Zlaté vajcia od Sái Bábu

GRZEGORZ FELS


Začiatky pôsobenia

Všetko sa to začalo 23. novembra 1926 v indickej dedinke Puttaparthi neďaleko Bangalore, keď v rodine nižšej kasty radžov prišiel na svet chlapec, ktorému dali meno Sathyanarayana Raju. Jeho rodina i susedia radi rozprávajú o „zázrakoch", čo sa údajne začali diať po jeho narodení - hudobné nástroje samy hrali, kobra nájdená v jeho postieľke mu neublížila a pod.

Roku 1940 sa malo stať niečo, čo radikálne zmenilo život mladého hinduistu. Na dvore pri hre naraz pocítil na bosom chodidle pálčivú bolesť. Rodičia usúdili, že to bolo uštipnutie škorpiónom a že ho čaká neodvratná smrť. Sathya na celý deň upadol do bezvedomia. Keď znovu nadobudol vedomie, začal sa veľmi čudne správať. Spieval a vyhlasoval filozofické maximá (ktoré prekračovali jeho doterajšie vedomosti) a dlhé úryvky sanskritskej poézie. Vtedy začal materializovať i rôzne predmety. Keď sa ho otec opýtal, prečo sa tak zvláštne správa, odpovedal, že je avatárom (dokonalým vtelením) Sái Bábu - jedného indického askétu zo Shirdi (1856 - 1918), ktorý je ešte dodnes v tomto kraji uctievaný.

Sathya ako „nový" Sái Bába sa rozhodol, že bude pokračovať v prerušenej misii svojho minulého vtelenia. Potvrdením jeho osoby mali byť tzv. siddhi, čiže spomínané neobyčajné schopnosti, znamenia a „zázraky", ktorými začal byť známy. Vnímajúc seba samého ako súčasné vtelenie mudrca Sái Bábu, Sathya začal o sebe tvrdiť, že je aj avatárom samotného boha Šivu.

Ešte predtým, než sa zahrnul božskou slávou, bol obyčajným brahmanským fakírom, ktorý v mestečku Shirdi (200 km od Bombaja) udivoval pozorovateľov svojimi nezvyčajnými schopnosťami. Kritika sa na neho vtedy vzniesla predovšetkým preto, lebo napriek tomu, že bol narodený v spoločensky nižšej vrstve, vyhlásil sa za avatára, čo bolo zatiaľ rezervované len pre brahmanov.

Ako plynul čas, rady vyznávačov Sái Bábu sa začali rozširovať a ďaleko prekročili hranice Indie. Odhaduje sa, že v súčasnosti je ich na svete (aj so sympatizantmi jeho učenia) asi 50 miliónov. Toto číslo sa však zdá byť značne zveličené. Najväčší počet zahrnuje, prirodzene, India (32 miliónov). V Poľsku je niekoľko centier združenia Sathya Sái zoskupujúcich vyznávačov Sái Bábu, ktoré vydávajú knihy a iné periodiká s učením tohto guru. Konzultačné centrum Bábových duchovných učení sa nachádza vo Vroclave a poľské centrum Sathya Sái pravidelne vydáva jemu venovaný časopis. I napriek tomu, že počet poľských vyznávačov guru je dosť nestabilný, môžeme predpokladať, že je ich asi tisíc. Napríklad v Taliansku je žiakov Sái Bábu podstatne viac, približne 30 tisíc.

 

„Božské" učenie Bábu

Svámi Sái Bába sa svojím učením významne pričinil o priblíženie svetu vzdialených mien bohov spojených s hinduizmom. Stovky ľudí z mnohých krajín sveta prichádzajú do jeho indického sídla v Puttaparthi, aby v špeciálne vyzdobených sálach slúžiacich ako kaplnky recitovali sanskritské modlitby na slávu hinduistických bohov, prinášali obete bohu Ganešovi (so sloňou hlavou), bohyni Durge (kúpajúcej sa v krvi), spievali bohyni Kali, prosili o pomoc bohov Višnu a Šivu. No jediným skutočným avatárom má byť vlastne Sái Bába, o čom sa usiluje presvedčiť svojimi „zázrakmi". Guru z Puttaparthy si pripisuje aj božské vlastnosti hovoriac, že je všemocný, všadeprítomný, vševediaci. Jeho vyznávači to potvrdzujú svedectvami o prípadoch levitácie a zjavovania sa na odľahlých miestach.

Aby bolo možné presvedčiť o Bábovom učení aj katolíkov, na internetových stránkach sekty možno nájsť medzi iným aj výpovede údajných katolíckych kňazov, ktorí vraj za veľa vďačia učeniu tohto svámiho. Napríklad jeden z nich, Mario Mazzolini, tvrdí, že Sái Bábovi vďačí (...) za obnovu svojho kňazského života (!). Navyše v Bábovom učení nevidí nič, čo by bolo v rozpore s katolíckou vierou. Slová tohto „kňaza" sú na počudovanie. Najpravdepodobnejšie slúži ako fiktívna postava stvorená na propagandu sekty. To ale nie je všetko. Istou kuriozitou sú údajné slová samotnej Matky Božej vyslovené o Sái Bábovi. V zjavení vraj Mária predpovedala jednej „katolíckej vizionárke" Connje Shawovej: „Do konca tohto veku (20. stor. - pozn. autora), moja milovaná, celá Zem bude vedieť, že Boh Otec existuje a že v súčasnosti žije v ľudskom tele. Jeho meno je Sathia Sái Bába, ktorý prišiel, aby uzdravil, vyučoval a povýšil celé ľudstvo na každom mieste, v každom náboženstve, v každej kultúre a viere. (...) Ježiš a ja, všetci svätí, anjeli a ľudské bytosti sú držané v objatiach pána Sái plných lásky. On vie o všetkom, čo si kto na Zemi pomyslel, čo povedal alebo urobil a nekonečne miluje bez odsudzovania každú bytosť a vždy povzbudzuje k nadobúdaniu nového uvedomenia...". Ďalej v materiáloch, propagovaných sektou, čítame: „Matka Božia povedala veľa podobných vecí pútnikom, ktorí prichádzali do Medžugoria v Juhoslávii, aby ju uvideli. Kresťanskí pútnici, ktorí boli u Bábu, sa jej pýtali, či azda Sri Sathya Sái Bába je tým predpovedaným Mesiášom. Madona odpovedala: Áno! Všetko, čo on hovorí, je pravda...". Azda nemusím nikoho z našich čitateľov presviedčať, že je to číry výmysel a totálny nezmysel. Objavilo sa už predsa toľko kníh, dokumentárnych filmov a článkov o Medžugorí, v ktorých niet ani stopy po týchto reveláciách. Samozrejme, že je nepravdepodobné, aby existovali. Je nepochopiteľné, že niektorí katolíci sa dajú na toto vôbec nachytať.

Keďže sa svámi Sái Bába považuje za boha, pripisuje si aj znalosť mnohých jazykov, ktoré sa nikdy neučil. Svojim verným ponúka nové prijatie do viery v novú „trojicu", skladajúcu sa z prvého Sái Bábu zo Shyrdy, zo súčasného Sái Bábu (čiže jeho samého) a Prema Sái Bábu, čiže jeho budúceho vtelenia, ktoré sa má objaviť po jeho smrti roku 2022. Súčasne s týmto novým vtelením boha Bábu má prísť aj vyznávačmi očakávaný zlatý vek.

Môžeme si položiť otázku, čo vlastne majster učí. Zaujímavé je, že v jeho slovách sa nenájdu komplikované filozofické doktríny, ale len základné, pre život potrebné rady vzťahujúce sa na rôzne, často protikladné situácie. Istota je však jedna: Bába je spasiteľ, boh - choď za ním s plnou dôverou a odovzdaním - a budeš šťastný. Dokonca pritom nemusíš odhodiť ani svoje vyznanie, lebo svámi ponúka harmonickú syntézu všetkých náboženstiev, s detailným poukázaním na hinduizmus a, samozrejme, na seba, ako „sprievodcu" po tomto duchovnom synkretizme.

V záhradách Bábovej svätyne možno nájsť niekoľkoposchodové sochy, znázorňujúce Ježiša, Budhu a celý panteón hinduistických božstiev. V jeho svätyniach existujú vedľa seba symboly ako linga Šivu, slabika ÓM, plameň Zarathustru, Dávidova hviezda, arabský polmesiac a kresťanský kríž, lebo - ako tvrdí guru - je iba jedno náboženstvo, a to náboženstvo lásky.

Kresťania, ktorí idú za týmito hinduisticko-synkretistickými učeniami Sái Bábu, si často neuvedomujú (dokonca v dobrej viere), že sa týmto vzďaľujú od Ježiša a jeho evanjelia. Pripomínajú omámené kobry, ktoré bezmyšlienkovito tancujú do taktu sladkých hinduistických melódií, vychádzajúcich z úst „božského" Bábu. Zobudia ich aspoň silné, rozhodné a dôrazne povedané slová sv. Pavla: „Ale keby sme hlásali aj my, alebo čo aj anjel z neba, iné evanjelium miesto toho, ktoré sme vám hlásali - nech je prekliaty!" (Gal 1, 8)

 

Človek „zázrakov"

Aby Sái Bába dokázal svoju údajnú božskosť, obľubuje prekvapovať svojich vyznávačov a okrajových pozorovateľov vykonávanými „zázrakmi". Stabilným bodom programu sú materializácie zlatých predmetov a prášku vibuti. Tento prášok - ako to vyplýva z dôveryhodných správ - sa takmer každý deň sype z jeho dlane. Tento jav bol veľakrát zachytený kamerou a fotoaparátom. Vibuti, ktorý je svätým popolom z kravského trusu, má údajne liečivé vlastnosti a jeho špecifická chuť sa v ústach udržiava celé hodiny (slúži najmä na vonkajšie potieranie tela). Sái Bába materializuje vibuti aj ľuďom, ktorí sú od neho vzdialení tisíce kilometrov. Vtedy sa sype z povrchu jeho fotografií. Počas každodenných stretnutí s vernými, ktorí prišli do Puttaparthi, svámi materializuje a rozdáva zlaté vajcia, prstene s drahokamami (dokonale vraj sedia na prstoch obdarovaných), náhrdelníky, medailóny, drahé hodinky a krížiky. Hinduistom a budhistom pre zmenu tvorí náboženské sošky alebo džapamálu, ktorá im slúži pri recitovaní mantier. Bábovi verní stúpenci hovoria aj o jeho umení levitácie a teleportácie - mizne zo svojej izby a neočakávane sa objavuje na úplne inom mieste -, ako aj o jeho schopnostiach jasnovidectva, objavovania sa v snoch, ovplyvňovania zmien počasia, uzdravovania, ba aj o kriesení mŕtvych.

Ťažko povedať, koľko je v týchto tvrdeniach pravdy, klamstva a koľko obyčajnej hyperbolizácie. Nepochybne na tom musí niečo byť, keď toľko osôb o tom hovorí, píše, či dokonca vlastní Bábom zmaterializované predmety (aj v Poľsku). Ako vysvetliť tento „bolo-nebolo fenomén"? Ako to robí?

Sám Sái Bába odpovedá na túto otázku tak, že tvorí predmety rovnako, ako Boh stvoril svet. Nakoniec, keďže je sám avatárom boha, niet sa ani čomu čudovať. Problém je však v tom, že určite bohom nie je (teda aspoň podľa nášho kresťanského chápania Boha). Ťažko preto hovoriť o jeho božskej moci. Žeby teda bol len obyčajným prehnaným podvodníkom, ktorý vo veľkej miere praktizuje svoje tajomné kúsky?

Szimon Dominiak-Gorski, redaktor Nowego Kuriera, v článku Prázdne dielo boha cituje slová Martina, bývalého vyznávača Sái Bábu (štyri razy navštívil svojho svámiho v Indii). Martin bol svedkom materializácie prášku vibuti. Hovorí: „Vibuti sa objavilo pred mojimi očami a sypalo sa z obrazu. Kedysi som bol presvedčený, že to dokazuje božskosť Bábu, ale teraz si myslím, že to mohol byť stav podobný hypnóze." Iný bývalý dlhoročný vyznávač Sái Bábu Švéd Conny Larsson tvrdí, že tieto zázraky sú iba triky: „Dozvedel som sa, že ľudia pohybujúci sa v blízkosti Sái Bábu, v jeho ášrame, ako aj lídri organizácie Sathya Sái na celom svete sa vedome podieľajú na organizovanom podvádzaní na celosvetovej úrovni. V čom spočíva tento podvod? Nebudem tu hovoriť o finančnej stránke. Najhoršie je to, že sám Sái Bába každodenne podvádza svet svojimi materializáciami, od vibuti cez zlato, drahokamy, až po lingu. Povedali nám, že sa tu materializuje zlato a drahokamy ako rubíny a diamanty. Keď sme to potom dali overiť u zlatníka, zistilo sa, že je to len obyčajný kov a kúsky farebného skla. Všetky naoko zmaterializované veci boli kúpené v obchodoch v Hyderbate a okolitých sídlach. Všetci lídri vedia o tomto podvode a prosili ma - dokonca sa mi vyhrážali -, aby som o tom nič nehovoril."

Iný bývalý dlhoročný vyznávač svámiho, Terry Gallagher, ktorý počas troch

rokov bol koordinátorom Sathya Sái v Austrálii, spomína: „Keďže som mal už predtým určitú prípravu v oblasti odborných vied, začal som pozorovať rutinné počínanie, podľa ktorého Sái Bába postupoval každé ráno a večer v čase daršanu, a zvlášť, keď materializoval vibuti. Nikdy nezabudnem na pohľad úľaku na tvári Sái Bábu, keď zavčas rána vyšiel na verandu Manndiry a predo mnou mu padli na zem dve vrecká s vibuti, keď chcel prijať ružu od študenta. V to ráno nebola materializácia svätého popola počas daršanu! V nasledujúcich mesiacoch som pozoroval, ako presúva vibuti z ruky do ruky a listy, ktoré prijímal od svojich stúpencov, slúžili na to, aby zamaskoval svoje činy. Počas mnohých nadchádzajúcich osobných stretnutí so Sái Bábom som spozoroval viac než tridsať príkladov „materializácie" prsteňov, „diamantov", ružencov (džapamáli),

nádob na vibuti atď. Všetko to bolo výsledkom zručnosti rúk a podvodu. Zo začiatku som tieto moje zistenia neuverejňoval. Myslel som si, že ak sa ľudia, ktorí sa stretávajú so Sái Bábom, vďaka jeho činom stávajú duchovnejšími, nedeje sa nič zlé. Nakoniec som o tom povedal mojej manželke a deťom, ktoré tiež videli tie materializované podvody."

Faktom je, že už roku 1976 Dr. Narasimbaiah, rektor Bangalurskej univerzity v Indii, ustanovil komisiu „pre racionálne a vedecké skúmanie zázrakov a iných dokázateľných predstáv". Komisia poslala Sái Bábovi tri listy s prosbou o stretnutie a súhlas na možnosť vedecky skúmať jeho „zázraky" v kontrolovaných podmienkach. Sái Bába na tieto listy neodpovedal. V apríli roku 1977 členovia komisie (spolu s novinármi a fotografmi) sa napriek tomu vybrali k Sái Bábovi, dúfajúc v to, že sa s ním stretnú (bolo to medializované). Žiaľ, Bába zakázal svojim strážcom vpustiť komisiu a novinárov a vyhlásil, že nevyjde von, kým všetci neodídu. K týmto všeobecne očakávaným skúmaniam teda nedošlo. Incident rozpútal zaujatú polemiku. Do indickej tlače a do miestnosti, kde sídlila komisia, prichádzalo neuveriteľné množstvo listov od stúpencov, ako aj od odporcov Sái Bábu.

V súvislosti s touto udalosťou môžeme predpokladať, že Sái Bába je vynikajúci „majster". Ako však vysvetliť fakt, že za vyše šesťdesiat rokov verejného pôsobenia rozdal toľko kíl „vyčarovaných" zlatých (ak to zlato vôbec bolo) predmetov? Muselo by mu predsa pomáhať prinajmenšom niekoľko klenotníkov a bolo by ťažké udržať to v tajnosti taký dlhý čas. A ako vysvetliť iné znaky pripisované Sái Bábovi?

Organizácia pôsobiaca v Indii Indian Committee for the Investigation of Claims of the Paranormal (Indická organizácia na skúmanie superprirodzených javov) sledovala väčší počet týchto „zázrakov" a v knihe Lure of Miracles dokazuje, že mnoho z nich možno urobiť podomácky s neveľkými finančnými nákladmi. V knihe však nenájdeme vysvetlenie všetkých svámimu pripisovaných „znakov" (aj za predpokladu, že väčšina z nich je výtvorom ľudskej obrazotvornosti jeho stúpencov). Sú však ľudia, ktorí tajomné správanie sa tohto hinduistického guru spájajú s okultizmom. Pani Barbara Szandorowska, fascinovaná svojho času „zázrakmi" Sái Bábu, sa po návšteve v Indii stala jeho horlivou nasledovníčkou. Až keď mu úplne obetovala svoje srdce, vyhlasujúc ho za svojho pána, zistila, že v skutočnosti sa odovzdala diablovi. Keď sa uvoľňovala spod jeho duchovného vplyvu, nezaobišlo sa to bez exorcizmu.

Oplatilo by sa v súvislosti s fenoménom Sái Bábu pripomenúť si nasledujúce Ježišove slová: „Ak vám vtedy niekto povie: Pozrite, tu je Kristus!, alebo: Hľa, tam je! - neverte. Prídu totiž falošní mesiáši a proroci, ktorí budú robiť znamenia a divy, aby pokiaľ možno, zviedli vyvolených. Vy si však dajte pozor. Všetko som vám vopred povedal." (Mk, 13, 21-23)

Tieto Ježišove slová sú pre nás nielen varovaním, ale zdajú sa byť i najlepším vysvetlením a odpoveďou na otázky, s ktorými sa tu trápime. Hoci by „znamenie a zázraky" svámiho boli len obyčajným ľudským podvodom.

 

Bába a chlapci

Medzi mnohými pochvalnými nápevmi ospevujúcimi česť božského Bábu sa objavujú aj (občasné) hlasy o jeho údajnej náklonnosti k mladým mužom či dokonca deťom mužského pohlavia. Ťažko povedať, do akej miery sú pravdivé, ale stojí za to sa s nimi zaoberať.

Haraldsson, ktorý je sám veľkým stúpencom Sái Bábu, v svojej knihe naznačil, že medzi mnohými listami, ktoré prišli univerzitnej komisii po jej neúspešnej výprave do sídla svámiho, sa našiel jeden, ktorý ho obviňoval z homosexuality. Bližšie detaily v tejto pre nás pozoruhodnej veci autor, žiaľ, neuviedol. Keby to bol len jeden hlas, dalo by sa to prehliadnuť. Istí ľudia však Sái Bábu obviňujú z tohto prehrešku verejne. Navyše varujú ostatných pred údajnými homosexuálnymi sklonmi božského avatára. K týmto ľuďom patrí už spomenutý Conny Larsson. Vo Švédsku vedie terapeutické centrum pre narkomanov a tzv. problémovú mládež. Dvadsať rokov bol veľkým stúpencom Sái Bábu. Jeho učenie definitívne zanechal pred tromi rokmi, keď mal guru údajne sexuálne zneužiť niekoľko chlapcov z jeho terapeutickej skupiny. Jeden z nich dokonca spáchal samovraždu, čo mohlo byť dôsledkom psychickej traumy, ku ktorej došlo počas kontaktu s Bábom. Tak to aspoň tvrdí Larsson. Od tejto udalosti cestuje po svete, navštevuje Bábových stúpencov a varuje ich, že ctihodný svámi je najobyčajnejší pedofil. Dokonca bol niekoľkokrát v Poľsku, kde navštívil tunajšie centrá Sathya Sái. Podľa informácií z Nowego Kuriera, vodcovia poľských vyznávačov Bábu vraj (po poslednej návšteve Larssona) vyhlásili, že prechádza (...) štádiom skúšky viery. Boli aj takí, ktorí mu uverili a prestali uctievať Sái Bábu.

V jednej z poľských publikácií Sathya Sái čítame vetu: „V Indii sú známe tradičné rituály, ktoré zahŕňajú určité úkony spojené s dotýkaním sa pohlavných orgánov chlapcov. Je známe, že svámi robil takéto veci aj v prítomnosti rodičov a nie je na tom nič zvrhlé." Asi tu nikoho netreba presviedčať o tom, že v našom štáte by takéto činy boli trestné.

Väčšina poľských vyznávačov Sái Bábu, ktorí sa zoskupujú v centrách Sathya Sái, aspoň raz navštívili svámiho v Indii. Jeden z nich, Andrej, po opustení sekty dosvedčil, že u Bábu bol celý mesiac. Vtedy si všimol, že svámi počas každodenných stretnutí so zhromaždenými náhlivo prechádzal okolo príťažlivých žien a venoval im minimálnu pozornosť. Naproti tomu pri mužoch spomaľoval, pozorne ich sledoval a pozýval na individuálne rozhovory. Aj Andrej s malou skupinou osôb mal byť Bábom vybratý na bližšie stretnutie. Vtedy si všimol dve izbičky; jedna pre celú skupinu a druhá za oddeľujúcou stenou, ktorá mala slúžiť na sexuálne „rituály". Andreja pred týmito „rituálmi" zachránila slabá znalosť anglického jazyka, pretože Bába sa s nimi údajne rád rozpráva. Keď čítame tieto slová, naskytá sa nám otázka: Ako je to vlastne s jeho nezvyčajnou znalosťou jazykov? Žeby bol pre neho poľský jazyk príliš ťažký?

Po prečítaní vyššie citovaného Nowego Kuriera sa z organizácie Sathya Sái rozhodol vystúpiť Artur Wiśniewski, jeden z jej poľských vodcov. Vo svojom svedectve uverejnenom v tomto časopise (z 8. júna 2000) vypovedal, že podujať sa na toto ťažké rozhodnutie mu pomohla posledná návšteva Conny Larssona v Poľsku: „Stretli sme sa pri dlhom rozhovore - vypovedal Artur. Larsson mi priviezol mnoho svedectiev Bábom sexuálne zneužívaných ľudí. Zarazilo ma, že svedectvá ľudí v rôznych časových odstupoch boli veľmi podobné. Prestal som mať pochybnosti. Boli to desiatky opisov týkajúce sa sexuálneho zneužívania, a to už nemohla byť náhoda. K rozhodnutiu ukončiť vzťah s Bábom mi pomohol aj David Bailey, s ktorým som sa už niekoľko rokov poznal. Odhalil mi veľa šokujúcich skutočností. Otriasla mnou informácia, ktorá sa dotýkala Dr. Naresha Bhatiu, riaditeľa hematologickej stanice v nemocnici Sái Bábu. Tento lekár odišiel, lebo jedného dňa k nemu priniesli krvácajúceho, práve Sái Bábom znásilneného chlapca. Doktor Bhatia vtedy urobil veľký rozruch a efekt bol taký, že musel utiecť a skryť sa, lebo mu hrozila smrť."

Terry Gallagher hovorí o nepodarenom atentáte na Sái Bábu (1993), v dôsledku ktorého boli policajtmi zavraždení štyria študenti a dvaja jeho najbližší spolupracovníci. Prečo chceli študenti Sái Bábu zabiť, keď predtým ich zadarmo vyučoval? „Chcel som sa dozvedieť viac o sexuálnych vzťahoch Sái Bábu so študentmi a s chlapcami zo školy" (niektorí z nich nemali viac ako sedem rokov!) - hovorí Gallagher. „Chcel som zistiť, či práve to mohlo byť príčinou, že Sái Bábu chceli zavraždiť jeho študenti. Na moje počudovanie som sa dozvedel, že takéto praktiky sú v Indii akceptované! (...) Keď sme sa usilovali povedať iným o našich zážitkoch a odhaliť pravdu o Sái Bábovi, nikto nám neveril, okrem tých, čo mali podobné skúsenosti. Strach im však bránil v tom, aby vypovedali pravdu iným! Až v priebehu posledných dvanástich mesiacov začali študenti Sái Bábu medzi sebou komunikovať, potvrdzujúc pri tom, že to, čo zažili, je pravda."

Raz sa opýtali jednej horlivej poľskej nasledovníčky Sái Bábu na jeho sexuálne praktiky. Otázka znela, či by ďalej uctievala svojho guru, keby jej on zneužíval syna. Vraj odpovedala, že Bába je bohom a takéto veci môže robiť. Táto odpoveď je natoľko veľavravná, že ju nemá zmysel komentovať.

Ako sme sa mohli presvedčiť, veľa faktov hovorí o tom, že Sái Bába „ľúbi" chlapcov. Istotne je ešte nemálo tých, ktorí by na túto tému mohli povedať viac, ale z rôznych dôvodov sa rozhodli radšej nevypovedať. Na záver si môžeme položiť otázku: Prečo Sái Bába počas svojho života nikdy nevycestoval z Indie? Možno preto, lebo pri opustení krajiny by bol okamžite zadržaný za pedofíliu. Sú signály, ktoré tvrdia, že Scotland Yard údajne žaluje svámiho za jeho homosexuálne vzťahy s chlapcami. A tieto informácie nemožno brať na ľahkú váhu.