Medzinárodné sympózium sa začalo slávnostnou sv. omšou v miestnom Kostole sv. Pavla a pokračovalo programom v neďalekom miestnom kultúrnom stredisku. Otvoril ho primátor mesta Ing. Andrzej Stania spolu so šéfredaktorom časopisu Sekty i fakty Mgr. Grzegorzom Felsom.

Prvým prednášajúcim bol Mgr. Fels, ktorý poukázal na satanizmus v kontexte fascinácie zlom, pričom sa odvolával na učenie Katolíckej cirkvi o diablovi. V referáte sa zaoberal aj problémom posadnutosti či vplyvu metalovej hudby a poukázal na cesty vedúce k satanizmu, nadväzujúc na tragické udalosti spred dvoch rokov.

„Neupadám do katastrofizmu, ale nemožno si nevšimnúť, že polovica hardrockovej hudby je dedikáciou - venovaná je kniežaťu temnoty, satanovi" - povedala prof. Cecilia Gatto Trocchiová, ktorá prednáša antropológiu kultúry na univerzite v Chieti (Taliansko), kde vedie ústav zaoberajúci sa skúmaním okultistických javov. „Satanizmus - to je mýtus, dôsledok, plod útoku na autentické hodnoty" - dodala pani profesorka. Ďalej uviedla, že satanistické skupiny v Taliansku sa formujú v okruhu osôb, ktoré, ako samy tvrdia, majú špeciálne misijné duchovné poslanie a často aj „zjavenia". Všetky takéto smery pramenia v mysli, ktorá nijaké morálne normy neprijíma, ba v niektorých prípadoch vedie k poníženiu ľudí, ale aj k samovraždám, eutanáziám a interrupciám. V Taliansku dokonca pôsobia špecializované firmy, ktoré dodávajú pomôcky na čiernu omšu - paródiu Eucharistie. Ako prof. Trocchiová viackrát zdôraznila, boj proti satanizmu nie je ľahký a talianska vláda, žiaľ, nerobí nijaké konkrétne kroky, ktoré by viedli k zamedzeniu šírenia tohto negatívneho javu.

„Typický satanizmus neexistuje" - podotkol evanjelický kňaz Ingolf Christiansen, špecialista na sekty v Nemecku a v Európe, autor publikácií o satanizme. Podľa jeho názoru je v súčasnosti toto hnutie kompiláciou synkreticky rôznorodých pohľadov. Na prvom mieste nie je satan, ale sebazbožštenie človeka, ktorý je mierou všetkých vecí. Presvedčenie o tom sa realizuje aj prostredníctvom rituálnych sexuálnych orgií. Satanizmus so svojím systémom viery, nazerania na svet a rituálom pomáha ľuďom vyplaviť zo seba ukryté zlo a pre slabších jednotlivcov môže byť príležitosťou oceniť svoje ja. Realizovanie presily v rámci spoločenstva sekty je zapríčinené aj strachom a psychopatologickým správaním.

I. Christiansen ďalej charakterizoval rituálne zákony, ktoré po celom svete šíria ideológiu satanizmu. Sú veľmi nebezpečné, lebo tí, čo sa do nich zapletú, len ťažko sa vedia vymaniť z ich vplyvu. Ako dôkaz uviedol príbeh Ramony, ktorá s pomocou priateľov dokázala opustiť jednu zo satanistických siekt, no ostatní členovia dievča trápili výhražnými listami, že jej priateľom sa môže niečo stať, ak sa k nim nevráti. Ramona tento psychický teror nevydržala...

I. Christiansen na sympóziu predstavil aj smer racionálneho satanizmu opierajúci sa o symboly a rituály. Jeho typickým predstaviteľom je Szándor LaVey, ktorý v Kalifornii založil Cirkev Satanovu. Okrem nej ešte existuje smer, ktorý by sme mohli nazvať tradicionalistickým satanizmom, avšak najnebezpečnejšou skupinou v Nemecku je TBO.

Prednášajúci ďalej charakterizoval luciferanizmus a špecifikoval šesť kategórií satanizmu: 1. tzv. kyslý satanizmus (narkotické tranzy, zneužívanie žien); 2. psychologický (malé skupiny, mrzačenie); 3. súkromný (ľudia sa obracajú na satana neuznávajúc štruktúry, radšej o ňom hovoria na súkromných stretnutiach); 4. kriminalistický pseudosatanizmus; 5. mládežnícky satanizmus, ktorý sa prejavuje tak, že mladí sa usilujú o izolovaný postoj k dospelým, hľadajú svoju identitu v ich svete, kde niet miesta pre atraktívnosť a originálnosť; neorganizované skupiny satanistov sa sporadicky stretávajú na málo známych miestach; prejavujú sa vandalstvom na cintorínoch a pri kostoloch, sprejerskými akciami grafitistov, ničením a inými prejavmi rebelantstva voči dospelým; a 6. blackmetalová hudba - jedna z foriem kultového satanizmu, ktorá zohráva čoraz väčšiu úlohu. Jej začiatok spadá do roku 1988, keď hudobná skupina Venom vydala svoju druhú LP platňu. Venom udáva trend black metalu. Satanistické prvky z 80. rokov boli v súčasnosti umocnené témami konca vekov a potom sa zmenili na smer trash metalu charakteristického medzi inými i perverznosťou. Na začiatku 90. rokov sa objavuje death metal. Hrdlový hlas, basové gitary, obsah hovoriaci o smrti alebo o všetkých druhoch nekrofílie. Tento smer existuje aj v Poľsku a má veľa prívržencov. Prezentuje ho napríklad hudobná skupina Maiem, ktorá spája black metal s fašizmom, ďalej skupina Kat z Katovíc, Akona a veľa ďalších domácich hudobných skupín s medzinárodným dosahom.

V programe sympózia vystúpil aj Dariusz Pietrek zo Sliezskeho Centra informácií o sektách a náboženských skupinách. (Okrem informácií o deštruktívnych sektách centrum poskytuje pomoc rodičom detí závislých od sekty.) D. Pietrek predniesol správu o situácii v regióne za roky 1999 - 2000, kde zaznamenali až 120 intervencií v súvislosti so satanizmom a 30 v spojitosti s rôznymi okultistickými skupinami. Ľudia žiadali o pomoc, lebo na nich vyvíjali psychický nátlak. V hornosliezskom regióne sa satanizmus prejavuje vyčíňaním pouličných skupín, ktoré prechádzajú do podsvetia. V Sosnovci dokonca zaznamenali prejavy familiárneho (rodinného) satanizmu - otec je šéf, dcéra členka a matka... sa psychicky lieči. Na ich stretnutia pravidelne chodí desať až dvadsať ľudí. Polícia nezasahuje, lebo nikto nenahlásil žiadne priestupky.

D. Pietrek sa zmienil aj o alarmujúcej skúsenosti z miestnych škôl. Na jeho otázku mladým, čo robia vo voľnom čase, mnohí odpovedali: ideme na pivo, do „bunkrov" a pod. Agitačných metód, prostredníctvom ktorých sa satanizmus rozširuje medzi mládežou, je viacero - rockové koncerty, škola a ulica, známi, ale aj internet, rôzne diskusné skupiny, dokonca i klub RPG (strategické počítačové hry). Pre mládež sú lákavé rozmanité ponuky na stretnutia, existujú špecializované pohostinstvá, v ktorých sa pravidelne schádzajú rôzne extrémistické skupiny atď.

Mgr. Boris Rakovský z Bratislavy, tajomník Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt a šéfredaktor časopisu Rozmer, zdôraznil, že satanizmus je nesúrodý, ťažko uchopiteľný fenomén; nie je to ani cirkev, ani sekta, ani náboženstvo. Napriek tomu v tomto širokom prúde možno rozlíšiť jeho tri základné smery:

1. - tzv. tvrdý satanizmus (praktizujú sa krvavé zvieracie, dokonca i ľudské obete); 2. - tzv. mäkký satanizmus (vyznávači parodujú kresťanské náboženstvo, sú síce proti násiliu, ale vyjadrujú svoj odpor voči akýmkoľvek tradičným hodnotám a spoločenským normám, satanizmus chápu ako revoltu); 3. - neurčitý prúd magického, čarodejníckeho ezoterizmu.

B. Rakovský pokračoval opisom situácie na Slovensku. Zameral sa najmä na dve zoskupenia: skupinu formujúcu sa okolo 20-ročného Abena, ktorá sa pravidelne raz za mesiac schádza na stretnutiach zvaných Kladivo na čarodejnice, a o sekte Deti satanove, „operujúcej" na východe Slovenska.

Ďalej B. Rakovský vo svojom referáte (uverejňujeme ho na s. 20 až 23 pod názvom Satanizmus - revolta voči Bohu; pozn. red.) poukázal na niektoré prípady známe z posledných rokov, z ktorých vyniká samovražda mladého muža Róberta Mikloviča z Križovian nad Dudváhom, ktorý sa v záhrade rodičovského domu upálil spolu so satanistickou a okultistickou literatúrou.

Na záver B. Rakovský načrtol možnosti prevencie a zmienil sa aj o formách individuálneho prístupu k ľuďom hlásiacim sa k satanizmu často len z nudy, nepochopenia, alebo preto, aby demonštrovali svoju „silu" či odpor voči svetu, ktorý ich, ako tvrdia, „sklamal na celej čiare", ale aj k tým, ktorí už potrebujú pomoc kvalifikovaného exorcistu.

Mariusz Gajewski z Krakova, riaditeľ Centra výskumu nových náboženstiev - Rafael, rozoberal negatívny vplyv satanizmu prostredníctvom počítačových hier. Mnohé z nich propagujú okultizmus, satanizmus a pod. a môžu viesť až k tragédii. Američania zistili, že dieťa venuje v priemere viac času sledovaniu televízie či monitora svojho PC, než vzdelávaniu. Ako príklad zvrátenej morálky M. Gajewski spomenul hru Armagedon, kde sa hráč premieta do osoby šoféra: za zrazenie staršieho človeka a spôsobenie nehody dostáva odmenu...

Pre mladého nevyzretého jedinca sú vzrušujúce i RPG (Role Playing Game) hry, v ktorých má priemerný človek možnosť premeniť sa na koho chce - super človeka, draka, ciborga, čarodeja - má tu neobmedzené možnosti. Takéto hry však majú veľmi negatívny vplyv na psychiku detí a mládeže. Mladí potom neraz nedokážu rozlíšiť svet hry od normálneho života. Napríklad v americkom Los Angeles zastrelil 15-ročný chlapec svojho o rok mladšieho brata, lebo počas hry ho zakryl „ochranným" plášťom a potom skúšal, či to naozaj funguje. Strelil na brata a...

V ďalšom príklade M. Gajewského išlo o hru Elvíra s prvkami satanizmu, v ktorej možno zabiť nenarodeného Boha hovoriac: „Som, ktorý Som". Človek je tu nad Bohom, môže ho zabiť. Alebo známa hra Doom, obsahujúca satanistické a masonské symboly, bola zvolená za hru roka 1994. Má 33 úrovní, posledná sa volá Obraz hriechu. Cestou treba vytrhávať srdcia, roztrhávať hrdlá atď. Ľudia, ktorí vytvárajú takéto hry, priznávajú, že sú členmi rôznorodých siekt, zdôraznil M. Gajewski a konštatoval, že počítačové hry boli príčinou aj  mnohých samovrážd.

Na záver sympózia primátor A. Stania pripomenul, že život nemá rád prázdnotu. Mladí sú povinní zobrať si príklad zo svätých, ktorých veľkou cnosťou bola odvaha a postavenie sa protivenstvám. Okrem viacerých prominentných hostí, predstaviteľov radnice a mestského zastupiteľstva boli na sympóziu prítomní aj odborníci zastupujúci viaceré poľské informačno-preventívne centrá z rôznych miest Poľska, novinári, reportéri a študenti. Zaujímavosťou je, že Poľská pošta, jeden z hlavných sponzorov podujatia, vydala pri príležitosti sympózia pohľadnice s príležitostnou pečiatkou a tlačou.