Rok 2012 v optike new age

ZUZANA MARIE KOSTIĆOVÁ


Viac-menej sa dajú apokalyptické očakávania súvisiace s rokom 2012 rozdeliť na dve základné skupiny. Prvou z nich sú jednoduché, priamočiare očakávania konca sveta, ktoré sa vyžívajú vo víziách najrozličnejších katastrof, obzvlášť atraktívne pre médiá a hollywoodskych producentov. Druhý variant sa však oveľa viac blíži práve počiatkom new age a očakávaniu veku Vodnára, ktorý je s nimi spojený - predpokladá, že ľudstvo prejde nejakou formou globálnej zmeny vedomia, ktorá vyústi do nového zlatého veku obnovenej spirituality. Predstaviteľmi tejto druhej variácie sú obvykle new age guru vo vlastnom zmysle.  

Blíži sa apokalypsa!

 Motív roku 2012 úzko nadväzuje na populárne (silno skreslené) predstavy o mayskej kultúre ako o akejsi rozprávkovej utopickej civilizácii, v ktorej sa snúbila duchovná hĺbka a zdravý, mierumilovný životný štýl s technickou vyspelosťou. Môžeme si na ukážku odcitovať: „Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že náboženské názory ľudí, ktorí prinášali ľudské obete, nám môžu len ťažko ukázať, ako máme prežívať život naplno a ako sa vyrovnávať s nadchádzajúcimi udalosťami. Skutočnosť je však taká, že Mayovia boli vo veľmi úzkom spojení s realitou života a dokázali ho prežívať omnoho bohatšie a plnšie, než si v obmedzenom rámci našich západných spoločenských a náboženských systémov vôbec dokážeme predstaviť."2 Zdroje týchto romantických predstáv siahajú až do najstarších čias mayských štúdií a k raným bádateľom, ako napríklad abbé Charles Etienne Brasseur de Bourbourg, ktorý považoval Mayov za potomkov starej Atlantídy. Skrze mayistov z počiatku 20. storočia, ako bol predovšetkým Sylvanus Morley, sa tieto idey dostali do súčasnej populárnej kultúry. Pozoruhodnú úlohu tu zohral napríklad Erich von Däniken, ktorý vo svojich knihách o mimozemšťanoch rozvinul názor, že starovekí bohovia sú v skutočnosti skreslenými spomienkami na dávnych návštevníkov z kozmu, ktorí priniesli starovekým ľuďom kultúru, techniku a civilizáciu v miere, ktorú si my dnes už nedokážeme predstaviť, a ktorá potom, čo zo Zeme opäť odišli, upadla. Spomienky na nich sa potom skreslili do poverovej, náboženskej podoby. Däniken vo svojej knihe Spomienky na budúcnosť pripisuje celý nezvyčajne prepracovaný mayský kalendár práve mimozemšťanom.3 Tento typický scenár „dávnej múdrosti, ktorú musíme znovu objaviť," je charakteristický pre väčšinu špekulácií o roku 2012: z pohľadu protagonistov hnutia new age nejde o nové proroctvá, ale o znovuobjavenie starého poznania dávnych civilizácií. Nielenže tu leží nepochybne jeden z prameňov, cez ktorý sa dostali do populárnej kultúry a do tohto hnutia mýty o technickom pokroku mayskej kultúry a nezemskej presnosti mayského kalendára, ale Dänikenovým dielom sa živia aj apokalyptické špekulácie týkajúce sa zániku krajiny pri zrážke s tajomným vesmírnym telesom, pre ktoré sa používa označenie Nibiru alebo planéta X,4 pričom názvom planéta X označuje Däniken planétu, z ktorej mimozemšťania prišli a ktorá mala následne zrejme vybuchnúť. Tu už jednoznačne zaznievajú akordy apokalypsy, ktoré neskôr mýtus o roku 2012 rozvinie do plnej šírky: „Smiem pri takejto všeobecne panujúcej bezradnosti vylúčiť možnosť, že planétu X zničila mimozemská inteligentná životná forma? Nám deťom dvadsiateho storočia sa ustavične zdôrazňuje, že zničenie našej planéty je možné, pretože veda vyvinula strašné zbrane, ktoré armáda drží v tajnosti. Uvoľnené z pút by dokázali v apokalyptickej roztržke roztrhať náš krásny svet na kusy. Nemá každý z nás strach z akejsi nevyhnutnej globálnej katastrofy, nesužuje táto predstava celý náš život? Neberie akúkoľvek nádej pre budúcnosť? Neväzí v nás tento strach aj bez pričinenia všetkých médií, ako prastaré spomienky na udalosť, ktorá sa už raz prihodila vo vzdialenej minulosti? Sú tieto spomienky varovaním pre budúcnosť?"5 Pretechnizované ľudstvo a jeho závislosť od strojov, elektriny a ďalších vymožeností, ničenie životného prostredia, neprirodzený životný štýl, to všetko tvorí z hľadiska mýtov o roku 2012 obrovské riziko globálnej katastrofy, na ktorú nie je zoslabnutý a nesamostatný človek pripravený. Jeden z motívov, ktorý tu zaznieva, napríklad predpovedá, že slnečná aktivita dosiahne roku 2012 takú intenzitu, že prestane fungovať elektronika a to vyvolá obrovskú krízu kataklizmatických rozmerov. Iné špekulácie využívajú motív globálneho otepľovania a predpovedajú, že práve v roku 2012 dôjde k akumulácii dôsledkov tohto fenoménu a obrovsky vzrastie počet hurikánov a prílivových vĺn, stúpne hladina oceána a vôbec nastane mnoho podobných katastrof po celom svete.6 Spoločná nota tu znie, že si za to človek môže sám a apokalypsa, ktorá sa na neho rúti, je dielom jeho vlastnej nezodpovednosti. Potom, samozrejme, existujú ďalšie predpovede počítajúce s udalosťami, na ktoré, naopak, človek môže mať vplyv len ťažko. Zrážka s tajomným nebeským telesom je len jedným z týchto príkladov - pre charakter new age je typické, že o tomto telese majú podľa rôznych prameňov vedieť vlády aj vedci, ale držia jeho existenciu v tajnosti, aby na svete nenastala panika.7 Ďalším významným motívom je tu špekulácia o tzv. prepólovaní - tá má dva varianty: podľa prvého sa má prehodiť severný magnetický pól planéty s južným, podľa druhej sa majú oba póly presunúť na iné miesta na zemeguli.8 V oboch prípadoch majú nasledovať desivé udalosti, drastické zemetrasenia, cunami atď. A nechýbajú ani mimozemšťania z kozmu. Sám Däniken napísal o fenoméne roku 2012 knihu, ktorá interpretuje udalosti z 23. decembra 20129 ako predpoveď konečného návratu niekdajších mimozemských návštevníkov na Zem.10 Vzhľadom na eklektický, individuálny a nenormatívny charakter new age existuje, samozrejme, obrovské množstvo rôznych variantov týchto základných typov predpovedí. Napríklad Ronald Bonewitz vo svojej knihe Mayské proroctvá: Čo nás čaká v roku 2012? očakáva, že do Zeme narazí kométa. Tvrdí, že podobné telesá padajú na zem pravidelne každých päťtisíc rokov a všetko zničia, v starovekých prameňoch potom opäť môžeme nájsť spomienky na tieto kométy a varovanie pred nimi.11 Zaujímavé je, že pre Bonewitza je očakávanie dopadu kométy na Zem výzvou k duchovnému sústredeniu a zjednoteniu i k meditáciám.12 V tomto ohľade nadväzuje na druhý, podstatne duchovnejší a podstatne menej priamočiary prúd v rámci mýtov týkajúcich sa roku 2012, ktorým je idea globálnej zmeny vedomia.  

Globálna zmena vedomia

 Podobne ako v prípade jednoduchých apokalyptických scenárov existuje aj v rámci tohto prúdu intenzívny podtext, že za nadchádzajúce udalosti si človek môže jedine sám. Tentoraz ale nie je hlavným cieľom kritiky ničenie životného prostredia ani umelý životný štýl, ale oveľa širšie poňaté materialistické zameranie človeka a jeho povrchnosť, vymiznutie duchovného rozmeru z ľudského života a orientácia iba na hmotný prospech, pôžitky a konzumný hedonistický spôsob života. To, prirodzene, súvisí i s kritikou pretechnizovanosti a urbánneho spôsobu života, ale tento prúd ide v najlepšej tradícii new age ešte ďalej a úzko nadväzuje na pôvodnú ideu o príchode veku Vodnára, nového, hlboko duchovného obdobia, ktoré nahradí doterajší materialisticky zameraný vek Rýb. Dokonca existujú autori, ktorí v roku 2012 vidia práve najmä príchod tohto nového astrologického veku, sú však v pomernej menšine. Hlavné príčiny, prečo ľudstvo čaká prechod do novej duchovnej dimenzie, sú rozličné. Medzi ne patrí predovšetkým Timewave Zero, nulový bod vlny novosti Terence McKenna, ktorý patrí k najvlastnejším otcom celého fenoménu roku 2012. Podľa neho existujú v časovej vlne momenty, keď sa prudko zintenzívňuje novosť, a to až do tej miery, že v určitom bode dôjde k radikálnej zmene epochy. Tento nulový bod potom má nastať roku 2012. McKenna a jeho brat Dennis rozvinuli túto teóriu v knihe Neviditeľná krajina.13 Druhým z duchovných otcov apokalyptického hnutia súvisiaceho s rokom 2012 je José Argüelles. Je autorom Dreamspellu, akéhosi vešteckého kalendára, ktorý má zodpovedať ľudskému vnímaniu omnoho lepšie ako neprirodzený gregoriánsky kalendár. Dreamspell čiastočne vychádza z mayského počítania času a podržal si časť jeho dištinktívnych rysov, no zároveň iné razantne prerobil a skombinoval ich s ďalšími motívmi, najmä s astrológiou Ďalekého východu a s knihou I-ťing. Práve v jeho poňatí to bol „mayský" rok 2012, ktorý sa stal stredobodom globálnej zmeny vedomia.14 Na McKenna a Argüellesa prirodzene nadväzujú ďalší autori, ako sú Maurice Cotterell a Adrian Gilbert, ktorí vychádzajú zároveň z mnohých skorších motívov, napríklad zo starej Brasseurovej idey o prepojení Mayov s Atlantídou alebo z Dänikenovej myšlienky o kontakte s mimozemšťanmi. Najvýznamnejšie dve figúry na súčasnej scéne mýtov a špekulácií okolo roku 2012 potom sú John Major Jenkins a Daniel Pinchbeck. Pinchbeck využíva popkultúrny amalgám týkajúci sa roka 2012 a prorokuje, že v tomto roku dôjde k návratu aztéckeho boha Quetzalcoatla (pričom posolstvo o tom mal dostať pri channellingu priamo od tohto božstva) a ku globálnej zmene vedomia, ktorá bude zároveň sprevádzaná zrútením štátov a vytvorenia mierumilovnej, globálnej spoločnosti.15 Jenkins je nielen hlboko v new age zakoreneným náboženským ezoterickým mysliteľom, ale taktiež amatérskym mayistom a jeho knihy sa vyznačujú okrem iného veľmi rozsiahlymi odbornými znalosťami o mayskej kultúre, predovšetkým o jej kalendári a astronómii, ich význam však výrazne preceňujú.16 Jeho predstavy o príchode novej vlny duchovného uvedomenia vychádzajú z tzv. „veľkej konjunkcie" (galactic allignment), ďalšieho veľmi typického fenoménu spojovaného s rokom 2012. Jenkins tvrdí, že ide o okamih, keď sa Slnko dostane do konjunkcie so stredom galaxie, čo je v jeho optike významná udalosť, ktorú predpovedalo mnoho stredovekých kultúr a prikladalo jej veľkú dôležitosť.17 Tento moment je podľa neho bodom obratu, keď sa končí temná kalijuga a nastane duchovné svitanie nového veku, ktoré síce bude zrejme sprevádzané katastrofami, avšak jeho hlavný motív bude duchovná obnova.18 Existuje mnoho ďalších verzií tejto „veľkej konjunkcie", napríklad konjunkcia Slnka, Zeme a takzvané tmavé trhliny19 (dark rift; pôvodne black transformer, čo je pojem, ktorý zaviedla významná mayistka Linda Scheleová vo svojej knihe Maya Cosmos20) alebo dokonca konjunkcia všetkých planét slnečnej sústavy (konkrétne tento variant je už skutočne zľudoveným mýtom a niektorí autori new age ju sami kritizujú). Táto astrologická udalosť, nech už je jej konkrétna podoba akákoľvek, má odštartovať nový vek. Iným variantom, s ktorým sa možno stretnúť, je idea, že Zem prejde v roku 2012 skrz stredovú rovinu galaxie na jej druhú stranu. V oboch prípadoch sú v mýtoch a špekuláciách o roku 2012 dôsledky prechodu fyzické len čiastočne - kto bude už v tom čase dostatočne duchovne zameraný, nemusí sa obávať ničoho zlého. Apokalyptické dopady sa vo svojej podstate týkajú hlavne alebo dokonca len materialistov: „Blížime sa ku koncu nášho súčasného cyklu historickej manifestácie. Mayský dátum konca v roku 2012 sa navzdory variantom obsiahnutým v úkaze zoradenia do jednej priamky s Galaxiou, ku ktorému mal poukazovať, stal v povedomí verejnosti dátumom ‚konca‘. Avšak konca čoho? V koncovom bode najtemnejšieho veku materializmu a ilúzie - čo je to, čo bude končiť? Odpoveď môže znieť: Materializmus a ilúzie. Možno by sme mali privítať túto transformáciu ako veľmi potrebný posun smerom preč od všetkého, čo nás klame a spája nás hlbšie s oblasťami zúfalstva a úpadku. Zašli sme už tak ďaleko, že si už ani neuvedomujeme súčasnú situáciu ako žalostnú, ale aktívne podporujeme a živíme to, čo nás zabíja."21  

Presahy

 Fenomén roku 2012 je, samozrejme, krajne limitovaný dátumom 21. decembra 2012, keď má k týmto udalostiam, či už ich jednotlivé osobnosti v rámci prúdu interpretujú akokoľvek, dôjsť. Avšak jeho všeobecné posolstvo tento dátum mnohonásobne presahuje. Rok 2012 je pre súčasného človeka, prepracovaného, stresovaného, osamelého, odcudzeného a bolestivo pociťujúceho odtrhnutie od svojho prirodzeného životného prostredia aj štýlu, symbolom túžby po duchovnej, spoločenskej i kultúrnej obnove. Tento prúd však ide veľmi silno v tradícii new age a jej kritiky súčasnej kultúry, či už sa prejavuje na rovine čisto duchovnej alebo sociálnej, politickej či ekologickej. Na osobnej rovine vyzýva na meditácie, praktizovanie jogy a iných duchovno-fyzických cvičení, na obnovu, očistenie a všeobecne na niečo, čo by sme v heideggerovskej ozvene mohli nazvať autentickým, uvedomelým (a tiež emočne otvoreným) bytím, v protiklade k bezmyšlienkovitej, stádovitej, povrchnej a čisto materialistickej existencii archetypálneho predstaviteľa súčasnej konzumnej spoločnosti. Na rovine ľudstva potom kritizuje spôsob, akým sa človek správa k svetu okolo seba, pričom hlavným ohniskom tejto kritiky je v prípade roka 2012 najmä globálne otepľovanie, ale i spôsob, akým mrzačí a deformuje sám seba tým, že sa obklopil umelým svetom strojov a automatických procesov. Tento intenzívne pociťovaný úpadok opisuje napríklad Barbara Marciniaková nasledovne: „Súčasný štýl západnej civilizácie podporuje skeptikov a pochybovačov, ktorí sú za svoje otravné úvahy uznávaní a odmeňovaní. A pretože je tu prastarý, hlboko zakorenený strach z tela a jeho múdrosti, ľudia už nedokážu rozlišovať medzi tým, čo im predkladajú ako pravdu a čo im samým dáva zmysel. Toto kolektívne popieranie teraz dosahuje kritické hranice a od vekov zhromažďovaný emocionálny jed sa vyplavuje na povrch a chce byť odhalený a bezpečne uvoľnený. Pri pohľade z vyššej perspektívy sa ľudia na Zemi preberajú z kolektívneho šoku podobného bezvedomiu, ktorý blokoval príliv duchovného poznania do ľudských génov. A zatiaľ čo mnohým už je celkom jasné, že tvoria vlastnú realitu, obrovská väčšina ľudí sa ešte len potrebuje prebudiť z nepretržite kontrolovaného polospánku bezmocnosti, do ktorého dobrovoľne upadla."22 Ako výstižne poznamenáva Nicholas Goodrick-Clarke, určité sebapohŕdanie človeka odcudzeného sebe samému tu priamo ústi do apokalyptických predstáv o globálnej kataklizme a zničení ľudstva, ktoré našli vo fenoméne roku 2012 taký silný spôsob vyjadrenia.23 Snúbi sa v ňom opovrhnutie vlastnou civilizáciou s túžbou po očistení a príchode akéhosi zlatého duchovného veku, keď sa ľudstvo opäť stane samo sebou. Ako príklad možno uviesť citát z Jenkinsa: „Takže katastrofa hroziaca všetkému, čo vychádza z materializmu, zo lži a z nevedomého baženia po smrti, sa vôbec nezdá taká zlá - a všetky zmieňované veci patria predovšetkým k prevažujúcej paradigme Západu. Z toho taktiež plynie, že domorodé kultúry, ktoré učinili zo zoradenia prah dátumu konca, sú šťastenou obdarené schopnosťou prežiť. Mohli by byť tými pravými pôrodnými babami nášho prerodu do budúceho svetového veku, pôrodu, ku ktorému takisto ako k všetkým veľkým pôrodom patrí deštrukcia starého, duchovne obmedzujúceho systému hodnôt.24 V hnutí okolo roku 2012 sa zároveň prejavuje typický rys new age apokalyptiky, ktorý opísal Wouter Hanegraaf - vyzýva človeka, aby pasívne nečakal, až sa mu kataklizma zrúti na hlavu, ale postavil sa k situácii aktívne a konal, ako by už nový vek prišiel.25 V tomto ohľade stojí fenomén roka 2012 v najlepšej tradícii európskeho, pôvodne kresťanského mileniálneho prúdu - nie je obyčajným strašiakom, ktorého treba pasívne a s hrôzou očakávať, ale predstavuje výzvu na obrátenie, na nápravu, a to skôr, ako bude neskoro. Pretože „na slnku, na mesiaci i na hviezdach budú znamenia. Národy na zemi budú plné úzkosti a zmätku z burácania mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať strachom a očakávaním toho, čo príde na svet. (...) Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavy, lebo sa blíži vaše vykúpenie."26 Oproti kresťanskému poslednému súdu ale toto vykúpenie nastane na tejto Zemi aj v tomto čase; v oboch prípadoch však budú tí zlí zničení a čisté duchovné bytosti oslobodené.   Poznámky:  1 Hanegraaf, W. J.: New Age Religion and Western Culture: Esotericism in the Miror of Secular Thought. E. Brill, Leiden, New York 1996, s. 96 2 Bonewitz, R.: Mayské proroctví: Co nás čeká v roce 2012? Beta, Praha 2009, s. 9 3 Däniken, E.: Vzpomínky na budoucnost: Nevyřešené záhady minulosti. Knižní klub, Praha 2008, najmä s. 85, 139-140; Däniken, E.: Den, kdy přišli bohové. Euromedia, Praha 2008, najmä s. 121-146, 158-168 4 2012 - Konec světa - http://2012konec-sveta.mypage.cz 5 Däniken, E.: Den, kdy přišli bohové, c. d., s. 128 6 Selea, E.: 2012 - rok přechodu? Životní energie - http://zivotni-energie.cz/2012-rok-prechodu.html 7 2012 - Konec světa, c. d. 8 Selea, E.: 2012 - rok přechodu?, c. d. 9 Rozpor medzi 21. a 23. decembrom 2012, na ktorý má onen mýtický „koniec mayského kalendára" spadať, je daný tým, že korelácia GMT, ktorá sa používa na prepočet mayského kalendára na európsky, má dva varianty (JDN 584 283 a 584 285), ktoré sa o dva dni líšia. Častejšie sa však stretneme s tým, podľa ktorého možno datovať koniec trinásteho baktunu na 21. decembra 2012, a to ako z hľadiska vedcov, ktorí ho uprednostňujú, tak i z pohľadu new age, zvlášť kvôli elegantnej podobe tohto dátumu zloženého prakticky len zo samých jednotiek a dvojok i z toho dôvodu, že tento deň spadá na zimný slnovrat. 10 Däniken, E.: Návrat bohů 2012. Dialog, Liberec 2010, najmä s. 109-110, 126-128, 141 11 Bonewitz, R.: Mayské proroctví, c. d., s. 49 - 62, 135 12 Tamže, s. 135 13 McKenna, T., McKenna, D.: Neviditelná krajina: Mysl, halucinogeny a I-ťing. Volvox Globator, Praha 2000, najmä s. 184-185 14 Argüelles, J.: Mayan Factor: Path Beyond Technology. Bear, Santa Fe 1987, s. 221 15 Pinchbeck, D.: 2012: The Return of Quetzalcoatl. Jeremy Tarcher, Penguin, New York 2006, s. 408 16 Nie je napríklad bez zaujímavosti, že Jenkins - hoci ezoterik a stúpenec veľkých udalostí súvisiacich s rokom 2012 - sám kritizuje Argüellesov Dreamspell ako „taký spôsob počítania dní, ktorý nezodpovedal pretrvávajúcemu neprerušenému mayskému počítaniu dní, ktoré som nazval ‚pravým počítaním‘." - Jenkins, J. M.: Galaktická transformace 2012: Nadcházející změna vědomí lidstva podle mayské, egyptské a védské tradice. Alternativa, Praha 2004, s. 19 17 Tamže, s. 14 18 Tamže, s. 300-301 19 Gersten, P. A.: Galactic Allignment 2012 - http://2012rising.com/article/the-galacticallignment-in-2012-part-1 20 Scheleová, L., Freidel, D., Parker, J.: Maya Cosmos: Three Thousand Years on the Shaman´s Path. Quill William Morrow, New York 1993, s. 59-122 21 Jenkins, J. M.: Galaktická transformace 2012, c. d., s. 314 22 Marciniaková, B.: Cesta posílení: 2012 - Plejádská moudrost pro svět v chaosu. Fontána, Olomouc 2009, s. 23 23 Goodrick-Clarke, N.: Hitler´s Priestess: Savitri Devi, the Hindu-Aryan Myth and Neo-Nazism. New York University Press, New York, London 1998, s. 230 24 Jenkins, J. M.: Galaktická transformace 2012, c. d., s. 304 25 Hanegraaf, W. J.: New Age Religion and Western Culture, c. d., s. 99-100 26 Lk 21, 25-28

 

Mgr. Zuzana Marie Kostićová, PhD. (1980) – absolventka Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe (Ústav filozofie a religionistiky). Od roku 2006 pôsobila ako interná doktorandka Strediska iberoamerických štúdií FF UK a v rámci štúdia absolvovala desaťmesačný výskumný pobyt v Mexiku. Špecializuje sa na mezoamerickú kultúrnu oblasť, hlavne na predkolumbovskú kultúru Mayov a ich náboženstva; na túto tému publikovala množstvo článkov. Zároveň sa zaoberá aj hnutím new age a jeho prienikmi so starými náboženstvami Mezoameriky, obzvlášť fenoménom očakávania apokalyptických udalostí v roku 2012.