Klamlivý svet psychotroniky

DAGMAR GREGOROVÁ


„Psychotronika je veda o mimoriadnych schopnostiach človeka" - tvrdí nejedno vydanie slovníka cudzích slov. Ak sú o vedeckosti psychotroniky presvedčení vzdelaní ľudia, ktorí príslušné odborné slovníky zostavovali, nemožno sa čudovať, že o tom len málokto pochybuje. Prečo však štúdium psychotroniky nie je súčasťou výučby na školách? Prečo v Európe neexistujú oficiálne vedecké inštitúcie, ktoré by sa overiteľnými vedeckými metódami zaoberali výskumom tzv. psychotronických javov? A prečo aj u nás zanikli tie, ktoré kedysi existovali (v bývalom Československu napr. Psychoenergetické laboratórium a Laboratórium psychotroniky a juvenológie - obe ako súčasť Vysokej školy chemickotechnologickej v Prahe)?

Psychoenergetické laboratórium viedol pravdepodobne najvýznamnejší predstaviteľ československého paranormálneho výskumu, prof. František Kahuda (1911 - 1987), pôvodne stredoškolský učiteľ fyziky, neskôr vysokoškolský pedagóg a minister školstva v rokoch 1956 - 1963. Do dejín psychotroniky vstúpil teóriou prenosu takzvanej „mentálnej energie" pomocou častíc - mentiónov, ktorým prisúdil nekonečnú rýchlosť ich šírenia sa priestorom, aby pomocou nich mohol „vedecky" vysvetliť údajné telepatické javy na veľké vzdialenosti. Vedúcim Laboratória psychotroniky a juvenológie bol Dr. Zdeněk Rejdák, editor knihy Telepatie a jasnovidnost (Svoboda, Praha 1970). Na Slovensku je asi najaktívnejším psychotronikom Ing. Andrej Sándor, ktorý bol donedávna vedúcim (a pravdepodobne aj jediným výkonným pracovníkom) seneckého Pracoviska experimentálnej psychotroniky Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre. Je autorom knihy Psychotronika pre každého.

 

Skepsa vedeckých kruhov

Hoci teórie a tvrdenia nielen uvedených psychotronikov sa už desiatky rokov notoricky znova a znova premieľajú v mnohých článkoch a knihách o psychotronike a často sa propagujú vo všetkých druhoch médií, prevažná väčšina fyzikov, biológov a lekárov ich zamieta. A to nielen v Česku a na Slovensku, ale takmer vo všetkých krajinách sveta. Prečo?

Ani medzi renomovanými (tzv. karentovanými) odbornými časopismi nie je ani jeden z oblasti psychotroniky a „náuk" jej podobných (ezoterika, okultizmus a pod.). Žeby prevažná väčšina vedcov na svete bola taká skostnatená a netolerantná k „novým" smerom výskumu, smerom, ktoré však v skutočnosti vôbec nové nie sú? Žeby sa tak hromadne „spikli" proti skúmaniu javov, ktoré podľa psychotronikov takým závažným spôsobom ovplyvňujú zdravie a život človeka a ktoré si vraj na základe súčasných poznatkov nevedia vysvetliť? Psychotronici by takéto vysvetlenie uvítali, veď napokon podobné argumenty sami šíria, aby vysvetlili skeptický až odmietavý postoj vedcov. Opak je však pravda.

Vo vede (z toho globálnejšieho - európskeho a svetového hľadiska) už dávno fungujú mechanizmy neľútostnej konkurencie a úsilia o prestíž. Keby sa v tajomných, už dávno známych javoch, akými sú napríklad telekinéza, telepatia, bioindikácia (prútkarstvo) či bioterapia (liečenie pomocou akéhosi biopoľa dotykom rúk či ovplyvňovaním akejsi „aury") ukrývalo racionálne a vedecky skúmateľné a verifikovateľné jadro, už celé desaťročia by sa tým mnohí vedci vážne zaoberali, a to na oveľa profesionálnejšej a dôveryhodnejšej úrovni než je tá, ktorou sa prezentujú sami psychotronici. Veď kto by nechcel pochopiť, vysvetliť a využiť všetky tie druhy vede „zatiaľ neznámych energetických interakcií", akým je napríklad tzv. bioinformačné pole, vesmírna energia a pod.? Prečo celé desaťročia existujú tieto fenomény len vo forme neverifikovateľných tvrdení, hoci za ten čas ľudia preskúmali stavbu a funkcie živej bunky, rozlúštili genetický kód mnohých organizmov, dohliadli k hraniciam vesmíru i do nepredstaviteľnej hĺbky mikrokozmu - do štruktúry hmoty?

 

Záhadné „zázračné" schopnosti

Ide o poznatky, ktoré sú bez prístrojovej techniky v nedohľadne za hranicami možností našich zmyslov. A predsa je toľko ľudí, čo verí v „nadprirodzené schopnosti" niektorých jednotlivcov, v ich schopnosť vnímať záhadné vedou nedokázateľné žiarenia, či vidieť akýmsi „tretím vnútorným okom", ktoré sa tak úspešne ukrýva pred najmodernejšími medicínskymi výskumnými metódami. Prečo toľkí veria v schopnosť predpovedať budúcnosť? Znamená to, že budúcnosť je už vopred naprogramovaná a kdesi doslova zapísaná v nejakej forme, ktorá je dekódovateľná tvarmi kávovej usadeniny, čiarami na dlani či rozložením karát, ale aj inými, ešte nezmyselnejšími metódami?

Aké, pre ostatných ľudí neviditeľné farebné aury vidia niektorí takzvaní liečitelia, keď farba je len interpretácia zrakového vnemu v našom mozgu, ktorý vyvoláva elektromagnetické žiarenie určitej vlnovej dĺžky? Ak všetci ľudia so zdravým zrakom „farby aury" nevidia, čo sú to za farby, v ktorých sa aury prejavujú? A čo vlastne sú tie aury? Aké sú to len pre niekoho viditeľné „bioenergetické" polia organizmu?

Keď začnem tvrdiť, že sama mám danosť „vidieť" akýsi „svetelný lúč", ktorý žiari z výšin „Univerza" na každého človeka a budem svojimi „výnimočnými schopnosťami" pomocou „mentálnej energie opravovať narušené dráhy tohto lúča" a tým zabezpečovať „lepší príjem tzv. kozmickej (či skôr komickej) energie", ako by ste mi dokázali, že som si to všetko vymyslela? Asi ťažko. A tak vám zostáva len rozhodnutie, či mi uveríte, alebo nie. Presne tak ako pri „aurách" či iných - vraj objektívne nedokázateľných - „žiareniach" a „energiách".

Nepochybujte, že by aj mne mnohí uverili práve vymyslenú schopnosť opravovať dráhy lúčov kozmickej energie. Stačilo by tieto klamné tvrdenia zaodieť do tajomnej teórie, sem-tam použiť dôležito znejúci termín z niektorého vedného odboru a môžem sa začať živiť ako „kozmobioterapeut". Dôverčivých klientov bude viac než dosť, navyše „terapeutická" metóda si nevyžaduje žiadne vedľajšie náklady na prístroje a nie je spätá so žiadnym rizikom - veď nie je nijako overiteľná. „Podnikať" môžem neoficiálne, vraj z číreho humanizmu a z lásky k ľuďom - ale keď chcete prispieť za obnovený príjem vašej „vesmírnej energie", to, samozrejme, môžete do nenápadne pripravenej kasy (nemalou) sumou „podľa vlastného uváženia". Alebo si zvolím oficiálny postup - na základe živnostenského listu s veľmi voľne špecifikovanými podnikateľskými aktivitami. Človek, vlastne zákazník, platí len za svoju vieru a slepú dôveru. Aj tá síce neraz pomáha, ale to by nemal byť dôvod na doslova podvodné aktivity. Žiaľ, práve medzi psychotronikmi, rôznymi liečiteľmi, astrológmi či ezoterikmi sa to stáva až príliš často.

 

Veda či paveda?

Vráťme sa však k otázke: Je psychotronika veda, alebo nie je? Priblížme si postupne niektoré fenomény, ktorými sa psychotronika zaoberá a skúsme nájsť odpovede na niekoľko neodbytných logických otázok. Nepoužijeme pritom žiadne argumenty z rôznych psychotronických, ezoterických, okultistických a iných zdrojov, pretože ich pravdivosť sa nedá overiť - nie všetko, čo je napísané alebo povedané je pravda, a tak opäť môžeme len veriť alebo neveriť. Ale aby sme boli úplne spravodliví, nepoužijeme ani správy z vedeckých kruhov o výsledkoch pokusov, ktoré tieto nadprirodzené vlastnosti vyvrátili. Postačí, ak sa nad nimi iba logicky zamyslíme:

 

1. telepatia

– prenos myšlienok na diaľku bez pomoci známych informačných prostriedkov, len pomocou akejsi neuropsychickej interakcie medzi dvoma ľuďmi.

Predstavte si, že by ste boli schopný sa akosi „mentálne" napojiť na myšlienky vzdialeného cudzieho človeka a čítať ich. Čo by ste urobili? Prihlásili by ste sa do špionážnej služby? Varovali by ste budúce obete násilných činov? Alebo by ste aspoň prezrádzali známym či blízkym ľuďom, čo si kto o nich myslí, aké má úmysly? Vedeli by ste s takou danosťou vôbec žiť? Dobre sa nad možnosťou, že by ste to boli práve vy, zamyslite...

A pritom sú vo svete desiatky, stovky, ba možno aj tisíce ľudí, ktorí o sebe tvrdia (a nechajú tvrdiť aj iných), že takúto vlastnosť majú. Keby to len v niektorých prípadoch bola pravda, viete si predstaviť možné následky? A takéhoto človeka v službách ľubovoľného štátu, teroristickej organizácie či finančnej oligarchie? Používaný argument, že im v tom bráni akýsi morálny imperatív, mi prichodí ako výhovorka, vám nie? No keby sme ho aj pripustili, vnucujú sa ďalšie otázky: Kde sú tie tisíce obetí vrahov a násilníkov, ktoré sa vďaka včasnému varovaniu obeťami vlastne nestali? Ktoré požiare neboli napriek úmyslu založené, koľko bánk nebolo vykradnutých, lebo niekto telepaticky včas odhalil zlé úmysly a varoval?

Ako sa vlastne „predvádzajú" telepatické schopnosti? Vopred zinscenovanými pokusmi napríklad s kreslením obrázkov či s čítaním myšlienok „náhodne" vybraných osôb... Pokusmi, v ktorých diváci podliehajú, podobne ako na kúzelníckom predstavení, ilúzii a mystifikácii... Prečo len takýmto spôsobom sa usilujú presvedčiť, keď je také obrovské množstvo oveľa humánnejších či finančne lukratívnejších možností, ako telepatické schopnosti použiť? Obdobné otázky si však môžeme položiť aj pri ďalšom známom psychotronickom fenoméne:

 

2. jasnovidnosť

– schopnosť predvídať budúcnosť, „vidieť" minulosť či súčasnosti veľmi vzdialené udalosti.

Opäť si môžeme položiť úplne identické otázky ako v prípade telepatie. Kto z toho množstva medializovaných „jasnovidcov" naozaj dokáže predpovedať budúcnosť? A nie sú to často len správy „ex post", čiže „ja som to predsa predpovedal, že sa to stane"? Veríte na často používaný argument, že nikto včas nechcel počúvať jasnovidcovo varovanie? Ak veríte na jasnovidnosť práve vy, myslíte si, že ostatní ju len tvrdohlavo ignorujú, dokonca aj vtedy, ak sa jasnovidecké predpovede napĺňajú?

Opak je však pravda. Ak by čo len jeden jasnovidec bol v predpovediach budúcich udalostí aspoň spolovice úspešný, jeho jasnovidecké vízie by boli súčasťou televíznych správ a dôležitou rubrikou v novinách bez ohľadu na to, čo si o tom vedci a skeptici myslia. A o jeho služby by bol nepredstaviteľne veľký záujem z tých najvyšších politických a ekonomických kruhov z celého sveta.

Pokúste sa spolu so mnou zamyslieť sa nad takouto fiktívnou udalosťou: Predstavte si, že vám „renomovaný" jasnovidec predpovedal niečo, čo vás v budúcnosti čaká a čomu by ste sa radi vyhli - napríklad autonehode. Ak by jasnovidecké schopnosti boli reálne a „pravdivé", potom by osud všetkých ľudí (a možno nielen ľudí, ale i budúcnosť všetkého) musel byť niekde, odkiaľ jasnovidec získava informáciu, „zapísaný". Ak sa však predpovedanej udalosti, o ktorej už viete, vedome vyhnete, úplne alebo čiastočne zmeníte „naprogramovaný" osud nielen sebe, ale aj mnohým ďalším ľuďom - napríklad posádke toho druhého auta, zrážke, ktorej ste sa vyhli - a nielen im, ale nepriamo aj ich a svojim najbližším rodinným príslušníkom. Ich zmeny v predurčenom osude však vyvolajú ďalšie zmeny v osudoch ďalších, s nimi súvisiacich ľudí - a tak ste vlastne svojím rozhodnutím zmeniť predpoveď takmer narušili ten vopred „naprogramovaný" chod dejín. A predstavte si ešte, že po vašej návšteve jasnovidca by k nemu čírou náhodou (ktorá vlastne v prípade reálnosti jasnovidectva nemôže byť náhodou) prišla napríklad manželka druhého vodiča, s ktorým ste sa mali podľa predpovede zraziť. Bude jasnovidec vedieť, že sa rozhodnete zrážke vyhnúť a ju vlastne čaká úplne iný osud, ako jej bol pôvodne predurčený, v prípade, že by ste neboli u jasnovidca, o zlej predpovedi nič nevedeli a v osudný deň si sadli do auta a... Vnímate tie nelogické paradoxy?

Ak by teda existovala možnosť predvídať budúcnosť a podľa predpovedí ju aj meniť, potom by bola vlastne nepredvídateľná. Ak by sa však predpovedané udalosti nedali ovplyvniť vlastnou vôľou, potom to znamená, že žiadne vaše úsilie ani činy nie sú výsledkom vašej slobodnej vôle a všetko, celá budúcnosť, ktorú čas po okamihoch presýpa do minulosti, bola už na počiatku počiatkov vopred presne a do detailov nemenne naplánovaná. A to je predsa nezmysel.

 

3. prútkarstvo (bioindikácia)

– schopnosť človeka pomocou prútika (virgule) nachádzať napríklad zdroje podzemných vôd, rôzne ložiská nerastných surovín či takzvané geopatogénne zóny.

Prútik, alebo takzvané siderické kyvadielko („vhodné" závažie na „vhodnom" závese) však mnohí priaznivci psychotroniky „dokážu" používať na veľmi rôznorodé účely. S ich pomocou vyhľadávajú stratené veci, nad mapou sa snažia určiť, kde sa nachádza stratená osoba či ukradnuté auto. Niektorí dokonca prútikom a kyvadielkom diagnostikujú choroby, určujú správnu liečbu a vyberajú vhodný liek. Kyvadielko je vhodným nástrojom aj na komunikáciu s mimozemšťanmi. Stačí kyvadielku položiť správne sformulovanú otázku a ono vám smerom kyvu odpovie „áno", alebo „nie". Je zaujímavé, ako sa „odpovede" kyvadielka zhodujú so želaním psychotronika...

Ako sami psychotronici tvrdia, prútkarstvo má už niekoľko tisícročí starú históriu. Argumentujú tými, ktorí prútkarstvo podporovali, a zatajujú tých, ktorí ho odmietali. A tak sa od nich nedozviete, že filozof a lekár Theophrastus Paracelsus už v 16. storočí pochopil, že pohyby prútika ovláda ľudská vôľa a to neraz s podvodnými úmyslami. V 18. storočí sa rozmohlo hľadanie pokladov pomocou prútika a zaklínadiel natoľko, až cisár Jozef II. vydal zákaz prútkarstva.

Ak by naozaj išlo o vierohodnú metódu s takou bohatou tradíciou, prečo sa v súčasnosti úplne normálne nevyužíva? Prečo jej ešte stále toľko odborníkov neverí a na vyhľadávanie vody či nerastných surovín používajú zložité a ekonomicky náročné prospekčné metódy? Veď všetko by bolo také jednoduché - zavolať prútikára, odviesť ho na zvolené územie, alebo ho len posadiť nad príslušnú mapu.

Takto to však v skutočnosti nefunguje. Senzibili podnikajú zväčša len v malom, takto sa o ich prípadnom neúspechu málokto dozvie. A ak vám napríklad na záhrade niekto prútikom „našiel" vodu, ako viete, že nie je aj v miestach, kde prútik nič neukazoval? Že na celej lokalite nie je súvislá hladina podzemnej vody a studňu by ste mohli vykopať kdekoľvek aj bez tohto mystického obradu? V hydrológii a v hydrogeológii si len trochu zorientovaný prútikár vedome vyberá iba lokality, o ktorých vopred tuší (napríklad z príslušných máp podzemných vôd či z predchádzajúcich hydrogeologických prieskumov), či tam voda je, alebo nie je. Potom je úspešnosť vyhľadávania naozaj obdivuhodná, avšak to nie je tajomstvo ukryté v prútiku.

Vážnejšie a podľa môjho názoru medicínsky a eticky neprípustné je používanie virgule na diagnostiku chorôb a výber správneho lieku. Táto metóda nemá nielen žiadne vedecké, ale ani len racionálne, na súčasných poznatkoch prírodných vied založené odôvodnenie a môže byť v dôsledku možných fatálnych omylov doslova nebezpečná.

Sama som pred niekoľkými rokmi požiadala lekárku používajúcu túto metódu, aby mi určila diagnózu choroby, ktorú mám, ale o ktorej som jej nepodala bližšie informácie. Nemala k dispozícii ani moju zdravotnú kartu, lebo s lekárkou som sa náhodou stretla v lekárni mojej priateľky. Po mystickej procedúre s virguľou som podľa výslednej diagnózy bola dokonale chorým človekom s poruchami všetkých orgánov (aby sa v každom prípade „trafila do čierneho"), ale ani tak správnu diagnózu neurčila. Z jej indikácií sa ani po rokoch nič nepotvrdilo. Predstavte si však, žeby som jej vtedy uverila a nechala sa „liečiť" na všetky diagnózy, ktoré pomocou virgule určila. Samozrejme síce zbytočne, ale úspešne, veď žiadna z diagnóz sa nikdy neprejavila klinickými príznakmi. Tu by už bez diskusie mala siahať ruka zákona. Nesiaha...

 

Zóny, ktoré nás „rušia"

Bez rizika omylu a oveľa lukratívnejšie sa však virguľa používa na vyhľadávanie takzvaných geopatogénnych či geoanomálnych zón. Neprekáža, že ani netušíte, čo sa pod týmito odborne znejúcimi výrazmi skrýva. Nelámte si hlavu, to nevie nikto a všetky pokusy o ich vedecké zadefinovanie sú dosiaľ neúspešné. Prečo? Lebo neexistujú! Ja viem, že keď sa celé desaťročia o nich tak často hovorí a píše, je to kacírske tvrdenie, ale po rokoch vlastných skúseností s psychotronikmi na ňom trvám. Je to opäť len hra so slepou dôverou, ktorá má takéto všeobecné pravidlá:

Zavoláte psychotronika, lebo máte nejaké zdravotné ťažkosti, alebo len z číreho záujmu o svoje zdravie, lebo ste počuli či čítali, že dlhodobý pobyt v týchto vraj veľmi škodlivých zónach je nebezpečný. Prútikár vám s virguľou v ruke prejde byt a s istotou vám jednu, ale zväčša aj viac geopatogénnych zón nájde. Najčastejšie miesta jej „výskytu" sú, samozrejme, v okolí postelí, pracovných stolov, pohoviek pred televízorom - jednoducho tam, kde sa zdržiavate. Za ďalší finančný obnos vám príslušnú zónu aj „odtieni". A keďže nik nevie, čo tá zóna vlastne je, odtieniť sa dá naozaj hocičím - dokonca aj tajuplným mávaním rúk. A vy si nemáte možnosť overiť ani existenciu údajnej zóny, ani účinnosť jej tienenia. Všetko je založené len na vašej dôvere a viere. A tá je v tomto prípade naozaj slepá.

Funguje tu rovnaký princíp, ako pri tej oprave dráhy osobného lúča kozmickej energie, ktorú som si vymyslela v úvode. Môžete samozrejme namietať, že virguľa sa v rukách psychotronika otáča. Správnejšie by bolo však tvrdiť, že psychotronik virguľou otáča podľa vlastnej ľubovôle, len vy to nevidíte. Pokúsim sa o veľmi stručné vysvetlenie (podrobnejší opis ponúka publikácia fyzika prof. Emila Kašpara: Populárně a vědecky o proutkaření):

 

1. prútik v tvare V

(dá sa vyrobiť na jar z mladého výhonku vŕby, brezy či topoľa, alebo kedykoľvek z vhodného drôtu)

Podhmatom sa uchytia oba konce prútika a vytočia sa mierne od seba do tvaru V tak, že dlhé rameno si bez pevnejšieho zovretia ešte udrží vodorovnú polohu pred telom prútikára. Ak sa palce oprú o konce prútika a ich jemným tlakom sa zvýši napätie v ohyboch oboch ramien, potom sa (ak bol vhodne zvolený materiál prútika a jeho rozmery) dlhšie rameno z vodorovnej polohy vychýli nahor alebo nadol. Smer tejto výchylky sa dá ľahko ovládať. Do vodorovnej polohy sa prútik vráti po uvoľnení zvýšeného napätia.

 

2. prútik v tvare L

Tento druh virgule sa zľahka drží za kratšie rameno tak, aby sa v dlani mohla otáčať. Prípadne sa použije vhodný držiak, ktorý jej otáčaniu kladie menší odpor ako dlaň. Dlhšie rameno virgule smeruje vo vodorovnej rovine priamo vpred. Ak prútikár len nepatrne vychýli toto dlhšie rameno nad horizontálnu rovinu, čo sa pri chôdzi dá urobiť úplne nepozorovateľne, gravitácia pôsobiaca na dlhšie rameno v takejto nerovnovážnej polohe ho bude stáčať vpravo či vľavo. Aj tento smer sa dá ľahko ovládať. Nachýlením dlhšieho ramena nepatrne pod horizontálnu polohu sa virguľa vráti do pôvodnej polohy.

 

3. lastovička

Jej princíp sa podobá predchádzajúcemu prípadu. Do neostrého špica sa zabrúsené konce tejto virgule zľahka držia medzi palcom a ukazovákom tak, aby bol palec v hornej polohe a rameno virgule smerovalo vodorovne vpred. Virguľa sa musí medzi prstami pri naklonení otáčať. Opäť mierne naklonenie nad vodorovnú rovinu stočí virguľu doprava či doľava.

 

Pokus

Takýmto šamanským rituálom sa teda doslova vyrábajú takzvané geopatogénne zóny. Všetky tie teórie okolo nich sú zbierkou nevedeckých bludov a vymyslených tvrdení. Ak ste si však dali vyhľadať a odtieniť geopatogénnu zónu, alebo to len hodláte urobiť, zabavte sa vo vlastnom záujme takýmto pokusom:

Ako sami psychotronici tvrdia, geopatogénnu zónu môžete nájsť pomocou papradia. Radia: „Dajte si do pohára vodu s papraďou. Pokiaľ do troch dní zvädne, ste v narušenej zóne." Aj keď sa nikde neuvádza, ktorý druh paprade majú na mysli, urobte odporúčaný pokus. Naše lesné paprade sú zväčša vlhkomilné a v pohári s vodou nevydržia svieže ani deň. Takže na základe takéhoto pokusu pravdepodobne zistíte, že ste v narušenej zóne a neostáva vám nič iné, len zavolať psychotronika, ktorý ju odtieni. Skúste však potom ešte raz zopakovať rovnaký pokus s rovnakým druhom paprade. Ak papraď do troch dní opäť zvädne, obhajujte svoje práva zákazníka a služby psychotronika reklamujte.

 

Záver

Psychotronika, podobne ako astrológia, mágia či ezoterika, má za sebou už dlhú cestu, na ktorej svojou rétorikou plnou tajomna, duchovna, nadprirodzených javov a síl, ale aj planej nádeje v jednoduché a mystické riešenia problémov v živote človeka, obalamutila veľa ľudí mnohých generácií. Viem, že niekoľkými stránkami, ktoré by mali oponovať lavíne psychotronických kníh, časopisov a článkov ponúkaných vo všetkých kníhkupectvách a ktorým dávajú priestor médiá, aby boli „zaujímavé a akčné" - jednoducho „in", presvedčím len málokoho. Viacerým priaznivcom psychotroniky skôr rozbúrim hladinu adrenalínu, lebo som sa „nehodným" slovom dotkla ich viery vo veci záhadné a mystické. Ale čítať a počúvať často absurdne nezmyselné bludy a pritom mlčať je tiež neľahké. Najmä ak sa dozvedáte o dotáciách na psychotroniku z ministerstiev, čiže z našich daní, či jej propagácii aj vo verejnoprávnych médiách.

Osobne však poznám iba jediný účinný mechanizmus, ktorý chráni pred pádom do takéhoto mystického klamlivého sveta - dobré prírodovedné znalosti v kombinácii s racionálnym kritickým myslením. Potom síce prestanú existovať napríklad „pozitívne" energie vyžarované niektorými minerálmi, či vesmírne energie, ktoré sa koncentrujú v pyramídach, alebo „negatívne" žiarenie akýchsi geopatogénnych zón, čo sa vám križujú priamo pod posteľou, no ich miesto zaujme reálny svet - a ten je oveľa zaujímavejší a úžasnejší ako ten vyfantazírovaný.

 

Mgr. Dagmar Gregorová (* 1961) – absolventka štúdia aplikovanej geofyziky na Prírodovedeckej fakulte UK (1985), v súčasnosti vedecká pracovníčka Geofyzikálneho ústavu SAV. Zaoberá sa výskumom magnetických vlastností hornín; venuje sa i odbornej kritike rôznych pavedeckých metód.