Táto recenzia je trochu atypická. Vlastne to ani nie je recenzia, ale predstavenie mojej publikácie, v ktorej chcem ukázať druhú, určite menej známu tvár hnutia Hare Krišna. V čase, keď sa táto sekta v Poľsku (a zrejme i v celej strednej a východnej Európe) teší sympatiám najmä mladej časti populácie (jej členovia nepijú alkohol, nefajčia, propagujú tzv. zdravý štýl života), na Západe sa vníma už oveľa kritickejšie. Prečo? Vysvetľuje to množstvo faktov, ktorým sa publikácia venuje. Pokúsim sa v krátkosti opísať niekoľko z jej hlavných kapitol:

Pouličný predaj - Pri pouličnom predaji si krišnovci často pomáhajú výslovným klamstvom, pre ktoré majú „náboženské" zdôvodnenie. Najčastejšie sa vydávajú za anketárov sledujúcich ekologickú problematiku, zaujímajú sa o život v súlade s prírodou či o vegetariánstvo. Ponúkajúc svoje údajne „bezplatné" knižky (neinformujú pritom o ich náboženskom obsahu) zároveň však prosia o príspevok na nejakú vymyslenú charitatívnu inštitúciu - detskú nemocnicu alebo napríklad na útulok pre zvieratá. Náhodný chodec, spravidla zaskočený a zaviazaný milým a nečakaným darom, jednoducho povedané... zaplatí. Odkiaľ teda čerpá Hare Krišna hnutie peniaze na svoje aktivity? Celkom určite časť ziskov pochádza aj z takéhoto pouličného predaja. A zvyšok? O tom sa dočítate v kapitole nazvanej Financie.

V súvislosti so sektami sa často skloňuje slovné spojenie „vymývanie mozgu". Témou sa zaoberá kapitola podložená konkrétnymi príkladmi a faktami. Veľa spoločného s ňou má i problematika tzv. deprogramovania. Metóda je založená na (doslovnom) únose člena zo sekty a jeho odvoze na neznáme, odľahlé miesto. Zo psychiky mladého človeka sa potom deprogramátori pokúšajú „vytriasť" to, čo mu do nej natlačila sekta. V kapitole možno nájsť argumenty „za" i „proti" deprogramovaniu.

Početné zneužitia - Ako sa môžeme dočítať v jednej z publikácií tohto hnutia „...skutočný duchovný učiteľ je načisto oslobodený od hriešnych skutkov." V kapitole sa čitateľ dozvie, že s „úplným oslobodením od hriešnych skutkov" to bývalo v histórii sekty rôzne. Možno sa tu dočítať o obchode so zbraňami, drogách, sexuálnom zneužívaní neplnoletých, dokonca aj o vraždách spáchaných jej poprednými členmi.

Odsúdený na reinkarnáciu? - Podľa viery, ktorú sekta hlása, je človek dušou uväznenou v tele. Po smrti jeho duša prechádza do iného, často i do nižšieho tela. Podľa tejto teórie sa ľudská forma nadobúda až po miliónoch vtelení v nižších druhoch života. I tu je skrytá určitá pasca. Podľa výkladu sekty ten, kto nám môže pomôcť vymaniť sa z tohto nekonečného reťazca cyklu reinkarnácií, je jedine guru. A rodičia? „Živá bytosť je večná a nemá žiaden zväzok s tzv. otcom a matkou. Mylne sa považuje za ich syna či dcéru a správa sa k nim s láskou a náklonnosťou." Z citovaných slov jasne vyplýva, že guru je pre člena tohto hnutia dôležitejšou osobou než „takzvaní rodičia". Prijatie takéhoto „učenia" výrazne pretrháva rodinné zväzky. Nakoniec i názory týkajúce sa teórie reinkarnácie - napriek tvrdeniam členov sekty - sú protirečivé celému učeniu Svätého písma.

Zo stručných dejín kultu Krišnu sa minimálne dozvieme, že Krišna a Kristus nie je ani náhodou jedna a tá istá osoba, ako sa nám to snažia krišnovci nahovoriť počas pouličnej agitácie. Krišna zabíjal, kradol, zvádzal, a teda porovnávanie tejto fiktívnej postavy z historickým Kristom je z ich strany hrubým zneužitím. V knihe sa možno dočítať o rozvoji kultu Krišnu, ktorého meno sa však nespomína ani v najstarších sakrálnych indických textoch, Védach. Prvé zmienky o Krišnovi sa nachádzajú až v takzvaných trubadúrskych piesňach zo 4. storočia pred n. l.

Za čo hnutie Hare Krišna vďačí skupine Beatles? Za veľa! Nebyť tejto populárnej hudobnej skupiny, asi málokto by sa dozvedel, že sekta vôbec existuje. Pokojne môžeme tvrdiť, že to boli práve Beatles, ktorí ju preslávili. Hoci sa nakoniec ich cesty rozišli, obrovská reklama v médiách urobila svoje.

Aspoň v skratke som uviedol prehľad niektorých kapitol mojej knihy, ktorá na záver obsahuje tri dodatky: Správu o stave bezpečnosti štátu vypracovanú (poľským) Úradom pre národnú bezpečnosť (kapitola Sekty a bezpečnosť štátu); Správu Európskeho parlamentu - tzv. Cottrellova správa z 2. apríla 1984 a adresy niektorých (poľských) centier pomoci v oblasti škodlivého pôsobenia siekt.