Okrem tohto neveľkého množstva „pozitívnych" vplyvov na osobnosť človeka majú však sekty kvantá negatívnych vplyvov. Niektorým z nich venujem nasledujúce riadky.

 

Fázy resocializácie

Bývalí členovia siekt sa líšia podľa toho, akým spôsobom opustili sektu: 1. odišli pomocou výstupového poradcu; 2. odišli sami; 3. ktorých vyhodili.

Tí, čo odišli sami a tí, čo ich vyhodili, potrebujú najväčšmi pomoc pri procese návratu do všedného života. Bývalí členovia, ktorých podržala rodina a ktorí využili rehabilitačné centrá (výstupové poradenstvo, podporné skupiny atď.) sú lepšie pripravení na život mimo sekty. Je viacero aspektov, ktoré ovplyvňujú postkultový proces: spôsob, ako dotyčný opustil skupinu, čas strávený v skupine, či bol alebo nebol vo vedúcej funkcii v skupine, dostupnosť rodinnej alebo sociálnej podpory po opustení skupiny, intenzita emočných zážitkov a psychických následkov, dostupnosť finančných prostriedkov alebo možností ich získania, vek (napr. žena, čo opustila sektu po pôrode, alebo mladý človek, ktorý vyrastal v sekte), manželský stav, alebo skutočnosť, či mal v skupine rodinu. Primárnymi faktormi podieľajúcimi sa na úspešnej resocializácii sú: láska a podpora rodičov a rodiny (64 %), porozumenie a podpora bývalých členov siekt (59 %), nachádzanie nových priateľov mimo sekty (50 %), pomoc druhým, varovanie pred sektami alebo pomoc pri odchode zo sekty a resocializácii (39 %), zamestnanie a budovanie novej kariéry (36 %), návrat do školy alebo na univerzitu (25 %) atď. Niektoré osoby sú schopné opustiť skupinu s minimálnou úzkosťou, rýchlo sa prispôsobiac životu mimo sekty. Iní môžu mať vážne ťažkosti pri vyrovnávaní sa s jednoduchými činnosťami denného života.

Po odchode zo sekty sa bývalý člen potrebuje zaradiť späť do civilného života. Prvé tri mesiace sú zvyčajne pre každého najťažšie. V tomto čase je bývalý člen sekty väčšmi závislý od rodičov, ako by sa to od adolescenta očakávalo. Rodičia a ostatní členovia rodiny by mali byť pripravení venovať svoj voľný čas bývalým členom, keď sa púšťajú do „nových" vecí, ktoré sú pre rodičov úplne samozrejmé (napr. varenie alebo nákupy). Toto obdobie závislosti môže byť veľkou dilemou pre oboch rodičov i pre deti, zahrňujúcou v sebe emocionálnu blízkosť verzus ponechanie prílišnej slobody.

V druhej fáze dochádza vlastne k integrácii prokultovej a postkultovej identity a bývalý člen by mal byť schopný vrátiť sa do školy alebo do práce. Niektorí začnú upozorňovať iných na nebezpečenstvo deštruktívnych kultov, prípadne začnú spolupracovať s tímom výstupových poradcov ako jeden zo spôsobov vyjadrenia svojho hnevu voči tomu, že boli manipulovaní skupinou alebo vodcom sekty. Strach rodičov z toho, že by sa ich dieťa mohlo vrátiť do sekty je reálny, najmä ak rodičia pozorujú frustráciu pri zápase svojho dieťaťa o obnovenie života mimo skupiny. Rodičia môžu prehnanou starostlivosťou skutočne predĺžiť závislosť dieťaťa. V niektorých prípadoch rodičia platia deťom drahé nájomné a podporujú ich nezamestnanosť. Neočakávajú, že si ich dieťa nájde prácu a postará sa o seba samo.

 

Fyzické problémy

Bývalí členovia často trpia chorobami zapríčinenými stresom. Je to napríklad vredová choroba žalúdka a dvanástnika, bolesti hlavy a vysoký krvný tlak. Podvýživou a nedostatkom spánku je veľmi oslabený aj ich imunitný systém, takže oveľa skôr podľahnú bežným chorobám, napríklad chrípke. V niektorých prípadoch však môžu nastať aj zmeny v telesnej hmotnosti, kožné ochorenia, u žien nepravidelnosť v menštruačnom cykle. Zdravie je vo väčšine siekt poslednou vecou, o ktorú sa treba starať. Mnoho bývalých členov odchádza zo sekty bez zdravotnej starostlivosti a poistenia. Je preto potrebné postarať sa o to, aby bývalý člen absolvoval kompletnú zdravotnú prehliadku, najmä ak trpí chronickým ochorením (cukrovkou, epilepsiou a pod.), alebo bol vystavený infekčným chorobám ako sú pohlavné alebo tropické ochorenia. Samozrejme, že všetky deti musia absolvovať očkovania proti detským chorobám (osýpky, čierny kašeľ atď.).

 

Medziľudské vzťahy

Mnoho bývalých členov má problémy znova začať s normálnymi vzťahmi. Stáva sa to z viacerých dôvodov. Niektorí sa narodili v sekte, alebo ich rodičia vstúpili do sekty, keď boli ešte veľmi malí a nepoznajú zdravé medziľudské vzťahy. V niektorých sektách sa podporovala promiskuita, prostitúcia, praktizovalo sa sexuálne zneužívanie a vodca často určoval nielen výber manželského partnera, ale aj spôsob a častosť sexuálnych stykov a počet detí. Veľa bývalých členov siekt trpí ťažkosťami po tom, ako mnoho rokov praktizovali sektársky poňatý celibát. Toto všetko zapríčiňuje strach z nových vzťahov a nedôveru. Zdôverovanie sa s najhlbšími pocitmi a myšlienkami je v sektách nebezpečné, pretože zvyčajne sa končí trestom. Preto väčšina bývalých členov má k ostatným veľmi rezervovaný postoj. Noví známi a starí priatelia môžu zraniť bývalého člena tým, že sa čudujú, prečo sa práve on pripojil k takej skupine. Veľmi ťažké sú pre exčlenov pokusy o vysvetlenie, prečo nie je človek schopný jednoducho zo sekty odísť; to si vyžaduje dlhé a náročné vysvetlenie psychickej manipulácie.

 

Smútok a hnev

Veľa bývalých členov siekt trpí silnými pocitmi osamelosti. S osamelosťou je spojený smútok nad stratou časti života, ktorý napĺňal ich idealizmus. Smútok je zdravá reakcia na stratu. Takmer všetci bývalí členovia prežívajú smútok, pretože opustiť skupinu znamená viacero strát. Stratu priateľov alebo rodiny, času, naivity a idealizmu, ale predovšetkým zmyslu života. Keď je smútok skombinovaný s anxietou (pocitom úzkosti bez konkretizovania príčiny), hnevom a pocitom hanby, môže vyvolať depresívne stavy, s ktorými sa však bývalý člen zväčša do mesiaca vyrovná.

Objavenie sa prudkého hnevu voči sekte a jeho vodcovi je jeden z prvých znakov procesu uzdravovania z kultových zážitkov (znamená, že dotyčný dospel k poznaniu, že bol obeťou psychickej manipulácie), ale pre mnohých je to aj najťažšia vec, s ktorou sa musia vyrovnať. Hnev je zdravá reakcia na mnohé zranenia a útoky. Bývalí členovia často nevedia, akým spôsobom majú vyjadriť tieto uzdravujúce emócie, pretože boli vedení k tomu, aby svoje negatívne city skrývali a popierali. Preto nesprávne namieria svoj hnev na tých, ktorí za to nemôžu, prípadne na seba. Aby sa mohol hnev efektívne využiť, musí sa zamerať na správny zdroj. Tým je vodca alebo vedenie sekty. Sociálne alebo legálne činnosti sa považujú za progresívny krok.

 

Strach a pocity viny

Väčšina siekt tvrdo pracuje na tom, aby svojim členom zabránili odísť zo skupiny. Strach zo života mimo skupiny, strach zo zlyhania, z posmechu a násilia, to sú city, ktoré vodcovia u svojich členov zámerne vyvolávajú. Keď člen odíde, úsilie získať ho späť môže mať podobu mierneho obťažovania (telefonáty, návštevy) až násilných incidentov. Mnohí bývalí členovia si preto dávajú zaviesť tajné telefónne číslo, zmenia adresu, niektorí si dajú zmeniť meno a odsťahujú sa. Zdá sa však, že väčšina siekt svoju energiu investuje skôr do získavania nových členov než do znovuzískania odpadlíkov.

Základom pre proces uzdravenia bývalého člena sekty je jeho poznanie, že strach a fóbie sú dôsledkom psychickej manipulácie, ktorej bol v sekte vystavený. Pokiaľ sa aj bývalý člen prestane obávať odvety zo strany sekty, stále u neho pretrváva strach zo stretnutia členov sekty napríklad na ulici. Strach prežívajú aj tí, čo odchodom zo sekty opustili svojho partnera alebo deti, ktoré v sekte zostali. Akýkoľvek pokus nadviazať s nimi kontakt väčšinou skončí úplným prerušením vzťahu. Často prichádza na rad bolestivé obdobie, keď sa bývalý člen i jeho partner, ktorý zostal v skupine, pokúšajú právnymi cestami získať dieťa do opatery.

Keďže sekty obviňujú členov zo všetkého zlého, pokiaľ bývalý člen neokúsi pomoc výstupového poradcu, má tendenciu pokračovať v sebaobviňovaní aj po odchode zo sekty. Bývalí členovia často prežívajú pocity viny z toho, že zranili rodinu, priviedli do sekty priateľov a známych, z toho, že sa zúčastňovali na vedení kultových aktivít, ktoré boli proti ich etickým hodnotám (napr. aktivity spojené s klamstvami, žobraním, prostitúciou, pornografiou, násilím, drogami atď.). Bývalý člen potrebuje rozlíšiť skutky, za ktoré je zodpovedný, od skutkov, za ktoré je zodpovedný vodca alebo skupina. Primerané pocity viny môžu pomôcť vyhnúť sa starým chybám, ale nadmerné pocity zabraňujú osobnému rastu a učeniu sa z týchto chýb. Bývalý člen preto potrebuje v prvom rade odpustiť sebe a až potom nasleduje reálne zhodnotenie, či sa niektoré skutky dajú nejako odčiniť, najmä ak zapríčiňujú bolesť ešte niekomu inému. Odpustenie vodcovi  nie je v procese uzdravenia podstatné.

 

Pasivita

Ľudia, ktorí v sekte strávili dlhší čas, bývajú pasívni, pretože sú zvyknutí, že za nich rozhoduje niekto iný. Niektoré skupiny predpisujú prakticky každú aktivitu: čo a kedy má človek jesť, obliecť si a robiť cez deň a v noci, aké má mať hygienické návyky a miesta na spanie. Sú nerozhodní, keď si majú vybrať šaty na oblečenie, alebo sami objednať v reštaurácii jedlo, takže svojou neschopnosťou pripomínajú malé deti. M. Singerová toto obdobie nazýva štádiom nekritickej pasivity. Strata spôsobu života, v ktorom je všetko naplánované, často spôsobí to, čomu niektorí bývalí členovia hovoria „nemajúci budúcnosť", v ktorej musia plánovať a uskutočňovať všetky svoje zajtrajšky sami. Mnoho bývalých členov hovorí o tom, že prijímajú skoro všetko, čo počujú, akoby stratili schopnosť kriticky hodnotiť a prehodnocovať. Aj malé poznámky priateľov, spolupracovníkov a spolubývajúcich vnímajú ako príkazy.

 

Zmenené stavy vedomia a pseudoidentita

Exčlenovia siekt, od ktorých sa vyžadovali dlhé meditácie, opakovanie modlitby, mantry, vizualizácie alebo iné hypnotické techniky, majú problémy s koncentráciou a inými kognitívnymi funkciami. Často trpia úzkosťou, že nedobrovoľne upadnú do zmeneného stavu vedomia. Pod pojmom zmenený alebo vyšší stav vedomia sa v kultoch a sektách označujú stavy tranzu (stavy disociácie, depersonalizácie a derealizácie). Aj po odchode zo skupiny a opustení praktík navodzujúcich zmenený stav vedomia má táto naučená odpoveď tendenciu dočasne sa objavovať napríklad pod tlakom stresu, pri únave alebo chorobe. Inými spúšťacími mechanizmami môžu byť sluchové podnety (pieseň, mantra, žargón sekty), zrakové podnety (obraz vodcu, symboly skupiny, určitá farba), čuchové podnety (parfum vodcu, jedlo, vôňa kadidla), dotyky (určité gesto, spôsob dotyku, potrasenie rukou) a chute. Rozpoznanie podnetov, ktoré spôsobujú zmenené stavy vedomia, je prvým krokom k imunite.

Dlhodobý stres alebo neobvyklé životné situácie môžu narušiť celistvé fungovanie osobnosti. Jednotlivci sa tak môžu adaptovať na danú situáciu tým, že sa u nich vytvorí zmenená osobnosť alebo pseudoidentita. Pseudoidentita alebo tzv. kultové „ja" sa v prostredí siekt posilňuje, stáva sa postupne dominantným a potlačí pôvodnú identitu. Človek, ktorý opustí prostredie sekty, sa môže vrátiť späť k svojej pôvodnej identite, ale tento proces sa zvyčajne nezaobíde bez niekoľkých psychických problémov. Epizódy zmenenej osobnosti, tak ako flashbacky u užívateľov drog, sa najviac objavujú hneď po odchode zo skupiny, ale u niektorých jednotlivcov môžu pretrvávať týždne aj mesiace. Terapia zahŕňa porozumenie mechanizmom, ktoré spúšťajú syndróm pseudoidentity.

 

Duchovné problémy

Najsmutnejšie a najťažšie pri stretnutiach s bývalými členmi siekt sú problémy s duchovnou oblasťou. Často opisujú zážitky v sekte ako duchovné znásilnenie. Prežívajú strach z večného zatratenia, apokalypsy, démonizujú realitu a cítia sa nehodní a vinní. Veľa bývalých členov siekt trpí silnými pocitmi osamelosti a izolácie. Niektorí sa vrátia ku viere, v ktorej boli vychovávaní, ale často sa stáva, že sa vrátia do svojich siekt alebo sa pripoja k inej deštruktívnej skupine, aby vyplnili prázdnotu vytvorenú opustením intenzívnych kultových zážitkov. Iní sú veľmi opatrní a organizované náboženstvo nie je  možnosťou, o ktorej by v tomto čase uvažovali (napr. vo svojom výskume I. Gasde a R. A. Block z roku 1998 uvádzajú, že 72,1 % probandov - bývalých členov sekty Church Universal and Triumphant - pochádzalo pôvodne z kresťanského prostredia, ale v čase výskumu, teda po výstupe zo sekty, označilo 80,3 % položku „bez vyznania").