Istota šťastnej smrti

Ak máte problémy s učením cudzích jazykov, zle spíte, trpíte migrénami, trápi vás žlčník či máte iné zdravotné ťažkosti, chcete si zvýšiť IQ, stať sa krajším a sexuálne príťažlivejším, sebavedomým a úspešným - staňte sa členom celosvetovej rodiny Alfíkovcov, do ktorej podľa údajov Silvovej metódy patrí niekoľko miliónov ľudí. Popri odstránení množstva vašich zdravotných ťažkostí sa naučíte relaxovať, lepšie si plánovať svoj denný program, prípadne si naprogramovať šťastnú smrť. V úvodnej prednáške základného kurzu Silvovej metódy vám prezradia tajomstvo, že práve metóda kontroly mysle je ten najlepší spôsob využívania svojej mysle. Práve tak, ako to robia najúspešnejší a najväčší géniovia všetkých čias. Tajomstvo, ktoré sa pred vami (za niekoľko tisíc korún) otvára...

 

Nie som Mesiáš

Dieťa šťasteny. Tak sa mnohým môže zdať život dnes už vyše osemdesiatročného zakladateľa Silvovej metódy Josého Silvu. Jeho stúpenci by však namietli, že platí známe „každý si svoje šťastie buduje sám" a José Silva je toho jasným dôkazom. „José Silva vo svojom živote nebol študentom ani deň. Dnes pôsobí ako predseda (prezident) piatich akciových spoločností, medzi ktoré patrí aj svetoznáma Silva Mind Control International, Inc., ktorú sám založil," píše sa v úvode jednej z kníh, ktoré o Silvovej metóde vyšli v češtine.

José Silva sa narodil v americkom Texase v rodine mexických prisťahovalcov (podľa iného zdroja bol otec Mexičan a matka Američanka). Podľa svojho vyjadrenia musel už od detstva živiť rodinu (pouličný čistič topánok, kamelot), a preto nemohol absolvovať školskú dochádzku. V štrnástich rokoch absolvoval korešpondenčný kurz elektroniky a už o rok neskôr si otvoril dielňu na opravu rádioprijímačov. Počas druhej svetovej vojny začal študovať Freudove, Jungove a Adlerove spisy, neskôr sa zaujímal aj „o výskum mysle, hypnózu, parapsychológiu a biologickú spätnú väzbu". Po skončení vojny si v jednej strednej škole v Texase založil elektrotechnické laboratórium. Popri podnikateľstve sa tak venoval aj učiteľstvu. Stal sa otcom desiatich detí, ktoré sa pre slabé študijné výsledky stali jeho prvými „pacientmi". José Silva tvrdí, že po deviatich rokoch usilovnej práce s nimi ich naučil sústrediť sa, relaxovať, zdokonalila sa im pamäť a zároveň ich vycvičil ako jasnovidcov. S týmito prvými pokusmi začal už v roku 1944 a počas ďalších dvadsaťdva rokov svoju metódu overoval a zdokonaľoval na skupinách dobrovoľníkov. Od roku 1966 začal organizovať prvé platené kurzy.

José Silva sa pre svojich nasledovníkov stal pojmom. Odmieta však myšlienku, že by sa stal akýmsi guru. „Nie som Mesiáš. Ľuďom nepomáham, len ich vediem k tomu, aby si dokázali pomôcť sami," zveril sa časopisu Reflex pri svojej pražskej návšteve na sklonku roku 1995.

 

Úspech spočíva v alfe

Základom učenia Josého Silvu je poznatok, že v našom mozgu pulzuje elektrická energia. V bdelom stave vysiela mozog približne 20 elektrických impulzov za sekundu, nachádza sa v tzv. hladine beta. Keď frekvencia impulzov klesne na 7 až 14 kmitov za sekundu, mozog pracuje v hladine alfa. V tejto hladine sa prebúdzame a zaspávame. Keď tieto frekvenčné kmity klesnú na nižšiu hladinu, označujú sa ako hladina theta (7 až 4 kmity/sek.) a hladina delta (menej ako 4 kmity/sek.) V týchto hladinách sme, keď hlboko spíme.

Cieľom frekventantov Silvovej metódy je naučiť sa samovoľne vchádzať do hladiny alfa a zotrvať v nej podľa svojej vôle, teda v bdelom stave znížiť frekvenčné kmity svojho mozgu a nezaspať. Práve v hladine alfa, podľa učenia silvistov, náš mozog pracuje výkonnejšie než v hladine beta, teda v stave úplnej bdelosti. Je to údajne spôsobené tým, že oproti bdelému stavu, keď používame takmer výhradne ľavú mozgovú hemisféru, v hladine alfa zapájame do činnosti aj pravú polovicu, čím sa výkon nášho mozgu zvyšuje. Podľa materiálov Silvovej metódy, mozog dojčiat funguje väčšinou v hladinách delta a theta, teda v hladinách s najpomalšími mozgovými frekvenciami. S vekom rastie aj využívanie kapacity mozgu. Medzi siedmym a štrnástym rokom sa náš mozog naučí fungovať v hladine alfa a na premýšľanie využívame pravú i ľavú mozgovú hemisféru.

Zatiaľ čo ľavá polovica sa spája s logickým myslením a našimi skúsenosťami, získanými prostredníctvom piatich zmyslov, pravá mozgová hemisféra sa zameriava na intuíciu, obrazotvornosť, predstavivosť. V dospelosti pravda, podľa Josého Silvu, schopnosti pravej mozgovej hemisféry väčšina ľudí (až 90 percent) stráca a využíva takmer výhradne ľavú mozgovú hemisféru, teda tú rozumovú (racionálnu). Dospelí ľudia sa tak nachádzajú v hladine beta. Iba umelci a géniovia sú údajne schopní zapojiť do svojej tvorivosti pravú mozgovú hemisféru, a teda využívať i jej kapacitu. Lapidárne povedané, cieľom Silvovej metódy je zvýšiť výkonnosť absolventov používaním oboch mozgových hemisfér. Tej ľavej, spojenej s logikou a skúsenosťami vonkajšieho sveta cez zmysly, ako aj pravej, spojenej s intuíciou a skúsenosťami vnútorného sveta.

 

Základný kurz

So Silvovou metódou sa možno najľahšie zoznámiť vďaka mnohým knihám, ktoré v ČR a na Slovensku vyšli. Okrem týchto publikácií prebiehajú kurzy, kde sa s technikami Silvovej metódy môžu záujemcovia zoznámiť pod vedením vyškolených pracovníkov tejto metódy. Kurzy majú niekoľko stupňov - od najzákladnejšieho cez kurz pre pokročilých až po kurzy pre obchodníkov a predavačov, manažérov a podnikateľov a kurzy so zameraním na medziľudské vzťahy. Silvova metóda ponúka aj špeciálny kurz pre deti.

Základný kurz je dvojdenný a trvá od deviatej ráno do deviatej večer. Vtedy okrem prestávky na jedlo nie je mnoho voľna. Program je veľmi náročný a techniky, s ktorými sa účastníci zoznamujú, sa vo vysokom tempe striedajú jedna za druhou. Na úvod seminára sa účastníkom predložia podmienky, ktoré každý účastník musí dodržať. Patrí medzi ne povinnosť absolvovať celý program bez vynechania akéhokoľvek bodu programu. Zároveň musia účastníci podpísať vyhlásenie, že nebudú techniky Silvovej metódy používať napríklad v psychoterapeutickej praxi, ak nie sú lekári či psychológovia. Základný kurz možno po absolvovaní hocikedy zadarmo zopakovať, preto sa často stáva, že na seminári je až tretina ľudí, ktorí ju už majú za sebou a prišli si zopakovať niektoré techniky a vydať svedectvo začínajúcim silvistom.

 

Vstup do hladiny alfa

Cieľom kurzu Silvovej metódy je naučiť absolventov vstupovať do takzvanej hladiny alfa, zotrvať v nej podľa svojej vôle a potom z nej opäť vystúpiť. Účastníci kurzu sa to učia pomocou techniky odpočítavania. Najprv od čísla sto do jednej, potom od čísla päťdesiat a skúsení a pravidelne cvičiaci silvisti to zvládajú od čísla šesť. S každým číslom si dotyčný predstavuje, ako pomaly zostupuje z hladiny beta do hladiny alfa. Niektoré techniky, ktoré sa účastníci na kurze učia, evidentne nepochádzajú z „dielne" Josého Silvu. Napríklad s technikou tzv. pamäťových háčkov, ktoré umožňujú človeku zapamätať si veľký počet predmetov v presne stanovenom poradí, sa možno stretnúť napríklad v populárnej psychologickej literatúre. Okrem tejto techniky sa učia ovládať aj ďalšie: kontrolu spánku, kontrolu včasného prebúdzania, kontrolu bdenia, kontrolu bolesti, kontrolu snov, techniku vnútornej obrazovky a mnohé iné.

Jedným z najdôležitejších bodov seminára je zostup do alfy, pri ktorom si účastníci vytvoria tzv. vnútornú pracovňu - laboratórium. Táto pracovňa sa stáva pre absolventa Silvovej metódy vnútorným svetom, v ktorom mentálne programuje svoju myseľ. Predstavuje si tu to, po čom túži a čo chce, aby sa uskutočnilo v reálnom svete. Ak chce napríklad získať veľké bohatstvo, bude si v tejto myšlienkovej pracovni predstavovať seba samého, ako je bohatý, ako míňa (investuje) peniaze. Vytvorí si svet, v ktorom fantazíruje tak, ako by si v skutočnosti želal žiť. Do tejto svojej pracovne si účastník kurzu pozve ďalších dvoch pomyselných spolupracovníkov (poradcov), ktorí budú spolu s ním pracovať na jeho predstavách, ktoré sa následne vo fyzickom svete majú stať. Všetko, po čom silvista túži, sa najprv musí stať v tomto pomyselnom svete a musí byť podoprené pevnou vierou v zmaterializovanie tejto predstavy. Ak splní tieto dve podmienky (konkrétna predstava a neochvejná viera v jej uskutočnenie), môže silvista očakávať splnenie všetkých svojich túžob. Ako to v skutočnosti je, ukazuje nasledujúci príbeh ženy, pre ktorú sa Silvova metóda stala zázračnou diétou na schudnutie.

„Bola som nešťastná a snažila som sa obmedzovať jedlo. Videla som rožok a premýšľala, koľko z neho priberiem. Vhodila som do čaju kocku cukru a hrozila sa, že z nej bude centimeter tuku. Dnes viem, že som celé dni, mesiace a roky dávala telu príkazy, koľko má po každom jedle pribrať - a ono poslúchalo. Nakoniec som priberala aj po jablku", zverila sa časopisu Regenerácia so svojím životným príbehom pani Jiřina Štorkánová. Zaujala ju rozhlasová relácia o Silvovej metóde a rozhodla sa, že absolvuje základný kurz. Aj keď cesta ku chudnutiu bola plná ťažkostí (napr. namiesto otca a Karolíny Světlej sa jej v laboratóriu ako poradcovia zjavovali dvaja mimozemšťania), bola trpezlivou žiačkou. „Vymazala som si mentálne z mysle cukrárne i lahôdkárstvo a začala som sa pohrávať so zeleninou. V alfa vlnách som si predstavovala rajčinu, ako sa na mňa smeje a kýva mi: pozri sa, aká som pekná, budem ti chutiť! Ja ti budem chutiť viac, kričal vedľa melón. Ale ja som začala mať najradšej brokolicu: bol to somárik s parožkami...," opisuje pani Jiřina základ zázračnej metódy chudnutia. Ale tá hlavná práca prišla až v jej mentálnej pracovni. „Všetko som si naprogramovala, mentálne spaľovala tuky a zároveň regenerovala a spevňovala svaly na koži. Z dlaní som si vytvorila mentálne hladidlá, pod ktorými mizli vrásky...," ďalej opisuje svoj úspech pani Jiřina. Za jeden rok schudla šesťdesiat kilogramov, jej dcére sa údajne stratila epilepsia a synovi sa vrátil sluch. „Sme všetci mladí, štíhli, zdraví a spokojní," uzavrela pani Jiřina úspechy svoje a svojich rodinných príslušníkov so Silvovou metódou.

 

Podobné organizácie

Na podobnom princípe ako Silvova metóda ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov vznikli v Československu ďalšie dve organizácie, Zlatá myseľ a Modrá Alfa. Predstaviteľom prvej bol emigrant Milan Bodák, ktorý v zahraničí absolvoval kurzy Silvovej metódy, predstaviteľom druhej organizácie bol Ing. Peter Velechovský, bývalý lektor Zlatej mysle. Dôvodov, prečo okrem celosvetovej organizácie Silvovej metódy vznikajú aj iné organizácie, ktoré sa svojimi prednáškami a kurzami od pôvodnej Silvovej metódy príliš neodlišujú, môže byť niekoľko. Jedným z nich je však pravdepodobne finančný dôvod. Oproti pobočkám Silvovej metódy v národných štátoch, nemusia novovzniknuté organizácie (v tomto prípade Zlatá myseľ a Modrá Alfa) odvádzať finančné zisky do Spojených štátov, centra Silvovej metódy. Ľahko sa dá vyrátať, že zisky z kurzov nie sú zanedbateľné. Na základnom kurze býva päťdesiat až osemdesiat ľudí. (Predtým  dosahovali počty účastníkov základného kurzu Silvovej metódy až dve stovky.) Ceny kurzu nie sú malé, každý záujemca zaplatí niekoľkotisícovú sumu. Keď odrátame náklady (strava, nájom za miestnosť), ľahko vyrátame zisk, ktorý len za jeden víkend dosahuje niekoľko desiatok tisíc korún.

Hoci semináre Silvovej metódy, Zlatej mysle a Modrej Alfy sú si podobné, rozdiely medzi nimi predsa len možno nájsť. V Silvovej metóde sa napríklad v porovnaní so Zlatou mysľou kladie väčší dôraz na uzdravovanie. Menej badateľné rozdiely sú v konkrétnych technikách, napríklad namiesto odpočítavania Zlatá myseľ používa stupnicu farieb.

 

Skúška ohňom

Samozrejme otázkou je, či Silvova metóda a jej spriaznené organizácie poskytujú svojim konzumentom skutočne to, čo si u nich zaplatili. Na kurzoch sa nepoužívajú technické prístroje, ktoré by účastníkom dokázali, že sa pri technikách meditácie skutočne nachádzajú v sľubovanej hladine alfa. V prvých rokoch svojho pôsobenia v Československu Zlatá myseľ mala veľmi svojrázne ukončenie úvodného víkendového kurzu, a to prechodom cez „koberec" žeravého uhlia. Absolventi kurzu si na záver mohli prakticky overiť novo získanú genialitu a nevšedné schopnosti. Tým, že svoju myseľ v hladine alfa naprogramovali tak, že neprechádzajú po žeravom uhlí, ale brodia sa po kolená v snehu, mal byť dôkaz dosiahnutia hladiny alfa a následného mimoriadneho (nad)ľudského výkonu. Desiatky ľudí, čo po žeravom uhlí prešli bez väčších popálenín či dokonca sa vôbec nepopálili, si overili, že hladina alfa „funguje". Tí, čo sa spálili, mali smolu. Okrem  bolestivých zranení si mnohí odniesli pocit menejcennosti, lebo na rozdiel od svojich úspešnejších kolegov neboli schopní dosiahnuť hladinu alfa a v praxi využiť „neobmedzené možnosti" tejto techniky. Netreba iste zdôrazňovať, že organizácia Zlatej mysle neniesla za prípadné potrebné lekárske ošetrenia zodpovednosť. Všetku ťarchu znášali absolventi kurzu. Väčšina účastníkov v tejto „skúške ohňom" obstála a domov sa vracala s dojmom veľkého zážitku a v očakávaní, čo bude v nasledujúcich dňoch a mesiacoch. Keď niečo také mimoriadne dosiahli už po dvoch dňoch používania hladiny alfa, čo asi dosiahnu po pol roku...

 

Veda? Náboženstvo? Šarlatánstvo?

Silvova metóda sa snaží budiť zdanie vedeckej metódy. Mnohé z pojmov, ktoré používa z odboru neurológie a psychológie to zdanlivo dokazuje. Viac ako o vedu však ide o nové špiritistické hnutie, ktoré nevychádza z nijakého náboženského systému, avšak stáva sa jedným z nich. Pomocou meditačných techník učí (pod rúškom vedeckosti) rozvíjať schopnosti a zručnosti človeka. Za odbornými vedeckými pojmami sa však skrývajú postupy, ktoré možno len ťažko považovať za vedecké (napr. komunikácia s poradcami v pracovni ukazuje na určitý druh špiritizmu). To, že ide v skutočnosti o náboženský systém (aj keď to José Silva a jeho nasledovníci popierajú), ukazujú i mnohé pojmy, keď sa napríklad hovorí o duchovnom svete (= hladina alfa), Vyššej inteligencii, ktorá spravuje svet, ale nie je totožná s Bohom a pod.

Mnohí z účastníkov však už v niektorých náboženských systémoch zakotvení sú a Silvovu metódu a jej techniky pripájajú k svojim náboženským skúsenostiam. Pri Silvovej metóde sa výslovne nikde nehovorí napríklad o minulých životoch, no na seminároch sa ich existencia pripúšťa. Náboženstvu New Age je Silvova metóda priaznivo naklonená, dá sa povedať, že je jednou z jeho odnoží. Na seminároch si možno kúpiť knihy s tematikou New Age. S ukážkami tejto literatúry sa možno stretnúť aj na letáčikoch určených pre absolventov Silvovej metódy, ako aj Zlatej mysle. V polovici 90. rokov ústredie Zlatej mysle sídlilo na tej istej adrese ako organizácia ponúkajúca kurzy Reiki. Na kurzoch Zlatej mysle sa odporúčala Reiki a naopak, na seminároch Reiki sa propagovala Zlatá myseľ. Aj to ukazuje na myšlienkovú príbuznosť s hnutím New Age.

 

Úspešnosť je sporná

Silvova metóda sa rada honosí číslami, koľko miliónov ľudí po celom svete už absolvovalo ich kurzy. Jej štatistiky majú však malú výpovednú hodnotu, lebo hovoria iba o ľuďoch, čo sa na nejakom kurze zúčastnili, nie o tých, čo Silvovu metódu pravidelne praktizujú. A v týchto dvoch číslach budú asi veľmi priepastné rozdiely. V svojom okolí poznám šesť absolventov Silvovej metódy či Zlatej mysle. Po troch rokoch od skončenia kurzu sa z nich ani jeden nezúčastňuje na ďalších akciách organizovaných týmito organizáciami a ani nepoužívajú „hladinu alfa" tak, ako sa to na kurze naučili.

„Objav, že ľudská inteligencia sa dokáže naučiť vedome fungovať v mozgových frekvenciách alfa a theta, vojde do dejín ako najväčší objav ľudstva." Túto odvážnu vetu povedal sám José Silva. Avšak, ako to už v rôznych oblastiach podnikania býva (a Silvova metóda je predovšetkým dobrý biznis), reklama býva klamlivá. Silvova metóda sa v praktickom živote absolventov nestáva prevratným objavom, ako by si to José Silva želal, ale jednou z mnohých (náboženských) skúseností západného človeka na prelome tisícročí.

Silvova metóda na seba neviaže ľudí, nevytvára komunity, kde by ľudia podľa učenia zakladateľa žili. Stáva sa tovarom na trhu náboženských ideí, ktoré je možné kúpiť, zameniť či ďalej predať. Tovarom, ktorý je kombinovaný s inými náboženskými ideami, i keď pri hlbšom skúmaní môže byť s nimi v rozpore.

Veľkú popularitu Silvova metóda získava medzi pedagógmi. To, že jej základ je pseudovedecký, im vôbec neprekáža, ba možno práve naopak. So zdaním vedeckosti uspokojuje i náboženské potreby, a tým vedu prekračuje. Jeden z filozofov 20. storočia napísal, že podobne ako sa odlúčilo náboženstvo od štátu, musí sa raz odlúčiť veda od štátu s cieľom postaviť vedu na rovinu spolu so špiritistickými, čarodejníckymi a ďalšími kultmi. Keď sa tento scenár naplní, stane sa hoci práve Silvova metóda jednou z „právd", ktorá sa bude vyučovať v školách...