Zdanlivá apolitickosť

Náboženské sekty, vedomé si významu a možností spojených s politickou činnosťou, sa rady do nej - či už verejne alebo „potichu" - zapájajú. Oficiálne, na úrovni verejných vyhlásení, však najčastejšie zostávajú apolitické. Zdanlivá nezávislosť od verejného a tým aj politického života totiž uľahčuje manipuláciu touto sférou spoločenského života.

Zdôvodnenie apolitickosti konkrétnej sekty môže byť rozmanité. Stúpenci sekty Božie deti obývajú kolónie, ktoré si vytvárajú ďalej od veľkých miest a ľudských sídiel. Svoje majetky si v obave pred zlom, ktoré so sebou prináša politika, ohradzujú vysokými plotmi s nápismi o zákaze vstupu. Tvrdia, že na Západe sa uskutoční politický prevrat a prenasledovanie skutočných kresťanov, za ktorých sa považujú.

Diskutabilná je apolitickosť Svedkov Jehovových. Hovoria, že doktríny a spoločenské organizácie sú príčinou konfliktov. Založené a vedené sú satanom. Prezident brooklynskej centrály vyhlasuje: „Vlády štátov by uvítali, keby Svedkovia Jehovovi v tomto smere prijali nejaké kompromisy. My sme však vo veciach tohto sveta neutrálni. Žijeme vo svete, ale nie sme jeho súčasťou. Sme mimo neho." Preto sa teda Svedkovia Jehovovi nezúčastňujú na voľbách, úplne odmietajú plnenie vojenskej služby, neprijímajú prácu v zbrojárskych závodoch, odmietajú prejavovanie úcty štátnej vlajke, štandardám, znakom a hymne. Antimilitaristický postoj Svedkov Jehovových sa však prejavil až roku 1917, keď sa prezidentom spoločnosti Strážna veža stal F. Rutherford, ktorý spoločne s niekoľkými spolupracovníkmi odmietol vojenskú službu počas 1. svetovej vojny, za čo boli potrestaní väzením. Bola to prvá z mnohých zmien v učení sekty, ktorú založil G. Russell. Niektorí odborníci však poukazujú na nedôslednú apolitickosť sekty, pretože Svedkovia Jehovovi, hoci pohŕdajú štátom, predsa sa naň obracajú so žiadosťou o registráciu. V Poľsku boli zaregistrovaní dokumentom komunistického Úradu pre vierovyznania ako Biblická a traktátna spoločnosť Strážna veža, v USA ako Obchodno-vydavateľská spoločnosť. Zaregistrovali sa aj v OSN. Objavili sa dokonca hlasy, že vojská štátov združených v OSN, podporované anjelmi, dokončia pod vedením „generála" Krista záhubu „falošného" kresťanstva. V jednej z brožúr sekty čítame: „Za nášho pokolenia sa celé medzinárodné impérium falošného náboženstva blíži k svojej skaze. Biblické proroctvá hovoria, že Jehova použije ozbrojené štáty združené v OSN ako nástroj na dokončenie posledného zúčtovania s novodobým nástupcom starovekého Jeruzalema, teda s kresťanstvom, ako aj so zvyškom Veľkého Babylonu (pozri Zjv 1, 7-16)."

Apolitickosť niektorých siekt je vo svojej motivácii často protištátna a ako taká už má určitú politickú hodnotu. Niekedy je mimoriadne ťažké odlíšiť apolitickú sektu od sekty stojacej v opozícii voči súčasnej vláde, systému alebo vládnucej strane. Niektoré sekty však zaujímajú výrazný postoj politickej opozície.

Medzi súčasnými sektami mnohé deklarujú svoju opozičnosť voči štátu. Obviňujú ho z neschopnosti vládnuť spoločnosti, zo spriaznenosti s „učením satana" alebo z udržiavania nespravodlivého sociálneho rozdelenia. Scientologická cirkev v obrane pred obvineniami zo strany štátnej moci súčasne vyhlasuje, že táto sa nachádza v rukách „dlhodobého nacistického sprisahania CIA, FBI, amerického daňového úradu a psychiatrov združených v Tenyaka Memorial".

 

Feministické a ekologické kulty

Mnohé feministické skupiny a sekty obviňujú štátne organizácie z tzv. sexizmu, teda zo závislosti spoločenskej pozície jednotlivca od pohlavia, podobne, ako ju rasizmus robí závislou od rasy. Politické systémy ovládané všemocným patriarchátom sa vyznačujú vládnucou rolou muža vo všetkých oblastiach života. Feministky združené v početných organizáciách sektárskeho charakteru, ako napríklad Womenis International Terrorist Conspiracy from Hell (Medzinárodné teroristické sprisahanie žien z pekla) známe ako Witch (Čarodejnica), Convenant of Goddess (Prímerie bohyne), Church of All Worlds (Cirkev všetkých svetov), Church of Circle Wicca (Cirkev kruhov Wicca) nielenže predkladajú požiadavku zrovnoprávnenia žien a mužov, ale usilujú sa aj o zmenu systému, vinou ktorého sa so ženami zaobchádza ako s predmetmi ekonomického, sexuálneho a politického vykorisťovania.

Iný ideový základ má opozičná činnosť ekologicko-pacifistických hnutí. Tie obviňujú štátne orgány z ničiteľského, vykorisťovateľského a deštruktívneho postoja voči prírode. Nálady opozície voči štátnej moci rozširujú sektárske združenia reprezentujúce tzv. hlbokú ekológiu (ekozofiu, ekofilozofiu, ekonáboženstvo) vychádzajúce napríklad zo spirituality amerických Indiánov, taoizmu; spojené s kultom Zeme - Gaie.

 

Politické antipostoje

Opozičnosť sekty sa môže vzťahovať aj na konkrétnu ideológiu. Známe sú sekty s výrazným antikomunistickým či antikapitalistickým zameraním.

Cirkev zjednotenia založená San Mjung Munom hlása, že hlavnou prekážkou vybudovania Božieho kráľovstva na svete je komunizmus. Ježiš Kristus utrpel porážku v boji so zlom, lebo si nezabezpečil materiálne prostriedky potrebné na víťazstvo a umrel bez toho, aby si založil rodinu. Mun je skutočným Mesiášom a jeho žena a on sú „rodičmi ľudstva". Celý dnešný svet je v rukách zla a komunistické impérium bolo vtelením Satana. Tribúnou komunizmu sa stala dokonca aj OSN. V čase svojej návštevy v Poľsku (7. 11. 1995) sa Mun chválil, že zohral „kľúčovú úlohu pri porážke komunizmu" a že „nikto iný neurobil viac v tejto oblasti". Takisto ubezpečil, že ak Poľsko využije jeho pomoc, „môže sa dokonca stať popredným štátom sveta".

Odlišnú ideologickú orientáciu predstavujú nové náboženské - promarxistické hnutia. Napríklad Ananda Marga vyhlasuje: „Kapitalizmus je priamo zodpovedný za zbytočnú smrť hladom tisícok ľudí (vrátane približne 50 - 100 detí) denne. Socialistické krajiny majú svoje pozitíva, ale tiež aj veľa chýb. Napríklad krajiny Sovietskeho bloku udržiavajú svoje územia ako veľké väzenia." Ako mnoho iných hnutí aj Ananda Marga chce zmeniť spoločnosť, ktorej súčasť tvorí, avšak neponúka žiadne konečné riešenia budúcnosti. Konštatuje iba, že trváce politické systémy nie sú vhodné na riadenie spoločnosti. Hlavnou spoločensko-politickou požiadavkou je podpora maximálnej decentralizácie politickej a ekonomickej moci, hoci pre samo hnutie je charakteristická značne štruktúrovaná organizácia. Cieľom politickej odnože hnutia (Progressive Utilization Theory - Progresívna teória úžitku) je „absolútna sloboda pre psychický a súkromný prejav každého druhu. Možnosti intelektuálneho, vzdelávacieho a všeobecného rozvoja musia byť prístupné pre všetkých."

 

Revolučno – teroristické kulty

Opozícia voči existujúcim systémom, vláde, stranám a všetkým spoločenským inštitúciám sa niekedy prejavuje veľmi radikálne. Tak sa radikalizáciou nárokov a opozičných postojov objavujú revolučnoteroristické kulty. Svetom každú chvíľu otriasajú správy o teroristických útokoch organizovaných rôznymi skupinami, ktoré sa pri svojej činnosti odvolávajú na náboženské alebo paranáboženské motívy. Radikálny Front oslobodenia zvierat a predovšetkým jeho mutácia - Milícia oslobodenia zvierat - sa stal, po terorizme IRA, najväčšou hrozbou pre obyvateľov Veľkej Británie. Podľa policajných štatistík v rokoch 1993 - 1994 britskí „osloboditelia" zvierat položili 29 bômb, poslali „nepriateľom zvierat" 42 listov - pascí. Poslali tiež 61 „pascí na myši", teda špeciálnych zásielok - pascí, ktoré nevybuchnú, ale zrania otvárajúcu osobu pružinovým nožom, nakazeným bacilmi smrteľnej choroby. Je to rafinovaná pomsta vedcom a pracovníkom laboratórií, ktorí infikujú zvieratá, aby na nich skúmali účinok pripravovaných liekov. Cieľom útoku - „za spoluúčasť na zločine" - môžu byť tak dopravné firmy, vedecké centrá, potravinárske závody, chovatelia, ako aj reštaurácie, ktoré podávajú mäsité jedlá, alebo učitelia, ktorí sa nezaoberajú ekologickými témami. Podľa britskej polície do ekoteroristických aktivít vo Veľkej Británii je zapojených okolo 200 osôb a ich centrály sa nachádzajú v univerzitných areáloch. Toto číslo však nezahŕňa ľudí, ktorí teroristom poskytujú pasívnu a morálnu podporu.

Sekta Óm Šinrikjó, čiže Najvyššia pravda, ktorá má svoje základne v Japonsku a v Austrálii, je pripravená na psychologickú vojnu teroristického charakteru v oblasti Pacifiku. Dňa 20. marca 1995 bol v tokijskom metre rozšírený bojový plyn sarin, vyprodukovaný práve v sídle tejto sekty. Otrávilo sa takmer 5 tisíc osôb, 12 z nich umrelo. Sekta robila chemické pokusy na farme v Austrálii. Jej členovia mali prístup do ruských vojenských laboratórií a niektorí z nich sa dokonca zúčastňovali na cvičeniach s ruskými oddielmi Specnazu. Vodca sekty, 40-ročný Chizuo Matsumoto, známy ako Šoko Asahara, plánoval odkúpiť z ruských vojenských skladov atómové hlavice. V čase jeho pobytu v Rusku ho roku 1992 prijal vtedajší predseda ruského parlamentu Ruslan Chasbulatov a viceprezident Alexander Ruckoj. Stúpencom Najvyššej Pravdy bol aj blízky spolupracovník Borisa Jeľcina, tajomník Rady bezpečnosti Oleg Lobov.

V sektách, najmä afrického alebo juhoamerického pôvodu, politický radikalizmus často prijímal formu rasizmu, ktorý bol súčasťou antikoloniálneho postoja. Koncepcia, podľa ktorej sú černosi vyvoleným národom a prináleží mu moc a bohatstvo, o ktoré načas prišiel vinou belochov, sa spája s presvedčením o nábožensky motivovanej rasovej nadradenosti. Na základe tohto presvedčenia a nie na zásade spoločenskej rovnosti, sa interpretovala história a spoločensko-politická budúcnosť.

Hnutie Rastafarian hlása, že zasľúbenou krajinou černochov je Etiópia a černosi sú strateným potomstvom Izraela. Africký kráľ má byť korunovaný za kráľa - Mesiáša. Ten založil spoločnosť Universal Negro Improvement Association (Všeobecná spoločnosť na podporu čiernych). Keď roku 1930 Ras Tafari (korunovaný ako Hajle Selasie, čiže Moc Najsvätejšej Trojice) vyhlásil, že pochádza z rodu kráľa Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, Garvey - zakladateľ sekty Rastafarian - a jeho stúpenci ho uznali za Mesiáša, Boha a súčasne za obetného baránka čiernej rasy. Černosi sú podľa tohto učenia prevtelení Izraeliti. Podrobila si ich zlá a menejcenná rasa bielych ľudí, čo bolo dôsledkom Božieho trestu za ich hriechy. V budúcnosti budú vykúpení a navrátení do africkej vlasti, ich skutočného domova a raja na zemi. Tam prinútia bielych utláčateľov, aby im slúžili.

V okruhu tohto prúdu sa nachádzajú sekty, ktoré svojím politickým programom reprezentujú radikálne nacionalistické myslenie. Sociológovia náboženstva často poukazovali na to, že náboženský prvok zohráva podstatnú úlohu pri vytváraní pojmu národa a štátu. Značná národotvorná sila náboženského elementu dovoľuje zneužívať sekty vytvorené na bezprostredné politické ciele. Náboženské heslá, pseudonáboženská motivácia a náboženské hodnoty tvoria ideologickú „clonu", ktorá mobilizuje ľudí do boja.

V čase kolonializmu pokorená národná a kultúrna pýcha zrodila silné nacionalistické sekty v mnohých národoch Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. V Severnej Amerike sa národné sekty objavili medzi etnickými skupinami Indiánov a zohrávajú veľkú úlohu pri vymáhaní ich spoločenských a politických práv. Magické spoločenstvo kmeňa Medveďa, založené roku 1965 Sun Bearom (nar. 1929), má vytvoriť nadkmeňové fórum všetkých pôvodných obyvateľov Ameriky a súčasne kruh praktizujúcich šamanov, ktorí podľa proroctiev indiánov Hopi majú učiť prastaré magické praktiky. Sun Bear sa v mladosti zúčastnil na iniciačných pejotlových obradoch v sekte Native American Church (Cirkev pôvodných obyvateľov Ameriky).

 

Nástup neopohanstva

Jedným z dôvodov objavovania sa národných siekt je obroda tzv. neopohanstva. Vyskytuje sa v dvojakej podobe. Prvou je neotradicionalistické nativistické neopohanstvo, silno vrastené do viery domorodcov, ktorá pretrvala aj napriek dlhodobej kristianizácii. Takáto situácia je napríklad v Latinskej Amerike, kde v niektorých skupinách Indiánov (napr. u Ajmarov v Bolívii) dochádza k pokusom o legalizáciu domorodých kultov, aby mohli verejne hlásať svoju náuku, vysluhovať rituály, otvárať svätyne a vzdelávať kňazov. Niekedy sa heslá neopohanstva spájajú s ideami politického mesianizmu.

Iným typom neopohanstva so silným nacionalistickým podtextom, charakteristickým snahou o vzkriesenie „čistých" a „skutočne" národných náboženských obsahov na vyjadrenie politických cieľov, je umelo vytvorené revivalistické neopohanstvo, zdanlivo nadväzujúce na predkresťanské etnické kulty.

Príkladom revivalistického neopohanstva na území Poľska v medzivojnovom období bol szczep Rogate Serce (kmeň Rohaté srdce), založený Stanisławom Szukalskim. Najvýznamnejšou neopohanskou formáciou v tom čase bola v Poľsku Zadruga, ktorej zakladateľom bol Jan Stachniuk. Navrhoval pozdvihnúť poľskú psychiku skoncovaním s katolíckou pasivitou, kvietizmom, propagovať kult laického humanizmu a posvätiť človeka bez odvolávania sa na transcendenciu. Politicky bola Zadruga spätá s Národnou demokraciou a počas okupácie vytvorila Stranu národného počiatku (1943 - 1945). Po roku 1989 bol okruh Zadrugy aktívny ako vydavateľstvo Toporzeł, Unia społeczno-narodowa (Národno-spoločenská únia) a Zrzeszenie rodzimej wiary (Združenie čistej viery). Medzi neopohanské skupiny v súčasnom Poľsku sa v súčasnosti zaraďujú: Rodzimy kościół polski (Pôvodná poľská cirkev), založená predstaviteľom Poľskej psychotronickej spoločnosti Lechom Emfazy Stefanským; vetva Rádu Jarlów Baldera - Sventovit Cell so sídlom v Lubline (od r. 1990), ako aj Runvira - ukrajinská neopohanská sekta pôsobiaca na území Poľska.

Ideovo veľmi blízke nacionalistickým sektám sú sekty hlásajúce politické heslá slobody. Vo veľkom počte vznikali hlavne tam, kde spoločenská sloboda bola narušovaná kolonizátormi, okupantmi či útočníkmi. Praktická realizácia politických ideí jednotlivých siekt môže mať rozmanitú podobu. Ako pri každej politickej činnosti je aj tu dôležitý najmä účinok konania a nie jeho forma. Pri sektách je táto zásada zvlášť nebezpečná.

 

Užitočné kontakty

Jednou z účinných foriem realizácie politickej činnosti je zachovanie lojálnosti voči súčasnej vláde, aby v spolupráci s ňou mohla sekta realizovať svoje ciele. Niekedy sa takéto stanovisko spája s oficiálnou apolitickosťou sekty. Časť siekt je skutočne lojálna alebo ľahostajná vo vzťahu k existujúcim politickým systémom. Niekedy sa učenie nepovažuje za vec verejnú, ale iba za zdroj útechy a stimuláciu duchovného života jednotlivca.

Iným spôsobom, ako uskutočniť vlastné politické ciele, je udržiavanie blízkych kontaktov sekty s významnými politikmi. Najčastejšie však tieto kontakty zostávajú pred verejnosťou utajené.

Známy svojimi početnými stretnutiami a kontaktmi s politikmi je rev. Mun, zakladateľ Cirkvi zjednotenia. Jednou z jeho početných spoločenských organizácií je Confederation of Associations for the Unity of Societies in America (Konferencia spoločností za zjednotenie v Amerike) - CAUSA, ktorá sa s úspechom usiluje o podporu vplyvných politikov. V denníku Washington Times - novinách, ktoré sú v rukách tejto sekty, boli publikované rozhovory s prezidentom Reaganom, s politikmi z Pentagónu a z administratívy Bieleho domu. Počas jeho mnohých ciest do rôznych kútov sveta spojených s prednáškami sa Mun predstavuje ako vyslanec mieru. Medzi jeho orodovníkov patria okrem iných bývalí prezidenti Kostariky, Zambie a Peru s manželkami, bývalí premiéri Jemenu, Egypta, Grécka a Ekvádoru a tiež veľkí muftiovia (predstavení miestnych islamských spoločenstiev) Jemenu a Sýrie. Dňa 11. apríla 1990 Muna aj s manželkou prijali v Kremli, čo interná správa určená stúpencom sekty predstavovala ako „triumfálny vrchol 44-ročného pôsobenia velebného San Mjung Muna. Bola to hodina plná slávy - pre celú Cirkev zjednotenia." Počas návštevy v Poľsku, 7. novembra 1995 sa „božský" Mun stretol s vtedajším maršálkom poľského parlamentu.

Teroristická japonská sekta Óm Šinrikjó si rýchlo našla stúpencov v USA, Indii a v Rusku. Šoko Asahara, zakladateľ sekty, sa roku 1992 v Moskve stretol so svojimi vyznávačmi (asi 30-tisíc v marci 1995), prijali ho i predstavitelia ruského parlamentu.

Takisto aj v Poľsku sa život politikov čoraz častejšie spája s činnosťou siekt a nových náboženských smerov. Veľký rozruch na verejnosti vyvolalo prenajímanie priestorov v hlavnom sídle jednej z vládnucich strán - budovy NKW PSL vo Varšave pre jeden z nových pseudonáboženských smerov - Cirkev dobrého pastiera. O priazeň predstaviteľov moci sa u generála W. Jaruzelského usiloval zakladateľ Transcendentálnej meditácie (TM), hinduista Mahariši Maheš Jogi. Krátko po zavedení vojnového stavu mu poslal list, v ktorom ako liek na rozbúrené mysle navrhoval zavedenie a rozšírenie TM. Brožúru poukazujúcu na „dobrodenia" meditácie, preloženú do poľštiny, dostali všetci vtedajší poslanci. Okrem iného sa v nej možno dočítať: „(...) vytvorenie ideálnej spoločnosti spočíva na rozvoji jednotlivca - toho jednotlivca, ktorého charakterizuje ideálne fungovanie tela i mysle, prejavujúce sa ideálnym zdravím. (...) Výskumy Maharišiho efektu uvádzajú, že dokonca 1 percento obyvateľov mesta, ktoré praktizuje program TM, môže spôsobiť zlepšenie kvality života v celom meste, čo sa prejaví poklesom kriminality, nehodovosti na cestách a počtu drogových prípadov a ľudí prijímaných do nemocníc."

Pre sekty je zaujímavé aj nadväzovanie kontaktov s medzinárodnými organizáciami. Spolupráca s nimi zjednodušuje oficiálne vystupovanie sekty na stretnutiach s politikmi, predstaviteľmi kultúry a vedy. Táto spolupráca tiež vytvára množstvo príležitostí na medzinárodnú propagáciu - pod záštitou týchto organizácií. Po požiadavkách politickej a technickej jednoty sveta nasledujú výzvy na vytvorenie jednotného, univerzálneho, celosvetového náboženstva.

Príkladom náboženského kultu, ktorý hlása potrebu vytvorenia jedného svetového poriadku, spoločného jazyka, náboženstva, rovnosti pohlavia, vzdelania a všetkých ľudí je Cirkev Bahaii, ktorá vznikla roku 1844. Má poradný status v OSN, ktorá uznáva spoločenstvo Bahaii za nadnárodné. Zúčastňuje sa na práci rôznych orgánov OSN, okrem iného v Rade sociálnej a hospodárskej pomoci. Spolupracuje aj s organizáciou UNICEF.

Svetová Duchovná univerzita Brahma Kumaris, nazývaná aj Hnutie Brahma Kumaris alebo Centrum radža jogy, bola založená roku 1937 zlatníkom Lekh Rajom († 1969), ktorý tvrdil, že indické božstvo Šiva preniklo jeho telo a začalo cez neho tvoriť nový svet. Bol známy aj ako organizátor rôznych podujatí usporadúvaných v rámci ohlasovania mieru na celom svete. Z nich tzv. mierové konferencie sú príležitosťou na stretnutie s početnou skupinou politikov a získanie sympatizantov z ich radov, ako aj nadväzovania kontaktov s inými mierovými „organizáciami".

Antrovis na svoje stretnutia v Poľsku využíval priestory bývalej Vojenskej politickej akadémie, Stołecznego Garnizonu (Vojenská posádka hlavného mesta) a jeden z vojenských rekreačných stredísk neďaleko Zegrza.

Okrem kontaktov s politikmi niektoré sekty vykonávajú aj konkrétne politické aktivity. Ich členovia sa môžu stať aktivistami volebných komisií, strán či politických výborov. Ich prítomnosť na scéne verejného života krajiny môže viesť k podpore konkrétnych politikov, strán a smerov. Vtedy sa stávajú atraktívnym partnerom politikov, s ktorými uzatvárajú obojstranne výhodné dohody.

 

Nástroj politických ambícií

Pre politikov sa sekty môžu stať nástrojom realizácie ich cieľov a snáh. Napríklad prezidenta Richarda Nixona oficiálne podporila Munova sekta. V rokoch 1971 - 1976 Mun získal priazeň mnohých amerických kongresmanov. Roku 1974 sekta rozbehla kampaň s názvom Boh miluje Richarda Nixona. Bolo to teda presne v čase, keď vypukla aféra Watergate. Okrem toho dodávala vojenské a policajné zásoby nedemokratickým režimom v krajinách ako Guatemala a Honduras. Až Fraserova správa, ktorá poukázala na vzťahy Muna s kórejskými špeciálnymi službami, spôsobila pokles jeho politického vplyvu.

Politici sa uchyľujú k rôznym ťahom, len aby dosiahli zamýšľané politické ciele. Ich obrat k sektám alebo k ich predstaviteľom možno spájať s módou, so slávou ich zakladateľov, ako aj s popularitou istých ideí. Počas ruských volieb do dumy bol Žirinovského úspech sčasti zásluhou Ivana Kašpirovského, známeho a masami oceňovaného televízneho liečiteľa, pôsobiaceho metódami používanými v rôznych paranáboženských skupinách liečiteľského charakteru.

Prítomnosť siekt v oblasti politického života je niekedy významná vďaka ich účasti vo voľbách, vstupu do parlamentu alebo snahe podieľať sa na riadení krajiny v rámci inštitúcií demokratického štátu.

James Waren Jones (1931 - 1978), zakladateľ a vodca samovražednej sekty Svätyňa ľudu, bol viackrát hosťom na obedoch s prvou dámou USA Rosalyn Carterovou, sprevádzal prezidenta Waltera Mondaliho na jeho cestách a starosta Indianapolisu ho vymenoval za prvého predsedu Komisie pre ľudské práva.

Mormóni disponujú značnou politickou a ekonomickou silou a štát Utah sa nachádza pod ich takmer úplnou kontrolou. Od konca 2. svetovej vojny vo všetkých po sebe nasledujúcich vládnych kabinetoch USA (s výnimkou éry Jimmyho Cartera) bol jeden z ministrov mormón. Podporovali mnoho diktátorských režimov, napríklad vládu generála Pinocheta v Chile, keď znárodňovanie plánované prezidentom Salvadorom Allendem ohrozoval veľký medzinárodný koncern medených baní, kontrolovaný mormónmi.

Veľký rozruch vo svete politiky vyvolalo spojenie Zväzu slobodných demokratov (ZSD) so sektou pentakostalnocharizmatickej Hit Gylekezete (Zhromaždenie Viery). Vyše 400 z 800 osôb prítomných na zakladateľskom zjazde ZSD bolo členmi spomenutej sekty. Istý jej významný predstaviteľ na jednom zo zjazdov slobodných demokratov poznamenal: „Toľko bratov, až sa človek cíti ako na pobožnosti." Počas prvých slobodných volieb v Maďarsku roku 1990 získalo ZSD 23 % hlasov, čím skončilo na druhom mieste. Nevstúpili však do koaličnej vlády, na čele ktorej stálo pravicové Maďarské demokratické fórum. V nasledujúcich voľbách slobodní demokrati získali 17% a spolu s postkomunistickými socialistami (54 %) vytvorili vládu. Štyri roky postkomunistickoliberálnej vlády (1994 - 1998) boli zlatým obdobím pre sektu Hit Gylekezete. Získala od štátu veľa privilégií. Z peňazí Maďarskej rozvojovej banky vybudovala v Budapešti svoju centrálnu svätyňu, ktorá je v súčasnosti budovou s najväčšou kapacitou v krajine. Postavilo sa tiež mnoho modlitební, najmä na stavebných pozemkoch, získaných zadarmo od samospráv. Sekta otvorila svoje materské a základné školy. Jej vydavateľstvo Intercross sa stalo hegemónom na knižnom trhu. Vo verejnoprávnej televízii začali členovia sekty viesť svoj vlastný pravidelný program pre deti pod názvom Otvorené ústa a raz za štvrťrok (v náboženskom pásme) mali svoj reklamný šot. Redaktori blízki sekte ovládli mienkotvorné denníky Magyar Hirlap a Nepszava, ako aj mesačník Beszel. Okrem toho si sekta založila vlastný týždenník s názvom Hit vychádzajúci v druhom najvyššom náklade medzi periodikami svojho druhu v krajine. Keď sa roku 1998 konali parlamentné voľby, sekta dostala za úlohu vyzbierať podpisy potrebné na registráciu ZSD. O jej pružnosti svedčí aj fakt, že jej na to stačili necelé tri dni, kým najväčšie zoskupenie v krajine (Maďarská socialistická strana) na to potrebovalo až 10 dní.

Sekta svoju prítomnosť v politike najčastejšie vysvetľuje jej použitím ako nástroja úplnej realizácie plánov a cieľov svojho učenia. Je to svojho druhu sektársky pokus o „klerikalizáciu" politického života.

Scientologická sekta, známa aj ako cirkev vedy o poznaní, založila paramilitantnú vojenskú organizáciu, aby v budúcnosti mohla realizovať svoje učenie. Jej členovia absolvujú vojenský výcvik a podpisujú vyhlásenie, ktorým sa zaväzujú, že v týchto oddieloch budú slúžiť bilión rokov.

Cirkev zjednotenia jasne tvrdí, že chce zaviesť teokraciu - spoločenstvo koncentrujúce sa na Boha, akceptujúce a žijúce v zhode s božskými princípmi objavenými San Mjung Munom.

Po smrti Swami Prabhupádu roku 1977 vedenie Medzinárodného spoločenstva pre uvedomovanie si Krišnu (ISKCON) prešlo do rúk jedenástich succesor guru (guru-dedičov), ktorí si medzi sebou rozdelili riadenie sekty na celom svete. Avšak v súčasnosti z nich v hnutí Hare Krišna pôsobí menej ako polovica - väčšina si totiž vytvorila vlastné sekty. Dňa 10. novembra 1979 sa „Jeho Božská Milosť" Harikesa Swami Maharadža Višnupada stal áčarjom (námestníkom) na území Nemecka, Škandinávie, Švajčiarska, Rakúska, Maďarska, Poľska, bývalej ČSSR, bývalej Juhoslávie, Bulharska, Rumunska, krajín bývalého ZSSR, ako aj Libanonu, Egypta, Sýrie, Jordánska, Kuvajtu, Bahrajnu a Spojených arabských emirátov. Jeho hlavnou úlohou, okrem rozvoja vedomia Krišnu, je zaviesť na ním spravovanom území spoločenský systém, ktorý predostiera ako „vôľu najvyššieho boha": „Najvyšší Pán si želá zavedenie svojho dokonalého spoločenského systému (varnasramadharma) ako štandardnej formy organizácie ľudskej spoločnosti". „Obyčajný ľud" - podľa Višnupadu - „bude unesený ideou a pôjde za áčarjami," lebo „okúsi, že nemá zmysel trápiť obmedzený ľudský rozum vymýšľaním iných systémov (ako kastového)". Postupne predstavení hnutia „nájdu zodpovedných ľudí a vyučia ich ako viesť a riadiť spoločnosť."

Sekta sa môže objaviť v politike a považovať sa za výlučne politický nástroj. Učenie a praktiky sa vtedy stávajú druhoradé vzhľadom na bezprostredné politické ciele. Neopohanské sekty obnovené v hitlerovskom Nemecku boli len ideovým zázemím slúžiacim na realizáciu politických ambícií ich stúpencov. Keď sa niektoré z nich ukázali ako nepotrebné alebo dokonca nebezpečné, boli zlikvidované.

 

Záver

Vstup siekt na politickú scénu prináša so sebou množstvo dôsledkov. Hoci pozorovatelia činnosti siekt tvrdia, že vzhľadom na veľké odlišnosti a nízky počet nemajú možnosť podstatne vplývať na politický systém, predsa ich prítomnosť nie je bezvýznamná. Ich prítomnosť na politickej scéne je trochu paradoxná, keďže je postavená na aktivite rozčarovaných a nespokojných členov spoločnosti. Preto tak často prijíma formu reakcie na skutočnosť a spája sa s radikalizáciou politických hesiel.

Spoločné rokovanie Svetovej rady cirkví a Svetovej luteránskej federácie, ktoré sa uskutočnilo v Amsterdame v dňoch 7. - 13. septembra 1986 a bolo venované novým náboženským hnutiam, upriamilo pozornosť na politickú aktivitu súčasných siekt. V záverečnom vyhlásení stretnutia čítame: „Význam misií sa skutočne nemusí obmedzovať len na individuálne obrátenia alebo individuálnu angažovanosť, ale môže obsahovať aj spoločenské a politické misie. Musíme brať vážne rozmer misií nových dynamických náboženských alebo pseudonáboženských skupín, ako nám to Európanom stále pripomína skúsenosť s národno-socialistickým hnutím. Sme povinní správne oceňovať ich spoločensko-politické vízie, keď sú obohatením života, a kritizovať ich, keď v sebe obsahujú možnosť tyranie alebo prekrúcania pravdy. Zároveň by sme mali skúmať našu vlastnú kresťanskú víziu a misijnú činnosť pomocou takých istých vysokých nárokov čestnosti a vnímavosti."

Tieto odporúčania sa zdajú triezvym pokusom zhodnotiť politické ambície siekt, ktoré majú právo využívať demokratickú slobodu. Na druhej strane sa na sektu vzťahujú všetky právne ustanovenia a predpisy štátu. Preto je nevyhnutné kriticky a obozretne si všímať jej iniciatívy v spoločnosti, ktoré majú politické dôsledky. Manipuláciu a techniky ovládania jednotlivých osôb - členov sekty - možno totiž veľmi jednoducho preniesť na teritórium spoločenských oblastí pôsobiacich na celkový život v štáte.