Sektárske prúdy v období reformácie (4)

PETER GAŽÍK


Novokrstenci sa šírili najmä v Nemecku pod vplyvom Andreasa Karlstadta a Tomáša Müntzera. Vo Švajčiarsku bol ich predstaviteľom Konrad Grebel z Zürichu. V roku 1524 sa objavili prvé prípady ich odpadnutia od cirkvi. Pokrstené deti vyhlasovali za nepokrstené, lebo boli presvedčení o správnosti krstu len dospelých. Reformátor Uldrych Zwingli mal spočiatku tiež pochybnosti o krste detí, ale napokon sa k nemu priklonil. Roku 1526 napísal spis O krste, o opakovanom krste a o krste detí. Zwingli pochopil krst ako analógiu starozákonnej obriezky. Videl v ňom znak Božej zmluvy s človekom. Boh si ho vyvolil ešte skôr, než ho pokrstený človek bude vyznávať a nasledovať.

V Zürichu novokrstencov trestali utopením. Tvrdo proti nim vystupovali aj v iných mestách. Násilné opatrenia ich však nezničili. Naopak, rozšírili sa ďalej do Holandska, Čiech a severných krajov Nemecka. Hlavnými centrami novokrstencov bol Augsburg a Norimberg. Živili sa vandrovným remeselníctvom. Z južného Nemecka cez Moravu prenikli aj na Slovensko, kde sa objavili okolo roku 1526. Na rozdiel od revolučných anabaptistických chiliastov v Nemecku, novokrstenci u nás predstavovali skôr pokojný, pasívny smer. Nenosili zbrane, boli proti násiliu a vojne, zavrhovali prísahu. Venovali sa manuálnym prácam, boli zručnými remeselníkmi, v praxi uplatňovali spoločné vlastníctvo. Vyznávali sociálnu rovnosť, snažili sa o vzájomnú znášanlivosť. Na západnom Slovensku ich nazývali habáni. Po vypudení z Moravy ich na svoje majetky roku 1547 prichýlil František Nyári a Peter Bakič. Boli to malé komunity habánov vo Veľkých Levároch, v Brodskom a Sobotišti.

Zaujímavý je zachovaný príbeh anabaptistického kazateľa Andreja Fišera, ktorý prišiel do Levoče 3. marca 1539. Tvrdil, že prichádza priamo od Martina Luthera. Na tajných zhromaždeniach začal svoju kazateľskú činnosť. Prívržencov získal medzi levočskými remeselníkmi a švedlárskymi baníkmi. Vojenským tribunálom bol odsúdený na smrť, 2. júla 1529 však zo šibenice odpadol a zachránil si tak život. V novembri toho istého roka potom vo Švedlári pokrstil približne 80 dospelých veriacich. Levočský patriciát, spišský prepošt a kapitán Spišského hradu Krištof Perner podnikli vojenskú akciu proti novokrstencom v Levoči a vo Švedlári. Po chytení ich prinútili zložiť prísahu, že sa navždy vzdávajú novokrsteneckej herézy. Tých, čo odmietli, odvliekli na Spišský hrad.

Andrejovi Fišerovi sa podarilo utiecť do hôr. V zime sa objavil v Sabinove, kde chcel verejne dišputovať. Jeho žiaka Jána pri úteku do Poľska dolapili drábi z Plavča a 29. februára 1530 ho obesili. Andrej Fišer unikol na Moravu. V roku 1532 sa síce znovu vrátil do Levoče, ale z mesta ho vyhnali. Dokonca sa neúspešne uchádzal o kazateľské miesto v Banskej Štiavnici. Potom sa opäť uchýlil na bezpečnejšiu Moravu. Útočisko našiel vo Věstoniciach na mikulovskom panstve. V roku 1536 opäť prišiel na Spiš, lebo podľa nového nariadenia Hieronyma Laskiho sa mohli novokrstenci nasťahovať do Kežmarku. Andrej Fišer znovu začal misijne pracovať. To sa mu stalo osudným, keď počas jednej misijnej cesty roku 1540 ho zajal pán Krásnej Hôrky František Bebek a dal ho zhodiť z múrov hradu.

Na Slovensko sa dostávali okrem novokrstencov i ďalšie ľudové reformné vplyvy. Zo Švajčiarska to boli tzv. sakramentári nazývaní podľa rozdielneho chápania sviatostí. Aj títo sa uchytili najmä na východnom Slovensku.