ôsmom vtelení boha Višnu.

Hlavnými prvkami védskej literatúry a náboženstva sú kastovný systém a prevteľovanie (reinkarnácia). Majú hlboký náboženský význam. Človek je „zamknutý" do svojej kasty po celý život, ale správnymi duchovnými cvičeniami (jogou) to môže počas života zmeniť pre svoje budúce životy (prevtelenia). No keď je súhrn jeho činov v jeho terajšom živote negatívny, môže vo svojej budúcej existencii klesnúť aj do nižšej kasty. Zákon karmy hlása, že každá myšlienka, slovo i čin nesú špecifické a nevyhnutné dôsledky.

V hinduizme nachádzame mnoho variantov od hlbokých filozofických špekulácií až po silnú vieru v démonov, od viery v jedného Boha po vieru v takmer nekonečný zoznam bohov, od odporu ku všetkému telesnému až k najhrubším sexuálnym kultom a od úzkostlivého vyhýbania sa zabíjaniu čohokoľvek živého až po najkrvavejšie obety. Tolerancia hinduizmu nemá v iných náboženstvách obdobu. Aká je však základná náboženská koncepcia hinduizmu? Aj keď starí Indovia udávali počet svojich bohov číslom 330 miliónov, hlavnými bohmi moderného hinduizmu sú Brahma - Stvoriteľ, Višnu - Udržiavateľ a Šiva - Ničiteľ. Hlavným predmetom uctievania je Višnu, ktorý sa údajne už mnohokrát vtelil na zem. Ľudské podoby, ktoré vtedy vraj na seba vzal sa nazývajú avatari. Traduje sa, že takými avatarmi boli Ráma, Krišna, M. Gándhí a dokonca i Ježiš Kristus.

Hinduizmus učí, že vesmír existuje od večnosti, ale nemá materiálnu podstatu. Tvorí ho čistá energia. To, čo sa javí ako materiálne, je len ilúzia (májá), zdanlivá premena energie na formu. Podľa hinduizmu je pôvod zla v človeku. Človek je zaň zodpovedný, pretože má možnosť utvárať svoj osud. Skôr alebo neskôr sa každý postupným prevteľovaním prepracuje do kasty brahmanov a z nej môže uniknúť cyklu prevteľovania a napokon splynúť s Absolútnom. Kým sa tak stane, musí putovať cez mnohé prevteľovania, stovkami, ba tisícami foriem života, až dosiahne stav božskosti. Spása (mukti) je čosi, o čo sa hinduista musí snažiť. Musí zlomiť obmedzenia svojho tela a mysle a objaviť svoje „božské JA" prostredníctvom nejakej formy disciplíny (jogou). I nebo a peklo majú v hinduizme svoje miesto. Je ich dokonca niekoľko druhov, ale nie sú konečným cieľom. Sú to skôr akési medzistanice v prevteľovaní.

V súčasnosti je vo svete známych mnoho odnoží hinduizmu. Odlišujú sa podľa toho, ktorý guru ich vedie a podľa kultúrneho ovzdušia, čo ich obklopuje. Keď sa žiak raz dostane do područia guru, učiteľ sa stáva stredom jeho pozornosti i citov. Nie je výnimkou, že sa žiaci dívajú na guru ako na božské vtelenia - avatarov. Avšak základné články viery vo všetkých odnožiach sa nemenia: skutočnou podstatou človeka je Boh, cieľom človeka je v tomto živote poznať svoju božskosť a realizovať ju. Touto realizáciou získava človek božské sily a stáva sa schopným používať svoju božskú identitu v každodennom živote. Pomáhajú mu v tom rozličné techniky a tajné učenie.

V súčasnosti zaznamenáva hinduizmus ako náboženský systém ovplyvňujúci chod celej spoločnosti mnohé zmeny i v samotnej Indii. Ženám sa umožňuje získavať vzdelanie, dokonca aj v zahraničí, zavádza sa kontrola pôrodnosti. Čoraz väčšmi sa uznávajú občianske a ľudské práva; kastovný systém bol oficiálne zrušený.

 

Joga

Joga je jeden z klasických systémov indickej filozofie, zaoberajúci sa najmä praktickými aspektmi a metódami vedúcimi k ukončeniu kolobehu opätovných zrodení. Teória základov jogy bola súčasne s praktickými metódami sumarizovaná v Jogasutrách, napísaných Patandžalim (medzi 2. stor. pred Kr. a 2. stor. po Kr.). Konečným štádiom jogy je samádhi - tým je ukončený proces prevteľovania (samsára). Mentálnemu cvičeniu predchádza disciplína a kontrola dychu (pránájáma) a navodenie vhodného fyzického stavu zaujatím špecifických telesných polôh - ásan. Telesné cvičenia boli koncom prvého tisícročia n. l. tantrickými smermi rozvinuté do systému známeho ako hathajoga. Jogové praktiky sa v Indii začleňujú do rôznych nábožensko-filozofických systémov (Védánta, budhizmus, džinizmus) ako praktická metóda realizácie ich spasiteľských náuk. Od polovice 20. storočia sa jogové cvičenia šíria i mimo Indie a mimo svojho pôvodného nábožensko-filozofického kontextu.

Joga vždy rástla v spojení s hinduizmom a v podstate prijímala jeho svetonázor, preto aj ľudský život vidí len ako čiastkový prejav v kolobehu životov, z ktorého je potrebné sa oslobodiť v samádhi - v stotožnení sa s nesmrteľným kozmickým duchom. Súhrnom prostriedkov, metód a techník na dosiahnutie tohto oslobodenia je práve joga. Jedna z definícií o joge hovorí, že je náukou, ako ovládať psychickú a telesnú funkciu človeka s cieľom dosiahnuť vyššie duchovné stavy. Na Západe sa však joga propaguje len ako cesta ku šťastiu, vyrovnanému životu, či cesta ku oslobodeniu od stresov.

 

Druhy a techniky jogy

Existuje mnoho druhov jogy, ktorých cieľom je vyslobodiť človeka zo zajatia opakovaného zrodu. Napríklad joga zbožnosti a oddanosti bhaktijoga, joga skutkov karmajoga, joga poznania džňánajoga. Známe sú i mantrajoga, tantrajoga, džapajoga, nádajoga a tzv. kráľovská joga alebo radžajoga. Ďalej sa budeme zaoberať niektorými praktikami jogy a ich významom. Až po meditácie spadajú tieto praktiky pod radžajogu.

Jama, nijama - prípravné postoje našej mysle pred vstupom do súboru cvičení. Sú to vlastne zákazy a príkazy pre náš život. Avšak pozor, tieto neurčujú morálne zásady nášho konania.

Očistné telesné techniky neti, dhauti, bhasti, šankaprakšalána - zahrnujú očistenie celého organizmu ako prípravu k jogovým technikám.

Hathajoga, pozície tela - zahrnuje ásany ako pozdrav slnku, mesiacu, pozícia kobry, hory, luku atď. Pre väčšinu ľudí znamená hathajoga iba fyzické cvičenie, ktorého výsledkom je lepšia pohyblivosť tela. To je iba časť pravdy, pretože pohyblivosť tela, sila a ohybnosť nie sú hlavnými cieľmi ásan. Pravým cieľom je umenie zastaviť proces života (reinkarnácie). Človek praktizujúci jogu musí ovládať svoje telo. Na začiatku musí vedieť dvadsať minút sedieť bez pohnutia a nesmie ho pritom rozbolieť chrbát, ani si nesmie presedieť nohy. Hathajoga je teda zameraná na sebaovládanie, zvlášť tela a vnútorných orgánov, aby sa postupne dosahovala nerušená koncentrácia mysle. Takže hathajoga nebola pôvodne navrhnutá ako technika na ozdravenie tela, ale ako prostriedok na realizáciu výsledných duchovných cieľov. V Indii existuje mnoho ášramov bez hathajogy. Aby sa však joga dostala na Západ do Európy, bolo ľahšie ju importovať v podobe cvičení na zlepšenie telesného zdravia.

Hathajoga sa nazýva aj tantrajogou. Pri tomto druhu jogy je pozoruhodné tvrdenie, že počas jedného života je schopná vyviesť jogína z kruhu reinkarnácie do stavu spasenia (mokša). V tantrickej joge sa možno dozvedieť, že človek je stĺpom elementov, nachádzajúcom sa v tele. Podľa tejto náuky máme všetci vonkajší stĺp elementov (makro), ktorý je každému dobre viditeľný a vnútorný stĺp elementov (mikro), ktorý však poznajú iba ezoterickí zasvätenci. Jednotlivé časti vnútorného stĺpa elementov sa nazývajú čakry a pokladajú sa za centrá, umiestnené na osi chrbtice od spodnej časti až k temenu hlavy. Podľa hathajogy prebúdzajú ásany kundalini (hadiu šakti silu) v najnižšej muladháre čakre. Tejto čakre sa pripisuje hlavne sexualita. Sila sexuality sa musí vedieť ovládať a použiť na vlastnú záchranu.

Pránájáma - dychové cvičenie. Základným cieľom pránájámy nie je zdravé dýchanie, ktoré má okysličovať ľudský organizmus. Pránájáma smeruje k obmedzenému dýchaniu (riadenému), zastavovaniu dychu, činnosti svalov i nervov. Ovládanie pránájámy vyžaduje značnú disciplínu a cvik. Najmä predĺženie kumbhaky (zadržanie dychu) je veľmi nebezpečné. Významne sa tu menia pomery oxidu uhličitého a kyslíku v krvi, čo môže po čase spôsobiť značnú zmenu osobnosti človeka. Zotrvaním v nádychovom postavení sú pľúca nadmerne rozpnuté. Keď sa toto rozpnutie pravidelným cvičením jogy preháňa, môžu sa poničiť elastické štruktúry pľúcneho tkaniva a priedušiek, nadmieru rozpnuté pľúcne komôrky sa trhajú a to je začiatok rozpnutia pľúc so všetkými následkami.

Podľa hinduistickej filozofie sa pomocou týchto cvikov prijíma prána, ktorá je určitým druhom energie a zdrojom života. Cviky majú človeka naučiť prijímať túto životnú silu z kozmu, nasmerovať ju do čakier (psychické kanály alebo duchovné energetické centrá) a tak prebudiť silu šakti. Sú to psychické sily, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jogy - čo je taktiež nebezpečné!

Podľa filozofie jogy sa nazýva šakti aj hadia sila. Táto filozofia tvrdí, že je to sila, ktorá kedysi stvorila svet a je stále prítomná. Najsilnejšia je vo vedomí a najslabšia v zemi, alebo vo fyzickom tele. Táto sila sa nazýva kundalini a zvyčajne sa znázorňuje ako had, ktorý drieme v človeku v najnižšej čakre - muladháre. Použitím správnych techník sa môže prebudiť a ovládať. Zmyslom cvičenia je vyhnať hada čakrami cez stĺp elementov späť k jeho božskému počiatku.

Relaxácia - stav uvoľnenia. Odporúča sa ako metóda na oslobodenie od stresu, depresií, fóbií a pod. V konečnej fáze - keď sú telo i myseľ uvoľnené, sa však často citujú texty z hinduistickej filozofie, alebo učiteľ jogy dáva sugestívne inštrukcie. Tu ide o hypnózu. Hypnóza otvára dušu človeka, privádza ju do stavov hlbokého tranzu s možnosťou manipulácie s ľuďmi. Hypnóza pri praktizovaní jogy vedie k rovnakému stavu vedomia ako pod vplyvom drog. Používa sa v kurzoch sebazdokonaľovania a pozitívneho myslenia. Vždy patrila k okultným vedám.

Meditácia - je stav hlbokého ponorenia, nepociťovania tela s vylúčením mysle. Aby nastalo splynutie s tzv. Vyšším Bytím, používajú sa rôzne spôsoby, často v hypnotickom tranze a neodbornými zásahmi hĺbkovej psychoterapie sa môže poškodiť psychika človeka.

Transcendentálna meditácia - do TM je človek zasvätený svojím guru s odovzdaním osobnej mantry. Konečným cieľom je dosiahnutie trvalého stavu zmeny vedomia alebo „osvietenie", vyslobodenie z cyklu zrodení a umieraní (reinkarnácia), rozplynutie v neosobnom Absolútne, alebo strata osobnosti v Absolútne. Guru upozorňuje na nebezpečenstvo pri vzývaní duchov či pôsobení ako médium, lebo na to, aby človek prijal túto moc, musí sa celkom odovzdať vplyvu ducha. Meditatívny stav sa podobá stavu, ktorý médiá vyhľadávajú, aby nadviazali spojenie s duchmi.

Rabindranáth R. Maharadž, potomok dlhej línie bráhmanských kňazov, sa pri cvičení jogy a meditácii dostával do transcendentálnych stavov a uctievali ho ako „boha". Nakoniec prostredníctvom vnútorných bojov našiel pravý zmysel života v Kristovi. Vo svojej knihe Guru zomrel o sebe píše: „Nič nebolo také dôležité ako každodenná transcendentálna meditácia, srdce jogy. Tú Krišna odporúčal ako najistejšiu cestu k večnej blaženosti. No mohlo to byť aj nebezpečné. Toho, kto si nedal pozor, očakávali úzkostné psychické zážitky podobné stavu hrôzy pri použití drog. Hranica medzi extázou a hrôzou bola veľmi úzka. V každodennej meditácii som začínal vnímať psychodelické stavy, počul som nadpozemskú hudbu a navštevoval dokonca tajuplné planéty, kde so mnou hovorili bohovia a povzbudzovali ma, aby som sa usiloval dosiahnuť vyššie stupne vedomia. Občas som v tranze stretol tie hrozné démonické bytosti, ktoré sú zobrazené v hinduistických, budhistických a šintoistických chrámoch..."

Sidhis - sú nadprirodzené okultné sily, ktoré tradičné učebnice jogy uvádzajú ako prírodné javy pokroku (levitácia, telekinéza, manipulácia s ľuďmi).

Mantra - je magická formula alebo zaklínadlo, ktoré pozostáva zo sanskritských slov, mien hinduistických božstiev. Ich ustavičným opakovaním alebo spievaním sa má dosiahnuť stav vibrácie, naladenia a stotožnenia s božstvami, ktoré sa vzývajú. Mantru odovzdáva guru pri zasvätení a tak sa docieľuje väčšia väzba medzi ním a žiakom. Nastáva zmena vedomia. Je to presne to, čo používajú bieli kúzelníci a mágovia pri mágii.

Tantra - jeden z najväčšmi sa rozvíjajúcich druhov jogy na Západe. V tantre sa tí najpokročilejší stúpenci poddávajú najzvrhlejšiemu spôsobu správania - od ľudských obetí až po sexuálnu perverziu a čarodejníctvo. Ide o prebudenie kundalini šakti sily, keď sa môžu prejaviť účinky bielej či čiernej mágie. (Mnohí pritom vyznávajú i Satana!)

Keď sa pozrieme na charakter cvikov, ktoré joga odporúča, vidíme niektoré zásadné rozdiely medzi nimi a normálnym fyzickým cvičením. Známe je, že pre zdravie človeka a na vybitie stresu je vhodná aktívna dynamická telesná záťaž ako beh, plávanie, jazda na bicykli, rýchla chôdza a pod. Ide o aktívne cvičenie, ktoré má blahodarné účinky na krvný obeh. Pri tomto druhu cvičenia spaľujeme energiu a produkty látkovej výmeny. Cvičenia jogy však vedú k pasivite tela, myšlienok i vôle a otvárajú nepriamo ľudskú myseľ pre cudzie vplyvy!

Všetko nasvedčuje tomu, že joga nebola vymyslená ako samostatné telesné cvičenie, ale ako príprava na jogu duchovnú. Telesné cviky jogy sú iba úvodom k nasledujúcim meditáciám. Dave Hunt v dokumentárnom filme Bohovia nového veku jednoznačne a na mnohých príkladoch dokazuje, že hathajoga je „evanjelizačný prostriedok" na rozšírenie hinduizmu v západnom svete. Prvá lekcia začína telesnými a dychovými cvikmi, no ďalšie lekcie vedú priamo do duchovnej oblasti.

 

Duchovné pozadie a nebezpečenstvá jogy

Vchádzame do duchovnej oblasti - ale do akej? V tomto materiálnom svete sa stretávame s protikladmi: čierny - biely, zlý - dobrý, čistý - nečistý, svetlo - tma, láska - nenávisť, zúfalstvo - nádej, zármutok - radosť, požehnanie - prekliatie (to sa uvoľňuje, ak sme v okultizme, teda i v joge). V duchovnom svete sú dva zdroje pôsobenia. Božie slovo hovorí častejšie o dvoch zdrojoch nadprirodzených síl. Na mnohých miestach Nového zákona sa stretávame s vyháňaním nečistých duchov. Z toho jasne vyplýva, že prostredníctvom okultných síl sme napojení na negatívny zdroj a z toho plynú aj negatívne dôsledky.

V jogovej filozofii sa hovorí o prúdení tzv. kozmických síl, ktoré sú silami pohanských bohov. Pri uvoľňujúcich a vyprázdňujúcich cvikoch - ásany, pránájáma, meditácia, askéza, keď sa telo i duša otvárajú, sa človek vystavuje nebezpečenstvu, že sa, hoci aj nevedomky, dostane pod ich démonický vplyv. Takéto praktiky teda nemôžu priniesť vykúpenie a zmierenie s Bohom, ako to predstierajú.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že neexistuje joga, ktorá by bola zameraná iba na rozvoj a ozdravenie tela. Nie je teda nijakou orientálnou liečebnou gymnastikou, ako sa to často tvrdí. Ak sa človek svojimi myšlienkami dostane do neviditeľného sveta - s kým to vlastne vstupuje do kontaktu? Biblia jasne hovorí, ako je možné nadviazať kontakt s pravým Bohom. Tým mostom do neviditeľného Božieho sveta pre nás ľudí je Ježiš Kristus. Keď teda vierou vstupujeme do neviditeľnej duchovnej oblasti s iným obsahom, potom sa dostávame do zvodných vplyvov. Apoštol Pavol píše v Liste Efezanom (Ef 6, 12), že náš boj nie je zameraný „proti krvi a telu, ale proti mocnostiam, silám a všetkému, čo ovláda tento vek tmy, proti nadzemským duchom zla." Tieto mocnosti a sily zla sú neviditeľné. Pôsobia v nás svojou mocou, keď im veríme.

Jeden bývalý učiteľ jogy povedal: „Človek si myslí, že ovláda iné sily ukryté v univerze. Ale s hrôzou dnes musím konštatovať, že je to naopak - ony ovládajú človeka." Sväté písmo hovorí: „Dajte si pozor, aby vás niekto nezviedol filozofovaním a prázdnym klamstvom podľa ľudského podania, podľa živlov sveta, a nie podľa Krista. Lebo v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva" (Kol 2, 8 - 9).

Aby som to zhrnul, zmienim sa ešte o rizikách a nebezpečenstve, ktoré vyplývajú z praktizovania jogy:

1. Joga vedie človeka k tomu, aby sa prednostne zaoberal sám sebou. Neslúži druhým, ale zamestnáva sa sebapoznávaním, sebarozvojom, sebarealizáciou, sebauspokojovaním. Všetko začína u seba - takto sa môže charakterizovať prax jogy, ktorá v človeku buduje ego. (Možno v tom tkvie príčina, prečo hinduizmus nikdy nenaučí človeka milosrdenstvu.) Božie slovo hovorí: „Pretože zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu - nepodrobuje sa totiž Božiemu zákonu; veď sa ani nemôže." (Rim 8, 7);

2. Joga vedie k zbožšteniu človeka. Vedie k ilúziám o tom, že človek je vo svojej podstate dobrý a má v sebe božskú iskru, ktorú treba iba rozdúchať, aby dosiahol dokonalosť. Osobný Boh zjavený v Biblii nikdy neuznáva človeka ako Boha alebo súčasť Boha. Prorok Izaiáš vyjadruje Jahveho jedinečný nárok na osobné božstvo: „Takto vraví Pán (...) Ja som Pán a niet iného. (...) Veď nieto Boha okrem mňa. Boha spravodlivého a Spasiteľa nieto okrem mňa." (Iz 45, 18, 21);

3. Joga spôsobuje deštrukciu pod vplyvom hriechu. Zamestnáva našu myseľ myšlienkami, že naša základná potreba je skôr fyzická a mentálna než morálna, a to je skaza. Popiera existenciu hriechu. Je to však hriech, ktorý nás oddeľuje od svätého Boha a joga to nerieši;

4. Joga povzbudzuje v presvedčení, že spasenie je zo skutkov. Joga je systém samospasiteľstva. Radí, čo má človek robiť, aby spasil sám seba. Nemôžeme sa však spasiť prostredníctvom cvikov. Biblia hovorí: „Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar." (Ef 2, 8);

5. Joga vedie k otvoreniu sa temným silám. Boh dal človeku intelekt a povedal, miluj ma celou mysľou; nikde v Biblii nie je napísané, aby sme vyprázdnili svoju myseľ, pretože urobiť to je jednou z najnebezpečnejších vecí. Povedal nám, aby sme si svoju myseľ radšej naplnili - to je veľmi dôležité! Ježiš hovorí podobenstvo o mužovi, ktorý vyprázdnil svoj život, myseľ i srdce. Bol tam duch, ktorý čakal, aby mohol vstúpiť a spôsobiť chaos. Keď teda otvoríš svoju myseľ pred duchom tohto sveta, vlastne ju otváraš priamo Satanovi - pretože on je bohom tohto sveta. A je mnoho duchov, ktorí sa rozhliadajú po ľuďoch, čo majú prázdnu myseľ a sú otvorení pre akýkoľvek vplyv, ktorý prichádza. Z tohto hľadiska joga v mnohých prípadoch hraničí a dokonca sa aj prelína so špiritizmom a okultizmom;

6. Posledným cieľom jogy je zničenie individuality človeka. Pretože tento druh mysticizmu absolútne neverí v hodnotu jedinca, nie je to zhoda okolností, že pochádza z náboženstva, ktoré verí v reinkarnáciu, prostredníctvom ktorej neprichádzame na svet ako tie isté osobnosti, ale ako niekto iný. Na základe tohto pozadia nemá charakter individuality večnú hodnotu. Biblia však hovorí, že máme stále rovnakú hodnotu. Väčšina východnej mystiky sa môže pripodobniť obrazu pohára s vodou. Pohár je tvoje telo, voda je tvoj duch. Konečným cieľom je, že by si mal byť vyliaty do oceánu a stratiť sa v ňom. Je to jeden z najstrašnejších cieľov na konci cesty - zánik jednotlivca. Ak sa má duch človeka úplne rozplynúť v univerzálnom duchu tohto sveta, je to v úplnom protiklade s evanjeliom Ježiša Krista;

7. Joga zvádza na zlé cesty. Je veľmi smutné, že kresťania v súčasnosti preberajú niektoré hinduistické a orientálne praktiky, aby údajne obohatili kresťanstvo. Mali by sme byť veľmi opatrní pri prijímaní akýchkoľvek „noviniek" a všetko dôkladne skúmať pomocou Božieho slova, aby sme sa nedali zviesť.

 

Záver

Hinduizmus popretím osoby Boha - Zvrchovaného Bytia - minimalizuje význam osobnosti a popiera večnú existenciu a dôležitosť osôb. Avšak kresťanstvo svojím uznaním Boha ako osoby, na ktorej obraz bol človek stvorený, dôležitosť osôb maximalizuje. Biblické zasľúbenia o vzkriesení tela, o súde a o večnej odmene v nebi, alebo o večnom zatratení v pekle naznačujú význam večného trvania ľudskej osobnosti. Kristovo vzkriesenie v tele je dôkazom jeho božstva a toho, že Otec prijal jeho obeť za hriechy ľudstva - je preto objektívnym základom viery v konečný triumf nad hriechom a smrťou sľúbený jeho nasledovníkom. Ježiš nám neprišiel dať systém ani techniku. Chce, aby sme s ním vošli do vzťahu lásky a v dôvere mu zverili svoj život. Boh pre nás naplánoval slobodu, slobodu od hriechu a sklonu hrešiť - skrze Ježišovu obeť. Ježiš nepovedal naučte sa techniku, vyprázdnite si myseľ, aby ste dosiahli oslobodenie, ale: „učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom a nájdete odpočinutie pre svoje duše" (Mt 11, 29). Odpočinutie, ktoré ponúka, sa dotýka koreňov našej bytosti, lebo uzdravuje naše odcudzenie od Boha. Preto apoštol Pavol napísal: „Aj vás, ktorí ste kedysi boli odcudzení a nepriateľsky zmýšľajúci, zlo konajúci, teraz zmieril skrze smrť jeho ľudského tela, aby vás postavil pred seba svätých, nepoškvrnených a neobžalovateľných..." (Kol 1, 21 - 22). Ako neosobné bytie nemôže vysvetliť existenciu osoby, tak ani osoba nemôže nájsť svoje úplné uspokojenie v neosobnom zážitku východnej meditácie. Osobné naplnenie v živote sa dá dosiahnuť iba v osobnom láskyplnom vzťahu s osobným Bohom - Otcom a jeho jediným Synom Ježišom Kristom. Taký vzťah sa začne, keď hovoríme s Pánom Ježišom vo viere a obraciame sa od svojho „ja" k Bohu, ktorý nás stvoril.

 

Manželia Jírovci – 15 rokov praktizovali jogu. Doma i v zahraničí absolvovali rad kurzov a seminárov jogy. Na získanie ďalších skúseností a osobného guru podnikli v r. 1972 cestu do Indie. Poznatky odovzdávali v kurzoch jogy ako cvičitelia. Teraz ako kresťania z poverenia Apoštolskej cirkvi v ČR poskytujú duchovné poradenstvo ľuďom, ktorí prišli do kontaktu s jogou. Kresťanský pohľad na jogu prezentujú na školách i v cirkvách.