A predsa sa krúti! Hoci tento historický výrok známeho talianskeho stredovekého fyzika Galilea Galileiho bol vyrieknutý v inej súvislosti, ani dnes nestratil svoju aktuálnosť. Mnohé hlasy, ktoré „prorokovali" zánik našej Modrej planéty, i tentoraz (po koľkýkrát už?) zostali nevypočuté. Koniec sveta nenastal a tak si myslím, že podobne, ako sa prijímajú stávky na dostihoch či od tipujúcich v rôznych stávkových kanceláriách, dožijeme sa ešte i my toho, že ľudia budú tipovať dátum konca sveta...

Tejto téme sú v čísle venované dva samostatné príspevky, preto vašu pozornosť obrátim na problém o čosi reálnejší. Ak by sme mali jedným slovom charakterizovať dnešný svet, mohli by sme bez váhania použiť slovo „dynamický". Niekedy sa mi zdá, že žijeme veľmi rýchlo. Mobilné telefóny, internet, káblová či satelitná televízia, to všetko nás núti prijímať záplavu informácií oveľa rýchlejšie, ako to bolo v minulosti. Avšak možno ani vám nie je vzdialený pocit, že okrem svojich povinností, rodiny a malého hlúčiku priateľov už nemáte síl vnímať nič, čo stojí za hranicou tohto vášho súkromného sveta. Možno si poviete, že je to normálne, v takých časoch predsa žijeme. Ale nie je naša všeobecná nevšímavosť a anonymita, ktorá vládne na uliciach, dôvodom, prečo sa ľudia uchyľujú do siekt?

Paradoxom však je, že vstúpia do sveta, ktorý, aj keď je navonok priateľský až očarujúci, je ešte väčšmi uzavretý. Ľudia, čo žijú v sektách, ako keby mali na očiach okuliare, ktorými na všetko hľadia cez prizmu ideológie. Okolité udalosti hodnotia podľa toho, či sú, alebo nie sú voči ich skupine v opozícii. Inak povedané, či to zodpovedá predstavám ich vodcu, alebo im to odporuje. Permanentne sú títo ľudia v akomsi obrannom postavení. Pokiaľ nás vo vzťahu k živšiemu vnímaniu nášho okolia limituje práca či rodina, teda v podstate niečo pozitívne (aj keď všetkého veľa škodí), bariérou pre ľudí angažujúcich sa v sektách je práve ich antagonistický pohľad na svet, a tým aj na ľudí, s ktorými prichádzajú do styku. Je to smutné, zvlášť keď si uvedomíme, že členovia siekt v sebe vlastne dobrovoľne stavajú hrubé múry väzenia. Kľúč od jeho brány, ktorý odhadzujú kdesi do nenávratna, je potom veľmi ťažké znova nájsť...

Na záver mi dovoľte vyjadriť nádej, že náš časopis aj počas tohto roku bude vaším vítaným spoločníkom, a že - i vďaka článkom, ktoré nám posielate - bude stále hodnotnejší a názorovo bohatší. O to sa chceme úprimne usilovať.