Možno teda konštatovať, že satanizmus je nesúrodé hnutie ľudí, ktorí sa z rôznych príčin hlásia k revolte a k jej všeobecne zrozumiteľnému symbolu - satanovi - odporcovi Boha. Avšak pohľad na satana je u jednotlivých satanistických skupín diametrálny. Niektorí ho chápu ako skutočnú duchovnú bytosť; iní iba ako symbol spomínanej revolty - symbol (reálny či metaforický) vzbury za oslobodenie človeka z pút morálky a zväzujúcich spoločenských noriem; ďalší ako prírodný živel pôsobiaci v človeku, či ako imaginárnu magickú silu. Ak hovoríme o odpore, treba pripomenúť, že je mnoho možností, proti čomu vzdorovať. Z toho dôvodu existuje aj celý rad navzájom nezávislých satanistických skupín i jednotlivcov - od prostých exibicionistov až k masovým vrahom.

Už z toho, čo som uviedol, je zrejmé, že satanizmus je ťažko uchopiteľný fenomén. Je ako amébovitý útvar, ktorému chýbajú presné kontúry. Nie je organizáciou ani cirkvou, ba ani sektou, a to napriek oficiálnej existencii Cirkvi Satanovej. Satanizmus je skôr široké hnutie, ktorého jednotlivé skupiny vznikajú a zanikajú bez organizačných väzieb na predchádzajúce skupiny. Nemá jednotnú štruktúru, spoločnú autoritu, záväzné dogmy či doktríny a nevyznáva ani rovnakú filozofiu. Vnútorne je rozporný, hlboko diferencovaný a ideologicky nesúrodý. V podstate je nemožné stanoviť hranicu medzi tým, čo satanizmus je a čo ním už nie je. Avšak tak, ako to tvrdí aj známy český psychoterapeut MUDr. Prokop Remeš, je „napriek tomu vždy spojený s určitou psychopatologizáciou osobností a jedincov, od najdiskrétnejších osobnostných akcentácií až po úplne manifestačné deviácie sexuálneho rázu."

V dodržiavaní zásad, ktorých je v satanizme pomerne mnoho, medzi satanistami panuje takisto nejednotnosť. Hoci sú také, ktoré sa všeobecne dodržiavajú, mnohé sa dodržiavať nemusia, dokonca sa môžu i porušovať. Každý satanista si upravuje satanizmus sám pre seba, preto ani jeho stúpenci často spolu neudržiavajú nijaké organizované širšie vzťahy. Priatelia sa iba s tými, s ktorými si rozumejú a na svoje čierne omše pozývajú iba dobrých známych. Zásadou, ktorej sa ako jedinej držia všetci a od ktorej sa odvíja celý rad ďalších pravidiel, je tzv. Crowleyov thelemický zákon: „Rob, čo chceš, to nech je tvoj celý zákon." Táto navonok oslobodzujúca zásada vychádza z jedného zo základných satanistických pravidiel, ktoré znie: „Všetko, čo je príjemné tak pre teba, ako aj pre tvojho partnera, je správne, a preto to môžeš robiť bez výčitiek svedomia."

Napriek všetkým konštatovaniam možno povedať, že v rámci tohto širokospektrálneho hnutia koexistujú v satanizme tri základné hlavné prúdy: 1. - tzv. tvrdý satanizmus charakterizovaný konaním krvavých rituálov (zvieracích alebo aj ľudských). Nie je známe, že by sa na Slovensku takýto prúd vyskytoval; 2. - tzv. mäkký satanizmus predstavovaný oficiálnymi satanistickými cirkvami. Sem patrí najmä kalifornská Cirkev Satanova a jej menšie organizácie. Tieto „cirkvi" reprezentujú sumár väčšiny súčasných satanistických organizácií. Zakazujú rituálne obete ľudí a zvierat a odrádzajú svojich členov od účasti na akejkoľvek ilegálnej činnosti. Protestujú však proti kresťanskej morálke a morálke ostatných duchovných náboženstiev, ktorú považujú za pokryteckú, slabošskú a škodlivú. Vyhlasujú narcistickú vieru v človeka, ktorý nie je spútaný nijakými obmedzeniami, žije voľne a všetko má dovolené. Tento smer stavia proti solidarite egoizmus, proti odpusteniu odplatu, proti súcitu boj. Satan sa tu nechápe ako reálne existujúca duchovná bytosť, ale ako symbol moci, pravdy, osvietenia, voľnosti, pokroku a radosti. Za uznávanú hlavu tohto prúdu satanizmu a súčasne za najväčšieho satanistu 20. storočia sa považuje „čierny pápež" Anton Szandor LaVey. „Vďaka" nemu sa Cirkev Satanova stala najrozšírenejšou satanistickou organizáciou na svete. Má asi milión členov v Amerike a mnohé pobočky po celom svete - tzv. „grottoes"; a 3. - veľmi neurčitý prúd tzv. čarodejníckeho a magického ezoterizmu.

Podľa vnímania a prístupu ľudí - vyznávačov satana, sa satanizmus môže praktizovať ako: 1. - ideový kult satana a skutočný, aj keď veľmi zvrátený a paradoxný druh náboženstva; 2. - druh čiernej mágie; 3. - druh ideologizovaného kultu, ktorý je predovšetkým prostriedkom na skupinové sexuálne orgie.

Podľa slov MUDr. P. Remeša „možno kresťanstvo vymedziť troma základnými dimenziami - dimenziou náboženskou, morálno-etickou a civilizačno-kultúrnou. A práve v  opozícii voči týmto rozmerom dejinného fenoménu kresťanstva sa vyvinuli tri základné formy satanistického antináboženstva. Satanizmus ako: 1. - náboženstvo vzdoroboha; 2. - kresťanská antimorálka; 3. - nová antikultúra." Posledná z menovaných foriem má na Slovensku najpočetnejšie zastúpenie. Zahrnuje ľudí a skupiny, ktoré vnímajú súčasnú západnú civilizáciu ako kresťanskú; odmietaním tejto civilizácie nachádzajú svoju antikresťanskú identitu práve v satanizme. Dr. Remeš k tomu poznamenáva: „Sú to ľudia, ktorí azda ani neveria v reálnu existenciu satana, ba ani v reálnu existenciu Boha, ale práve kresťanstvo (ktoré viac či menej nenávidia - pozn. autora) si spájajú so zlom a násilím, pričom sami ho odmietajú. O historickom Ježišovi vôbec nič nevedia a zmätenými predstavami o kresťanstve majú azda najbližšie k stredovekým luciferiánom. Často sú to ľudia úprimne túžiaci po dobre a láske (aj keď pomerne svojsky chápanej - pozn. autora), občas však podliehajú komerčnej manipulácii najrôznejšieho druhu."

 

Situácia na Slovensku

Na Slovensku pôsobia satanistické skupiny veľmi neorganizovane a živelne. Možno si to uvedomujú aj sami satanisti, ktorí na svojej internetovej stránke  vyzývajú, aby sa skupiny začali organizovať založením novej sekty Vyvolených. (Hoci je táto výzva publikovaná na internetovej stránke českého pôvodu, je podľa overených údajov adresovaná aj satanistom na Slovensku, ktorí majú navyše svoju oficiálnu internetovú stránku nápadne zhodnú práve s ňou.

„Naša sekta Vyvolených vznikla 31. 12. o 24.00 hod." - oznamuje záhadná výzva na uvedenej webovskej stránke a jej autor pokračuje: „Prečo táto sekta vlastne vznikla? Je mi jasné, že každý satanista je originálny a má vlastné názory na satanizmus, ktorými sa riadi. Je mi však jasné aj to, že na tomto svete je potrebná jednota, bez jednoty nie je sila a kto je slabý, skôr či neskôr zahynie. Naša sekta vznikla preto, aby nás zjednotila; jednotou totiž získame silu, môžeme spolu komunikovať, schádzať sa, navzájom si pomáhať a neskôr môžeme spolu aj niečo vykonať. Pokiaľ by ste sa chceli stať členmi našej sekty Vyvolených, prečítajte si, prosím, uvedené podmienky. Ak súhlasíte so všetkými podmienkami a prečítali ste si Satanskú bibliu, vyplňte a odošlite dotazník. Všetky údaje musia byť pravdivé! Na tieto informácie bude vystavený certifikát člena sekty Vyvolených, ktorý dostanete poštou" - toľko znenie internetovej výzvy.

Odhaduje sa, že na Slovensku je len niekoľko stoviek satanistov. Pochopiteľne ide o veľmi hrubý odhad, lebo - ako som už viackrát uviedol - satanisti nie sú organizovaní, nepodliehajú spoločnému vedeniu a nevyznávajú jednotnú ideológiu. Môže to byť tak výhoda ako i nevýhoda. Výhoda je možno v tom, že satanisti okrem svojho radikalizmu a vzdoru nemajú pevnejšie korene, ktoré by ich viazali (doktríny, vodcu, prísne vymedzený životný štýl a pod.), teda nevytvára sa u nich taký stupeň závislosti a uniformity, ktorý je typický pre klasické sekty s prísne stanovenou hierarchiou a doktrínami. Avšak na druhej strane sú z toho istého dôvodu ako celok ťažko identifikovateľní a právne postihnuteľní. Podľa slov pracovníkov odboru násilnej kriminality Prezídia Policajného zboru SR sa zatiaľ na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky či Poľska, nevyskytol v preukázateľnej súvislosti so satanizmom závažný trestný čin násilného charakteru. A keby sa taký čin v budúcnosti predsa len stal, na zodpovednosť by brali iba jednotlivca, ktorý by sa ho dopustil. Súvislosť takéhoto činu s akoukoľvek náboženskou či pseudonáboženskou motiváciou je totiž ťažko preukázateľná. Jednou z výnimiek je fašizmus, ktorého šírenie a propagovanie je trestné.

 

Čierne stopy

Názorným príkladom určitej právnej bezmocnosti je udalosť, ktorá sa minulý rok odohrala v obci Križovany nad Dudváhom neďaleko Trnavy. V záhrade rodičovského domu sa v sude spolu so satanistickou a okultistickou literatúrou upálil mladý muž Róbert Miklovič. Tragédiu videla i jeho matka, ktorá však už nemohla nič robiť. Podľa hovorkyne Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave nebol upálený mladík registrovaným členom satanistickej cirkvi a ani inej sekty. Stíhanie voči neznámemu páchateľovi bolo pre nedostatok dôkazov zastavené...

Mladík s prezývkou Aben, ktorý je prevádzkovateľom slovenskej internetovej stránky o satanizme, ale aj organizátorom celoslovenských satanistických stretnutí, sa vyjadril, že o R. Miklovičovi nemá nijaké informácie: „Podľa mena ho nepoznám, keby som videl jeho tvár, možno by som si spomenul. Je možné, že navštívil niektoré z našich stretnutí" - povedal Aben reportérom denníka Nový Čas, ktorí sa s ním stretli v mestečku na Záhorí a dodal: „Myslím si však, že nešlo o skutočného satanistu. Viera v satanizmus je vlastne viera v život. My nikoho nenútime, aby si ubližoval, či podrezával hrdlá mačkám. To rozhodne nie je náš štýl."

Napriek tomuto vyhláseniu je zrejmý deštrukčný vplyv satanistickej ideológie na konanie najmä mladých, psychicky nestálych ľudí, alebo tých, čo stratili zmysel života a prežívajú životnú krízu. Všeobecne je však veľmi obťažné pri podobných tragédiách ako v Križovanoch nad Dudváhom určiť konkrétneho vinníka.

Okrem tejto samovraždy, u ktorej sa však iba predpokladá súvislosť so satanizmom, na Slovensku nie sú známe podobné prípady. Nevyskytla sa ani rituálna vražda. Avšak sem-tam sa v tlači objavia znepokojivé informácie o brutálne zabitých zvieratách, ktoré boli použité ako rituálna obeť pri satanských rituáloch, o zdevastovaných kresťanských sochách a iných zneuctených náboženských pamiatkach či cintorínoch, o popísaných školských a iných verejných budovách, kde boli namaľované satanské symboly a nápisy, alebo o iných prejavoch brutality a vandalizmu. V tejto súvislosti je známy prípad, keď neznámi vandali zdemolovali oltár barokovej Kaplnky Panny Márie v Bojniciach. Diablov rukopis zanechali na vzácnych relikviách, ktoré sú na zozname kultúrnych pamiatok SR. Na pozlátených miestach sa objavili namaľované päťcípe hviezdy a čierne trojčíslie 666. Inde zasa hanlivé znaky s fašistickým motívom a číslom 88, čo je symbol HH - Heil Hitler.

Podľa istého zdroja našla polícia v byte jedného bossa podsvetia nemenovaného okresného mesta rôzne satanistické symboly a kultové predmety. Vyzerá to, akoby satanizmus takýmto osobám zvyšoval ich sebavedomie, alebo okolo nich vytváral závoj niečoho tajuplného až magického, čo môže zvyšovať kredit ich činnosti a im samým pridávať autoritu a silu.

V jednej škole sa vyskytol prípad žiačok, ktoré od určitého času začali pestovať „kult krvi". Nosili pri sebe krvavé vreckovky, zámerne sa rezali na ruke a pod. Pedagógovia to takisto dávajú do súvisu s možným negatívnym vplyvom satanistických myšlienok.

Aj keď v porovnaní s okolitými krajinami, napríklad s Poľskom, je situácia u nás ešte stále relatívne pokojná, všeobecne sa predpokladá, že so zvyšovaním politického, ekonomického a s tým súvisiaceho sociálneho napätia, ako aj s postupným presakovaním negatívnych pseudoduchovných prúdov a myšlienok zo západnej Európy a USA, bude aj na Slovensku stále viac takých mladých ľudí, pre ktorých bude východiskom radikalizmus a revolta. Možno sa vybijú v metalovej hudbe, možno aj oni budú oblečení v čiernych bundách s kovovými cvokmi a pod nimi budú mať tričká s pentagramom či inými satanistickými symbolmi zavesenými na krku. Alebo budú iba bezmyšlienkovite vyjadrovať svoj vzdor voči všetkému a všetkým.

 

Kladivo na čarodejnice

Pokiaľ viem, na Slovensku satanisti nevydávajú časopis ani iné periodiká, preto bezprostredných informácií o ich činnosti je veľmi málo. Jediným zdrojom je internetová stránka 21-ročného, exhibicionalizmu nakloneného mladíka Abena, ktorá začína slovami: „Vitajte na slovenskom webe - virtuálnom Chráme Satana na slovenskom internete. Táto stránka je oficiálnou pobočkou Cirkvi Satanovej na Slovensku. Skutočná Cirkev Satanova bola založená 30. apríla 1966 Antonom Szandorom LaVeyom v San Franciscu. (...) Práve ste vstúpili do domu neresti - chrámu Satanovho, ktorý nech sa stane aj vašou svätyňou, kde nájdete, čo hľadáte. Sem môžu vstúpiť iba ľudia s otvorenou a úprimnou mysľou. Nekričte, tu vám nikto nepomôže, vyhráva silnejší! Lebo slabí len škodia tejto zemi a iným..."

Okolo Abena sa zoskupuje určitá skupina podobne mladých vrstovníkov. Tí sa pravidelne stretávajú na známom bratislavskom námestí každú prvú sobotu v mesiaci, odkiaľ sa presunú do hostinca  neďaleko železničnej stanice. Tieto stretnutia sú jediné verejne známe a voľné stretnutia satanistov na Slovensku a nazývajú sa „Kladivo na čarodejnice". Konajú sa od apríla 1999. Ako povedal organizátor týchto stretnutí Aben, „účelom takýchto stretnutí je najmä dohodnúť sa na najbližších termínoch a v priebehu konania tradičných satanských sabatov, sviatkov či rituálov spoznať nových ľudí blízkych nášmu presvedčeniu, viesť filozofické a okultistické debaty, až po bujarú pijatiku s poriadnou muzikou a možno i nejakou magickejšou vložkou - teda každému podľa jeho chuti." Okrem týchto stretnutí sa Abenova skupina schádza na stretnutiach, na ktorých sa konajú tradičné satanistické rituály, sabaty alebo sa slávia rôzne satanistické sviatky.

 

Čierna omša

Satanská čierna omša je rituál, ktorým sa vzdáva pocta satanovi. Svoj historický pôvod má najmä v sexuálno-magických rituáloch niektorých siekt a satanistických kultoch. Satan je nimi uctievaný ako vládca tohto sveta a jeho symbolom je vzbura proti konvencii. Existujú viaceré druhy čiernych omší - aj také, ktoré popri adorácii satana zahrnujú potupovanie jeho protivníka Ježiša Krista. Satanisti na týchto omšiach posilňujú predovšetkým svoje ego, lebo veria, že sú súčasťou satana. A pokiaľ vzývajú satana, vzývajú tým predovšetkým sami seba, vďaka čomu si dodávajú mentálnu silu, ktorá zaisťuje podporu ich skutkov.

Na lepšiu predstavu o tomto fenoméne v jeho konkrétnych prejavoch uvádzam ukážku jedného z oslavných rituálov inšpirovaných Satanskou bibliou, ktorý konala Abenova skupina 5. mája 2000 v lese, približne 2 km od železničnej stanice v Malackách na mieste zvanom „Kamene". Jeho zámer a priebeh je opísaný na spomenutej internetovej stránke takto: „Oslavný rituál sa koná na počesť zoradenia všetkých planét v našej slnečnej sústave do jednej línie, čo sa deje približne raz za 600 rokov. Jeho účelom je oslava života a Zeme. Oltárom je žena (pravdepodobne nahá - pozn. autora) ležiaca hlavou na juh a nohami na sever. Symbolizuje matku Zem - Gé. Nad ňou je zavesený pentagram. Vľavo je čierna svieca, vpravo biela. Pomocníci kňaza sedia po jednom pri každej svieci. Oltár je v strede pentagramu narysovanom na zemi. Na ňom, pokiaľ možno medzi nohami ženy, je sústredený kalich. Meč je položený na nohách. Víno má pomocník pri čiernej svieci, zvon pomocník pri bielej. V každom cípe stojí účastník s hlavou zahalenou do čierneho a s čiernou sviecou v ruke. Všetkým na krku visia pentagramy. Ostatní účastníci tvoria kruh pentagramu - ľub. Čierne oblečenie, žiadne sviečky. Kňaz symbolizuje vládcu Zeme - Beliala. Stojí pri nohách oltára, pričom mu pomocník podáva zvon. Vyzváňaním zvonu na štyri svetové strany proti smeru chodu hodinových ručičiek očisťuje ovzdušie. Kňaz odovzdáva zvon pomocníkovi a berie meč. Ukazuje ním na bafomet a číta vzývanie satana: »In nomine Dei nostri Satanas Luciferi excelsi! V mene satana, vládcu Zeme, kráľa sveta, rozkazujem silám temnôt: vložte svoju pekelnú moc do mojich rúk! Roztvorte dokorán brány pekiel a vyjdite z priepasti, aby ste ma pozdravili ako brata (sestru) a priateľa! Doprajte nám pôžitky, o ktoré žiadam! Vzal som meno tvoje za časť samého seba! Žijem ako voľné zviera, teším sa z radostí tela! Prajem poctivým a preklínam skazené! Pri všetkých bohoch pekiel, rozkazujem, aby sa všetko, o čom som hovoril, tiež stalo! Príďte a ozvite sa na svoje mená! Prejavte tak moje túžby!«

Kňaz vkladá meč žene na oltári do vystretých rúk a tá ho drží vodorovne nad svojou hlavou. Pomocník podá kňazovi pergamen s pekelnými menami a účastníci v pentagrame (nie v kruhu) ich po ňom opakujú. Kňazovi podajú kalich s vínom, ten z výšky požehná kvapkou ženské lono, pobozká ho a hovorí: »A (svoje meno) i ta Siatris i ta Belial! Vniglag!« Kňaz podá kalich pomocníkovi pri čiernej svieci, ten obíde všetkých účastníkov v pentagrame a každý si odpije. Pomocník odíde na svoje miesto. Kňaz vezme žene meč a otáča sa s ním proti smeru chodu hodinových ručičiek a ukazujúc na svetové strany vyvoláva jednotlivé kniežatá pekiel: Satana z juhu, Lucifera z východu, Beliala zo severu a Leviathana zo západu. Žiada o požehnanie všetkých účastníkov rituálu (ukazuje pritom na bafomet). Žene zloží meč na prsia, pričom ho ona chytí oboma rukami. Kňaz zvolá: »Semham forash!« a »Sláva satanovi!« - ostatní (v pentagrame aj v kruhu) to hlasno zopakujú. Pomocník podá kňazovi pergamen, z ktorého on číta ôsmy Enochiánsky kľúč vzťahujúci sa na počiatok satanského veku. Nakoniec zvon ohlási znečistenie vzduchu. Kňaz hovorí: »Dokonané je!«"

 

Deti satanove

„Boh je mŕtvy, satan žije!" - tvrdí brat Alexej - „Veľký mág" - a jeho sekretárka, blondínka Marína súhlasne prikyvuje hlavou a tvrdým cudzím prízvukom ho dopĺňa: „Náboženstvá tohto sveta zlyhali. Biblické normy mravnosti upadajú a všade okolo nás kvitne šokujúci mravný úpadok..."

Deti satanove sú ďalšou zo satanistických skupín pôsobiacich na Slovensku. Členovia tejto košickej sekty sa nenazývajú menami, sú jednoducho sestry a bratia. Jedným z písaných zákonov sekty je mlčanie. Porušujú ho iba v prípade súhlasu „Veľkého mága". Brat Alexej sa novinárovi denníka Nový deň posťažoval na košickú konkurenciu: „V Trebišove a v Michalovciach je to iné než v Košiciach. V tomto meste je veľa tajných spoločenstiev. Naša sekta má však budúcnosť..." Tieto slová údajne nepriamo potvrdil aj známy slovenský astrológ MUDr. Eugen Jonáš, ktorý okrem iného predpovedal sekte Deti satanove rýchle rozširovanie...

Pôvabná sekretárka brata Alexeja propaguje voľný sex, ale aj obrodenie okultizmu. Čierna omša - podľa brata Alexeja diablova hodina - sa začína tlmeným dunením bubnov. Hlas z pozadia pozdraví prítomných: „Semham forash, sláva diablovi". Mystická hudba, omamná vôňa tymiánu a postavy zahalené v kutniach. Mihotavé svetlo sviec dopĺňa polnočnú scénu. Žreci sa skláňajú nad „oltárom". Na kožušine leží nahá Diana. Z temnôt sa vynorí satan. Na tvári má masku. Počuť prísne tajné zaklínadlá Satanskej biblie: „Abbadona, Asmodée, Apolón, Moloch..."

Podľa denníka Nový deň hlavnými predstaviteľmi sekty Deti satanove sú údajne členovia zakázanej ukrajinskej apokalyptickej sekty Univerzálne biele bratstvo - Nikolaj Cvigun alias Jurij Krivonogoj (na Slovensku známy ako brat Alexej) a osoba známa ako Mária Devi Christos, občianskym menom Mária Mamotová z Donecka. Prvé informácie o ich aktivitách na Slovensku sa v médiách objavili už v roku 1997. Pani Marína, ako sama vraví, prežila klinickú smrť. Po svojom „návrate na tento svet" začala tvrdiť, že sa stretla s Bohom, ktorý jej určil veľké poslanie. Prvé seansy sa začali s bratom Alexejom na Ukrajine. Svojich sfanatizovaných prívržencov pripravovali na koniec sveta, ktorý stanovili na obdobie rokov 1999 - 2000. Po rokoch sa obaja objavili v Trebišove a v súčasnosti pôsobia podľa všetkého v Košiciach.

 

Záver

Nie sú to, samozrejme, iba tieto dve spomenuté satanistické skupiny, ktoré na Slovensku postupne „zapaľujú vatry Luciferovho učenia". Preto aj v našej krajine treba s týmto fenoménom rátať a vážne sa ním zaoberať. Dať však uspokojivú odpoveď na otázku, ako zamedziť šírenie satanistickej nákazy, nebude jednoduché. Dúfať, že zlo, ktoré je motivačným a magnetizujúcim prvkom satanizmu v jeho rôznorodej podobe (vojny, hospodárska kríza, rozklad rodiny, korupcia, drogy, všeobecný úpadok hodnôt a iné formy nenávisti a nespravodlivosti) samo od seba vymizne, je nezmysel. Takisto nemožno zabrániť šíreniu pseudokultúrnych nosičov satanistických myšlienok a ideálov medzi mládežou v rámci metalovej hudby či rôznych komerčných počítačových hier preplnených najrozmanitejšími démonickými bytosťami a výjavmi. Ani štát zatiaľ nemá veľa možností, ale ani konkrétnych podnetov, aby ráznejšie zakročil. Nepomáha moralizovanie a odsudzovanie zo strany ľudí, obzvlášť kresťanov, ku ktorým sú satanisti laxní. Podobne škodí aj mediálne kriminalizovanie a bulvárne škandalizovanie.

Čo a najmä kto sa stane ozajstným „svetlom" pre týchto často sklamaných a životom znechutených ľudí? Jediným východiskom je zrejme trpezlivá prevencia a pozitívna orientácia, ktorá nedáva priestor nude a negácii, hľadanie priamej cesty k nim, získanie ich dôvery a trpezlivé načúvanie dôvodom ich vzbury a rezignácie. Potom možno zistíme, že mladí ľudia, ktorí sa pridali k satanistom, to urobili z úplne prozaických ľudských príčin. Ak im niekto vráti zmysel života, obnoví dôveru v dobro, ak zacítia závan nepokryteckej lásky a úprimného záujmu, možno sa odvrátia od zla a jeho symbolov a prežijú skutočné obrátenie. V satanizme zohráva spoločenstvo veľký význam; dospievajúcemu človeku dodáva pocit spolupatričnosti a sebavedomia. Keď nastane obrat v jeho živote, treba mu včas ponúknuť také spoločenstvo, ktoré ho prijme a bude akceptovať a podporovať.

Našťastie, nie je veľa tých, čo sa zasvätili mocnostiam zla či priamo satanovi. Z kresťanského hľadiska bude taký človek potrebovať najmä „duchovnú pomoc oslobodenia sa od zla a od Zlého, ktorá môže siahať od pokánia a zmierenia v Cirkvi až k prosebnej modlitbe za oslobodenie od zla či k exorcizmu" - tvrdí riaditeľ Pastoračného strediska Pražského arcibiskupstva P. Aleš Opatrný a dodáva: „exorcizmus však nemôže nahradiť ani obrátenie, ani resocializáciu, ba ani sprievodnú pastoračnú starostlivosť. Môže byť iba jedným z liečebných prostriedkov, skôr výnimočným ako častým."

V tejto súvislosti treba dodať, že na Slovensku v súčasnosti ešte niet takých poradenských a resocializačných odborných centier, ktoré by sa venovali ľuďom poznačeným satanizmom či deštruktívnymi kultmi a sektami, čo je alarmujúce. Existujúce centrá či jednotlivci vykonávajú túto činnosť vo veľmi obmedzených podmienkach.

Hoci neverím, že by v nastupujúcom miléniu satanizmus, sekty či iné deštrukčné formy z nášho života celkom vymizli, dúfam, že spoločne urobíme všetko pre to, aby sa v čo najmenšej miere rozširovali.