Ovca a pastier - to je vzťah, ktorým Biblia približuje obraz o človeku ako jednotlivcovi aj o ľuďoch ako spoločenstve. Tento obraz predpokladá, že potrebujeme niekoho, kto nás usmerní, povedie i ochráni. Dnešný človek v pocite samostatnosti však takýto vzťah neraz vníma ako degradáciu na úroveň nedospelosti, preto neraz počujeme: Nepotrebujem nad sebou nijakého pastiera, ja si so svojím životom poradím. Hoci je pravda, že mnohé veci si vieme vyriešiť sami, môžu prísť situácie, keď sa presvedčíme o svojej bezmocnosti a bezradnosti. Vtedy je dobré mať niekoho, kto nám pomôže správne sa orientovať nielen v zložitých situáciách, ale aj v celkovom životnom smerovaní. Potrebujeme dobrého pastiera, aby nás chránil pred nebezpečnými vodcami, ktorí sa nám ponúkajú i nanucujú a chceli by nás dostať do svojho „ovčinca", urobiť si z nás nástroje sebeckých cieľov, čo je zjavné aj pri lanárení do siekt. Preto potrebujeme tie správne dvere, ktoré neslúžia ako nebezpečná nástraha, nevedú do neznáma, do prepadliska záhuby, ale sú bránou do večného života.

Takýmito pravými dverami je Dobrý pastier, ktorý nás chráni pred zlodejmi a zlými pastiermi - Ježiš Kristus. On nás nielen upozorňuje na nebezpečenstvo, ale ukazuje nám i dôstojnosť, ktorú sme dostali od Stvoriteľa. Dáva nám odvahu a silu, aby sme sa vzopreli voči zlu a nestali sa obeťou nehodných, ničivých a deštruktívnych vodcov, ktorých zámery vychádzajú často iba zo sebalásky a túžby po moci a sláve. Vyhlasujú sa za bohorovných a neštítia sa ani iných zvrátených vecí oberajúcich človeka o jeho identitu a slobodu.

Ježiš prišiel, nie však samoúčelne, a už vonkoncom nie preto, aby sa nechal obdivovať a glorifikovať. Prišiel na túto zem v tichosti, prišiel pre nás, aby sme mali život a všetko to, čo skutočne potrebujeme. Chce nás priviesť k tomu, aby náš život bol v súlade s vôľou nebeského Otca. V tom spočíva zmysel nášho života. Oddať sa Dobrému pastierovi znamená prijať jeho ochranu a Božiu ponuku - nielen správneho cieľa, ale i skutočného dosiahnutia večného života.