Editoriál

BORIS RAKOVSKÝ


Súčasná duchovná scéna je veľmi roztrieštená a hmlistá. Už dlhší čas na nej nepôsobia iba ortodoxné náboženské skupiny radikálne sa vymedzujúce voči majoritnej spoločnosti, ale naopak, táto sféra sa čoraz väčšmi profanizuje. Sekty a nové náboženské hnutia pochopili, že konfrontácia s tradičnými cirkevnými a štátnymi štruktúrami im veľký osoh neprináša a o to väčšmi sa usilujú vzbudzovať pocit dôvery a serióznosti. Prichádzajú s marketingovo prepracovanými metódami, pozitívnym myslením a ponukou tých najrozmanitejších hodnôt a služieb. Prenikajú do školstva, vedy, kultúry, zdravotníctva, zakladajú rôzne firmy, nadácie, združenia, školské a výchovno-vzdelávacie zariadenia, vystupujú na festivaloch, v médiách, stávajú sa legitímnou či dokonca legalizovanou súčasťou bežného života. Svoje myšlienky a vízie rozsievajú pritom omnoho efektívnejšie a účinnejšie, ako keby iba tvrdošijne zbrojili voči etablovaným náboženstvám. Väčšmi ako o celoživotné členstvo im totiž ide o to, aby ovplyvnili myslenie čo najväčšieho počtu ľudí a tak si verejnú mienku naklonili na svoju stranu. A rozleptali tradičné cirkvi znútra.

Musím ale kriticky poznamenať, že sa im to vcelku aj darí. Veď povedzme si úprimne, nepristihneme sa aj my niekedy pri tom, že sa občas stotožníme s nejakou „kacírskou" (sektárskou) myšlienkou, či ju dokonca sami vo svojom okolí rozširujeme? Neobhajujeme často idey, ktorým dostatočne nerozumieme, len zato, že sa nám zdajú „ušľachtilé"? Neveríme mnoho ráz niečomu len preto, lebo nám to vnucujú médiá? A čo je najdôležitejšie, robíme vôbec niečo pre to, aby sme sa vedeli v tejto hektickej dobe správne orientovať? Diskutujeme v našich cirkevných zboroch o aktuálnych veciach, či máme každý svoj privátny názor a o toho druhého sa príliš nestaráme? Ventilujeme naše názorové odlišnosti, alebo ich nechávame voľne a bez povšimnutia plynúť?

Navyše sa (a to i medzi kresťanmi) rozmáha tzv. duchovná turistika, kde je bežným javom, že človek ku spiritualite pristupuje až priveľmi subjektívne, individualisticky a konzumne. Vstrebáva do seba rôznorodé podnety bez toho, aby ich hlbšie vyhodnotil a spracoval. Túži po zážitku, no nie vždy je natoľko ostražitý, aby sa nenechal zviesť. Tým, že je ponechaný sám na seba a nemá spätnú väzbu a hlbšie duchovné zázemie, stáva sa korisťou tých, ktorí rozhodili svoje nečestné a ambiciózne siete na všetky strany...