Silvova metóda kontroly mysle

DARIUSZ PIETREK


Veľa ľudí sa najrozmanitejšími spôsobmi a zväčša náhodne ocitne na kurzoch tejto metódy. Často ani len netušia, o čo v nej ide, ale počuli o nej pozitívne vyjadrenia a názory mnohých „vzdelaných" ľudí, akými sú povedzme psychológ či pedagóg.

Silvove a iné im podobné kurzy sa na prvý pohľad zdajú byť pomerne neškodnými ponukami zameranými na rozvoj mysle a na objavovanie vnútorných schopností, o ktorých nemáme ani tušenie, ako je napríklad predpovedanie budúcnosti, uzdravovanie, telepatia či ovplyvňovanie osudov druhých ľudí. Samozrejme, že nik na začiatku nesľubuje nijaké obrovské možnosti, pretože tie možno rozvinúť až v ďalších fázach a etapách kurzu. Všeobecne však možno povedať, že dôvodom kurzov je vnútorný rozvoj prostredníctvom meditácie a iných cvičení, ktoré majú viesť k tomu, aby človek začal myslieť - fungovať na inej ako normálnej úrovni mysle. Tak napríklad tí, ktorí sú mimoriadne citliví a angažovaní, dokážu diagnostikovať a liečiť iných pomocou prenikania svojich zmyslov do vnútra človeka.

Kurz sa začína úvodnou, asi 80-minútovou prednáškou. V nej prednášateľ vysvetlí, v čom spočíva sebakontrola mysle a podá stručný prehľad 25 rokov trvajúceho „vedeckého" výskumu, ktorý predchádzal vznik tejto metódy. Ďalej stručne uvedie príklady rôznych aplikácií a uplatnení schopností, ktoré získajú absolventi kurzov v oblasti zlepšenia vlastného zdravotného stavu, riešenia problémov každodenného života a prehlbovania a rozvoja samotného duchovného života. Potom je asi 20-minútová prestávka, počas ktorej sa účastníci kurzu pri káve vzájomne spoznávajú. Stretnutie ďalej pokračuje odpoveďami na otázky, po ktorých nasledujú konkrétne relaxačné cvičenia. Ich cieľom je uvedenie účastníkov kurzu do stavu meditácie. Lektor vysvetľuje, že zámerom cvičení je maximálne uvoľnenie organizmu, také hlboké ako počas spánku.

 

Kto bol José Silva?

Narodil sa 11. augusta 1914 v meste Loredo v Texase. Vykonával rozličné práce a už v detskom veku bol živiteľom rodiny. Keď pracoval ako rádiomechanik, jeho finančná situácia sa stabilizovala. V tom čase začal s parapsychologickými (tzn. okultistickými) experimentmi a nadviazal kontakt s parapsychológom Dr. Rhinom, avšak ten jeho koncepciu odmietol.

Sám Silva predstavil osobu, ktorá ho oboznámila so svojou metódou, ako „čínskeho duchovného vodcu sediaceho v jogínskej pozícii na astrálnej úrovni, s ktorým sa stretol v prvých fázach svojej kariéry, keď sa cvičil v umení exteriorizácie (proces, v ktorom mág odpúta svoje astrálne či mentálne telo od hmotného tela a podniká cestu na iné miesto, resp. do iného času). Možno sa domnievať, že Silva mal skúsenosť tiež s okultistickými praktikami. Experimentoval aj s vlastnými deťmi.

Philip Miel to komentuje nasledovne: „V počiatočnej fáze experimentov ľudia s veľkým podozrením prijímali jeho pokusy ‚s neznámom‘. Mali podozrenie, že súvisia s čiernou mágiou či s nečistými silami, s ktorými je lepšie si nezačínať. Nebolo však možné ignorovať úspech človeka, ktorý mal odvahu experimentovať s vlastnými deťmi." Zmýšľanie ľudí o nebezpečenstve takýchto praktík bolo však veľmi správne a Silva sa prehrešil prinajmenšom nerozvážnosťou, vystavujúc vlastné deti značnému nebezpečenstvu.

José Silva sa usiloval zosúladiť vieru so svojou metódou, tvrdiac, že „metapsychický uzdravovateľ ľudstva v Silvovej metóde - Boh - nie je potrebný na uzdravenie človeka. Stačí predstavivosť (vizualizácia) vytváraná v našej mysli, v ktorej si chorý predstavuje seba ako zdravého, a vtedy sa sám stáva metapsychickým uzdravovateľom."

Počas uzdravovania jedného kňaza v rozhovore s ním Silva povedal: „Nie som síce lekár, ale posledných 12 rokov som študoval parapsychológiu a dosahujem výsledky porovnateľné s tými, ktoré vy nazývate „uzdraveniami vierou".

José Silva tvrdí, že prozreteľnosť neexistuje. Zato sú tu „vnútorní poradcovia", ktorí pri hlbšom vnikaní do tejto metódy a tréningu vstupujú do našej mysle, aby nám poradili, čo máme robiť. Sám o nich píše: „Poradcami môžu byť reálne osoby, ale kto alebo čo sú v skutočnosti, to nevieme. Je možné, že sú len výmyslom našej obrazotvornosti alebo zosobnením nášho vnútorného hlasu či niečím celkom iným. Vieme však, že odkedy sa s nimi naučíme pracovať, spojenie s nimi je úctyhodné a veľmi vzácne."

Okrem „duchovných poradcov" sa v metóde sebakontroly mysle vyskytuje ešte takzvaná Vyššia Inteligencia. Nie je to Boh, ale v hierarchii inteligentných bytostí je na druhom mieste po Bohu. Podobne, ako to bolo v prípade „vnútorných poradcov", Silva ani v tomto prípade nevie presne definovať, čím táto Vyššia Inteligencia je, zato jej však prejavuje veľkú úctu: „Predstav si, že vstupuješ do bezprostredného kontaktu so všetko prenikajúcou Vyššou Inteligenciou a v prívale nadprirodzenej radosti sa dozvedáš, že ona stojí vždy na tvojej strane. Predstav si, že tento kontakt si nadviazal veľmi jednoduchým spôsobom - vstupom do hladiny alfa, a že až do konca života nebudeš cítiť bezmocné oddelenie sa od toho, čoho prítomnosť si odjakživa tušil, ale nikdy si to nemohol dosiahnuť - pomocnú múdrosť, blesk osvietenia prichádzajúci v tom najsprávnejšom okamihu, vedomie blízkosti žičlivej a obrovskej moci.

Vyššia Inteligencia sa tak stáva hybnou silou života, prameňom informácií, ktoré by sme normálne nikdy nezískali. V Silvovej knihe, ako aj v jeho prednáškach, často nájdeme viaceré príklady voľnej manipulácie s pojmami ako Boh, vedomie, univerzálne bytie či Vyššia Inteligencia. Plodom jeho hľadania je štyridsaťhodinový kurz, ktorý je zložený z tridsiatich hodín prednášok a desiatich hodín tréningu mysle.

V titule tohto článku (pôvodnom - pozn. red.) je spomenutý pojem channeling. Čo sa za ním skrýva? Označuje veľmi špecifický spôsob kontaktov nehmotných bytostí s človekom. Tie totiž samy vyberajú vhodnú osobu, dorozumievajú sa s jej mysľou (vhodné pole na manipuláciu!) a podvedomie to tlmočí ako vyrieknuté, alebo napísané slová. Mimozemské bytosti len zriedka používajú verbálny jazyk, lebo komunikácia s nimi prebieha v tranze. Podľa mienky odosielateľov príkazov najväčší problém spočíva v tom, že hmotné bytosti, teda ľudia, sa v čase vysielania nechcú podriadiť úplnej kontrole. Zatiaľ iba okamžité zrieknutie sa svojej osobnosti umožňuje skutočnú komunikáciu.

Analýzou výpovedí ľudí venujúcich sa Silvovej metóde, v ktorej pomocou stavu hlbokého spánku dochádza ku komunikácii s mimozemskými bytosťami, a tých, ktorí praktizovali channeling, možno objaviť množstvo paralel medzi ich prežívanými stavmi.

 

Frekvencie mozgových vĺn

Výskum mozgu ukázal, že tak frekvencia mozgových vĺn, ako aj ich amplitúda nie sú stále a veľmi závisia od činnosti, ktorú myseľ vykonáva. Takže stav bdelosti zosilňuje frekvenciu elektrického potenciálu mozgu a znižuje ich amplitúdu a naopak, stav odpočinku, driemania a relaxácie spomaľuje frekvenciu a zvyšuje amplitúdu vĺn. Tie boli rozdelené do štyroch oblastí a pomenované jednotlivými písmenami gréckej abecedy: alfa, beta, théta a delta.

Elektrochemické procesy prebiehajúce v našom mozgu sa prejavujú v podobe elektrických impulzov. Merať ich môžeme pomocou prístroja EEG (tieto výskumy robia mnohé nemocnice). Tak získavame frekvenciu kmitania mozgových vĺn vyjadrenú v cykloch za sekundu (Hz - hertz). Ponúkam tu stručnú charakteristiku všetkých štyroch frekvencií mozgových vĺn (hladiny mysle):

BETA - frekvencia mozgových vĺn 14 - asi 30 Hz. Tento rozsah charakterizuje normálny stav plného vedomia mysle. Človek sa sústreďuje na vonkajšie vedomie. Prijíma impulzy zo svojho prostredia pomocou piatich zmyslov: zraku, sluchu, chute, hmatu a čuchu. Čítajúc tento text sa aj ty vlastne nachádzaš v takomto stave. V ňom prežívame rovnako všetky emócie (zlosť, hnev, strach, údiv a pod.) Vlny beta možno registrovať v oblasti citovo-pohybovej (predná časť lebky) a ich amplitúda obyčajne neprekročí 20 mikrovoltov. Usudzuje sa, že sú prejavom desynchronizácie bioelektronickej činnosti mozgovej kôry a silnejú vplyvom vonkajších podnetov (napr. otvorením očí), podliehajúcim blokáde rytmu alfa. Amplitúda vĺn sa znižuje vplyvom kinestetických popudov. Rozsah beta vĺn sa delí na nízku betu (14 - 15 Hz), strednú (15 - 18 Hz) a vysokú (nad 18 Hz).

ALFA - frekvencia mozgových vĺn 7 - 14 Hz. Keď mozgové vlny klesnú niekde medzi 10 - 14 Hz, väčšina ľudí zaspáva. Tento rozsah charakterizuje vnútorná hladina aktivít mysle, pokoj, odpočinok, pozitívne myslenie, inšpirácie, tvorivosť, koncentrácia, lepšie osvojovanie si materiálu, pamäť. Sprevádza predovšetkým meditáciu a ľahký spánok. V tomto stave sme vždy krátko pred usnutím či hneď po prebudení, niekedy i vo chvíľach hlbokého zamyslenia alebo sústredenia. Vlny alfa možno registrovať najmä v oblasti záhlavovo-temennej a typickou pre nich je premenná amplitúda dosahujúca priemerne asi 50 mikrovoltov. Sú prejavom synchronizácie mnohých dendritických jednotiek a objavujú sa v stave bdenia s relaxom. Vystupujú obvykle vtedy, ak sú oči človeka zatvorené a miznú v okamihu úsilia mysle, napríklad pri plnení matematických úloh, alebo keď otvoríme oči a pôsobí na ne svetlo. Blokovanie rytmu alfa je prejavom desynchronizácie bioelektronických aktivít, ktorá nastáva vplyvom sústredenia mysle, či v prípade citových stimulov.

THÉTA - frekvencia mozgových vĺn 4 - 7 Hz. Táto frekvencia nás spravidla sprevádza počas väčšej časti spánku. Vedomie vtedy môže fungovať len v jednom rozmere, pre ktorý sú charakteristické hlbšie úrovne meditácie a sústredenia: pri tejto frekvencii mozgových vĺn máme možnosť kontrolovať telesnú bolesť, pričom v niektorých prípadoch je možné aj krvácanie. Mnohokrát práve ľudia v šoku mávajú takéto „nadprirodzené" schopnosti, avšak ich nekontrolujú. Rozlišujeme dve hladiny théta: nízku (4 - 5,5 Hz) a vysokú (5,5 - 7 Hz). Vlny théta s pomerne vysokou amplitúdou dosahujú až 100 mikrovoltov a možno ich registrovať v oblasti spánkov a temena. Rytmus théta pramení v elektrickej aktivite zvanej hipokamp.

DELTA - frekvencia mozgových vĺn 0,5 - 4 Hz. Ide o stav bezvedomia, ktorý je sprievodným znakom okrem iného i hlbokého spánku. Táto hladina redukuje produkovanie kortizolu - hormónu kôry nadobličiek, ktorý zodpovedá za stres a starnutie. Zvyšuje hladinu hormónu DHEA (pôsobiaceho proti starnutiu) a melatonínu (umenšujúceho stupeň starnutia). Vlny delta sa v spánku niekedy objavujú striedavo s výlevmi v podobe vretien, skladajúcich sa z vĺn s frekvenciou 12 - 14 Hz (rytmus alfa).

 GAMA - frekvencia mozgových vĺn od 30 Hz až do 200 Hz (niektoré pramene hovoria až o 500 Hz). Ide o najvyššiu frekvenciu, ktorá zodpovedá za najsilnejšie prežívané emócie, strach. Objavená bola len nedávno a tak je zatiaľ pomerne málo známa.

Existenciu vĺn nie je možné spochybniť. Na druhej strane však vždy kladiem veľký otáznik nad problémom nútenia mozgu k tomu, aby pracoval neprirodzeným spôsobom. Keď funguje jedna pologuľa mozgu (hemisféra), druhá v tom čase odpočíva. Čo sa ale stane, keď budeme nútiť náš mozog k ustavičnej aktivite? Nenaruší sa tak jeho prirodzený rytmus?

 Často sa stretávam s ľuďmi, ktorí uverili, že táto metóda im pomôže dosiahnuť úspech. Spočiatku to ide báječne, rýchlo sa učia, ľahko si zapamätajú, no po určitom čase prichádza zabrzdenie v prijímaní informácií a potom je čoraz ťažšie naučiť sa čokoľvek. Mal som dočinenia tiež s ľuďmi, ktorí spozorovali nielen problémy v psychickej, ale aj v duchovnej oblasti (charakteristické pre nich je napr. i vystúpenie z Cirkvi).

 

Je Silvova metóda nebezpečná?

Všimnime si najprv výpoveď jedného z absolventov kurzov: „Zúčastnil som sa na kurze, kde mi tvrdili, že Silvova metóda je bezpečná. Ak je bezpečná, potom ju môže absolvovať každý, tak som tomu vtedy porozumel. Presvedčil som preto i svoju kolegyňu, aby si prečítala knihy a aby sa tiež zúčastnila na kurze. Keď ho začala navštevovať, vtedy to prišlo. Nemala naprogramovanú blokádu pred kontrolou zvonka. Mám na mysli ľudí, duchov, démonov. Neviem, čo jej mám teraz poradiť, je v ťažkom stave. To ‚čosi‘ jej nedá pokoj."

Zamyslime sa nad tým, prečo sa na kurze používa formulácia „Mám úplnú kontrolu mysle v tejto, ako i v akejkoľvek inej hladine mysle, vrátane úrovne vnútorného vedomia". Prečo sa o tom hovorí, veď ak by nám nič nehrozilo, vôbec by to nebolo potrebné?!

 Stúpenci Silvovej metódy sa usilujú vtlačiť jej punc vierohodnosti odvolávajúc sa na výpovede viacerých ľudí, medzi inými i na také, ktoré môžeme označiť za akúsi formu manipulácie. Využívajú napríklad i nasledovnú výpoveď bývalého rehoľníka:

„Vzhľadom na množstvo otázok týkajúcich sa vzťahu Katolíckej cirkvi v Poľsku k Silvovej metóde, uverejňujeme toto vyhlásenie, ktoré 12. marca 1999 poskytol páter Jacek Gałuszka, riaditeľ Dominikánskeho informačného centra o nových náboženských hnutiach a sektách v Krakove:

Stanovisko k Silvovej metóde: Na rozdiel od rozličných deštruktívne pôsobiacich kultov neprejavuje sa Silvova metóda žiadnou z čŕt oprávňujúcou k zaradeniu na zoznam takýchto skupín. Stručne možno povedať, že je to metóda riešenia problémov pomocou používania intuície. Organizované školenia majú tréningový, nie kultový charakter. Neexistuje tu nijaká hierarchia ani kult. Skupina sa nezaoberá záležitosťami, ktoré sú predmetom teológie, nedáva odpovede na otázky týkajúce sa existencie Boha, eschatológie, spásy a podobne.

Sú známe výpovede niektorých hierarchov Katolíckej cirkvi, medzi nimi aj biskupa Z. Pawlowicza, schvaľujúce Silvovu metódu. Na kurzoch sa zúčastňujú taktiež kňazi, niektorí sú dokonca jej prednášateľmi (napr. J. Belitz). Lektori Silvovej metódy v Poľsku sa aktívne zapájajú do pomoci obetiam siekt. Neexistujú teda žiadne predpoklady, ktoré by umožňovali zaradiť túto metódu medzi sekty."

Chcem poznamenať, že táto výpoveď bola skutočne zverejnená, avšak v tom čase krakovské Dominikánske centrum informácií o nových náboženských hnutiach a sektách malo už nového riaditeľa. Aby som však poukázal na evidentnú manipuláciu, chcem sa odvolať na nasledovné doslovné stanovisko biskupa Z. Pawlowicza:

 

Stanovisko k metóde zdokonaľovania mysle podľa Josého Silvu:

1. José Silva, narodený roku 1914 v USA, nikdy nechodil do školy, čítať a písať ho naučili jeho sestra a brat. Ako vojak čítal knihy, ktoré sa venovali parapsychológii a vykonával pokusy spojené s hypnózou. Časom „trénoval" myseľ a praktizoval relaxačnú koncentráciu v snahe dostať sa do nižších hladín aktivity mozgových vĺn. Z týchto cvičení vznikla Silvova metóda kontroly mysle.

Silva svoju metódu rozvinul a propaguje ju formou školení, ktoré organizuje sieť agentov. V rámci reklamy sa zdôrazňuje predovšetkým jej súlad s kresťanským učením;

2. Silvova metóda je technikou psychickej manipulácie, čiže je druhom takej techniky, ktorá pôsobí na podvedomie za účelom dosiahnutia vedomej kontroly nad jednotlivými hladinami mozgu. Tieto psychotechniky majú vyvolať v človeku presvedčenie o všemohúcnosti mozgu či mysle, pripisujúc jej často hypotetické, akési neobmedzené možnosti. Odtiaľ pramení definovanie tejto metódy ako rozvoj mysle, resp. zdokonaľovanie mysle. Silva v istom zmysle manipuluje tiež s priezviskami vedcov a názvami jednotlivých vedeckých pracovísk v snahe dať tejto metóde „vedecký" charakter;

3. V rámci svojej metódy Silva praktizuje určitú formu techniky, ktorou sa človek môže naučiť kontaktovať s „duchovnými sprievodcami" a taktiež s bližšie nedefinovanou Vyššou Inteligenciou majúcou panteistické rysy. Sám Silva pritom tvrdí: „Pod pojmom Vyššia Inteligencia nemám na zreteli Boha, veľké začiatočné písmená pri písaní týchto slov používam iba preto, aby som prejavil svoju veľkú úctu k tomuto bytiu, ktoré však pre mňa nie je Bohom";

4. Justin Belitz je katolíckym kňazom z rehole františkánov z USA a v rozličných krajinách organizuje základné kurzy a dielne Silvovej metódy. V článku, ktorý bol uverejnený v týždenníku The Record (Perth, Austrália), prezentuje svoje názory. Okrem iného tvrdí: „Meditácie pomáhajú človeku nadviazať kontakt s neobmedzeným potenciálom svojej mysle. (...) Tradičný prístup k modlitbe môže byť definovaný nie inak ako práve pomoc ľuďom správne používať svoju myseľ, mozog a predstavivosť v zmysle zlepšenia života a rozvoja ľudskosti. Musíme naučiť ľudí schopnosti nachádzať taký stav mysle, ktorý im umožní pochopiť pravý zmysel slova láska a tiež ich musíme naučiť ju odovzdávať. (...) Odborníci hovoria, že meditácia pomáha človeku nadviazať kontakt s neobmedzeným potenciálom svojej mysle. V teológii hovoríme, že pomáhame človeku nadviazať kontakt s neobmedzenou energiou, s univerzálnou inteligenciou, či s bezhraničnou a bezpodmienečnou láskou. Všetky tieto koncepcie sa jednoducho snažia opísať to, čo teologicky nazývame Boh. (...) Boha a jeho prítomnosť v nás by sme mali prežívať tak, aby sme nemuseli hovoriť o Bohu existujúcom „mimo", „navonok", „tam hore". Aby sme sa s Ním spojili, stačí sa iba uvoľniť a pozornosť upriamiť do svojho vnútra. Veď ty a Boh ste jedným. Ľudia musia pochopiť, že Boh neurobí nič, pokiaľ mu ty sám nedovolíš, aby mohol skrze teba pôsobiť, to je to pravé poučenie z našich meditačných stretnutí";

5. Z náboženského, respektíve kresťanského pohľadu hodnotenie Silvovej metódy musí byť rozhodne negatívne. Meditácia, chápaná ako psychotechnika a ako metóda cvičenia mysle v snahe prenikania a koncentrácie psychiky človeka, nemá náboženský charakter, keďže v tomto prípade ide o využívanie a o manipuláciu prirodzenými, ale i parapsychologickými silami.

Silvova predstava Boha je panteistická a v prípade Belitza nie je vo svojom trinitárnom a kristologickom rozmere presne definovaná, chýba jej tiež spojenie s ekleziálnym a sviatostným rozmerom. Chápanie človeka je v príkrom rozpore s poňatím človeka podľa kresťanskej teologickej antropológie;

6. Kongregácia pre náuku viery zverejnila 15. októbra 1989 List biskupom Katolíckej cirkvi o niektorých aspektoch kresťanskej meditácie, ktorý je potrebné mať na zreteli pri hodnotení náboženských a pseudonáboženských hnutí praktizujúcich meditáciu. Dokument Apoštolskej stolice zdôrazňuje fakt, že v kresťanskom ponímaní sa meditácia veľmi úzko spája s modlitbou. Preto Kongregácia vysvetľuje podstatu modlitby, ktorá „je vždy definovaná štruktúrou kresťanskej viery, v ktorej sa skvie pravda o Bohu a o stvorení. Preto možno s úplnou presnosťou povedať, že modlitba nadobúda podobu osobného, vnútorného a hlbokého dialógu medzi človekom a Bohom. Je teda prejavom spoločenstva medzi vykúpeným stvorením a vnútorným životom jednotlivých osôb Najsvätejšej Trojice. Takéto spoločenstvo opierajúce sa o krst a Eucharistiu ako prameň a vrchol života Cirkvi, má svoj základ v obrátení, v smerovaní «JA» k Božiemu «TY». Kresťanská modlitba je teda jednoznačne autenticky osobná a zároveň spoločenská. Vyhýba sa neosobným či sústredeným technikám zameraným na svoje «JA», ktoré môžu vytvoriť akési automatizmy spôsobujúce uzavretie sa v sebeckej spiritualite neschopnej slobodne sa otvoriť transcendentnému Bohu. Ak Cirkev hľadá nové metódy meditácie, treba mať vždy na zreteli, že pravá kresťanská modlitba je stretnutím dvoch slobôd - nekonečnej Božej slobody s obmedzenou slobodou človeka."

Vatikánsky dokument taktiež zdôrazňuje, že meditácia musí vytýčiť cestu lásky, a preto musí mať zákonite i nezanedbateľný spoločenský rozmer. Ďalším kritériom kresťanskej meditácie je jej spojenie s dejinami spásy, lebo nik sa nedokáže zjednotiť s Bohom sám. Dopomôcť k tomu môže jedine Ježiš Kristus. Kresťanská meditácia teda predpokladá hlboké spojenie s Kristom prostredníctvom krstu a Eucharistie v spoločenstve Cirkvi.

Všetky tieto náboženské prvky sa musia zohľadniť pri hodnotení rozličných techník a psychotechník používajúcich rôzne formy meditácie. V tomto kontexte preto treba Silvovu metódu z kresťanského pohľadu hodnotiť kriticky. Nemá miesto v náboženskom rozmere meditácie a nespĺňa ani kritériá týkajúce sa kresťanskej meditácie, ako ich predstavuje spomínaný dokument Apoštolskej stolice.