Kenneth Hagin a USA

Za otca Hnutia viery sa považuje južanský pastor, ktorý si nárokoval úrad „proroka" a „učiteľa", Kenneth Hagin (1917 - 2003). Pri narodení nevážil ani kilogram a trpel vrodenou srdcovou chybou. V šestnástich rokoch sa jeho zdravie zhoršilo natoľko, že sa jeho duch dostal mimo tela a trikrát zostúpil do pekla. V pekle vydal Hagin svoj život Bohu a vierou prijal uzdravenie navzdory pretrvávajúcej chorobe.1 Už v mladosti sa stal baptistickým kazateľom a na jeho zhromaždeniach sa začal vyskytovať „oblak slávy", pod ktorým jeho tvár žiarila ako tvár anjela.2 Roku 1937 sa pripojil k Assemblies of God, kde v roku 1947 prijal úrad evanjelistu.

V päťdesiatych rokoch, po nástupe tzv. vlny uzdravovania, sa pridal k cestujúcim evanjelistom zhromaždeným okolo Gordona Lindsaya. Druhého septembra 1950 bol vtrhnutý do neba, kde hovoril s Ježišom, potom už po štvrtýkrát zostúpil do pekla a nakoniec sa stretol s apokalyptickým jazdcom, ktorý mu odovzdal zvitok o veľkom prebudení posledných čias.3 Pri tomto navštívení stál s Ježišom pred Božím trónom, ten sa dotkol jeho rúk, ktoré začali páliť, „ako by v nich držal žeravé uhlie". Ježiš pritom Haginovi povedal: „Pomazal som ťa a povolal a dal ti zvláštne pomazanie pre službu chorým."4

V roku 1962 založil Hagin spoločnosť K. Hagina a stratil poverenie duchovnej služby od letničných. O štyri roky neskôr sa usídlil v Tulse v Oklahome, v tzv. južnom biblickom pásme, kde sa už usadilo niekoľko ďalších uzdravovateľov Hnutia viery ako Oral Roberts. Hagin tu prežil povolanie do úradu proroka a víziu svojho povolania zverejnil v časopise Hnutia neskorého dažďa. V roku 1973 mal už 17 zamestnancov, publikoval, šíril kazety, podieľal sa na rozhlasovom vysielaní a vydával časopis Word of Faith.

V rokoch 1973 - 1974 zaviedol korešpondenčný kurz a založil školiace stredisko Rhema s vlastným zborom. Získal si mnoho populárnych nasledovníkov, medzi ktorých možno zaradiť Kennetha Copelanda, Johna Osteena, Freda Pricea, Lestra Sumralla a s prestávkami i Bennyho Hinna a ďalších. Učitelia Hnutia viery potom roku 1979 vytvorili Medzinárodné spoločenstvo kresťanskej viery a roku 1986 sa pod vedením Robertsa Hagin spojil s ďalšími charizmatikmi.

Hagin údajne prežil spolu najmenej osem osobných návštev Ježiša Krista, štyrikrát zostúpil do pekla, navštívil nebo a mal množstvo videní i počutí. Sám dokonca opísal neobvyklý prípad vzkriesenia z mŕtvych, keď na jeho príkaz Ježiš musel počúvnuť a prepustiť z neba učiteľa jeho nedeľnej školy.5

V 90. rokoch Daniel R. McConnell, teológ a učiteľ na Oral Roberts University, vydal svoju dizertačnú prácu, kde dokazuje, že Hagin svoje kľúčové doktríny „od slova do slova" odpísal od pôvodne metodistického kazateľa E. W. Kenyona zaoberajúceho sa uzdravením a vykúpením z pohľadu metafyziky. Dokumentuje tu celé pasáže kníh, kde poukazuje na Haginovo plagiátorstvo a ďalej dokladá vplyv kultov, ako je Kresťanská veda, na formovanie Kenyonovej teológie.6 Hagin však neopisoval len od Kenyona, ale svoju doktrínu o autorite kresťana nad diablom, obsiahnutú v jeho knihe Autorita veriaceho, takmer doslovne opísal z článkov Johna A. MacMillana.7 Napriek tomu skalní stúpenci Hnutia viery veria, že hlavné doktríny získal Hagin z priamych návštev Ježiša Krista.

 

Wolfhard Margies a Nemecko

V Nemecku je vlajkovou loďou Hnutia viery berlínsky zbor Philadelphia, neskôr Gemeinde auf dem Weg (Cirkev na ceste), ktorý vedie lekár Wolfhard Margies a jeho blízky spolupracovník Hartwig Henkel. Biblickú školu viedol Čech Pavel Neústupný, ktorý prispel k formovaniu teológie uzdravovania zboru Českobratskej cirkvi evanjelickej na Maninách, z ktorých vznikla cirkev Kresťanské spoločenstvo.8 To je napokon v intenciách poslania berlínskeho zboru, ktorý si stanovil za cieľ naplniť svojím učením nielen celé Nemecko, ale i krajiny východnej Európy.9

Margies je odporcom denominácií a z jeho iniciatívy opustili luteránske charizmatické zbory v roku 1987 tradičné evanjelické cirkvi v Nemecku.10 Na denomináciách Margiesovi najviac prekážala demokracia, pretože vedenie cirkvi musí byť „zhora nadol a nie zdola nahor".11 Svoj zbor vedie úplne v línii Hnutia viery12, a preto nedovoľuje, aby sa ľudia rozhodovali podľa okolností, ktoré prežívajú. A tak vedie zbor, „že tam nesmú byť pokrytci a zradcovia, že by sme vyslovovali úžasné veci viery a doma by boli vážne chronické choroby, roky trvajúce finančné nedostatky, osamelosť a iné podobné veci".13

Roku 1988 sa Margies prihlásil k Haginovej démonológii, ktorú Hagin získal prostredníctvom priamych Kristových návštev, z ktorých sa dozvedel, že moc nad satanom nemá Kristus, ale cirkev.14 V rovnakom roku, na konferencii v Karlsruhe, preto Margies vyvodil, že keby sovietski kresťania „vedeli, ako spútať satana, netrpeli by".15 V roku 1991, na konferencii v Štutgarte, ďalej obhajoval Haginovu teológiu16 a v deväťdesiatych rokoch sa zrejme i preto jeho učenie stalo terčom kritiky zemských i vyznávačských cirkví.17

Dnes má Margiesov zbor asi 700 členov a jeho vzťah k luteránskej cirkvi sa zmenil. Hoci zbor svoju teológiu nezmenil, boli to podľa Margiesa sami luteráni a Evanjelická aliancia v Nemecku, ktorí prosili o spoluprácu. Margies dodnes obhajuje doktrínu Hnutia viery, no je to už len jedna z množstva oblastí ich učenia.18

 

Ulf Ekman a Škandinávia

Na čele Hnutia viery v Škandinávii stojí pôvodne luteránsky kňaz Ulf Ekman. Po obrátení ku Kristovi pocítil túžbu študovať teológiu, kde sa vymedzil liberálnemu zmýšľaniu a pre svoje chápanie uzdravovania sa dostal do konfliktu.19 Po absolutóriu luteránskej teológie nastúpil ako školský kaplán a oženil sa s charizmatickou kresťankou. S učením hnutia ho bližšie zoznámil jeho svokor, charizmatický metodista. Roku 1980 odišiel Ekman do USA, kde si osvojil učenie Kennetha Hagina a Kennetha Copelanda. Pri kázni Lestra Sumralla si privlastnil Sumrallom vyrieknuté proroctvo: „V tejto sále sú ľudia, ktorých Boh učiní zodpovednými za životy tisícov ľudí, pokiaľ neopustia mŕtve prostredie, do ktorého sú dnes zapojení." I keď sa neskôr snažil vysvetliť, že luteránsku cirkev nepovažuje za mŕtvu, uviedol, že po týchto slovách z jeho krku „odletel kňazský golier - ako lístie odfúknuté vetrom". Boh mu potom povedal: „Teraz ťa vypúšťam do prostredia, ktoré je pre teba tým pravým, vkladám ťa do nadprirodzena."20

Na základe ďalšieho proroctva strávili Ekmanovci rok štúdia na Haginovej škole Rhema v Tulse a Ekman skončil s povolaním študentského kaplána. Po návrate do Švédska usporadúval konferencie, kam pozýval kazateľov Hnutia viery z USA. Sieť priateľov jeho svokra mu poslúžila, aby mohol cestovať po Švédsku a vyučovať doktríny, ktoré načerpal počas štúdia. Roku 1983 založil popri cirkvi i biblickú školu a už prvý rok sa mu prihlásilo 200 študentov.

Novozaložená cirkev má formu nadácie, ktorá je legálnym vlastníkom všetkého, čo hnutie Slovo života má. Riadi biblickú školu, materskú školu, strednú školu a vydavateľstvo. Ekman bol riaditeľom biblickej školy, kresťanskej školy Slovo života a šéfredaktorom časopisov Časopis pre víťazný život a Slovo života. Viedol i súkromnú strednú školu, ktorá vznikla v auguste 1990.21 Roku 1997 biblickú školu zastrešila slávna, akreditovaná charizmatická Univerzita Orala Robertsa (ORU), ktorá však nedávno čelila finančným škandálom spojeným s jej vedením.22

V Škandinávii je Hnutie viery úspešnejšie vo Švédsku než v Dánsku, kde sa nazýva Severojutské biblické stredisko, ktorého sídlom je Hjörring, alebo nesie meno Biblické stredisko Rhema v Hoursene a Biblické vzdelávacie stredisko v Kodani, ktoré vedie Jens Garndfelt. V Dánsku je tiež niekoľko malých skupín, ktoré sa nazývajú buď Strom života alebo Stredisko evanjelia a nadväzujú na teológiu prosperity.23

Slovo života sa dnes snaží zaradiť medzi tradičné cirkvi, rozvíja liturgiu a blíži sa eucharistickému poňatiu Večere Pánovej.24 Ekman sa dnes profiluje i politicky a je známym kritikom chápania sociálneho štátu. Upustil od excentrického správania, kriku pri modlitbách a je častým rečníkom v kruhoch Hnutia cirkevného rastu. Snaží sa profilovať ako teológ, je otcovský, ale to, čo kázal predtým, sa nemení.25

 

Sándor Németh a Maďarsko

Maďarský pastor Sándor Németh nadväzuje na charizmatickú tradíciu 70. rokov, ktorá zasiahla i Maďarsko. V roku 1976 sa charizmatické prebudenie dotklo skupiny rímskych katolíkov, kde bol i Németh. Ten už od roku 1973 študoval teológiu. O svojej skúsenosti vydával svedectvo v mnohých rímskokatolíckych skupinách. Po čase tu ale vznikol spor ohľadne krstu dospelých a výsledkom diskusií bolo pochopenie, že treba prijať krst ponorením do vody, čo Németh v roku 1977 urobil.26 Po tejto roztržke manželia Némethovci prežili krízu, ktorú si vyložili ako démonické útoky a začali sa zaujímať o exorcizmus. Zoznámili sa s Derekom Princom, od ktorého sa naučili množstvo techník boja s démonmi. Od toho času je skupina okolo Németha pod silným vplyvom Princovho učenia.

V roku 1979 zoskupenie zakúpilo domček v Budapešti, kde desať rokov prebiehali dlhé modlitbové stretnutia, spevy piesní a exorcizmy. Pri jednom stretnutí jeho účastníci popadali na zem27 a zhromaždenie s neobvyklými prejavmi čokoro vyvolalo záujem komunistickej polície.28 Roku 1980 odchádza Németh do zboru Jima Crofta, úzko spolupracujúceho s Derekom Princom. Tu bol pomazaný do služby a bolo nad ním vyrieknuté proroctvo: „Tento manželský pár je ako plodný strom, ku ktorému sa postavia ďalšie stromy."29 V tom istom roku založil Németh v Budapešti so skupinou siedmich veriacich Cirkev viery (Hit Gyülekezete). Názov zboru má demonštrovať teologickú spriaznenosť s učením Hagina.

V roku 1986 mala skupina už päťsto členov a o dva roky vzniklo v okolitých dedinkách 30 skupín, ktoré mali spolu tisíc členov. Cirkev bola zaregistrovaná v roku 1989 a roku 1992 mala už 80 skupín a 20-tisíc členov. V roku 1997 zbor založil základnú a strednú školu, ktorú pomenoval po maďarskom kazateľovi P. Bornemisszovi. Pre nesúhlas s Némethovou vieroučnou orientáciou odišlo o rok zo zboru množstvo vedúcich, ktorí zbor kritizovali, čo Némethovi stúpenci opísali ako „veľmi agresívnu nekresťanskú kampaň".30

Roku 2001 začal zbor vlastné televízne vysielanie a k Némethovmu spoločenstvu sa hlásilo približne 300 cirkví v Maďarsku, Nemecku, Rumunsku, Srbsku, na Slovensku i v Česku. Centrum cirkvi je v Budapešti, kde sa zbor schádza v hale pre 10-tisíc návštevníkov. Cirkev viery má základnú školu v Budapešti, Pécsi, Debrecíne a Nyíregyháze. Materská škola je v Kecskeméte. Cirkev má taktiež akreditovaný Teologický inštitút sv. Pavla v Budapešti. Podľa Nového medzinárodného slovníka letničného a charizmatického hnutia je Németh predstavený ako „silný separatista".31

 

Steve Ryder a Austrália

Steve Ryder sa narodil 9. marca 1945 v Yorkshire v severozápadnom Anglicku. Rodina sa však vysťahovala v roku 1960 do mesta Melbourne v Austrálii. Na protest sa pätnásťročný Steve stal pouličným bitkárom a v sedemnástich rokoch ho zatkli a uväznili. Ako dvadsaťročný bol už zapojený v organizovanom zločine. V roku 1969 ho znovu zatkli a vo vyšetrovacej väzbe bol konfrontovaný s evanjeliovou zvesťou. Keď ho prepustili na kauciu, jeho rodičia, ktorí sa stali kresťanmi, mu vydali svedectvo o Ježišovi Kristovi. Jeho kurátorom bol mladý kresťan, ktorý ho pozval na zhromaždenie Billyho Grahama. Steve tu po obrovskom vnútornom zápase odovzdal svoj život Kristovi, ale čelil nástrahám väzňov. Ako posilu vo väzení prežíva krst Duchom Svätým.32 Neskôr v sebe Ryder, po prečítaní Haginových prednášok, začal objavovať dar uzdravovania a prevzal úrad evanjelistu a uzdravovateľa. Začiatkom deväťdesiatych rokov slúžil na pozvanie charizmatickej Kresťanskej misijnej spoločnosti i v Československu.

 

Vieroučná časť

 

Človek ako boh

Učitelia Hnutia viery tvrdia, že Adam bol stvorený ako boh tohto sveta, panujúci nad zemou. Satan ho však zviedol a stal sa namiesto neho on bohom tohto sveta.33 Pre Adamovu velezradu nemôže Boh legálne a spravodlivo vládnuť, lebo ľudia satanovi túto autoritu dobrovoľne odovzdali.34 Satanova vláda nad svetom (okrem veriacich) je teda absolútna a Boh je vo svojej moci odkázaný iba na modlitby kresťanov. A „nemôže urobiť nič, kým ho tu dolu niekto nepoprosí".35

 

Satanská prirodzenosť padlého človeka

Človek vyhnaný z raja už nie je bohom, ale naopak, jeho prirodzenosť sa stáva satanskou. Margies tvrdí, že „Adam zomrel práve toho dňa, keď on a jeho družka vzali z toho ovocia - zomrel, napriek tomu, že spočiatku ešte ďalej duševne a telesne žil. To, čo zomrelo, bol jeho duch ‚ prvorodenec smrti‘, ktorý je tou časťou osobnosti, ktorá ako prvá zomrela".36 Hriech ľudstvo obral o slávu Božiu a namiesto toho ich „priodel do prirodzenosti smrti, prirodzenosti samotného diabla",37 vysvetľuje Copeland. Podľa Ekmana „diablova prirodzenosť vstúpila do ľudstva".38

 

Kristova duchovná smrť a vykúpenie v pekle

Zo svojej antropológie učitelia hnutia odôvodňujú, že ak má duchovne mŕtvy človek satanovu prirodzenosť, je nutné, aby sa Kristus stotožnil s človekom natoľko, aby sa i on stal duchovne mŕtvym a získal satanskú prirodzenosť. To sa údajne stalo na kríži a Kristova čisto telesná smrť nie je pre vykúpenie dostatočná. „Trestom bolo ísť do samého pekla a stráviť čas oddelený od Boha. Satan a všetci démoni si mysleli, že už ho zviazali a hodili sieť na Ježiša a ťahali ho dolu, až do priepasti samého pekla, aby tam odpykal trest za nás," tvrdí Price.39 Taktiež podľa Hagina sa Ježiš na kríži stal „novým satanským stvorením"40 a podľa Copelanda potom „zostúpil do pekla ako démonmi posadnutý, smrteľný človek".41 Ekman verí, že satan bol ubezpečený, že Ježiš bol na kríži porazený a šiel do pekla.42 V pekle bol potom Ježiš znovuzrodený, porazil satana a všetky démonické sily, spútal ich reťazami a odzbrojil. „Je preto dôležité, aby sme si uvedomili, že satana porazil znovuzrodený človek."43

 

Božská prirodzenosť veriaceho človeka

Človek sa v Hnutí viery chápe ako „duch, ktorý má dušu a žije v tele".44 Pravým človekom je však „duch"45 a tento znovuzrodený duch sa stáva novým Ja.46 Tí, ktorí uveria v Krista, sú rovnako ako On znovuzrodení, čo sa chápe ako obživenie ľudského ducha. Ľudský duch má potom Božiu podstatu, takže človek je vo svojom duchu rovnaký ako Boh sám. Ako píše Ekman: „Boh ti dal nové narodenie a umiestnil do teba Ježiša Krista skrze Ducha Svätého. Takže ty si to, čo je Ježiš. (...) Boh Ti dal svoju vlastnú prirodzenosť."47 Podľa Margiesa „potom pod vládou nášho posilneného ducha sa môže rozvíjať to, čo je v ňom latentne ukryté: láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, prívetivosť, dobrota, viera..."48

 

Autorita nad diablom

Kresťanom s Božou prirodzenosťou je udelená autorita nad démonmi a nad samým satanom. Podľa Hagina „ten najposlednejší člen Kristovho tela má rovnakú moc nad diablom ako každý iný, a ak veriaci sami niečo s diablom neurobia, nebude sa v mnohých oblastiach nič diať."49 Táto autorita je spôsobená tým, že Cirkev sama je Kristus. „Ak má autoritu Ježiš, máme ju i my, pretože sme Jeho časťou a On je časťou nás. (...) Sme jedno s Kristom. Sme Kristus."50 Podľa Margiesa „Boh neustanovil Ježiša za hlavu Cirkvi. Boh neustanovil Ježiša (za vládcu) nad všetkým. Jeho vláda nad všetkým, čo existuje, je spojená s Cirkvou..."51 Všetka Kristova autorita sa preto musí uplatniť len skrze Cirkev, lebo Kristus nemôže konať svoje dielo na zemi bez nás! Boh sa preto bez kresťanov nezaobíde.52

 

Démonický pôvod chorôb

Autorom každej choroby je v definícii Hnutia viery satan. Podľa Ekmana „Ježiš povedal, že choroba prichádza od diabla"53. Margies uvádza, že „démonicky podmienené sú všetky formy chronickej reumatickej artritídy rovnako ako príbuzné choroby z tzv. reumatického okruhu. Platí to taktiež pre kolagenózy, čo sú takisto reumatické choroby napádajúce sčasti i vnútorné orgány alebo cievny systém. (...) Ako na choroby spôsobené démonmi nazerám ďalej na všetky chronické ekzémy a alergické choroby. Do tejto skupiny chorôb patrí taktiež senná nádcha, astma a neurodermatitída spolu s príbuznými skupinami chorôb."54

 

Uzdravenie vždy a pre každého

Učitelia hnutia sa napospol zhodujú, že Boh chce uzdraviť všetkých ľudí. Ekman k tomu uvádza: „Boh chce uzdraviť všetkých, to znamená, že aj teba. Môžeš si byť istý, že patríš do skupiny všetkých"55. Pretože človek je vo vnútri božský, Sumrall dodáva: „Keby som bol stále chorý, začal by som premýšľať o tom, či On nie je náhodou chorý."56 Božské uzdravenie tak náleží každému Božiemu dieťaťu. Ak to vieme, netreba, aby sme sa v tejto veci pýtali na Božiu vôľu. (...) Nemusíme sa modliť: „Bože, uzdrav tohto muža, túto ženu. V Božom pohľade sú už dávno uzdravení," tvrdí ďalej Hagin.57 Najvyššia a dokonalá Božia vôľa je, aby nebol žiaden veriaci chorý.58

Pokiaľ sa napriek tomu stane, že veriaci ochorie, musí sa vzoprieť satanovi, ktorý chorobu zosiela a vybojovať si uzdravenie. Sumrall píše: „Diabol má moc uvaliť na teba chorobu, tak ako ju mal napríklad u Jóba. Ale ako kresťan máš Božie poverenie sa vzoprieť, odmietnuť a zničiť každú autoritu diabla. Musíš uskutočniť svoje práva. (...) Kristov učeník musí povedať: ‚Som v mene Ježiša uzdravený.‘"59 Podobne radí i Ekman: „Keď na teba prichádza moc zhora, musíš ju vo svojom srdci prijať a vyznať: ‚Božia moc uzdravenia vstúpila teraz do mňa. Prijímam uzdravenie. Prijímam túto moc a vyznávam, že od tejto chvíle som zdravý. Nech vidím výsledky uzdravenia teraz alebo za nejaký čas - rovnako ho prijímam vierou práve teraz.‘"60

Liardon, ktorý údajne navštívil nebo, tu videl skladisko zdravých ľudských orgánov, ktoré si navzdory satanskému odporu človek môže vymodliť. V tomto skladisku sú „stovky nových očí, nôh, kože, vlasy, ušné bubienky - všetko je tam. Musíte len ísť a vziať si všetko, čo potrebujete, rukou viery, lebo to tam je, je to tam, je to tam."61

 

Démonická posadnutosť

Nielen choroby, ale aj hriechy človeka majú démonický pôvod, pričom daný hriech spravidla nesie i meno nečistého ducha, ktorý ho spôsobuje. Podľa Hagina kresťan pred démonickým posadnutím nie je nijako zvlášť chránený a démonické sily preto môžu ovládať znovuzrodených kresťanov.62 Sumrall preto varuje: „Keď si kresťan dovolí poddať sa bez kontroly hnevu, je vo veľmi vážnom nebezpečenstve, že do neho vstúpi duch hnevu," i „cudzoložstvo je duch". Rovnako „niektoré ženy majú ducha žiarlivosti. Môžu mať toho najlepšieho manžela na svete a rovnako ho obviňujú, kedykoľvek vstúpi do dverí. Jediným vysvetlením je duch žiarlivosti".63 Podľa Margiesa sú démonizáciou spôsobené „nutkavé sexuálne podnety a perverzie ako sadizmus, masochizmus, hypersexuálne pudové konanie, pornografia, necudnosť v akejkoľvek forme, masturbácia, sodomia, voyeurizmus, exhibicionizmus, homosexualita. Rovnako tak kriminálne sklony, krádeže a kleptománia, nutkavé prejedanie a výrazná maškrtnosť."64

 

Pozitívne vyznávanie

Hybnou silou v Hnutí viery je tzv. pozitívne vyznávanie. Veci sa uskutočňujú tým, že si ich kresťan predstaví vo svojej mysli a vyznávaním svojich úst potom tvorí novú fyzickú realitu. Viera sa tak stáva neobmedzeným zdrojom energie, ktorá tvorí realitu. Sumrall uvádza: „Až do dnešného dňa zostáva viera najväčším zdrojom energie dostupným ľudstvu. (...) Požehnanie prichádza, keď v sebe uvoľníš niečo, čo je živou dynamickou mocou a silou. To niečo je viera. Viera je sila, ktorá žije v tebe."65

Napríklad zdravie a bohatstvo už existujú vo svete duchovnom a človek sa ich musí chopiť vierou: „Keď chodíš v kráľovstve viery, prenesieš sa z tohto sveta - z toho, čo vidia tvoje oči, počujú tvoje uši a cítia tvoje prsty - a ocitneš sa v inom svete, vo svete viery..."66 Hagin tento princíp vizualizácie vysvetľuje slovami: „Dôvod, prečo môžeš počítať s tým, že veci sú hotové skôr, než sa ukážu ako skutočnosť v hmotnom svete, je to, že už sú hotové vo svete duchovnom. Ak uveríš, že v duchovnom svete skutočne hotové sú, stanú sa skutočnosťou aj tu."67 Pokiaľ sa veci zdráhajú uskutočniť, človek môže vo viere prikazovať i Božej moci68 a keď pritom používa meno Ježiš, celé nebesia ho „musia poslúchať".69 Pokiaľ sa veci napriek tomu nezrealizujú, opäť je na vine satan, proti ktorému sa musí veriaci postaviť: „A keď to bude vyzerať, ako že to nefunguje, nebudem obviňovať Boha. Namiesto toho poviem: ‚Diabol, kde si? Niekde sa tu motáš. Zmizni odtiaľto. Ja ťa odmietam, choď!‘"70

 

Prosperita

Súčasťou autentického kresťanského života je i hmotný blahobyt a bohatstvo. Kresťan má neodňateľné právo byť nielen zdravý, ale i bohatý. Pretože chudoba a choroba pochádzajú od satana, je zdravie a blahobyt súčasťou demonštrácie satanovej porážky. Podľa Osteena „táto demonštrácia má byť vo všetkých oblastiach nášho života - telesnej, duchovnej, finančnej, manželskej, duševnej atď."71 Ekman ďalej vysvetľuje: „Potrebujeme pochopiť, že chudoba a nedostatok neprišli ako požehnanie od Boha, ale ako dôsledok hriechu a diablov útok. Ako zlodej diabol kradne, zabíja a ničí (Jn 10, 10). Na rozdiel od Boha, ktorý neustále dáva, hľadá diabol bez prestania príležitosť ľuďom kradnúť. Jedným z následkov zlorečenia hriechu sa stala chudoba. Chudoba je zlorečenie..."72

Keď sú kresťania chudobní, znamená to, že si podľa Sumralla ešte neosvojili techniku pozitívneho vyznávania a nevzopreli sa satanovi. „Niektorí ľudia mohli mať domy, prácu či obchody, aké nikdy predtým nemali, ale pre nedostatok viery ich nemohli vziať." Sumrall preto veriacich povzbudzuje: „Mám vieru na milión dolárov, vyzdvihnem ich niekoľko tu a tamto zoženiem ďalšie. (Aha, ono to rastie!) A tu vezmem tiež niekoľko."73

 

Zmenené stavy vedomia

Učitelia hnutia sú presvedčení, že pôvod ich teológie je nadprirodzený. Keď cestujú po nebi alebo v pekle, dostávajú špeciálne zjavenia. Osobné návštevy anjelov a Krista tu nie sú ničím neobvyklým. Hagin bol pri svojich skúsenostiach často sám prekvapený tým, čo povedal: „Keď som to vyslovil, ohliadol som sa a spýtal: Kto to povedal? A zistil som, že to vyšlo z mojich úst! Hovoril som z inšpirácie Ducha Svätého..." Obvykle potom trpel amnéziou a bránil sa, že to nepovedal.74 Niektoré vízie dokonca prežil v námesačnom stave: „Trikrát sa mi stalo, že som sa prebudil kľačiac pri pohovke v obývacej izbe a nepamätal som si, že by som tam šiel. Povedal som si: Ako som sa sem dostal? Musel som prísť v spánku."75

Inokedy sa mu zjavil sám Ježiš a hodinu s ním hovoril o diablovi a démonickej posadnutosti. Ich konverzáciu prerušil malý démon, ktorého Ježiš nemohol zahnať, lebo svoju moc odovzdal Cirkvi. Zasiahnuť preto musel Hagin. Ježiš potom Hagina ubezpečoval: „Inak by som nemohol nič robiť, keby si nezasiahol ty (...) nepovedal som, že som nechcel, povedal som, že som nemohol."76 Pravdy, ktoré boli pri týchto skúsenostiach Haginovi oznámené, majú „vymrštiť telo Kristovo do nadprirodzenej oblasti, do miesta, kde sme predtým ešte neboli."77

 

Neobvyklé duchovné prejavy

V Hnutí viery sa po prvýkrát stretávame s duchovnými manifestáciami, ktoré sa neskôr rozšírili medzi ostatných charizmatikov a letničiarov. Ide o masové padanie po vkladaní rúk do mrákotného stavu a kŕčovité zášklby bezvládnych, ležiacich tiel.78 Kazatelia často kričia, vzlykajú pri modlitbách a svoje príhovory prerušujú - niekedy aj za každou vetou - zvolaniami „haleluja!". Ľudia sa na zhromaždení často dostávajú do „náboženského tranzu", ktorý je charakterizovaný trhavými pohybmi a rýchlymi posunkami tela. Niekedy je atmosféra, pri ktorej k týmto javom dochádza, sprevádzaná nekonečnými refrénmi rytmickej hudby. Ľudia pri modlitbách kričia a ich krik prechádza do hlasného vzdychania, vyjadrujúceho vraj „modlitbové pôrodné bolesti"79 - podobne, ako ich prežíva žena pri pôrode. Oporou je im verš, kde apoštol Pavol v bolestiach znovu rodí galatských kresťanov (Gal 4, 19). Pri týchto modlitbách preto môže kresťan prežívať až fyzické bolesti.80 Pred príchodom Torontského požehnania bolo toto správanie typické pre zhromaždenie švédskeho Slova života pod vedením Ulfa Ekmana.81

 

Práca s kritikmi

Práci s kritikmi sa v Hnutí viery venuje veľká pozornosť. Božími súdmi kritikom vyhráža ako Hagin tak Copeland. Hagin píše o mužovi, ktorý neprijal jeho učenie a zomrel priamo za kazateľnicou, alebo o mužovi znehybnenom Božou mocou potom, čo ho kritizoval.82 Benny Hinn uvádza, že niektorí jeho kritici riskujú Božie súdy83 a kritikom odkazuje: „budete pykať a vaše deti tiež".84 Inokedy by najradšej svojich kritikov „postrieľal samopalom Ducha Svätého".85 Kritika vodcu sa vykladá ako „siahnutie na Božieho pomazaného", pričom týmito pomazanými sú evidentne mienení učitelia Hnutia viery.

Psychickú manipuláciu spojenú s nedotknuteľnosťou nekritizovateľného vodcu opisuje i exčlen Hnutia viery a teraz antikultový spisovateľ Robert Liichow. Podľa neho je „mnoho vodcov Hnutia viery vyučovaných, že im Boh dáva víziu a úlohou ľudí pod nimi je ich víziu uskutočniť. Veriacim sa povie, že „Boh ich nemiluje ako jednotlivcov. On sa zaujíma o ‚svoje ciele‘". Inak povedané, ľudia v Cirkvi sú len pešiakmi, ktorí by sa mali použiť na vyššie ciele, čo je vízia vodcu. Liichow uvádza prípad vyhrážky vedúceho, ktorý uvádzal, že kto sa nepodriadi, alebo Cirkev opustí, hrozí mu Boží súd.

 

Kontroverzie

Kontroverzie, ktoré Hnutie viery po celom svete spôsobuje, sú dvojakého typu. V prvom prípade vyplývajú z náuky, že každý veriaci je v Božích očiach už uzdravený a je iba na ňom, aby toto uzdravenie prijal vierou. Nezriedka ho vedú k tomu, aby odmietol príznaky choroby, ktoré môžu byť len diabolským mámením. Pokiaľ choroba nezmizne, ide o slabú vieru. Ak vezmeme do úvahy, že uzdravenie sa v hnutí považuje za súčasť spásy, môže neuzdravený veriaci pochybovať i o svojej večnosti, čo má neblahé následky na jeho psychiku. Druhým aspektom je silné poňatie autority vodcu, ktorému sa často prisudzuje „apoštolská autorita".

 

Zanedbávanie lekárskej starostlivosti

V 70. rokoch otriasol verejnosťou v USA príklad chlapca menom Wesley Parker, ktorému rodičia vo viere, po modlitbe evanjelistu Hnutia viery, prestali aplikovať inzulín. Chlapec upadol do kómy, čo rodičia chápali ako diabolský útok a naďalej nepodávali chlapcovi inzulín, až 23. augusta 1973 zomrel. Jeho otec ešte rok po tragédii veril, že syn bude vzkriesený.86 Ďalším príkladom je zbor Hobarta Freemana, kde sa odhaduje, že zanedbaním lekárskej starostlivosti zomrelo asi 90 ľudí. Napríklad členky jeho zboru odmietali rodiť v nemocnici, a preto tu bola vysoká novorodenecká úmrtnosť.

Freeman bol sám serióznym bádateľom s doktorátom z teológie v oblasti Starého zákona, ale bol pod vplyvom Hagina, Osteena, Copelanda a ďalších. Hoci Freeman odmietal niektoré aspekty christológie Hnutia viery, nakoniec úplne zavrhol lekársku starostlivosť, čím predčil i svojich učiteľov. Keď ochorel na banálny vred na nohe, odmietol lekárske ošetrenie a dostal celkovú sepsu, ktorej podľahol. Lekára k jeho telu zavolali až po trinástich hodinách od zastavenia srdca, lebo sa jeho blízki celú noc modlili za jeho vzkriesenie. V reakcii na podobné tragédie vydala generálna rada letničnej cirkvi Assemblies of God dve vieroučné stanoviská: Môžu byť znovuzrodení kresťania posadnutí démonmi? a Veriaci a pozitívne vyznávanie, v ktorých sa od učenia Hnutia viery dištancuje.

Muž, čo škandály doslova priťahuje, je Benny Hinn, ktorý je opradený množstvom finančných škandálov, falošných uzdravení a lživých svedectiev.87 Kritika prebieha takisto medzi samými učiteľmi Hnutia viery. Napriek zastávaniu klasického učenia hnutia Margies z extrémnej démonológie napomenul amerického učiteľa Hnutia viery Robertsa Liardona, hoci sám Margies sa k tomuto hnutiu hlási.88 Podľa Reinholda Ulonského Margies taktiež o švédskom učiteľovi hnutia Ulfovi Ekmanovi vyhlásil, že „je posadnutý".89

 

Nekritizovateľná autorita

Popri úmrtiach v rámci zanedbania lekárskej starostlivosti sú ďalším zdrojom smrti v Hnutí viery samovraždy. Podľa traktátu, ktorý vydal Dánsky misijný zväz protestantských cirkví, bolo v rokoch 1988 - 1994 evidovaných 16 prípadov samovrážd členov hnutia Slovo života vo švédskej Uppsale. V rokoch 1984 - 1988 evidencia záznamov psychiatrických liečení chýba. Podľa letničného vedúceho K. Anturiho bolo už počiatkom deväťdesiatych rokov na psychiatrii hospitalizovaných okolo sedemdesiat prípadov študentov Ekmanovej biblickej školy.90 V Uppsale bola preto zo štátnych prostriedkov vytvorená skupina na záchranu obetí, kde sa psychológovia a lekári snažia pozvoľna navrátiť týmto ľuďom chuť do života.

Lekár G. Swartling publikoval roku 1992 v časopise Cultic Studies Journal článok, kde sa z pohľadu psychiatrie venuje problémom bývalých členov Slova života.91 Tieto závery boli neskôr aktualizované na konferencii o sektách a kultoch v Marseille roku 2004. Uvádza sa tu, že „takmer polovica zo 43 osôb, s ktorými sa viedli rozhovory, zakúsila symptómy podobné psychózam a jeden zo štyroch sa pokúsil o samovraždu. Zo štatistiky plynie, že 93 % malo pocity úzkosti, strachu a trpelo pocitom viny, 86 % poruchy spánku, 77 % strach zo straty duševného zdravia, 27 % malo samovražedné myšlienky a 10 % samovraždu aj spáchalo".92

Tieto prípady súvisia i s chápaním autority a poslušnosti v hnutí. Autorita Ulfa Ekmana je v zbore, pripomínajúcom skôr súkromnú firmu než cirkev, nekontrolovateľná. Zbor neobsahuje úrady presbyterov a Ekman tak nie je korigovateľný. Ako uvádza už citovaný traktát dánskeho misijného zväzu: „Slovo života má hierarchickú štruktúru vedenia. Každá kritika sa dôsledne potláča. Keď hodlá niektorý člen vzniesť proti hnutiu vážnu kritiku, smie vopred vedieť, akej odpovede sa mu dostane. Teológia prosperity totiž učí, že vážna kritika sa rodí z ducha kritiky, ktorého možno vlastne nazvať „duchom Jezábel (Zj 2, 20), a to je duch démonský".93

 

Hnutie viery dnes

Zatiaľ čo v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch sa Hnutie viery stalo terčom kritiky najmä evanjelických a letničných kresťanov, vrátane charizmatikov samých, dnes akoby sa nad kritikou zavrela hladina. Protagonisti hnutia nachádzajú vrelé prijatie v kruhoch Hnutia cirkevného rastu. Stovky a možno tisíce zmarených ľudských životov sú odpustené a kresťania tradičnejších konfesií s údivom vzhliadajú k početnému rastu zborov Hnutia viery. Nezaujíma ich už, že nejde o príliv konvertitov, ako skôr o presun duší z iných denominácií. A tak zatiaľ čo ľudia ako Ekman, Margies či Németh boli v deväťdesiatych rokoch v centre kritiky, dnes sa k nim, zdá sa, ostatné cirkvi chodia učiť manažérskym zručnostiam a technikám cirkevného rastu. Ulf Ekman sa stal rešpektovaným teológom a vyhľadávaným rečníkom megakonferencií, na Margiesa sa s prosbou o spoluprácu obracia Evanjelická aliancia a Németh sa teší veľkému obdivu prostredníctvom televízneho vysielania.

Všetci učitelia ale zhodne tvrdia, že ich učenie sa nezmenilo. Margies rozšíril portfólio svojej vierouky a Ekman vraj prehĺbil svoju teológiu a liturgiu. Kontroverzná biblická škola v Uppsale je zastrešená charizmatickou ORU a jej vyučujúci Pavel Hoffman tvrdí, že Ekman nikdy neučil prosperitu ani nezastával doktrínu o Kristovej duchovnej smrti.94 V internetovej diskusii uviedol, že to učenie opustili po diskusiách s americkými teológmi z ORU v deväťdesiatych rokoch.95

Pravdou však je, že väčšina učiteľov hnutia sú len obozretnejší, volia miernejšie výrazy, no jadro ich doktríny zostalo nedotknuté. Jedným z posledných záchvevov kritiky hnutia bola výzva letničného kazateľa Davida Wilkersona, ktorý otvorene Hnutie viery napadol a svoj zbor viedol k tomu, aby spálil brožúrky obsahujúce učenie prosperity.

 

Kritické zhodnotenie

Mohlo by sa zdať, že Hnutie viery - ak neberieme do úvahy jeho deštruktívny vplyv na cirkvi, psychické poškodenia, úmrtia a samovraždy - sa predsa zaradí do rodiny bežných kresťanských cirkví. To by ale muselo zmeniť svoje učenie, ktoré tieto excesy spôsobilo. Ekmanove, Margiesove či Haginove brožúry však nikdy neboli odvolané. V kníhkupectvách sa dodnes predávajú, a tak naďalej plodia svoje ovocie po celom svete. Ako už mnohokrát v minulosti, i teraz sa preukázalo, že extrémne náboženské hnutia dokážu meniť svoju rétoriku a vystupovanie, ale nie svoje učenie. Vedia však vyvinúť snahu o to, aby umlčali kritikov alebo ich postavili do nepriaznivého svetla. Používajú pritom krásne slová o jednote a láske, ale vecnú diskusiu o svojom učení chápu ako prejav súdu, nelásky a nejednoty.

Súčasná politika „teologickej korektnosti" voči Hnutiu viery však priniesla neblahé ovocie koncom deväťdesiatych rokov, keď prostredníctvom ich evanjelistu vzišlo tzv. Torontské požehnanie, skrze ktoré sa extrémna manifestácia a rozličné bizarné učenia rozšírili medzi letničiarov a evanjelikálov. Vedúci sa tejto vlne často nebránili v nesplniteľnej nádeji, že vlna prinesie oživenie, prebudenie a cirkevný rast, k čomu, samozrejme, nedošlo.

 

Poznámky:

1 Hagin, K.: I Went To Hell. Faith Library, Tulsa, Oklahoma 1982

2 Hagin, K.: Understanding the anointing. Faith Library, Tulsa, Oklahoma 1985, s. 45-49

3 Hagin, K.: I Beleive in Vision. Fleming H. Revell Company, Old Tappan, New Jersey 1972, s. 13

4 Hagin, K.: Prečo ľudia padajú pod Božou mocou. Samizdatový preklad, nedatované, s. 5

5 Hagin, K.: Plead your case. Faith Library, Tulsa, Oklahoma 1982, s. 15-16

6 McConnell, D. R.: Jiné evangelium. Křesťanský život, Albrechtice 1996, s. 42-62

7 Tamže, s. 77-78

8 Drápal, D.: Jak to všechno začalo. Historie Křesťanského společenství Praha (I). Křesťanské společenství Praha, Praha 2008, s. 81-82

9 Chybí-li radost, nastupuje protiklad: s Wolfhardem Margiesem o všem možném. Život víry 7/1993, s. 228-230

10 Dittrich, T.: Vývoj charismatické obnovy. Život víry 2/1993, s. 53-54

11 Chybí-li radost, nastupuje protiklad..., c. d.

12 Podpořili nás politici i biskupka, říká jeden z nejvýraznějších křesťanských vedoucích v Německu pastor Wolfhard Margies. Život víry 5/2007, s. 5-6

13 Chybí-li radost, nastupuje protiklad..., c. d.

14 Margies, W.: Osvobození. Logos, Praha 1991, s. 76-77

15 Hurta, J.: Traktát kazatele a spolupracovníka rozhlasové stanice Monte Carlo, samizdat, s. 7

16 Korčák, T.: Svaté krávy. Konference pastorů ve Stuttgartu. Život víry 6/1991, s. 111-112

17 Podpořili nás politici i biskupka..., c. d.

18 Tamže

19 Ekman, U.: Našel jsem osud. Životní příběh Ulfa Ekmana. Vydavatelství Slovo života, Brno 1998, s. 34

20 Tamže, s. 35

21 Informačný traktát o náboženskom hnutí Slovo života vydaný Dánskym misijným zväzom protestantských cirkví, nedatované

22 Kennedy, J. W.: Healing ORU. Christianity Today 9/2008 - http://www.christianitytoday.com/ct/2008/september/8.76.html

23 Informačný traktát o náboženskom hnutí Slovo života, nedatované

24 Hoffman, P.: Kam kráčíš, Uppsalo? Život víry 12/2006, s. 8

25 Kurz, Š.: Slovo života dříve a nyní. Život víry 12/2006, s. 7

26 Najnovší Hit z Maďarska - prebudenie v stredovýchodnej Európe. Logos 8/2006, s. 14

27 Tamže

28 Fekete, C.: V krátkosti o Hit Gyülekezete. Život víry 2/1994, s. 35-36

29 Najnovší Hit z Maďarska..., c. d.

30 Tamže

31 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): New International Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements, Renewal (1901 - 2001). Thomas Nelson Publishers, USA 2001, s. 510

32 Ryder, S.: Moje cesta ke Kristu. R.O.F.C. vydavatelství, Náchod, nedatované

33 Hagin, K.: Autorita věřícího. Logos, Praha 1990, s. 24

34 Margies, W.: Jak zacházet s poraženým nepřítelem. Logos, Praha 1991, s. 35

35 Hagin, K.: Umění přímluvné modlitby. Logos, Praha 1990, s. 11

36 Margies, W.: Dědictví dospělých. Sbor Jednoty bratrské, Liberec 1990, s. 30

37 Copeland, K.: Cena za to všechno. Belivers of Victory 9/1991, s. 3-7

38 Ekman, U.: Kazit skutky ďábla. Lotos pro Vodu života, Praha 1990, s. 4

39 Price, F.: Ever Increasing Faith Messenger. Newsletter Crenshaw, Christian center, Inglewood, California, jún 1980, s. 7

40 Hagin, K.: The name of Jesus. Faith Library, Tulsa 1981, s. 32-33

41 Copeland, K.: Cena za to všechno, c. d., s. 3-7

42 Ekman, U.: Kazit skutky ďábla, c. d., s. 13

43 Copeland, K.: Jesus, Our Lord of Glory. Voice of Victory, apríl 1982, s. 3

44 Margies, W.: Osvobození, c. d., s. 42

45 Hagin, K.: Nové narození. Altak, Praha 1993, s. 7

46 Hagin, K.: Vedení Duchem Božím, Logos, Praha 1990, s. 25

47 Ekman, U.: Moc nového stvoření. Voda života, Praha 1990, s. 4-9

48 Margies, W.: Dědictví dospělých, c. d., s. 35

49 Hagin, K.: Umění přímluvné modlitby, c. d., s. 11

50 Hagin, K.: Autorita věřícího, c. d., s. 21

51 Margies, W.: Jak zacházet s poraženým nepřítelem, c. d., s. 39

52 Hagin, K.: Autorita věřícího, c. d., s. 25-33

53 Ekman, U.: Kazit skutky ďábla, c. d., s. 18

54 Margies, W.: Osvobození, c. d., s. 53

55 Ekman, U.: Bůh chce uzdravit všechny. Voda života, Praha 1990, s. 12

56 Sumrall, L.: Víra změní tvůj svět. Voda života, Praha 1992, s. 46

57 Hagin, K.: Uzdravení nám náleží. Logos, Praha 1991, s. 28-30

58 Hagin, K.: Umění přímluvné modlitby, c. d., s. 99

59 Sumrall, L.: Démoni. Dynamis, Praha 1994, s. 19

60 Ekman, U.: Bůh chce uzdravit všechny, c. d., s. 4

61 Liardon, R.: Byl jsem v nebi. Voda života, Praha 1991, s. 19

62 Hagin, K.: Umění přímluvné modlitby, c. d., s. 99

63 Sumrall, L.: Démoni, c. d., s. 97-98

64 Margies, W.: Osvobození, c. d., s. 49

65 Sumrall, L.: Víra změní tvůj svět, c. d., s. 8-12

66 Tamže, s. 10-20

67 Hagin, K.: Umění přímluvné modlitby, c. d., s. 97

68 Sumrall, L.: Démoni, c. d., s. 122

69 Ekman, U.: Autorita ve jménu Ježíše Krista. Voda života, Praha 1991, s. 4-8

70 Sumrall, L.: Víra změní tvůj svět, c. d., s. 31

71 Osteen, J.: Jak demonstrovat satanovu porážku. Voda života, Praha 1990, s. 3

72 Ekman, U.: Víra, která přemáhá svět. Voda života, Praha 1991, s. 104

73 Sumrall, L.: Víra změní tvůj svět, c. d., s. 48

74 Hagin, K.: Plány, záměry a cíle. Altak, Sedlčany 1993, s. 27

75 Tamže, s. 57

76 Hagin, K. Autorita věřícího, c. d., s. 32-33

77 Hagin, K.: Plány, záměry, cíle, c. d., s. 12

78 http://www.youtube.com/watch#!v=J432FpaMMgE&feature=related

79 http://www.youtube.com/watch#!v=LM14Kqio5B4&feature=related

80 Islieb, M. A.: Efektivní vroucí modlitba. Dynamis, Praha 1993, s. 140-141

81 http://www.youtube.com/watch?v=7YJiDOr6328

82 McConnell, D. R.: Jiné evangelium, c. d., s. 73-74

83 Benny Hinn vypovídá. Život v Kristu 11/1993, s. 8-10

84 Hinn, B.: World Charismatic Conference, 7. augusta 1992

85 Hunt, D.: Signs of the Times. CIB Bulletin, január 1992 - http://www.deceptioninthechurch.com/ti020006.htm

86 McConnell, D. R.: Jiné evangelium, c. d., s. 87

87 Goedelman, K. K.: The Confusing World of Benny Hinn. PFO 1997

88 Chybí-li radost, nastupuje protiklad..., c. d., s. 228-230

89 Ulonska, R.: Seminář o učeních ohrožujících letniční hnutí. LBA, Kolín 1993

90 Hurta, J.: Traktát kazatele..., c. d., s. 7

91 Psychiatric Problems in Ex-Members of Word of Life. Cultic Studies Journal 1/1992, s. 78-88

92 Príspevok na konferencii FECRIS, Marseille 27. - 28. marca 2004

93 Informačný traktát o náboženskom hnutí Slovo života, nedatované

94 Hoffman, P.: Kam kráčíš, Uppsalo?, c. d., s. 8

95 Hoffman, P.: Re: Psychické problémy bývalých členov Slova života (2004) - http://wwww.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&thold=-1&mode=flat&order=0&sid=2851