Podľa katarov Kristus prišiel, aby dušu vyslobodil zo zlej matérie. Preto aj úlohou človeka je umŕtvovať v sebe všetko telesné. Z katarského odporu k matérii vyplýval ich doketistický názor na Kristovo telo a tým odmietanie článku Kréda o viere vo vzkriesenie tela. Katari boli hlásateľmi prespiritualizovaného kresťanstva. Umŕtvovanie tela sa týkalo len vlastných členov sekty, čo boli tzv. perfecti, čiže dokonalí. Žili v chudobe, zdržiavali sa manželstva a všetkých jedál živočíšneho pôvodu okrem rýb. Do stavu dokonalých sa prijímali vkladaním rúk pri krste.
Táto sviatosť sa nazývala consolamentum. Kto ju prijal, zaviazal sa k prísnej askéze, aby nestratil hlavný dar tohto obradu, totiž priamy prechod do večného života. Duša tých, ktorí zomreli bez tejto sviatosti, vstupovala podľa katarov do ďalších pozemských životov človeka. Preto mnohí prijímali consolamentum až na smrteľnej posteli. Boli i takí, ktorí sa do jeho prijatia dobrovoľne rozhodli pre pomalú smrť hladom, tzv. enduru.
Samotný krst katari odvodzovali od Kristovho krstu, ktorý vykladali tak, že pri ňom na Krista zostúpil Duch a zostal v ňom až do jeho oslávenia. Potom zostúpil tiež na apoštolov. Veriaci dostávajú Ducha práve pri krste. Katari nepoužívali krst vodou, ale praktizovali exorcizmus spojený s vkladaním rúk na krstenca a dotykom s knihou evanjelií.
Katari sa delili na dve skupiny: dokonalých (perfecti), ktorým krst zaručoval nezhrešiteľnosť, resp. bezhriešnosť, a na ostatných veriacich (credentes), ktorí mohli dosiahnuť odpustenie hriechov. Keďže verili, že smrť uvoľňuje anjelom cestu do neba, tak na tento cieľ neváhali odporúčať i samovraždu. Hlásali, že ľudské telá nebudú vzkriesené a démoni i zatratenci budú na konci sveta odsúdení a úplne zničení.
Úlohou dokonalých bolo šíriť učenie svetla horlivou misiou. Získaní poslucháči spravidla neprijímali plné záväzky dokonalých, ale žili ako credentes, teda veriaci, v bežných svetských vzťahoch. Navonok sa neoddelili od rímskej cirkvi, aj keď „dokonalí" sa proti nej stavali s celou rozhodnosťou a tvorili si vlastnú hierarchiu riadenú centralisticky podľa vzoru katolíckych kňazov a mníchov. Consolamentum sprostredkúvalo dokonalým dar Ducha Svätého a tým i moc odpúšťať hriechy a udeľovať účasť na večnom živote. Svojim veriacim kázali evanjelium, duchovne sa o nich starali, nariaďovali im dostačujúce skutky, podávali im posvätený chlieb ako sviatosť. Veriaci ich ctili a starali sa o ich obživu. Dokonalí im imponovali prísnou askézou, a tak o nich verili, že sú istejšími prostredníkmi spasenia ako kňazi žijúci často nehodným životom.
Dokonalí prísne kritizovali i rímsku cirkev ako cirkev zavrhnutých, lebo sa vraj zmierila so svetom. Kňazom vytýkali, že nenasledujú Kristových apoštolov v chudobe. Odmietali cirkevné zákony a poriadky, kult a prepych. Celkovo zavrhovali svetskú aj cirkevnú vrchnosť. Navonok výrazne a zároveň rušivo pôsobil fakt, že katari popri manželstve odmietali všetky cirkevné sviatosti, chrámové oltáre, kríže, obrazy, nectili svätcov ani ich telesné ostatky. Tým sa zreteľne odlišovali od vtedy bežných spôsobov náboženského a cirkevného správania. Na svojich bohoslužbách používali Nový zákon v národnom jazyku. Zachoval sa napríklad ich provensálsky Nový zákon. Ich ďalšia literatúra padla za obeť inkvizícii. Katarské učenie a poriadky sú známe len zo spisov ich protivníkov a kritikov.