Človek sa čoraz bezradnejšie prizerá duchovnej polarizácii - ponuka ustavične sa rozširujúceho spektra duchovných, filozofických či náboženských smerov, prípadne ich najrozmanitejších „klonov" vytvára priestor, v ktorom orientovať sa je zo dňa na deň ťažšie. Odhaduje sa, že iba v našom stredoeurópskom regióne pôsobí vyše 600 viac či menej deštrukčných kultov a tento počet sa z roka na rok zvyšuje. Poviete si, že v demokratickej a pluralitnej spoločnosti je to prirodzený jav. Každý má predsa právo vybrať si slobodne tú cestu, ktorá mu najväčšmi vyhovuje. Avšak je to naozaj tak? Ide skutočne o slobodný výber, alebo o veľmi nenápadnú a premyslenú manipuláciu? Všetky kulty sú naozaj autentické, alebo mnohé z nich iba parazitujú na vede či náboženstve a pútajú záujem duchovne vyprahnutých ľudí, ktorí navyše nemajú potrebné vedomosti, aby mohli tieto lákavé, no prázdne sľuby prehliadnuť?

Mnohí z tých, čo sa venujú problematike náboženských siekt, sa spolu s ďalšími zamýšľajú nad tým, ako je možné, že v čase, keď je ľudstvo na takej vyspelej technickej úrovni a striktne racionálne pristupuje k riešeniu aktuálnych problémov, je zároveň svedkom toľkých otrasných tragédií zapríčinených náboženským fanatizmom vyvierajúcim často iba z fiktívnych futuristických a ničím nepodložených iracionálnych teórií či falošných nádejí. A pritom nejde iba o pseudonáboženské skupiny operujúce v rozvojových krajinách, kde pretrváva negramotnosť, z čoho sa dá predpokladať, že tamojšie obyvateľstvo je ľahšie zmanipulovateľné (ako to bolo napríklad pri nedávnom masakri v africkej Ugande, pri ktorom zahynulo vyše 800 obetí apokalyptického kultu Hnutie za obnovu Desatora Božích prikázaní); podobné udalosti sa odohrali aj v krajinách tzv. civilizovaného sveta (v Japonsku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Kanade, USA i v ďalších štátoch). Kto sa nad tým zamýšľa, kladie si možno otázku, prečo človek pri výbere auta alebo zariadenia do bytu venuje tomuto rozhodnutiu dostatok času a racionálne zvažuje všetky za a proti, ale pri zvažovaní svojej duchovnej orientácie koná veľmi impulzívne, iracionálne, na základe veľmi subjektívneho krátkodobého emotívneho zážitku, ktorý sa navyše rôznymi metódami dá navonok navodiť a zinscenovať.

Korene duchovnej gravitácie

Aby sme však na tieto a mnohé ďalšie otázky mohli nájsť vhodné odpovede, pokúsme sa najskôr hlbšie pochopiť mechanizmus siekt, ich charakteristické črty, metódy, ktoré používajú, ale aj to, prečo sú pre ľudí - žiadnu vekovú a sociálnu kategóriu pritom nevynímajúc - príťažlivé.

Sekty napriek svojmu ideologickému fundamentalizmu a myšlienkovému stereotypu vedia niekedy až intuitívne reagovať na znamenia čias. Vycítia, o čo je v spoločnosti záujem a tomu často prispôsobia akcent svojho vonkajšieho pôsobenia. Nie je preto náhoda, že od čias, keď sa začali realizovať prvé lety do vesmíru, narastá počet tzv. ufologických kultov, ktoré svoju terminológiu prispôsobili vedeckému slovníku a futuristickej, miestami až utopickej predstavivosti ľudí. Pojem „Boh" ich stúpenci nahradili pojmom „vyššie mimozemské civilizácie", ktorých zástupcovia sa údajne kontaktujú práve so zakladateľom príslušného kultu, aby mu odovzdali dôležité posolstvo pre našu planétu.

Iným príkladom môžu byť kulty, ktoré sa prezentujú ako nenáboženské, moderné a vedecké zoskupenia, ponúkajúc ľuďom hodnoty, ktoré sú veľmi lákavé - zdravie, peniaze, úspech či sebavedomie. Často sľubujú veľmi jednoduché a údajne účinné riešenia, ponúkajú sugestívne vízie, hovoria o dokonalosti, harmónii, o nadobudnutí výnimočných, ba až nadprirodzených schopností. Na druhej strane majstrovsky podsúvajú verejnosti rôzne katastrofické scenáre, vykresľujú kontúry tohto skazeného a trpko skúšaného sveta a všetku vinu pripisujú zlyhaniu politických či náboženských inštitúcií a ich neschopnosti vyviesť ľudstvo z marazmu. Avšak namiesto racionálnych a reálnych riešení často iba využívajú duchovný a mravný úpadok, stratu hodnotovej orientácie, krízu súčasnej rodiny a oživujú v ľuďoch sklon k poverám, východným mystériám, okultizmu, ezoterike a všetkému, čo speje k úniku od reality a vytvára akýsi imaginárny svet plný falošných očakávaní a nádejí. Svet, ktorý sa navyše uzatvára sám do seba a strháva so sebou všetkých, ktorí doň vstúpia.

Takisto je zaujímavé, že sekty ako prísne autoritatívne až autokratívne spoločenstvá ťažia z toho, že sa všeobecne vo svete prejavuje kríza autority. Človek sa nerád podrobuje, tradičné hodnoty a konvencie sa skôr bagatelizujú ako vyznávajú, pravda sa relativizuje a nad ňu sa povyšuje vlastná, subjektívna skúsenosť a zážitok. Zdôrazňuje sa nezávislosť a samostatnosť na ceste k duchovnej dokonalosti, no tá sa - paradoxne - rýchlo pominie práve vtedy, ak človek do sekty vstúpi. Niekedy sa stáva, že človek hľadá v sekte azyl pred neslobodou, ktorú zažíva v rodine či v škole, ale na druhej strane je ochotný prijať omnoho ťažšie jarmo a navliecť si oveľa tesnejší chomút, ktorý mu sekta nepozorovateľne nasadzuje. Pritom si to nielenže neuvedomuje, ale nazdáva sa, že jeho voľba je dobrovoľná, nezvratná a šťastná.

Dnešný človek je vystavený mnohým stresom a má viac negatívnych ako pozitívnych zážitkov. Všade počúva o hrozbách vojny, o katastrofách, vraždách, nehodách, možno má i strach zo straty zamestnania alebo jednoducho nenachádza zmysel ži-vota či porozumenie v rodine. Čoraz viac ľudí prežíva pocit ohrozenia a neistoty, zápasí s osamelosťou a prázdnotou, uvedomuje si anonymitu davu, ktorého sú súčasťou. Mnohí sú nútení riešiť veľa existenčných otázok, bremeno rozhodovania oťažieva, no na druhej strane sú ci-tovo vyprahnutí, ne-hovoriac o tom, že priestor pre ľudské osobné vzťahy sa umenšuje. Myslím, že aj to si veľmi dobre uvedomujú tí, ktorí tak pohotovo a su-gestívne ponúkajú zázračné východiská a metódy, ako sa k  nim dopracovať. No nielen to, ponúkajú práve to, po čom momentálne ľudia prahnú: pozornosť, spoločenstvo a cieľ.

Labyrint bez konca

Ako som spomenul v úvode, situácia na duchovnej scéne je zo dňa na deň neprehľadnejšia. Okrem tradičných náboženských siekt sa v čoraz väčšom počte začínajú vyskytovať rôzne ufologické, apokalyptické, ezoterické, parapsychologické, psychoterapeutické, či liečiteľské kulty. V zornom uhle záujmu nestojí iba kresťanstvo či východné náboženstvá, pozornosť sa usmerňuje aj na prírodné náboženstvá, mystériá a okultné praktiky, šamanizmus a rôzne staroveké orientálne praktiky nevynímajúc. Navyše mnohé z týchto smerov sa navzájom zmiešavajú, podobne ako prísady do pikantného jedla, čím vznikajú rôzne synkretické hybridy. Čo na tom, že sú niekedy navzájom až nekompatibilné, hlavné je, že sú - možno práve touto svojou absurditou - príťažlivé.

Viaceré kulty dnes rázne zmenili stratégiu prenikania do spoločnosti. Skrývajú sa za neidentifikovateľné občianske združenia a neraz i za štátne peniaze si rôznymi humánnymi či osvetovými aktivitami nakláňajú mienku verejnosti na svoju stranu a vytvárajú si pozitívny imidž. Postávanie na rohoch ulíc, ako to dosiaľ robia náborári Svedkov Jehovových, sa dnes už považuje za archaizmus; kulty používajú omnoho prepracovanejšie a ambicióznejšie metódy, prenikajú do štátnej správy, do renomovaných firiem, získavajú do svojich radov vplyvné a známe osobnosti, organizujú nákladné festivaly, pôsobia cez médiá. Využívajú svoju anonymitu, ale treba povedať, že vo veľkej miere aj nevedomosť a nepripravenosť ľudí správne reagovať na ich ponuky a odhaliť ich skutočné zámery.

Na Slovensku v porovnaní s okolitými štátmi, napríklad s Poľskom, kde v každom väčšom meste pôsobí poradenské centrum, výrazne absentuje dostatok odborných pracovísk, ktoré by objektívne a kvalifikovane monitorovali túto oblasť. O sieti takýchto zariadení či o systematickej a cielenej osvetovej činnosti zatiaľ nehovorím, hoci čosi sa začína hýbať aj u nás. Nedávno vzniklo Centrum pre štúdium siekt, špecializované pracovisko Ekumenickej rady cirkví v SR, ktorá spolu s Ekumenickou spoločnosťou pre štúdium siekt už štvrtý rok vydáva odborný časopis, štvrťročník Rozmer. Problematikou siekt sa zaoberá aj Ústav pre vzťahy štátu a cirkví. Aj záujem ľudí o dianie na duchovnej scéne začína narastať. Všetko sa to však vyvíja iba pozvoľna, niekedy i živelne. Pozitívnym znamením je, že predstavitelia jednotlivých kresťanských cirkví vyjadrili svoju ochotu na tomto poli aktívne spolupracovať. Ako, to ukáže čas.

Sekta a jej tvár

Pokúsme sa charakterizovať, čo je sekta a aký je jej vnútorný mechanizmus. Definícií je hneď niekoľko, náhľady na takéto spoločenstvá sa ustavične vyvíjajú, ako sa vyvíja spoločnosť a okolnosti, ktoré jej rozvoj sprevádzajú. Dnes je už jasné, že sekta nemusí byť skupina so zanedbateľným počtom členov; sú sekty, ako napríklad Náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi, alebo Scientologická cirkev, Cirkev zjednotenia (munisti) či Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní (mormóni), ku ktorým sa na celom svete hlási niekoľko stotisíc, ba až niekoľko miliónov členov. Takisto sekta nemusí byť vždy skupina rebelov, ktorí na protest odišli z nejakej etablovanej cirkvi, pretože v súčasnosti, ako som už spomenul, mnohé kulty vznikajú syntézou viacerých prúdov, teda nie iba úpravou niečoho, s čím sa vo svojej pôvodnej cirkvi nevedeli vyrovnať, ako sa to v minulosti často stávalo. Sektu dnes vnímame - a na tom sa, myslím, zhodne väčšina odborníkov - skôr ako určité totalitné fundamentalistické spoločenstvo s výrazne autoritatívnymi črtami svojho vodcu alebo vedenia, ktoré má niekedy až patologické sklony uzatvárať sa do svojho vykonštruovaného sveta. Už sama definícia sekty naznačuje, aké charakteristické črty sú pre takéto spoločenstvo príznačné.

Prvou výraznou črtou sekty je dominantné postavenie guru alebo vodcu, zväčša jej zakladateľa, ktorému jeho stúpenci často pripisujú až božské atribúty a preukazujú mu neobmedzenú úctu. Vedie to k vytvoreniu silných pút, ba až závislosti, ktorá sa neskôr prejaví tým, že človek postupne obetuje svoju individualitu, mení identitu a začína sa na svet pozerať očami toho, ktorého považuje za boha či prinajmenej za jeho neomylného vyvoleného...

Možno sa opýtate, z čoho je takáto autorita odvodená a prečo je človek ochotný ju prijať. Autokratívne postavenie vodcu môže pochádzať z rôznych zdrojov - napríklad niekto vyhlási, že mal duchovné zjavenie, na základe ktorého bol z vyššieho sveta vyzvaný založiť „pravú" cirkev. V orientálnych zoskupeniach pochádza autorita vodcu z tradície duchovnej postupnosti učiteľov (parampará), prostredníctvom ktorej žiakovi guru odovzdá duchovnú múdrosť pochádzajúcu od samotnej inkarnácie boha. Pretože guru prináša túto božskú múdrosť, prijíma sa ako boh a pripisujú sa mu božské atribúty. Guru sú preto často oslovovaní ako „Jeho Božská milosť", „Božské Svetlo", „Svetlo vedomia", „Realizácia Boha" a pod., čo im vtláča pečať neomylnosti a nadľudskosti. V oboch prípadoch, nech už je zdrojom autority zjavenie alebo posvätná tradícia, sa vytvára nebezpečný priestor na to, aby si mohol jeden v mene akejsi vyššej pravdy a idey podmaniť druhého, a to bezvýhradne. Príkladov, že k tomu naozaj dochádza, je mnoho a často sú alarmujúce. Za všetky uvediem aspoň svedectvo ženy spomínajúcej si na účinkovanie v kulte Most k slobode, ktorý v Českej republike vedie bývalá emigrantka z Brazílie pani Kulajová:

„O nejaký čas sa mi zdalo, že guru venuje príliš veľkú pozornosť manželovi jednej ženy. Potom povedala, že patrí k nemu, pretože boli predtým na nejakej planéte spolu. Tú ženu potom prinútila sa rozviesť. Bolo to tri mesiace po ich svadbe, na ktorej im sama požehnala. Žena to skutočne prijala a podala žiadosť o rozvod. Rozviedli ich okamžite, pretože boli spolu krátko. Bolo však vidieť, ako tým veľmi trpia. Ja som to nedokázala prijať. Guru za mnou poslala tú ženu, aby mi to vysvetlila. »Vieš, aká je to úžasná kariéra byť v takej blízkosti guru?« - presviedčala ma. Ona to svojmu bývalému manželovi praje a všetko je vraj v poriadku. Po tejto udalosti mnoho ľudí za nami prestalo cestovať a guru vyhlásila, že kláštor sa pre verejnosť uzatvára" (Rozmer 3/1998).

Na tomto príklade vidno, k akým hlbokým traumám a vnútorným poraneniam môže viesť prístup, aký stúpenci k svojmu guru prezentujú. Guru je pre nich sluchom, zrakom, hmatom, prosto všetkým. Stotožňujú sa s ním do takej miery, až sú presvedčení, že čokoľvek povie, je pravda a pre ich duchovný život to v danom momente musí byť najvýhodnejšie riešenie.

Natíska sa otázka, čo sú to za ľudia, že tak charizmaticky vedia ovládať iných? Čo ich robí magicky príťažlivými, že tisícky ľudí fascinujú do tej miery, že sú ochotní vzdať sa svojho rozumu, vôle, ale i možno výhodného postavenia, priateľov či rodiny? Louis West, profesor psychiatrie na kalifornskej univerzite, na to nepriamo odpovedá v časopise Time: „Psychopati bývajú často očarujúci, inteligentní a nesmierne presvedčiví. Veľmi rýchlo si získavajú dôveru ľudí a dokážu nimi neuveriteľne obratne manipulovať, takže im sadnú na lep."

Avšak príčiny, pre ktoré členovia kultu prijímajú svojho guru bezvýhradne a absolutisticky ako najvyššiu autoritu, môžu byť aj oveľa prozaickejšie. Mnoho ľudí sa napríklad nerado rozhoduje a nesie na pleciach bremeno zodpovednosti, ktorá z toho vyplýva. Preto privítajú, ak to za nich niekto urobí a vyrieši ich životné situácie. Navyše „neomylnosť" guru im poskytuje aj potrebnú istotu, o ktorú sa vo svojom živote môžu oprieť. Tento pocit istoty je pre nich dôležitý aj preto, že mnoho ľudí je jednoducho unavených hľadaním správnej cesty. Niekedy sa im zdá, že hľadajú ihlu v kope sena, toľko je dnes všakovakých -izmov a smerov. Dnešný svet sa im zdá príliš neprehľadný a zložitý. Ako by mal každý inú vieru, iné názory, inú stupnicu hodnôt. Jednoduchá odpoveď na zložité otázky, ktoré trápia väčšinu z nás, sa im preto javí ako vykúpenie. Hoci riešenia pálčivých problémov v skutočnosti nebývajú jednoduché, sekta ich na počkanie poskytne s nebývalou istotou, prehľadne, ucelene a veľmi jednoznačne. To mnohých hľadajúcich nadchne. Treba však zdôrazniť, že práve „neomylnosť" a nekompromisnosť týchto zjednodušených odpovedí môže viesť k myšlienkovej fixácii a následne i k stagnácii, až úplnému pozastaveniu duchovného hľadania a vývoja takéhoto človeka. Ten sa už nemusí o nič starať, stačí, aby veril...

Druhým charakteristickým znakom, podľa ktorého môžeme sektu dešifrovať, je jej fundamentalistický prístup. Členovia takéhoto spoločenstva sa v rozhovoroch prestávajú pýtať na obsah daného výroku, dôležitejším je pre nich to, kto ho vyslovil, jeho zdroj. Človek stráca schopnosť vlastného úsudku a všetko interpretuje z pohľadu príručiek a inštrukcií vydávaných ústredím sekty. Podobne je to aj s posvätnými textami. Ich výklady sú nezriedka záväznejšie ako sväté knihy a väčšinou sú poplatné nielen učeniu, ale aj zámerom a metódam sekty. Niekedy sa stáva, že vedenie je nútené prehodnotiť či dokonca zmeniť hlavné doktríny, napríklad u apokalyptických kultov, predpovedajúcich deň skazy tohto sveta, ktorý, samozrejme, nenastal. Na vine v takýchto prípadoch nikdy nie je chybný výpočet „proroka", ale nedostatočná viera stúpencov kultu, pre ktorých Boh túto očakávanú udalosť o nejaký čas odložil.

Niekedy môžeme pozorovať, že členovia kultu vedome či podvedome napodobňujú svoj vzor - vodcu - natoľko, že sa to viditeľne prejavuje nielen vo frázovitosti, ale aj v gestikulácii, intonácii, mimike či agresivite ich prejavu.

Tretím výrazným znakom siekt je výlučnosť. Sekta si dá veľmi záležať na tom, aby sa od okolitého sveta čímsi odlišovala. Často ide o nejakú ušľachtilú ideu, napríklad o nezabíjanie zvierat, neúčasť vo vojne až za cenu straty vlastného života a pod. Okrem ideí, ktorými sa sekta na verejnosti prezentuje, je to najmä životný štýl a jazyk, ktorý je pre sektu špecifický. Tým všetkým sa zdôrazňuje príslušnosť k danej sekte a u jej členov sa posilňuje pocit vzájomnej spolupatričnosti.

Zároveň s tým, ako sa člen kultu postupne s ním stotožňuje, silnie v ňom nedôvera voči okolitému svetu, ktorý sa mu ideológmi sekty predstavuje ako nepriateľ ohrozujúci jeho duchovný rast. Svet sa mu často vykresľuje ako démon,

vo východných kultoch sa zasa vníma ako priestor, ktorý je ovládaný ilúziou (májou). Dá sa povedať, že priepasť medzi sektou a svetom sa vytvára vedome, aby sa v členovi živil pocit, že iba v rámci sekty môže byť bezpečný. Inak povedané, v človekovi narastá strach, ktorý je často hlavnou prekážkou, pre ktorú sektu neopustí.