Proces vzniku závislosti

Proces závislosti od sekty sa vo všetkých smeroch podobá procesu získavania návyku na drogu. Od prvotnej fascinácie skupinou, náukou alebo vodcom cez postupné zvyšovanie „dávok" času, ktorý človek strávi v skupine, až po sociálnu izoláciu, odchod z rodiny, zo školy alebo zo zamestnania, obetovania väčšiny finančných prostriedkov sekte, osvojenie si žargónu skupiny. Tak ako drogovo závislý nedokáže rozprávať o ničom inom iba o droge, tak aj rozhovory so závislým od sekty sa odvíjajú len od témy dotyčnej skupiny a s ňou spojených vecí.

Podľa výskumov v USA sa väčšina ľudí pripája k sekte vo veku 17 - 25 rokov. Dôvody môžu byť rozmanité: zvedavosť, nuda, rodinné či sociálne konflikty - rozvod, strata zamestnania, neprijatie na vysokú školu a pod. Pripojenie sa k sekte môže byť demonštráciou „dospelosti" a odpútavania sa od rodiny. Často je to však únik z rodinného prostredia, ktoré môže byť sociálne slabšie, výchova je prehnane ochraňujúca alebo veľmi autoritárska až direktívna. Sekta tak začína plniť akúsi pseudoterapeutickú funkciu. Totálny príklon k sekte je niekedy sprevádzaný prerušením štúdia, prípadne definitívnym odchodom zo školy. Preto sa na odborníkov s prosbou o pomoc obracajú predovšetkým rodičia, ktorých dospievajúce deti sa dostali pod vplyv sekty.

 

Rodičia

Priznať si, že dieťa sa stalo závislé, je veľmi ťažké. Rodičia často prichádzajú neskoro - napríklad až keď syn alebo dcéra preruší štúdium a odíde zo školy, prípadne aj od rodiny, aby mohli žiť v komunite s ostatnými členmi skupiny. Rodič v podvedomí možno cíti, že s jeho dieťaťom sa niečo deje hneď od prvých návštev skupiny. Prečo však vyhľadá odborníka tak neskoro?

Väčšina rodičov pripisuje nezvyčajné zmeny v správaní dospievajúceho dieťaťa veku, lebo sa bojí reakcie okolia a blízkej rodiny, keby sa s problémom vyšlo na svetlo a pociťuje vinu za zlyhanie vo výchove. Nevidieť problém je zdanlivo jednoduché a nenáročné, avšak klamlivé riešenie.

Potom je tu ešte druhá veľmi paradoxná stránka veci: rodič, ktorý s dieťaťom žije v jednej domácnosti, má o svojom potomkovi minimálne informácie. Keď vám v drogovej problematike matka tvrdí, že syn vyskúšal dva razy marihuanu, pravdepodobná reálna situácia bude, že ju užíva pravidelne už niekoľko mesiacov alebo rokov, prípadne má za sebou experimenty aj s inými drogami. To isté platí aj pri závislosti od sekty. Pokiaľ rodičia tvrdia, že ich syn sa bol len niekoľkokrát pozrieť v nejakej zvláštnej skupine a oni majú o neho strach, od syna sa pravdepodobne dozvieme, že toto spoločenstvo navštevuje dlhší čas, prípadne je už jeho aktívnym členom.

 

Spôsoby opustenia sekty

Každý rodič, ktorého dospievajúce dieťa sa dostalo do sekty, si praje, aby sa mu vrátilo. Existujú tri spôsoby opustenia sekty: vyhodenie, samostatný odchod a odchod s pomocou výstupového poradcu.

Vyhodenia sa dožijú niektorí členovia sekty, ktorí jej spôsobujú problémy, napríklad preto, že nie sú schopní postarať sa sami o seba v dôsledku choroby, iní kladú príliš veľa otázok alebo neposlúchajú všetky príkazy. Pre vodcu alebo vedenie sekty je najjednoduchší spôsob, ako sa ich zbaviť, vylúčenie. Často sa to prezentuje pred ostatnými členmi, čím sa v skupine vyvoláva strach, že by takto mohol dopadnúť aj niekto ďalší. Navyše sa ostatní potom o to väčšmi snažia dodržiavať pravidlá sekty. O ľuďoch, ktorí boli zo siekt vylúčení, vieme len veľmi málo, pretože sa spravidla cítia zahanbení tým, čo sa im prihodilo a držia svoju minulosť pred ostatnými v tajnosti.

Pokiaľ sa k odchodu zo sekty člen rozhodne sám, stáva sa z neho (podľa žargónu siekt) odpadlík. Sekty verejne nepriznávajú, koľko ľudí od nich odišlo. Podľa výskumu Výboru pre psychiatriu a náboženstvo v USA väčšina členov zvyčajne odchádza po roku pôsobenia v spoločenstve. Niektorí však žijú v sektách aj celé desaťročia. Dôvody na odchod zo sekty sú rozličné. Môže to byť rozhodnutie oženiť sa alebo vydať a založiť si rodinu s partnerom, ktorého si konkrétny človek vybral sám, čo však býva pod tvrdými zákonmi siekt veľmi ťažké. Keď vzťahy s rodinou a priateľmi neboli celkom prerušené, je nádej na odchod zo skupiny aj pod vplyvom niekoho iného, ako toho, kto sa rozhodol opustiť skupinu.

Ďalším dôvodom na odchod je prípad, keď člen stratí dôveru vo vedenie sekty a zmocnia sa ho pocity úzkosti a viny nad činmi, ku ktorým ho skupina donútila a ktoré nezodpovedajú jeho hodnotovému systému. Práve v procese rozhodovania sa o odchode by rodičia, priatelia a príbuzní mali využiť odbornú pomoc výstupového poradcu.

V zahraničí existujú centrá, ktoré sa špecializujú na problematiku závislosti od sekty. Zamestnávajú odborníkov - tzv. výstupových poradcov. Ich prístup je založený na budovaní vzťahu s členom sekty s cieľom pomôcť mu na základe informácií prehodnotiť jeho zapojenie sa do skupiny. Výstupového poradcu zvyčajne požiada o pomoc rodič alebo partner člena sekty. Výstupové poradenstvo vychádza z toho, že manipulovaný človek nevie o tom, že je manipulovaný, pokiaľ mu niekto nepomôže pochopiť prvky psychickej manipulácie. Práve v poskytovaní týchto špecifických informácií vidia poradcovia svoje poslanie.

 

Ako pomôcť?

Čo môžete robiť, keď sa vaše dieťa alebo blízky pripojí k sekte? Aj tu platia niektoré zásady:

1. Navštíviť odborníka - u nás sa poradenstvu venuje len veľmi málo odborníkov (aj to iba okrajovo), väčšinou sú to psychiatri alebo psychológovia a iba postupne vznikajú centrá, ktoré sa zaoberajú problematikou siekt.

2. Vyhľadať si informácie o závislosti od skupiny a psychickej manipulácii - náboženské, komerčné ani inak zamerané skupiny sa nedajú jednoducho rozdeliť na dobré a zlé, na sekty a nesekty, lebo tvoria pestré spektrum - skôr môžeme hovoriť o tom, do akej miery sa v skupine vyskytujú prvky psychickej manipulácie, ktoré sú to a aký vplyv majú na zmenu osobnosti človeka a jeho identitu (viac sa o tom môžete dočítať napr. v publikáciách od B. Bűchnerovej Co máme vědět o sektách, S. Hassana Jak čelit psychické manipulaci zhoubných kultů, K. M. Porterfieldovej O sektách alebo J. M. Abgrala Mechanizmus sekt).

3. Vyhľadať si informácie o konkrétnej skupine - najjednoduchšie z letákov, ktorými sa snažia získavať ďalších členov. Tieto informácie sú však jednostranné. Vedomosti si treba doplniť informáciami z kníh, ktoré sa zaoberajú jednotlivými náboženskými skupinami (napr. v publikáciách R. Enrotha Průvodce sektami a novými náboženstvími, J. Kedena Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna alebo Z. Vojtíška Netradiční náboženství u nás; prípadne sa môžete obrátiť na Centrum pre štúdium siekt pri ERC alebo na Ústav pre vzťahy štátu a cirkví - obe sídlia v Bratislave; resp. na Centrum prevencie v oblasti siekt Integra so sídlom v Banskej Bystrici).

4. Pozývať dieťa na návštevu, pokiaľ už žije v skupine (komunite) - pre človeka je veľmi dôležité vedomie „mám sa kam vrátiť", najmä v období, keď sa rozhoduje, či v skupine zostane, alebo z nej odíde. Návštevu by mal rodič plánovať na viac dní, aby mohol čas s dieťaťom prežiť v pokoji. Je to potrebné preto, lebo v skupine je vystavené napätiu a vyčerpaniu. Netreba ho nútiť do aktivít, ktoré skupina striktne odmieta a nezamedzovať návrat do skupiny, aby sa nevytratila dôvera.

5. Rozprávať sa s dieťaťom - pri rozhovore sa odporúča zameriavať sa najmä na pozitívne spomienky z rodinného života, snažiť sa vylúčiť diskusie o skupine. Avšak keď k nim dôjde, neútočiť, nepoužívať slová ako „sekta", „vymývanie mozgu" a nedať sa vtiahnuť do agresívneho prejavu.

6. Nepodporovať dieťa peniazmi - väčšinou totiž všetky peniaze skončia v sekte, preto je lepšie venovať radšej osobné darčeky, prípadne darčeky, ktoré rodič sám vyrobil, alebo potrebné veci - oblečenie, obuv a pod.

7. Platiť zdravotné a sociálne poistenie - keď je člen v sekte, vo väčšine prípadov túto povinnosť zanedbáva - rodič alebo iný blízky príbuzný by si mal tieto skutočnosti overiť a poistenie uhrádzať pre prípad, že by sa členovi niečo stalo a potreboval by zdravotnú starostlivosť.

8. Ochrániť dedičstvo - mohlo by ľahko pripadnúť sekte, preto je lepšie z opatrnosti toho príbuzného, ktorý sa stal členom sekty, dedičstva dočasne zbaviť, aspoň dovtedy, kým žije v sekte.

Pre rodičov, príbuzných a priateľov je veľmi dôležitá trpezlivosť. Rozhodnutie odísť zo skupiny môže totiž v človeku dozrievať niekoľko mesiacov, ale aj rokov. V prvých mesiacoch po odchode zo skupiny ľuďom najväčšmi pomohli tieto skutočnosti:

 podpora rodičov, rodiny a bývalých členov aj iných siekt;

 nachádzanie nových priateľov mimo sekty;

 pomoc druhým a ich varovanie pred sektami;

 zamestnanie, budovanie novej kariéry alebo návrat do školy, na univerzitu;

odborné poradenstvo - pomoc psychológov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov a pracovníkov špecializovaných centier zaoberajúcich sa problematikou siekt a nových religióznych smerov.

 

Záver

Väčšina ľudí, ktorí strávili určitý čas v niektorej zo siekt, prežíva po odchode zo skupiny pocity viny a strachu, smútok, pasivitu, beznádej do budúcnosti. Pre človeka, ktorý prešiel závislosťou od skupiny, je dôležité tento zážitok spracovať a vyplniť vákuum, vzniknuté odchodom zo sekty. Inak sa môže stať, že sa len jedna závislosť nahradí inou.