Ako teda treba rozumieť joge? V Poľsku, podobne ako aj v iných štátoch Európy, je čoraz ťažšie nájsť mesto, v ktorom by nebolo čo i len jedno stredisko propagujúce jogu. Na poličkách kníhkupectiev v oddeleniach „náboženstvo", „ezoterika", „duchovná literatúra" a pod. natrafíme na desiatky kníh, ktorých obsahom sú rôzne druhy jogy. V mnohých školách sa joga zavádza do rôznych lekcií výučby. Na mnohých „psychologicko-pedagogických" kurzoch organizovaných pre učiteľov sa joga prezentuje ako terapeutický prostriedok. Vzhľadom na takúto všeobecnú prezentáciu jogy je potrebné opýtať sa:

 

Čo je joga?

Podľa indickej tradície sa joga spája so sánkhjou (hoci sa výrazne od nej odlišuje v psychologickej, ontologickej a teologickej rovine). Joga i sánkhja sa zaraďujú do šiestich ortodoxných filozofických systémov nazývaných šádarsjána.

Šádarsjána, šesť doktrín, šesť systémov ortodoxnej (astika) filozofie stanovuje príznačné rysy hinduizmu - náboženstva Ďalekého východu. Týchto šesť ciest „spásy" sú: njána (analýza), vajšéšika (škola charakterových vlastností), joga (duchovná disciplína), sánkhja (analytické porozumenie tela a duše), mímánsa a védanta.

Mircea Eliade sa vo svojej knihe Joga - nesmrteľnosť a sloboda (Varšava 1997), ktorá má vyše päťsto strán, zamýšľa: „Štyri spoločné základné pojmy, štyri „myšlienky sily" nás privádzajú k podstate indickej duchovnosti: karman, májá, nirvána a joga. Keby sme chceli napísať kompaktnú históriu indického myslenia, vychádzajúc z ktoréhokoľvek z týchto základných pojmov, určite dospejeme k trom ostatným."

 

Je možné využiť jogu pri modlitbe?

Kresťanská meditácia je modlitba. Musí obsahovať vieru v osobného Trojjediného Boha - Otca, Syna i Ducha Svätého. Kresťanská meditácia je modlitba, ktorá v každom svojom aspekte predstavuje priamy dialóg medzi človekom a osobným Bohom.

Svätá Terézia z Lisieux (Ježišova) vo svojich autobiografických rukopisoch vyznáva: „Modlitba je pre mňa povznesením srdca, prostým pohľadom k nebu, výkrikom vďačnosti a lásky, súčasne v utrpení, ako aj v radosti." Svätý Ján Damascénsky chápe modlitbu ako povznesenie duše k Bohu, ako prosbu o „vhodné dobrá".

Počas mnohých storočí sa sformovalo veľa škôl modlitby. Bohatstvom Cirkvi je rôznorodosť spiritualít jej jednotlivých duchovných spoločenstiev, ako napríklad ignaciánska či karmelitánska spiritualita alebo spiritualita sv. Alfonza Liguori.

 

Školy jogy

V Indii sa možno stretnúť s početnými školami jogy. Žijúc určitý čas v Indii som mal možnosť na vlastné oči pozorovať praktizujúcich jogínov a musím povedať, že ich joga nemá nič spoločné s jogou (lepšie povedané s jej imitáciou), s akou sa stretávame tu v Poľsku. Joga sa zakladá na viere v reinkarnáciu, ktorá sa bije s najdôležitejšou pravdou kresťanskej viery - zmŕtvychvstaním Krista a človeka. Hinduistickí katolíci sa vzdávajú jogy, aby mohli praktizovať kresťanskú modlitbu, ktorá ich fascinuje najmä bohatstvom svojich liturgických gest a hĺbkou spoločnej modlitby.

Pamätám sa na môj viachodinový rozhovor v Goa, kde som sa zastavil na niekoľko dní na svojej ceste z New Delhi do Bombaja. S hinduistickým jezuitom, pátrom prof. Pathom de Mellom sme sa rozprávali na tému bohatstva modlitby adorácie. Hinduistickí kresťania vnímajú bohatstvo kresťanskej duchovnosti, tej západnej, veľmi intenzívne. Na hinduistickom svätom mieste Varánási (Benáres), kde na každej ulici možno stretnúť celý zástup guru, sádhuov a iných mystikov Východu, sme sa zúčastnili na modlitbe svätého ruženca s jedným z tamojších katolíckych spoločenstiev. Nik mi tam neponúkal jogu. Skôr spev, čítanie zo Svätého písma a Eucharistiu.

 

„Kresťanská joga"

S tzv. kresťanskou jogou som sa stretol v Madráse (presnejšie v Adjare), ktorý je sídlom svetového teozofického centra a antikresťanských paramasonských a masonských kruhov. O tom, že nastal čas „globálnej duchovnosti" a všeobecného univerzálneho náboženstva som mal príležitosť dozvedieť sa v Putháparti (Prasanti Nilájam) z úst hinduistického guru Sái Bábu. V ášrame, v ktorom som určitý čas pobudol, som videl stovky Európanov a Američanov, ktorí sa súčasne so vstupom do „kresťanskej jogy" vzdali viery v osobného Boha, zavrhli sviatosti a vybrali si Sái Bábu za svojho majstra.

 

To nie je gymnastika!

Nezávisle od mojich osobných skúsenostiach z ciest po Indii je iba veľmi ťažké si predstaviť hinduistu, ktorý by praktizoval jogu pre niečo iné ako pre vlastnú „spásu", alebo lepšie povedané „oslobodenie" či „uvoľnenie". Joga sa tak z teoretického, ako aj z praktického aspektu chápe ako „filozofia žitia", to znamená, že konkrétna technika sebarealizácie stanoví stupeň duchovnosti hinduistu praktizujúceho samátha dharmu (duchovné sebazdokonaľovanie).

Z praktického pohľadu treba jasne povedať, že joga v žiadnom prípade nie je akousi formou gymnastiky, cvičeniami robenými pre zdravší život, ľahšiu koncentráciu a pod., ktorú možno ľubovoľne spájať s ktoroukoľvek filozofiou či kresťanskou modlitbou tak, ako sa o to niektorí pokúšajú.

Nie je tajomstvom, že v Poľsku i vo svete sa joga propaguje rozličnými deštrukčnými sektami a skupinami vystupujúcimi pod hlavičkou New Age, ktoré sú nepriateľské voči kresťanstvu.

K čomu nás vedie joga prezentovaná v publikácii Kresťanská joga v desiatich lekciách? V úvode knihy čítame: „Ak kresťanský jogín ktoréhosi dňa zistí, že je viac predvídavý, ak fungovanie jeho pamäti vyvolá v ňom údiv, ak bude prekvapený odolnosťou, ak dokonca okúsi akési svoje paranormálne schopnosti či dokonca zistí, že má paranormálne schopnosti (sám som pocítil neobyčajne zaujímavé schopnosti, ako napríklad predvídavosť či intuíciu), nebude to nič, čo by v ňom mohlo vzbudiť nepokoj."

Zdá sa teda, že cvičenie tzv. hathajogy je niečo viac ako iba gymnastika. V tejto knihe sa rovnako dozvedáme o možnostiach prebudenia určitých centier, spojených napríklad s nervovým systémom, pomocou ktorých je cvičiaci schopný získať rozličné okultné schopnosti: „Tieto schopnosti sú: telepatia, jasnovidectvo, poznanie minulosti a budúcnosti a iné, definované ako okultné. Ktokoľvek, kto vážne praktizuje HATHAJOGU, tieto schopnosti nadobudne."

Joga má výrazný iniciačný charakter (potreba guru). Adepta uvádza do sveta mágie a okultizmu. Z kresťanského pohľadu ju preto treba hodnotiť ako negatívnu.

 

Joga – metóda „spásy"

Povedzme to ešte raz: Joga (takisto aj hathajoga) nie je gymnastika a nemá nič spoločné so skutočnou kresťanskou duchovnosťou. Túto skutočnosť potvrdzuje aj svetovo uznávaný učenec Mircia Eliade, ktorý v spomenutej knihe Joga - nesmrteľnosť a sloboda poznamenáva: „Nemožno si však zamieňať hathajogu s gymnastikou."

V Poľsku pôsobí viac ako 300 rôznorodých siekt. Veľká časť z nich propaguje jogu ako skutočnú metódu spasenia. Dokonca i zakladateľ sekty Hare Krišna, svámi Prabhupáda, hinduista nosiaci titul Bhaktivédanta, učí svojich uctievačov: „Joga nespočíva v tom, že chodíte na akési prednášky, platíte za ne, ba ani v tom, že pestujete gymnastiku". V Indii jogíni kvôli praktizovaniu jogy opúšťajú svoje domovy a usádzajú sa na odľahlých posvätných miestach, ako napríklad Vrindávan, Mathura, Prajága, Hardvar, aby sa v úplnej samote pri niektorej zo svätých riek (napr. Ganga, Džamuna, Krišna) mohli zdokonaliť v joge.

 

Nebezpečná pre telo i dušu

Do Centra štúdia nových náboženských hnutí Rafael sa prihlasujú ľudia, ktorí kvôli joge stratili svoje deti v sektách. Prichádzajú aj takí, ktorí prosia o pomoc, aby sa mohli vyslobodiť z okultných osídel jogy, do ktorých sa zamotali, hľadajúc - ako to sami definujú - hlbšiu duchovnosť.

Joga nie je nebezpečná iba pre našu dušu. Rovnako na fyzickej úrovni môže praktizovanie jogy znamenať výrazné nebezpečenstvo pre osobnosť cvičenca. A dá sa vlastne joga praktizovať samostatne, používajúc napríklad už spomenutú príručku Kresťanská joga v desiatich lekciách? Je to vôbec možné? Myslím si, že nie! Potvrdzuje to nakoniec i sám autor tejto „znamenitej" príručky, páter Dechanet, ktorý píše: „I keď príručka mnohé predvída, nehovorí o všetkom. Aj obozretný adept sa môže stretnúť zoči-voči s fenoménmi sprevádzajúcimi uvoľnenie určitých energií, môže prežívať duševnú krízu a nenájde vysvetlenie ani radu v knižkách. A nie vždy sa so svojimi otázkami môže obrátiť na ich autorov." Koho teda potom poľský čitateľ požiada o radu? Čo robiť s fenoménmi, ktoré sa tu vyskytnú? No predsa, ako píše Dechanet, „je možné, že mladý človek očarený prvými výsledkami, bude unesený a stratí mieru (najmä čo sa týka dýchania a zadržiavania dychu). Príliš dlhé zadržiavanie dychu môže vyústiť až do zástavy srdca..."

Na otázku, či sa človek zaobíde bez guru, Dechanet odpovedá: „Väčšina cvičení, ktoré joga ponúka, nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, no stávajú sa nebezpečné dokonca pre zdravých ľudí, ak sa používajú bez miery a uváženia. A čo s chorými? Prítomnosť osvedčenej príručky sa pre jedných, ako aj pre druhých môže ukázať naliehavá, ba až nevyhnutná." Každý, kto sa zaoberá jogou, by si mal byť preto vedomý, že „nedostatok rozvahy a náhlenie sa môžu mať za následok narušenie biologického rytmu a katastrofálnu deštrukciu psychických štruktúr."

Odkiaľ však nabrať spomínanú rozvahu? Dobročinná, tzv. „kresťanská joga" sa stáva nebezpečná pre fyzické, psychické, ale i duševné zdravie. Ako len čudne v tejto súvislosti znejú Dechanetove slová: „Ak ťa cvičenie nedovádza k šialenstvu, je to iba vďaka obozretnosti guru."

Nakoniec si treba položiť otázku, čo majú joga a kresťanská meditácia spoločné. Je joga schopná obohatiť kresťanskú modlitbu? Môže sa stať sama modlitbou? Myslím si, že takáto syntéza je nemožná. Telo zohráva pri modlení nepochybne dôležitú, no nie najpodstatnejšiu úlohu. Nie je bez významu, akú pozíciu zaujímame, keď sa obraciame k Bohu. Treba však pamätať na to, že modlitba je dialóg.