Neveríš v satana, zomrieš!

JÁN KREMPASKÝ


Satanizmus na Slovensku prežíva boom. Jeho prívrženci, niekedy doslova deti, nemajú problém v mene satana vraždiť.

Brat so sestrou a ich kamarát zabili sesternicu iba preto, lebo neverila v satana a odmietla sa zúčastniť na okultných rituáloch. Bohužiaľ, nejde o scenár hollywoodskeho hororového filmu, ale o krutú realitu, ktorá sa nedávno odohrala na východnom Slovensku. „Spýtali sa jej, či verí v satana," začína svoje rozprávanie Alena Havranová z obce Bežovce v Sobraneckom okrese. „Keď povedala, že nie, začali ju mlátiť, až kým ju nedobili na smrť." Jej sestra Monika mala takú dobitú hlavu, že jej bolo vidieť lebku a na prstoch nôh mala stiahnutú kožu. Patológ, ktorý uvidel jej mŕtve telo, povedal, že takého dobitého človeka počas svojej lekárskej praxe ešte nevidel. Je priam nepochopiteľné, že 19-ročné dievča zabil jej bratranec Jaroslav (17) s kamarátom Mariánom (16) a iba 12-ročnou Michaelou. Dych vyráža aj postoj malej školáčky k vražde: „V triede povedala, že je hrdá na to, že zabila svoju sesternicu," tvrdí Alena.

 

Bol to anjel

Takto si spomína na Moniku jej stará mama Anna Havranová: „Mama sa o ňu vôbec nestarala, tak bývala u mňa. Bola veľmi obetavá. Vo všetkom mi poslúžila. Chodila mi po lieky a vždy mala pre mňa milé slovo," rozplače sa. „Pol roka som bola na liekoch, lebo inak by som to nezvládla. Veľmi mi chýba. Po zosnulom manželovi to bol najmilší človek." Rana pani Anny je o to väčšia, že jej vnučku zabili dcérine deti Jaroslav a Michaela. Obeť aj vrahovia boli teda jej vnuci. Môže byť niečo horšie pre starú mamu? „Neodpustím im a v mojom dome ich už nechcem nikdy vidieť."

Rodina detských vrahov Jaroslava a Michaely sa na Moniku a jej súrodencov pozerala zhora. „Ich otec sa mojej sestre vysmieval, že má epileptické záchvaty," prezrádza Alena. „Oni sa vždy považovali za niečo viac." Podľa nej bratranec Jaro nielenže fetoval, ale doma fajčil aj marihuanu a jeho otec mu na to nič nepovedal. „Keď tam raz prišiel môj kamarát, povedal im, že v dome cíti marihuanu, ale Jarov otec to poprel." Podľa starej mamy je za všetkým zlá výchova detí zo strany jej zaťa. „Nikde nerobil a všetko vnukom dovolil, za nič ich nekáral." Stará pani nemala dobrý dojem ani z Jarovho kamaráta Mariána. „Bolo v ňom niečo zlé, čo som nemohla vystáť." Keď ku mne prišiel s vnukom, vždy som mu hovorila, aby išiel odo mňa preč. Jeho prítomnosť mi nerobila dobre."

 

Chceli ju zaživa pochovať

Napriek zlým predtuchám sa bratranci a sesternice vzájomne navštevovali a trávili spolu voľné chvíle. „Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa niečo podobné môže stať." A predsa. V osudný večer prišla pre nič netušiacu Moniku do domu ich spoločnej starej mamy Michaela s tým, že ju Jaro s Mariánom volajú, aby išla s nimi von. „Nepáčili sa mi jej nočné výlety," hovorí pani Anna. „Ona mi však vždy povedala, že je už dospelá a vraj nikomu nič zlé nerobí, prečo by jej teda mal niekto ubližovať." Bohužiaľ, dievča si neuvedomovalo, ako sa mýli. „Išli k cintorínu, kde sa mojej sestry spýtali, či verí v satana. Ona povedala, že nie. Preto ju začali biť." Moniku chceli zaživa pochovať v hrobke miestneho cintorína. Keď sa im to nepodarilo, zavliekli ju pod most ku kanálu. „Napriek všetkému, čo jej urobili, nezomrela. Báli sa, aby ich nezažalovala, tak sa ju rozhodli utopiť. Hlavu jej držali pod vodou dovtedy, kým nezomrela."

To, že sa Monika večer nevrátila domov, starú mamu vôbec neprekvapilo. „Stávalo sa, že prišla až na druhý deň na obed, pretože prespala u niektorej kamarátky. „Keď ku mne prišli policajti a pýtali sa ma, kto by mohol byť vrahom, povedala som im, aby ho hľadali len v Bežovciach. Aj tak bolo."

Po zadržaní sa spočiatku mladí výrastkovia bránili tým, že Monika nasadla do auta s chlapcami zo susednej dediny. „Nič viac vraj nevedia," poznamenáva Alena. Na pojednávaní, ktoré sa predminulý týždeň skončilo vynesením rozsudku, sa obidvaja žiaci stavebného učilišťa k brutálnemu činu priznali. V čase vraždy boli sfetovaní toluénom. Jaroslav dostal 9 a Marián 8 rokov. Odpykajú si ich v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých. Maloletú Michaelu nemohol súd pre jej vek trestne stíhať. Obidvaja odsúdení napísali Alene z väzenia listy. „Marián, že všetko ľutuje a Pán Boh mu už odpustil, preto prosí o odpustenie aj nás. Ja mu však neodpustím." O stanovisko k prípadu sme požiadali aj rodinu mladistvých vrahov. Odmietli nám však čokoľvek povedať.

 

Exorcista: Šesť obetísk iba na Záhorí

„Z toho mála, čo o tej vražde viem, si nemyslím, že by išlo o satanistickú vraždu," povedal pre náš časopis exorcista Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Anton Solčiansky. „Išlo skôr o narušené správanie mladých inšpirované satanistickou kultúrou pod vplyvom omamných látok." Napriek tomu má podľa neho satanizmus na Slovensku „jednoznačne stúpajúcu tendenciu. Žiaľ, aj vďaka jeho propagácii prostredníctvom niektorých našich televízií. Iba na Záhorí je šesť obetísk. Na Považí je jedno s medzinárodným významom."

Podľa Solčianskeho je zarážajúce, že tzv. racionálna forma satanizmu má svojich prívržencov vo vyšších vrstvách spoločnosti. Dôkazom tohto tvrdenia má byť aj nedávny incident, ktorý sa stal v Bratislave-Petržalke. „Do kostola na sídlisku Lúky prišla pred sv. omšou skupinka mužov, ktorá zjavne provokovala. Hlasne rozprávali a jedli. Keď ich kostolník vyviedol von, fyzicky ho napadli. V závere bitky mu hodili na hlavu veľký kameň. Privolaná polícia stihla zaistiť niektorých z nich.

Keď neskôr kostolník navštívil vo väzení jedného z nich, povedal mu: ,My sme ťa nemali zraniť, ale zabiť, no bol si pod nejakou zvláštnou ochranou.´ Po podaní trestného oznámenia na výtržníkov zastal pred kostolom mercedes, vystúpil z neho elegantne oblečený pán z vyššej spoločnosti a žiadal kostolníka po dobrom i s vyhrážkami o stiahnutie žaloby."

Na bratislavských základných ale aj stredných školách je podľa exorcistu viacero žiakov, ktorí už majú za sebou zasväcujúce satanistické rituály spojené s požitím krvi. „Je veľmi dôležité, aby sa preventívne pôsobilo proti satanizmu. Rodičia a pedagógovia by tomu mali venovať väčšiu pozornosť. Podľa mňa by mal byť satanizmus, tak ako nacizmus a komunizmus, postavený mimo zákona.

 

Štatistika zločinov satanistov neexistuje

Na Slovensku existuje niekoľko satanistických skupín. „Sú od seba navzájom nezávislé," tvrdí hovorkyňa Prezídia Policajného zboru SR Marta Bujňáková. „Vznikajú a zanikajú rýchlejšie, ako stačia byť zaznamenané a sledované. Spomeniem napríklad Satanove deti, Satanove nevesty a Čierne kvety. Rozhodnutie stať sa členom niektorej z nich je skoro vždy slobodným rozhodnutím osôb žiť v tej-ktorej komunite."

Členovia týchto hnutí sa vo svojich extrémistických polohách prejavujú pustošením a znesväcovaním hrobov, kaplniek a cintorínov, ale aj násilne. Z trestnoprávneho hľadiska nie je pri vraždách, ku ktorým na Slovensku dochádza, podľa hovorkyne smerodajné, či sa trestného činu dopustil satanista. „Preto neexistuje štatistika trestnej činnosti satanistov. Oznámenie podozrenia zo spáchania trestnej činnosti podávajú väčšinou osoby, ktoré so sektou nemajú nič spoločné. Ide o rodinných príslušníkov, susedov, partnerov a priateľov. Oznamovatelia potom bývajú neraz vystavení psychickému nátlaku a sú zastrašovaní. Vo väčšine prípadov oznámenie vezmú späť."

 

Heslo satanizmu: Rob, čo chceš

Satanizmus je uctievanie diabla. Jeho stúpenci a príslušníci satanských cirkví prejavujú svoj vzťah k satanizmu aj vonkajšími symbolickými znakmi. Obliekajú sa výhradne do čierneho, nosia obrátený kríž, náušnice v tvare lebky, bižutériu so satanskými symbolmi, ktorými sú napríklad blesk, obrátená päťcípa hviezda kreslená jedným ťahom, štylizované písmo, veľké písmeno A v kruhu. Satanisti potrebujú k svojej existencii obete - či už zvieracie, alebo ľudské.

Jedným zo zakladateľov satanizmu je mág Aleister Crowley. Podľa neho nejestvuje Boh okrem človeka. Človek má právo žiť podľa svojho vlastného zákona, ako chce, pracovať, ako chce, milovať, ako chce. Toto je zákon silného, osvieteného. V Crowleyho charte sa hovorí: „Nemáme nič spoločné s vyobcovanými a neschopnými, nech umrú vo svojej biede..., pošliapte biednych a slabých...". Podľa Crowleyho platia slová: „Rob, čo chceš, nech je celým tvojím zákonom."

Celý rad tajných rádov a satanských cirkví rozvíja vyššie naznačené myšlienky a hodnoty. Niektoré skupiny slávia čierne omše ako zvrátenú napodobeninu rímskokatolíckej svätej omše. Niekedy zohrávajú pritom rolu aj vlastné sexuálno-magické rituály a krvavé obety, ktoré majú slúžiť zdanlivému nadobudnutiu rozkoše a sily.

Najznámejšou organizáciou, ktorá sa verejne hlási k uctievaniu satana, je Satanova cirkev. V roku 1966 ju v San Franciscu založil Anton Szandor La Vey, pôvodom z Maďarska. Vytvoril premyslené prevrátenie kresťanskej vierouky zhrnuté v Satanskej biblii, ktorú neskôr doplnil o Satanské rituály. Položil taktiež základy organizačnej štruktúry tejto cirkvi.