Demokracia. Čo všetko sa dnes za ňou skrýva. Toto čarovné slovko okrem našich politikov obľubujú aj mnohé deštruktívne kulty, ktoré ním veľmi radi obhajujú svoju legalitu. Avšak používajú ho iba jednostranne. Ak si totiž niekto dovolí vyjadriť kritickú mienku na ich organizáciu, zaútočia na neho často nevyberane, onálepkujúc ho nelichotivými prívlastkami ako fanatik, tzv. samozvaný „expert", pochybný odborník a pod. Ba osočujú ho i tým, že o ňom rozširujú rôzne výmysly, napríklad to, že zarába strašením verejnosti, lebo šíri „nepravdivé" informácie o takých „humánnych" a „nevinných" náboženských spoločnostiach, akou je práve tá ich.

Tu zrejme demokracia u týchto ľudí končí, dokonca si myslím, že nie je možná. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Akýkoľvek kritický náhľad na sektu či jej vodcu sa v takejto skupine vedome potláča, sebareflexia jej stúpencov je na veľmi nízkej úrovni, informácie vchádzajúce dovnútra komunity sa prísne filtrujú, konanie, myslenie a dokonca i cítenie členov sa rôznymi manipulatívnymi technikami bez toho, že by si toho boli vedomí, ovláda. Ťažko potom očakávať, že ak v tlači vyjde o danej sekte kritický článok, budú jej prívrženci reagovať inak, ako obvykle reagujú - hystericky.

Podobným čarovným slovkom ako demokracia je i tolerancia. Každý, aby uhájil svoje práva, poukazuje na intolerantnosť tých druhých. Netolerantní, a teda zlí sú všetci, čo sú proti homosexuálom, ženám podstupujúcim interrupcie, lekárom konajúcim eutanáziu či voči všetkým, ktorí majú odlišnú vieru a náboženské cítenie. Iste, tolerantnosť je vlastnosťou múdrych, avšak tolerantnosť ku zlu je prejavom buď slabých, alebo nevedomých. A ak nejaká náboženská skupina pácha zlo, deštrukciu a zámerne svojich členov manipuluje a zneužíva, myslím si, že by bolo veľkou chybou byť voči nej tolerantný a mlčať.

O tom, že sa to ani na Slovensku nevypláca, svedčí i vzrastajúci počet konfliktov v našich rodinách, zapríčinených náboženským extrémizmom a zaslepenosťou, ktorú vodcovia siekt medzi svojich verných či potenciálnych stúpencov zasievajú. To sú zbrane, proti ktorým sa dá len veľmi ťažko bojovať. Mohli by o tom rozprávať mnohí bezbranní rodičia, ktorým sa takto pred očami strácajú ich deti (odchodom do sekty) a miznú kdesi v nenávratne.