Veríte v mimozemské civilizácie? Sú podľa vás tvrdenia rôznych ufológov či vodcov siekt o ich údajnej komunikácii s ľuďmi vedecky podložené?

Nedomnievam sa, že špekulácie najrozličnejších pseudonáboženských siekt by boli skutočným výskumom týkajúcim sa mimozemských civilizácií. Mimozemšťania v týchto učeniach iba simulujú úlohu toho, na čo sa potom tieto osoby upínajú. Nie je teda podstatné, či z vedeckého hľadiska môžu alebo nemôžu niekde existovať nejaké iné civilizácie. Mimozemšťania v týchto doktrínach sú iba iným vyjadrením nadradenej bytosti. Tým, že zväčša používajú predstavy odvodené zo sci-fi publikácií, stáva sa táto forma pre mnohých prijateľnejšia než predstava klasického božstva. V oboch prípadoch však môže oddanosť takémuto učeniu poskytovať skvelú možnosť uniknúť z reálneho sveta. To je napokon aj najväčšia atrakcia všetkých tzv. siekt, že ponúkajú možnosť vymaniť sa z reálnych problémov formou úniku. Takýto človek si prijatím komplexu predstáv vytvorí náhradný svet, do ktorého sa uchyľuje, aby sa nemusel vyrovnávať s problémami reálneho sveta. To, či sú tieto problémy objektívne malé alebo veľké nie je rozhodujúce, vždy záleží iba na tom, ako silno ich osoba prežíva a akú silnú potrebu sebaobranného úniku pociťuje. Typické je, že vôbec nezáleží na tom, či tento predstavový svet má nejakú logiku alebo racionálne jadro. Často ide o kuriózne až smiešne predstavy. Keď však tomuto človeku poskytnú úľavu od reality, nemá dôvod, prečo by sa im neoddával a nestal sa úplne závislý od nich.

 

V minulosti vodcovia siekt už viackrát „zaručene" predpovedali presný dátum, kedy má nastať koniec sveta. Napríklad iba Svedkovia Jehovovi v tomto storočí postupne „prorokovali, že to bude rok 1914, 1925 a 1975. Ľudia, čo tomu uverili, predali všetko, čo mali, resp. nechceli mať deti a v ústraní očakávali zánik sveta. Ten však neprišiel. Čo potom pre týchto nešťastníkov nastalo?

Vzhľadom na to, že vyznávači takýchto náuk vlastne podvedome nechcú opustiť svoje učenie, a tým ani svoj svet predstáv, pretože by sa museli vrátiť do svojich reálnych problémov, veľmi ochotne prijmú od svojich vedúcich akékoľvek vysvetlenie, prečo predpovedaný koniec sveta neprišiel. Preto väčšinou pre tieto skupiny nie je problém bez ujmy prežiť svoj vlastný predpovedaný koniec. Členom zväčša stačí povedať, že svet ešte dostal šancu (povedzme na príhovor ich vedúceho), alebo naopak, že členovia nepracovali dosť horlivo, takže nebolo možné, aby už koniec prišiel.

Typické však je, ako sa očakávanie blízkeho konca sveta v týchto skupinách objavuje. Patrí dokonca k základným charakteristikám viacerých siekt. Tieto skupiny si totiž zdôrazňovaním toho, že žijeme na konci časov, podčiarkujú vlastnú dôležitosť. Inak povedané tým, že zdôrazňujú, že žijeme v rozhodujúcom čase pred koncom sveta, dávajú aj svojmu svedeckému a misijnému poslaniu osobitú vážnosť. Tento charakteristický znak nazývame kairofília. Je to termín zložený z dvoch gréckych slov: kairos - čas, doba (osobitne význačná) a fília - obdiv, obľuba niečoho (často až chorobná, napr. pedofília ap.). Niekedy je až kuriózne sledovať, ako sa vyskytujú kairofilné znaky v podobných skupinách v celých náboženských dejinách. Rovnaké očakávanie blízkeho konca sveta nájdeme napríklad v sekte esénov dve storočia pred začiatkom letopočtu v Izraeli, v stredovekých sektách alebo v súčasnosti u Svedkov Jehovových.

 

Za posledných tridsať rokov sa viackrát stalo, že sfanatizovaní členovia niektorých extrémnych siekt spáchali hromadnú samovraždu, alebo k nej boli dohnaní. Príčinou takéhoto obludného činu bola práve viera, že opustia tento svet, ktorý má byť aj tak onedlho zničený, a narodia sa na inej, lepšej planéte. Spomínate si na niektoré konkrétne prípady, ktoré vzrušili svetovú verejnosť?

Hromadný odchod členov siekt môže vedúci skupiny najrozličnejším spôsobom zdôvodňovať, v skutočnosti však majú všetky odchody rovnakého menovateľa. Tým je bezpodmienečná poslušnosť vodcovi. V takejto oddanosti a poslušnosti majú korene všetky veľké tragédie i všetky menšie, ktoré si už tlač ani nevšíma. Ide o to, že človek, ktorý sa pripojí k takejto náboženskej skupine a osvojí si absolútnu poslušnosť, bezvýhradne podriaďuje svoju vôľu pokynom vedenia. Od najvšednejších životných situácií ako je obliekanie alebo jedlo, cez pokyny o tom, ktorá zábava je vhodná, akého partnera si má vybrať, až po životne dôležité otázky, napríklad odmietnutie zdravotnej starostlivosti, alebo dokonca ukončenie života vlastnou rukou. V skutočnosti pokyn k samovražde je pre oddaného vyznávača len ďalším malým krôčikom na ceste poslušnosti. Preto je dôležité si uvedomiť, že nejde len o veľké tragédie hromadných samovrážd, ako sa to stalo v Jonestowne v Guayane, u švajčiarskych vyznávačov slnka alebo v skupine Heaven's Gate v USA (ak spomenieme aspoň niekoľko najznámejších prípadov). V skutočnosti často i ten, kto nespácha samovraždu, ale sa „len" absolútne zverí do vôle svojich veliteľov, ako by už ani nežil svoj vlastný život.

 

Akú úlohu zohráva viera v prevteľovanie duše - reinkarnáciu - u ľudí očakávajúcich koniec sveta a lepší život či už na tejto alebo na inej planéte?

Očakávanie konca sveta zohráva vždy oveľa väčšiu úlohu u skupín, ktoré veria iba v jeden život a odplatu po smrti, prípadne u skupín, ktoré veria v prechod na nejakú vyššiu úroveň. Skupiny, čo prevzali z východných náboženstiev dnes takú populárnu vieru v prevteľovanie, sa na koniec sveta zväčša príliš neupínajú, pretože ich nádejou je, že po smrti dostanú v ďalšom pozemskom živote novú šancu napraviť alebo dokončiť to, čo sa im nepodarilo v tomto živote.

 

Ako ovplyvnil očakávanie konca sveta magický rok 2000? Vzdali sa svojich očakávaní tieto skupiny, keď koniec nenastal 1. 1. 2000?

Samozrejme, že k tomuto mimoriadnemu dátumu sa upínali najrôznejšie špekulácie, často podporené nesprávnym predpokladom, že ide o vstup do nového tisícročia. Svoju úlohu zohrala aj panika okolo predpokladaných problémov s prechodom počítačov na letopočet s dvoma nulami (tzv. Y2K fenomén). Avšak vždy sa nájdu skupiny, ktoré očakávali a očakávajú koniec ako pred, tak aj po tomto dátume. Z tých známejších predpovedí časovo blízkych tomuto dátumu to napríklad bola sekta Deti Božie (Rodina) s výpočtom konca sveta na rok 1993, alebo biskup James Ussher, ktorý už v 16. storočí vypočítal koniec sveta na 23. októbra 1997. Podľa bežného výkladu slávneho Nostradamovho proroctva mal prísť koniec v júli roku 1999. Americký prorok Edgar Cayce predpovedal veľké zmeny na zemeguli, katastrofy, vynorenie Atlantídy a začiatok Nového veku medzi rokmi 1998 a 2002. Africký prorok Olumba Olumba Obu očakáva, že niekedy v roku 2000 nastanú tri dni absolútnej tmy, keď všetci ľudia zahynú a vzkriesení budú iba vegetariáni a tí, čo žijú v celibáte. Autor nedávno vydanej knihy 5/5/2000: Ľad - Konečná katastrofa, Richard W. Noone, je v svojej predpovedi celkom konkrétny. Hovorí, že piateho mája 2000 ľad na južnom póle prevráti zemskú os a bilióny ton ľadu a vody zaplavia povrch planéty. Unarius Society očakáva, že v roku 2001 pristanú na našej planéte mimozemšťania - Plejáďania potom, ako sa v Bermudskom trojuholníku vynorí Atlantída. Okrem toho, že sa naša planéta stane tridsiatym tretím, a teda posledným členom medziplanetárnej konfederácie, naši mimozemskí bratia napravia všetky chyby nášho myslenia a našich tiel vyspelými elektronickými prístrojmi. Podľa istých hinduistických skupín má v roku 2003 prísť Krišna a ustanoviť vládu dharmy (spravodlivosti) na Zemi. Slávny kalendár Mayov končí 21. decembrom 2012, čo podnietilo isté skupiny očakávať koniec sveta v tomto termíne. Béďa Ctihodný už v ôsmom storočí vypočítal, že sa Ježiš narodil 3942 rokov po stvorení sveta, z čoho mu logicky vyplynulo, že koniec sveta (6000 rokov od stvorenia) možno očakávať v roku 2058. Rok 2076 bude rokom 1500 moslimského kalendára, a preto veľa sufijských siekt očakáva koniec práve vtedy. Takže je jasné, že na náboženskej scéne bude vždy dostatok predpovedí konca sveta.

 

A ako sa tieto výpočty konca sveta zhodujú s kresťanskou vierou a s Bibliou?

Biblické zvesti chápem v tomto zmysle predovšetkým ako výzvy na dôveru v Boha. To sa vzťahuje tak na príchod osobného, ako aj celosvetového konca. Všimnite si napríklad, že na rozdiel od všetkých okolitých náboženstiev Izrael v svojej Biblii nikde nemal opis toho, ako vyzerá záhrobie a život po smrti. Keď totiž máme presný opis čohokoľvek, myslíme si, že už nikoho nepotrebujeme a nemusíme sa na nikoho spoliehať. Biblia nás však vedie k tomu, aby sme sa v živote i v smrti spoliehali na svojho Stvoriteľa, ktorý nás má v svojich rukách a určite sa o nás postará tak, ako to bude pre nás najlepšie. To isté platí aj o príchode konca sveta. Keby sme poznali jeho dátum a presný scenár, neostávalo by veľa priestoru na spoľahnutie sa na Boha. Jednoducho by sa len naplnil vopred pripravený plán. Rozhodne teda nemá význam snažiť sa z najrozličnejších náznakov v Biblii vyrátať tento dátum. Keby Pán Boh chcel, aby sme ho poznali, tak by nám ho povedal celkom jasne (tak ako mnoho iných vecí v Biblii) a nešifroval by ho do náznakov, počtu písmeniek, číselných hodnôt slov a podobne.

 

Ďakujem za rozhovor.