V čase, keď píšem tieto riadky, je na Slovensku v rámci svojho európskeho prezentačného turné Dr. Raymond Moody, autor bestselleru Život po živote (Life After Life) známy svojím zapáleným výskumom tzv. zážitkov blízkosti smrti. Podľa skeptikov je však Moody „parapsychológ s lekárskym diplomom, ktorý vytvoril mýtus o typickom ‚zážitku blízkej smrti‘, pri ktorom ide o nasledovné: o bzučiaci či rinčiaci hluk, pocit blaženého pokoja, pocit vznášania sa mimo vlastného tela a dívania sa na neho zhora, pohybovanie sa v tuneli s jasným svetlom na konci, stretávanie sa s mŕtvymi, so svätými, s Kristom, anjelmi atď., človeku sa premietne pred očami celý život a je to niečo také krásne, že sa mu ani nechce vrátiť späť do tela. Táto kompozitná skúsenosť je založená hlavne na voľných interpretáciách svedectiev a príbehov doktorov, sestier a pacientov. Ak máme Moodymu veriť, nikto z tých, čo sa ocitli blízko smrti, nezažil nič hrôzostrašné. Možno preto sa jeho knihy predávajú v desiatkach miliónov kusov." Okrem toho sa Moody venuje aj špiritizmu a na prednáškach predstavuje vlastné ‚objavné‘ postupy nadväzovania kontaktov so zosnulými, čo je nielen nevedecké, ale už i okultné.

Zhodou okolností sa podobnej téme - tzv. karmickým zážitkom (teda nie zážitkom posmrtným, ale z „minulých životov") v tomto čísle venuje Prokop Remeš, český psychiater, ktorý regresné metódy, čo sú na takýchto zážitkoch založené, vníma v rukách šarlatánov nielen ako zavádzajúce, ale i ako krajne nebezpečné.

Eschatologickou témou sa zaoberá ešte jeden príspevok, ktorého autorom je prof. Ján Šafin. Týka sa údajného konca sveta, ktorý má nastať už čoskoro - na zimný slnovrat 2012, teda presne 21. decembra. V minulosti už mnohí datovali zánik ľudstva, no ako vždy, nič také sa, samozrejme, nestalo. Napriek tomu sa aj v budúcnosti nájdu ďalší, ktorí prídu so zaručenými predpoveďami apokalypsy, hoci v Písme sa jasne píše, že „nikto nepozná ten deň ani hodinu," keď príde koniec. Ako kresťania sa preto snažme žiť tak, ako by práve dnešok mal byť tým dňom posledným.

A na záver mám ešte jednu milú povinnosť: pripomenúť vám, že číslo, ktoré práve držíte v rukách, je jubilejné - 50. Preto mi dovoľte poďakovať sa nielen všetkým autorom a prekladateľom, ktorí sa o toto dielo pričinili, ale v neposlednom rade i vám, našim čitateľom, ktorí ste nám zostali verní.