„Väčšina pozemšťanov sú kríženci Adamových Božích synov, nášho ľudu, a pozemskej Evinej zvieracej rasy. Preto majú ľudia husté, animálne pozemské telo a vnútorné, božské duchovné telo. (...) Mnohí naši učitelia im dali zákony, ktoré majú dodržiavať." (Michael Hesemann: UFO – Kontakty. Etna, Praha 1992, s. 51)

 

Odpoveď:

Už dobré polstoročie si vo verejnosti buduje svoju popularitu téma UFO (Unidentified Flying Objects - neidentifikované lietajúce objekty). Tomuto fenoménu sú naklonené nielen novinové a časopisecké články, ale záhadám okolo UFO sa venujú i mnohé knižné publikácie. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, táto problematika nie je výlučne doménou sci-fi literatúry či vedeckých polemík. Nachádza odozvu i v náboženskej oblasti. Jestvuje mnoho „posolstiev mimozemšťanov", ktoré boli odovzdané priamo alebo cez kontaktné osoby. Obsahujú tvrdenia, ktoré sa týkajú právd kresťanskej viery, alebo na ne bezprostredne vplývajú. Jednou z takýchto tém je aj otázka pôvodu človeka.

Ako pri všetkých ostatných „posolstvách mimozemšťanov", aj tu vystupujú viaceré protirečivé tvrdenia. Dozvieme sa, že dnešné ľudstvo je zmes „Adamových Božích synov, mimozemšťanov a pozemskej Evinej rasy"; inak informovaní ufóni zasa tvrdia, že biela rasa má mimozemský pôvod a tí s čiernou či žltou pleťou sú pôvodní pozemskí domorodci. Ďalšie posolstvá vysvetľujú, že mimozemský pôvod má práve izraelský národ, pretože - ako sa o tom píše aj v Starom zákone - si ho Boh vyvolil za svoj ľud. Avšak iní tvrdia to isté napríklad o Egypťanoch. Podľa iných hypotéz ľudstvo údajne vzniklo z ufónov, ktorí sa zachránili z planéty zničenej jadrovou vojnou (a teda sme ufónmi všetci). Vrcholom je tvrdenie, že človek povstal z genetickej manipulácie, ktorú vykonali mimozemšťania v laboratórnych podmienkach („vedecké" vysvetlenie biblického raja).

Čo k týmto „odhaleniam" mimozemšťanov dodať? Biblické posolstvo v prvých veršoch starozákonnej knihy Genezis hovorí, že „na počiatku stvoril Boh nebo a zem" (Gn 1, 1). V semitskom vyjadrení to znamená úplne všetko; teda to, čo jestvuje, len preto jestvuje, lebo to stvoril Boh. Zem však bola „pustá", bez života. Boh v postupných krokoch stvoriteľských dní stvoril všetko stvorenie a vyvrcholením bolo stvorenie človeka.

Pri tomto biblickom opise si treba všimnúť viaceré skutočnosti: Boh uvádza svoj zámer stvoriť človeka na svoj obraz; prvotný človek mal teda podobnosť s Bohom. Boh ho stvoril z „prachu zeme" a vdýchol do neho život. Stvoril ho „ako muža a ženu" - teda s odlišným pohlavím, pričom obe sú tým istým druhom - človekom - a sú rovnocenné.

Čo z týchto správ vyplýva? To, že človek bol stvorený na priamy Boží zásah, vyšiel z Božích rúk a to na tejto Zemi. Boh človeka nepriniesol na Zem z inej planéty. Ako pozemské stvorenie má fyzické telo (je z prachu zeme), oživované nesmrteľnou dušou. Boh chcel, aby mu bol človek podobný, teda aby mal večný život, spoločenstvo s Bohom. To, čo nás robí podobnými Bohu je naša nesmrteľná duša. Boží akt stvorenia nie je ani genetickou manipuláciou; je jedinečným a priamym zásahom.

Tí, čo hovoria, že biblickú správu o stvorení treba dešifrovať tak, že bohom sú vlastne mimozemšťania a stvorenie je genetická manipulácia, zabúdajú, že potom by ľudstvo pochádzalo z iného „ľudstva". Tvor by pochádzal z iného tvora. Nielenže sa tu vynára otázka, ako vznikli mimozemšťania, ale takýto názor nevie vysvetliť pád prvých ľudí ani dedičný hriech. Stavia nás do polohy pokusných zvierat a oberá o dôstojnosť, ktorú človek má práve preto, lebo je stvorený na Boží obraz. Obraz Boha - láskavého Otca, ktorý miluje svoje stvorenia a chce ich zachrániť - v takýchto ufologických hypotézach absentuje. A nielen to. Tieto teórie nevedia vysvetliť ani Kristovu spasiteľskú a vykupiteľskú úlohu pri záchrane sveta a ľudstva: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul..." - píše sv. Ján. Tohto všetkého sa zrieknuť v prospech sci-fi fantázií je osudová tragédia.

Ak sa vrátime k tvrdeniam o mimozemskom pôvode toho-ktorého národa a rasy, je to opäť nebiblické stanovisko. Biblia na viacerých miestach predkladá náuku o spoločnom pôvode ľudstva, podľa nej nepochádzajúceho z inej planéty, ale rozrastá sa v línii od Adama k Noemovi, od Noeho synov, ktorých potomstvo po potope zaľudnilo zem, k Abrahámovi, praotcovi vyvoleného národa. Boh si nevyvolil izraelský národ pre jeho údajný mimozemský pôvod, ale pre jeho vieru a poslušnosť voči Bohu Abraháma, Izáka a Jakuba. Inak by potom mimozemšťanmi museli byť aj Arabi, Edomčania a iné staroveké etniká, pochádzajúce od týchto praotcov. Mnohé rodokmene, ktoré sa v Starom zákone vyskytujú, nie sú možno chronologicky presné, ale zato jasne prinášajú posolstvo o kontinuite ľudstva, ktorá má počiatok v stvorení prvého človeka. Do tejto kontinuity ľudského rodu v konkrétnom čase vstúpil vtelením Ježiš Kristus - Božie slovo. Stal sa jedným z nás, aby ako Bohočlovek dal Bohu zadosťučinenie za hriechy celého ľudstva. Aby ukázal, ako veľmi nás Boh miluje.

Každé iné tvrdenie, ktoré spoločný pôvod ľudského spoločenstva popiera, alebo ho spája s vysokovyvinutou laboratórnou technikou genetických operácií, je vo svojom jadre protibiblické a protikresťanské. Nedáva odpoveď na existenciálne otázky človeka, v princípe je materialistické a dehonestuje ľudskú dôstojnosť, ktorá má svoju príčinu v Bohu.