Pojem falošného proroka pre Ježišových poslucháčov nebol neznámy. O falošných prorokoch nájdeme zmienky u pravých. Napríklad u Jeremiáša: „Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú" (Jer 14, 14). Kritériom pravého proroka je Božie poslanie. Niekedy až príkaz, lebo pred takou veľkou úlohou a zodpovednosťou sa musí človek zachvieť. Ten istý prorok Jeremiáš sa na začiatku povolania zdráha. „I povedal som: »Ach, Pane, veď neviem hovoriť, mladučký som«. Ale Pán mi riekol: «Nehovor: „Mladučký som", lebo pôjdeš všade, kam ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem. Neboj sa ich, veď ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil»" (Jer 1, 6–8).

Starozákonné náboženstvo a jeho pokračovanie - novozákonné náboženstvo - je náboženstvom zjaveným. Je založené na Božom slove, ktoré bolo ľuďom sprostredkované cez prorokov a nakoniec cez Ježiša Krista. On je aj vyvrcholením Božieho zjavenia aj počiatkom nového poriadku spásy. Vlastne aj starozákonný poriadok spásy, aj poriadok spásy mimobiblický je založený na Ježišovi Kristovi. On je jediný Vykupiteľ celého ľudského pokolenia a jediný prostredník medzi Bohom a človekom. Keď uznávame jeho bohočlovečenstvo, neodvážime sa o tomto jeho poslaní vôbec pochybovať. Len on môže poslať svojich poslov, pričom sa odvoláva na svoje poslanie od Otca. „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás" (Jn 20, 21). Nikto si nemôže toto právo osobovať, ani nikto nemôže vystupovať ako poslaný, ak to nie je poslanie od Ježiša. On svoje poslanie zveril apoštolom a ich nástupcom.

Falošní proroci a falošní mesiáši boli od začiatku Cirkvi. Už sv. Pavol píše Korinťanom: „Bojím sa však, aby sa vaše zmýšľanie neskazilo a neodchýlilo od úprimnej a čistej oddanosti Kristovi, ako keď had zviedol Evu svojou ľstivosťou. Lebo vy spokojne znesiete, keď niekto príde a hlása iného Krista, akého sme my nehlásali, alebo prijímate iného Ducha, akého ste nedostali, alebo iné evanjelium, aké ste neprijali" (2 Kor 11, 3-4).

Falošní proroci prichádzajú vždy s veľkou reklamou, s ponukou lacného šťastia a dokonalosti a vyriešenia osobných i spoločenských problémov, s kritikou Cirkvi a ľudských zlyhaní niektorých jej členov aj z radov kléru. Falošnosť je aj v tom, že používajú tieto zlyhania ako kritériá svojej pravdy, čo je ďaleko od logiky.

Ako možno spoznať falošných prorokov? Je to ťažké, a dokáže to iba ten, kto má čisté srdce, schopné vnímať Božie veci - „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Mt 5, 8).