Na prvý pohľad nemá rodová škola v Tekose a súkromné gymnázium v Hnilčíku s kultom Anastázia absolútne nič spoločné. V súčasnosti však už existujú dôkazy, ktoré hovoria o opaku. Všetko sa začalo tým, že členovia Ekumenickej spoločnosti pre štúdium siekt boli upozornení starými rodičmi, ktorých vnučka bola absolventkou Letnej školy tohto osemročného „experimentálneho" gymnázia, na vybavenie školy a na čudné praktiky v tejto škole. Ako uvádza Ivana Škodová, na spojenie sekty kultu Anastázia so školou neprezieravo upozornili i samotní manželia Trochtovci, ktorí stoja za zriadením hnilčíkovského gymnázia, a to na oficiálne prístupných internetových stránkach. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je to, že sám Megre (zapisuje a vydáva myšlienky Anastázie) navštívil školu v Tekose a po tejto návšteve školy v roku 2004 o nej veľmi pochvalne písal vo svojich knihách o Anastázii.

Po preštudovaní niekoľkých Megreho kníh sú zrejmé ďalšie spoločné znaky pre školy rodového charakteru a kultu Anastázia. V tretej knihe (Prostor Lásky) predkladá Megre víziu výchovy človeka, ktorá spočíva v premene celého terajšieho výchovno-vzdelávacieho systému od rozumovej jednostrannej výchovy k výchove, ktorá dokáže v človeku prebudiť všetky driemajúce sily a vytvoriť komplexne, tzn. citovo, intelektuálne, umelecky a osobnostne dokonalého človeka s neobyčajnými schopnosťami.

O prepojení možno usudzovať i zo vzťahu k prírode, keď Anastázia hovorí o tom, že poslaním každého človeka je návrat k prírode, k prirodzenému životu, čím sa má dosiahnuť harmonický súlad človeka a prírody. Iba tak vraj bude šťastný jednotlivec, ľudský rod a celá planéta. Dôraz na vzťah človeka s prírodou vysvetľuje žiak tekoskej školy nasledovne: „Naša škola je postavená na kontakte človeka s prírodou. Príroda pre nás nie je okolitý svet, v našej koncepcii je človek súčasťou prírody a jeho hlavnou úlohou je harmonizácia všetkých procesov v nej. Škola nášho typu sa musí nachádzať v živom prírodnom prostredí." (Škola budúcnosti, 2008)

Ideologické prepojenie medzi hnutím spojeným s Anastáziou a Ščetininovou rodovou školou je najzrejmejšie v poňatí rodu1. Toto slovo sa skloňuje vo všetkých pádoch ako v knihách o Anastázii, tak i v rodových školách.

Ťažiskom nového života je podľa Anastázie vzťah k Zemi a vytvorenie Priestoru Lásky. Cieľom je založiť si svoje vlastné rodové sídlo. M. P. Ščetinin predpokladá, že absolventi po opustení školy založia rodové osady. Ide o miesta, kde sa rodia deti, žije sa rodinný život, kde sa umiera a pochováva. Na internetových stránkach už existuje databáza záujemcov2 z Českej i Slovenskej republiky, ktorí majú záujem založiť si rodové sídlo, ako aj návod, ako založenie takého sídla uskutočniť.3

 

Znaky nového náboženského smeru

Nielen kult Anastázia, ale i školy založené Ščetininom a tými, ktorí sa jeho ideami inšpirovali, vykazujú určité znaky, ktoré sú charakteristické pre nové náboženské skupiny. Jednotlivé znaky sa veľmi dotýkajú života detí a ovplyvňujú ho, preto je dôležité sa o týchto znakoch podrobnejšie zmieniť.

 

Znak autoritársky

Jedným z najdôležitejších znakov, ktoré sa spájajú s alternatívnymi skupinami, je prítomnosť určitej autority, vodcu. Ten býva centrom organizácie, absolútnou autoritou. Jeho rozhodnutia sa bezvýhradne akceptujú ako správne. Je skupinou milovaný a idealizovaný. On sám býva presvedčený o svojej výnimočnosti a vyvolenosti. Tento neúplný výpočet rysov vodcu možno bez problémov nájsť u Ščetinina. On je zakladateľ a jediný vodca v škole, ktorý, ako sa zdá, nepodlieha žiadnej kontrole.

I keď je generálny riaditeľ Michail Petrovič Ščetinin (1944) členom Ruskej akadémie vzdelávania a bol niekoľkokrát vyznamenaný a ocenený (zaslúžilý učiteľ Ruska a i.), už menej sa uvádza napríklad to, že bol väznený a jeho akademický titul je ľahko spochybniteľný. Profesor A. L. Dvorkin z moskovského Centra pre štúdium náboženstva a siekt opisuje „akademika" takto: „Pán Ščetinin je falošný akademik. Nemá vlastne ani len legitímne vyššie vzdelanie. Nemá licenciu na pedagogickú činnosť. (...) Jeho škola je de facto „pedagogickým" krídlom kultu Anastázia." (Škodová, 2009, s. 16)

Ščetinin je tiež ako jediný oprávnený na výber vhodných žiakov - členov svojej školskej komunity. Výber prebieha tak, že i keď je potenciálny školák niekoľko dní sledovaný, v konečnom dôsledku je vybraný podľa vnútornej intuície Ščetinina (psychotronické či okultné schopnosti akademika). Ten tvrdí, že prijíma iba nadané deti, a keď sa ho spýtali, aké to sú, odpovedal: „Všetky, ktoré nie sú zablokované". Akademik si môže skutočne vyberať len tých „vyvolených", lebo sa vraj na jedno miesto v škole hlási 2 až 3-tisíc žiakov, jeden rok sa naň hlásilo dokonca 4-tisíc žiakov.

 

Výlučnosť a výnimočnosť

Niektoré nové náboženské skupiny sa predstavujú ako nositelia novej pravdy o sebe, o svete. Ide o akúsi absolútnu pravdu, do ktorej môžu zasvätiť ostatných a ktorá umožní dosiahnuť hlbokú zmenu. Pre túto výnimočnosť sekta ľahko nachádza potvrdenie v dejoch tohto sveta (stále sa zhoršujúca morálka, ekologické katastrofy), ktoré sú spojené s apokalyptickými víziami. Tie možno nájsť taktiež v názoroch Ščetinina považujúceho Rusko za vyvolený národ a krajinu, ktorá spasí celý svet po zániku súčasnej civilizácie roku 2012. V občasníku Anastasia možno nájsť aj vety tohto charakteru: „Teraz je ruský jazyk kódom na odtajnenie vesmíru. Uver, že Rusko je nedostižné pre ostatné krajiny. V ňom sa zrodili prekrásne idey vrátane národnej idey o rodových osadách. V ňom sa už zrodili a žijú naozajstní ľudia prvoprameňov s božskými schopnosťami." (Čobejová, 2007)

Navyše sa tekoskí žiaci zoznamujú s tým, že vo vesmírnej konštelácii našej Zeme nastanú veľké zmeny, póly sa opäť spoja a poznanie bude ako kedysi prúdiť na Zem. Prístupné bude aj pre ľudí s telom, nielen pre Vedrussovcov4. Avšak len „pripravení" zachytia najvyššie pravdy a tí zachránia Zem. Budú rovnako duchovne disponovaní ako Anastázia, ktorá údajne vidí do budúcnosti, mení osud, navštevuje iné civilizácie, ovláda všetky jazyky. Svojím lúčom svetla je údajne schopná vyliečiť všetky choroby.

Absolútnu výnimočnosť možno vidieť v opise znalostí a zručností, ktoré deti získavajú a rozvíjajú pod Ščetininovým vedením. Vzdelávajú sa „umelecko-mysticky neuveriteľným spôsobom" (rozvíjajú svoje paranormálne schopnosti). Malé deti do 15 rokov údajne ovládajú desiatky jazykov, hru na niekoľkých hudobných nástrojoch, dokonale spievajú, tancujú, riešia zložité vedecké problémy, maľujú nádherné obrazy, tvoria keramiku, sochy, umelecké mozaiky, starajú sa o rastliny a domáce zvieratá, pečú chlieb, varia, zakladajú vlastné obchodné firmy. Vrcholom ich úsilia je budovanie neobyčajne zložitej, umelecky dokonalej stavby - chrámu, ktorý je navrhnutý podľa vlastných predstáv a realizovaný samými deťmi. Všetky deti majú vraj nielen neobyčajne vysoké IQ, obrovskú fyzickú zručnosť a umelecké cítenie, ale prejavujú tiež hlboko rozvinutý súcit a ľudskosť, empatiu ku všetkému živému.

 

Uzavretosť a izolácia

Na zrejmý izolovaný život detí možno nazerať z dvoch uhlov pohľadu. Jednak sa rodové školy zakladajú tak, aby boli vzdialené od civilizácie (Ščetininova škola sídli v uzavretom areáli) a jednak, čo je alarmujúcejšie, žijú deti ďaleko od svojich rodičov. Rodové školy sú internátne, oficiálne prázdniny mávajú len na Vianoce a v lete. Ale pretože deti zabezpečujú celý chod školy a internátu, je všetko zariadené tak, aby škola nikdy nezívala prázdnotou. Všetko je naplánované tak, aby sa deti vystriedali a v škole ich nejaké minimum bolo vždy. Keď je deťom clivo, môžu odcestovať na pár dní domov alebo za nimi na niekoľko dní prídu rodičia. Napriek tomu je izolácia trvajúca dlhší čas práve tu z vývojového hľadiska nebezpečná. Do škôl sa prijímajú deti od deviatich do šestnástich rokov, to znamená, že deti prechádzajú náročnou životnou fázou - adolescenciou.

Podľa E. Eriksona jedinci v rokoch medzi 12. a 20. rokom nie sú v žiadnom inom štádiu životného cyklu tak blízko prísľubu objavenia seba samého a hrozby straty seba samého, navyše toto štádium zjednocuje všetky predošlé predstavy mladého človeka o sebe. Preto sú mladí ľudia nadmerne citliví a ľahko sa identifikujú s hrdinami rôznych párt, skupín, a to do tej miery, že úplne strácajú svoju identitu.

 

Selekcia informácií

Podľa kritikov je Ščetininova škola uzavretý totalitný systém, v ktorom dochádza k selekcii informácií pre vnútorný svet a z vonkajšieho sveta. Všetky informácie, ktoré sa majú dostať z vonkajšieho prostredia k študentom a žiakom, sú filtrované. Televízor a rádio sú zakázané ako zdroj odpadu. Knihy, noviny a časopisy môžu čítať len po osobnom schválení Ščetininom. Podľa bývalých absolventov sa tiež kontrolujú listy pred odoslaním adresátovi, telefonické hovory sa odpočúvajú a nahrávajú.

Ščetinin kontroluje aj oblasť osobných vzťahov. Podporuje sa uzatváranie svadieb medzi študentmi školy. Odchod zo školy sa považuje za zradu učiteľa. Zarážajúca je skutočnosť, že v čase, keď sa začalo hovoriť o rodovej škole v médiách, boli zo slovenských internetových stránok rodovej školy odstránené tie čísla elektronického občasníka Anastasia, ktoré jednoznačne dokazovali prepojenie rodovej školy na kult Anastázia.

 

Pyramídová štruktúra

Ďalším jasným znakom je hierarchia v Ščetininovej komunite. Pyramídová štruktúra je charakteristická tým, že sa jedinec dostáva k informáciám len prostredníctvom priameho nadriadeného. To podporuje súťaženie, lebo stúpencovi sa vnukne pocit hrdosti na postup v hierarchii. V tekoskej škole sa o Ščetinina každý deň starajú jeden alebo dvaja administrátori. Deti sú vo funkcii akýchsi manažérov, ktorí presne vedia, čo v programe „akademika" bude nasledovať. Pokiaľ sa Ščetinin rozhodne, že treba niečo teraz urobiť, oni to v okamihu zariadia. Administrátori sa zúčastňujú na všetkých jeho stretnutiach. Vo voľných chvíľach chodia po škole a on im rozpráva o stromoch, ľuďoch, o živote. Blízkosť vyvolených žiakov k Ščetininovi môže u ostatných detí vyvolať rivalitu, donášanie, pocity krivdy či nespravodlivosti. Smutné je, že na zdieľanie týchto pocitov nemajú pri sebe tých najbližších - rodičov a súrodencov, aby sa im zverili.

 

Internátna škola formovania osobnosti detí a mládeže

Tekoská škola je umiestnená neďaleko Čierneho mora pod Kaukazom v Krasnodarskej oblasti v Rusku. Táto jedenásťročná Internátna škola formovania osobnosti detí a mládeže bola založená roku 1994 a podľa opisu svojich priaznivcov sa považuje za skutočný zázrak: „Je to obec v obci, ktorú postavili deti samy v rámci získavania praktických skúseností. To všetko popri štúdiu, ktoré zvládajú excelentne: trinásťročné deti skladajú maturitné skúšky, pätnásťročné končia vysokú školu, dvadsaťpäťročné majú ukončené i tri." (Barlog, 2005)

Nielenže deti disponujú nevídanými schopnosťami, ale netradičný je tiež spôsob výučby. Nie je tu zvonenie, vyučovanie sa odohráva v kruhoch s desiatimi až pätnástimi deťmi rozličného veku. Kruhy vedú mladí učitelia. V triedach je priateľská atmosféra, do priestoru smú vstupovať psy, mačky. Žiaci nesmú nosiť džínsy, ale klasické nohavice a dievčatá sukne.

Vyučovanie prebieha v celostnom systéme. Začína sa svetom, hydrosférou, pokračuje ekológiou, náboženstvom k úrovniam štátov, rodín a škôl. Vyučovanie geografie prebieha hoci i týždeň či dva (a o mesiac trebárs znovu ďalší týždeň) a nie je prerušované striedaním iných predmetov. Po skončení látky sa vyučuje iný predmet. Matematika sa napríklad každý rok vytvára znovu - to znamená, že za 14 rokov vznikne približne 14 učebných konceptov, ako učiť matematiku. Nie sú ročníky, ani sa nerozdeľujú informácie na tie, ktoré by sa mali sprostredkovať desaťročnému chlapcovi a dvadsaťročnému mužovi.

Rozvrh hodín dňa sa riadi striedaním dvoch mozgových hemisfér. Obmeňuje sa vyučovanie s pohybovými činnosťami. Tento systém vďaka zmenám fyzickej a psychickej činnosti umožňuje dieťaťu odpočívať počas celého dňa. Zmena práce navodzuje uvoľnenie a načerpanie novej energie do ďalšieho učenia. Tak je medzi dvomi dvojhodinovými blokmi logicko-pojmového a teoretického vyučovania včlenená telesná výchova, rukopašnyj boj (tradičné ruské bojové umenie) a choreografia (tanec a spievanie).

Systém vyučovania je zložený z dvoch základných oblastí, ktorými sú pogruženia a laboratóriá. Pogruženie (pohrúženie) vedie žiak či študent, ktorý bol v danom predmete mimoriadne dobrý, absolvoval laboratórium a zvládol skúšky. Kto v záverečnom teste dostane jednotku, stáva sa učiteľom v čase pogružení, kto napíše na dvojku, stáva sa jeho asistentom. V pogružení prebieha vyučovanie napríklad takto: keď preberali žiaci v predmete biológia - zemepis - chémia dýchaciu sústavu, povedali si niečo o atóme a potom prebrali dýchanie bunky, ďalej dýchanie všetkých druhov živočíchov až k človeku a nakoniec dýchanie Zeme a to všetko vraj za dve hodiny.

V laboratóriách sa pracuje vo voľnom čase a sú rozdelené podľa rozličného zamerania, napríklad laboratórium matematické, chemické, fyzikálne, biologické či iné. Stretávajú sa tu žiaci rozličného veku, ktorí majú záujem o tento predmet a do hĺbky rozoberajú učivo s diplomovaným pedagógom. Potom sa stávajú v čase pogruženia učiteľmi ostatných. Môže sa tiež stať, že ôsmak učí desiataka.

Aký je obsah vzdelania? Súčasťou vyučovanej látky je ezoterika. Deti sa učia napríklad to, že údajne kedysi dávno bola vesmírna informácia jednoducho dostupná, ale neskôr sa narušila, pretože naša Zem bola zasiahnutá meteoritom a jej póly sa oddelili. A preto má dnes Zem tri póly: magnetický, astrálny (duchovný) a geografický. Hovorí sa tiež o tom, že vo vesmírnej konštelácii našej Zeme nastanú veľké zmeny, póly sa opäť spoja a poznanie bude ako kedysi prúdiť na Zem.

Z dostupných informácií možno vysledovať, že v tekoskej škole vyučujú i ľudia, ktorí nemajú pedagogické vzdelanie, o čom svedčí výpoveď jedného z návštevníkov tekoskej školy. Časť tejto výpovede uvádzam:

„Naraz sa nás všetkých opýtal (Ščetinin - pozn. autora), či nechceme učiť český jazyk. Neznalý ničoho, zosmolil som si stručný plán, o ktorom som dúfal, že mi to tak akurát vyjde na tri hodinky. Zahrnoval abecedu a ďalšie veci, ktoré som pokladal za nutné na začiatok. Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, bolo to ‚mäso‘. V tom dobrom zmysle slova. Mrkol som do svojich poznámok a pochopil, že sa mi práve zrútili osnovy. Uplynulo len 45 minút a ja som mal prebraté takmer všetko, čo som plánoval. Jednu vetu som hovoril, zároveň som v panike premýšľal, čo bude ďalej a do toho som sa pokúšal sústrediť na to, čo hovoria. Na to, čo hovorím ja, by som ani veľmi nespomínal. To vám boli hlody. České slová skloňované po rusky, ruské po česky a rôzne vtipné tvary a prízvuky." (Rusko 2005, 2005)

Dôležitou súčasťou života tekoských detí je popri získavaní teoretických znalostí tiež osvojovanie praktických zručností. Na pozemku bývalej koniarne žiaci sami stavali domy, svoje obydlia, svoju školu. Stavbyvedúcim je sám Michail Petrovič, ďalší koordinátori riadia stavebné práce. Deti toho vlastnými rukami postavili skutočne veľa, napríklad tanečnú sálu, jedáleň a kuchyňu, pódium v prírode, chodníky, urobili parkové úpravy, mostíky cez potok, lavičky a i. Žiaci nielen stavajú budovy, ale zdobia aj interiéry ručnou maľbou podľa navrhnutých konceptov. Pozoruhodné je, že škola má finančnú sebestačnosť. Jedlo tu varia a vydávajú žiačky. Prevláda vegetariánska strava doplnená rybacinou. Deti si samy upratujú, vykonávajú administratívne práce.

V tekoskej škole panuje pevný denný rozvrh s budíčkom a večierkou, celý deň má svoj režim. Rozvrh vyzerá napríklad takto: 6:00 budíček, 6:30 vyučovanie, 8:00 choreografia pre skupinku vybraných dievčat, 9:00 raňajky, 10:00 vyučovanie, 12:00 kreslenie a ma­ľovanie, 13:00 obed, do 15:00 voľný čas, ktorý sa však podľa potreby skracuje, 15:00 rukopašný boj (dievčatá, ktoré naň nemohli či nechceli chodiť, sa učili alebo mali „čas knihy"), 17:00 choreografia, 18:00 večera, 18:30 - 19:30 matematika, 21:30 večierka.

 

Rodová škola Hnilčík Bindt

Po získaní skúseností v rodovej škole v Tekose sa pokúsili členovia občianskeho združenia Rodová škola Bindt založiť podobnú „experimentálnu školu" aj na Slovensku. Všetko sa to začalo nenápadne zorganizovaním mesačnej Letnej školy roku 2005 pre zhruba tridsať detí zo Slovenska, z Čiech a Rakúska, ktorá mala víziu poskytnúť deťom praktické manuálne zručnosti a vedomosti o regióne Spiša a pokračovať vzdelávaním v súkromnom osemročnom gymnáziu. Počas tábora toho deti zvládli naozaj mnoho: vlastnoručne postavili slamený dom, drevené latríny, lavičky, schody, bránu. Naučili sa tkať, paličkovať a množstvo ďalších praktických zručností.

Zriaďovateľka školy Imelda Trochtová požiadala koncom apríla 2007 Ministerstvo školstva SR o schválenie experimentálneho overovania metód a foriem výchovy a vzdelávania podľa pedagogiky M. P. Ščetinina. Ministerstvo ale tento experiment neschválilo a škola nebola zaradená do siete alternatívnych škôl. Dostala sa však do siete súkromných gymnázií a svoju činnosť tak mohla zahájiť 1. septembra 2007.

Bola to prvá škola, ktorá v Európe mimo teritória Ruska oficiálne aplikovala pedagogické princípy internátneho lýcea M. P. Ščetinina. Jej zriaďovatelia videli výhody predovšetkým v premyslenom usporiadaní všetkých výchovných a vzdelávacích aktivít v priebehu celého dňa tak, aby sa harmonicky rozvíjali všetky psychické funkcie dieťaťa. I. Trochtová doslova hovorí: „Naša škola si teda kladie za cieľ vychovať z detí harmonicky rozvinuté osobnosti. (...) Školské systémy našej civilizácie nutne potrebujú zmenu." (Sekta na škole? Anastázia vie). Cieľom teda bolo priblížiť sa čo najväčšmi výchovnému štýlu M. P. Štetinina, preto mala škola naplánovaný každoročný celoškolský študijný pobyt priamo v Tekose. Spôsob vyučovania a život detí súkromného gymnázia bol podobný či takmer zhodný so životom v tekoskej škole vrátane internátneho spôsobu života, pričom deti mali spávať v okolitých opustených domoch.

 

Nová česká škola - Škola života

I v Českej republike sú snahy o vytvorenie školy, ktoré vychádzajú z pedagogických princípov tekoského akademika, a aktivistkou je, okrem iného, Lada Fialová. Tá sama navštívila experimentálnu školu v Tekose a uvádza: „Veľa inšpirácie som získala z kníh V. Megreho o sibírskej pustovníčke Anastázii. V tretej knihe píše o škole M. P. Ščetinina v Rusku." Zo skúseností, ktoré získala v škole Ščetinina, pripravila prednášku, ktorú akreditovalo Ministerstvo školstva mládeže a telovýchovy v ČR. Cieľom bolo rozšíriť povedomie o nových metódach vyučovania medzi učiteľmi základných a stredných škôl. Tak ako v Hnilčíku bol akýmsi predstupňom letný tábor, tu bola domáca škôlka, ktorá však nesplnila zamýšľanú ideu.

Ako už bolo uvedené, aj táto Škola života bude vychádzať (ak ju schvália) zo skúseností tekoskej školy. To znamená, že sa deti budú učiť blokovo, v skupinách. Budú sa podieľať na príprave skrípt, s ktorými potom predstúpia pred skupinu žiakov. Žiaci sa budú o svoju školu z veľkej časti starať sami (upratovanie a príprava jedla). Dôležitou zložkou vo vyučovaní budú národné tance, spev ľudových piesní, nácvik bojového umenia, zoznamovanie s našimi tradíciami a zvykmi. Bude sa klásť dôraz na dokonalosť a harmóniu prírody. Preto bude mať svoje významné miesto vo výučbe záhradníctvo.

Do vyučovania budú zaradené aj ručné práce (stolárske práce, maľba, práca s hlinou). Žiaci budú rozdelení do skupín podľa svojho zamerania, teda budú pracovať viac v humanitnej vetve (tu sa bude klásť dôraz na jazyky, históriu a matematiku) alebo v prírodovednej vetve (tu sa bude klásť dôraz na biológiu, chémiu, fyziku, astronómiu a matematiku). Deti budú ešte ďalej rozdelené do skupín podľa svojich sympatií a zručností tak, aby sa pri spoločnej práci všetky cítili dobre. Počas roka sa tieto skupinky budú obmieňať podľa potrieb a záujmov žiaka. Pokiaľ by niekto zvládol látku rýchlejšie, prestúpi do skupiny, ktorá ju už vie. Ak niekto nebude stačiť tempu svojej skupiny, bude zaradený do inej. Na webových stránkach je uvedený aj učebný plán na rok 2006 - 2008. Lada Fialová uvádza: „Táto škola má fungovať (niekoľko rokov) ako domáca internátna škola (u mňa doma), v ktorej budú vyrastať učitelia do Novej českej školy, do ktorej domáca škola postupne prerastie." (Fialová, 2006)

Aj tu si možno všimnúť nevšedné prvky vo vyučovacích osnovách. Fialová uvádza, že preberanú látku bude sprevádzať citový zážitok. Spomína príklad na hodine matematiky: „Teraz si vysvetlíme pojem rovnobežky. Sú to také priamky, ktoré sa nikdy nepretnú. My ale z fyziky vieme, že sa predsa len niekde v nekonečne pretínajú. To je také isté ako napríklad ja a tento malý chlapec. Sme úplne rozdielni ľudia s inými vlastnosťami, skúsenosťami, životmi. V niečom sa však určite stretávame a to je láska k našej mamičke."

 

Anastázia a výchova

V Megreho knihách sú zapísané rozhovory, ktoré vedie ich autor s Anastáziou. Miesto v nich majú aj názory na výchovu. Anastázia, sprostredkovane cez Megreho, tvrdí: „Príroda a rozum vesmíru zariadili, že každý nový človek sa rodí ako vládca, kráľ. Je podobný anjelovi - čistý a bezúhonný. Ešte otvorené šuškovité teliesko (epifýza - výrastok medzimozgu - pozn. red.) prijíma ohromný prúd vesmírnej informácie: schopnosti každého novorodeného mu dovoľujú byť najmúdrejšou bytosťou vo vesmíre, podobnou Bohu. Tento čas, v priebehu ktorého si uvedomí podstatu stvorenia sveta a zmysel ľudskej existencie, trvá len deväť rokov a všetko, čo na to potrebuje, už existuje. Rodičia by nemali skresľovať prirodzené hodnoty, ale pretechnizovaný svet to nedovoľuje urobiť." (Megre, Anastasia)

Podľa Anastázie je zlé, že rodičia s dieťaťom hovoria šušlavo a že mu prinášajú atribúty umelého sveta (napr. hračky), lebo umelo vytvorené predmety nesprávne stanovujú prioritu hodnôt v mozgu dieťaťa. A navyše tým, že šušlú a prinášajú mu umelo vytvorené predmety, sa k nemu správajú ako k nedokonalej bytosti. Aj na školách mu vraj opäť vykladajú o hodnotách umelého sveta. Podľa Anastázie „deväťročné dieťa vychované prírodným spôsobom má viac možností na chápanie vesmíru než vedecké ústavy vášho sveta" (Megre, Anastasia). Rodičia by tiež nemali brať dieťaťu na chatu jeho obľúbené hračky, ale mali by dieťa zaujať inou, zaujímavejšou prácou (napr. záhradníctvom), lebo komunikácia s ručne vytvorenými predmetmi je nezmyselná a navyše veľmi škodlivá. Keď rodičia chcú, aby im dieťa pomohlo, mali by ho poprosiť a to úplne seriózne a bez šušlania.

Anastázia ďalej radí, aby rodičia umožnili dieťaťu pohľad na hviezdy, ale v žiadnom prípade mu nesmú vysvetľovať názvy planét ani to, ako rozumejú ich pôvodu, pretože to sami nevedia a dogmy, ktoré existujú v ich mozgoch, len odvádzajú dieťa od pravdy. Podvedomie vraj pozná pravdu a ona prejde do jeho vedomia sama. V žiadnom prípade nemajú rodičia opravovať, čo dieťa urobí. Pomôcť môžu dieťaťu len vtedy, keď sa ho spýtajú a dieťa súhlasí so spoluprácou s rodičom.

Za neprístupné sa považuje narušovať myšlienkový proces dieťaťa. Megre uvádza príklad „správnej výchovy" na Anastázii: „Deduško a pradeduško mohli dlho pozorovať, ako si maličká Anastázia so záujmom prehliadala chrobáčika alebo kvetinu, o niečom premýšľala. Snažili sa ju nevyrušovať svojou prítomnosťou. Komunikovať začínajú len vtedy, keď si ich dieťa všimne a bude chcieť komunikovať." (Megre, Anastasia) Táto výchova spôsobí, že dieťa začne myslieť, analyzovať, čím sa v mozgu dieťaťa prebudia bunky, ktoré budú pracovať po celý život. Práve tie ho urobia rozumnejším, talentovanejším. Kontakt nadviazaný s jeho planétami mu dá možnosť prijímať stále nové informácie, čím sa dieťa stane géniom.

Anastázia pozná i odpoveď na otázku, prečo si niektorí ľudia nemôžu spomenúť na svoje detstvo: „V snahe šetriť pocity pamäť odsekáva to bezúspešné a prázdne a snaží sa vymazať vštepenú beznádejnosť. Snaží sa vymazať aj to, ako si sa v matkinom lone trápil a cítil pozemské strasti spôsobené zážitkami svojej matky. (...) A ďalej si nechceš spomenúť na to, ako si ty, vládca vesmíru, bezmocne ležal v postieľke. Pevne zabalený, akoby spútaný, a namiesto teba s úsmevom rozhodovali, kedy máš jesť a kedy spať. Chcel si to premyslieť, pochopiť. Ale dosť často ťa s výskaním vyhadzovali ku stropu. ‚Prečo?‘ - nestíhal si to pochopiť." (Megre, Prostor Lásky).

 

Počatie a pôrod podľa Anastázie

Anastázia vyjadruje názor, že ľudia veľmi podceňujú to, čo predchádza narodeniu dieťaťa, čím mu nedodávajú mnohé aspekty bytia, a teda vedome rodia kaliky. Podľa nej má človek druhé Ja, a každý by mal mať úplný komplex všetkých energií: rozum, city, myšlienky a mnoho ďalšieho. Veľmi dôležité je spojenie troch bodov (aspektov) do jedného, ale „technokratický svet" tomu podľa Anastázie zabraňuje a navyše sa snaží, aby sa pretrhli nite s božským Rozumom. „A nite sa pretrhávajú pred narodením dieťaťa. A toto spojenie potom človek hľadá, putuje svetom, a nenachádza" (Megre, Stvoření). Tieto tri body narodenia človeka sú:

 

Prvý bod: Rodičovská myseľ

Podľa Anastázie sa o nej hovorí v Biblii a Koráne: „Na počiatku bolo Slovo", Anastázia to preformulovala: „Na počiatku bola myseľ" (rodičovská myseľ). Väčšina ľudí je vraj počatá pre telesné potešenie. Ale človek, podoba a obraz Boha, by sa nemal objavovať na svete ako dôsledok potešenia. Anastázia radí, ako tento prvý bod správne naplniť: „On a ona, v láske jeden k druhému a s myšlienkami na svoje budúce prekrásne stvorenie, budujú nový dom. A predstavujú si, ako na tom mieste bude šťastný ich syn či dcéra. Ako ich dieťa začuje prvý zvuk - dýchanie matky a spev vtákov, Božích tvorov. Potom si predstavia, ako si ich dospelé dieťa bude chcieť odpočinúť po namáhavej ceste a príde do rodičovskej záhrady, posadí sa v tieni cédra. Posadí sa v tieni stromu, ktorý na rodnej zemi zasadili rodičovské ruky v láske k nemu a s myšlienkami naňho. Zasadením rodového stromu budúci rodičia určia prvý bod a privolajú pomoc planét pri budúcom stvorení. Počiatkom všetkého je myšlienka. Prúdy všetkých kozmických energií sa ocitnú v tomto bode, kde sa v láske spoja myšlienky dvoch, kde dvaja pomýšľajú na prekrásne stvorenie." (Megre, Stvoření).

 

Druhý bod: Počatie

Keď na mieste, na ktorom budujú muž a žena rajský, živý dom pre svoje budúce dieťa, v láske a s myšlienkami na prekrásne stvorenie dve telá splynú v jedno, zrodí a rozsvieti sa na nebi nová hviezda. Na tomto mieste sa má žena, ktorá počala dieťa, zdržiavať deväť mesiacov. A je podľa Anastázie lepšie, aby týmito mesiacmi boli kvitnúca jar, ľúbezná vôňa leta a ovocie jesene. Ženu by nemalo nič vyrušovať okrem radosti a príjemných pocitov. Budúca matka by mala vidieť hviezdy.

 

Tretí bod: Pôrod

Pôrod by sa mal uskutočniť na mieste, na ktorom bolo dieťa počaté. Otec by mal byť pri tom. Dnes to tak nie je, a preto „matky ďalej rodia napoly debilné deti." (Megre, Stvoření) Ďalej sa rozoberá prítomnosť muža pri pôrode, kde sa zastáva názor, že keď bude otecko prítomný, je dôležité, aby v sebe udržal čisté myšlienky, bez strachu, posudzovania atď. Inak môže narušiť náruč blaženosti. Pre zdarný priebeh pôrodu treba, aby sa naň žena pripravila napríklad tým, že medituje, cvičí gravidjogu a „snaží sa svoje telíčko i dieťatko presvetľovať".

Dôležitá je kvalita vzťahu s partnerom. Keď je partner svojej žene v tehotenstve neverný, často malo bábätko pupočnú šnúru okolo krku, alebo keď medzi nimi leží nazbieraná krivda, môžu nastať komplikácie. Preto je vraj dôležité, aby si partneri všetko pred pôrodom vyrozprávali a všetko sa vyčistilo a bola medzi nimi svieža atmosféra a žena bola so všetkým vyrovnaná. Po pôrode sa má narodené dieťa uložiť i s placentou do postieľky, s ktorou má zostať spojené 24 hodín. Tým ešte naberá kvality všetkých znamení zverokruhu a prechod do tohto sveta je pre neho jemnejší. Po 24 hodinách sa už zoschnutá pupočníková šnúra podviaže a odstrihne. Placenta by sa potom mala zakopať k zdravému stromu alebo vysadiť nad ňou nový.

 

Záver

Spôsob vzdelávania a výchovy podľa princípov Ščetinina má svoje nepopierateľné klady: napríklad deti sa učia úcte k svojim predkom, zoznamujú sa so zvykmi a tradíciami, pestuje sa v nich kladný vzťah k prírode, vedú ich k zodpovednosti, neagresívnosti atď. Bohužiaľ, možno nájsť i snahy „menej ušľachtilé": napríklad stanovený režim dňa na sedem dní v týždni od rána do večera, prvky ezoteriky vo vyučovanej látke, život detí ďaleko od domova. Cieľom tohto článku ale nebolo vynášať súdy. Kritické zhodnotenie ponechám na čitateľa a súčasne na neho a jeho kritické myslenie apelujem. V tomto článku sa opäť ukázalo, že i keď sú niektoré aktivity zastrešované význačnými a známymi osobnosťami či odborníkmi, nemusí vždy ísť o čisté úmysly. A tiež i to, že tam, kde je viera povýšená nad rozum, môžu nastať veľké psychické straty a pokiaľ sa to nejako prejaví na deťoch, sú tieto straty niekoľkonásobné, a to nielen na psychickom a duševnom stave detí, ale i na celej spoločnosti.

 

Poznámky:

1 Podľa Ščetinina, „v človeku je určitý druh informačnej štruktúry, ktorá vznikla a vyvíjala sa milióny rokov počas existencie celého ľudstva. Človeka si nemôžeme predstaviť ako bytosť obmedzenú vekom, prejavom či priestorom na niekoľko málo rokov alebo desaťročí. Je to dieťa večnosti. Zakladá si svoj vlastný rod, ktorý sa skladá z nekonečného množstva prejavov jeho existencie. To je rodový človek." - In: Stanovisko k podnetu o. z. Integra vo veci Súkromného gymnázia v Hnilčíku. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2007

2 http://www.anastasia.sk/onas.php

3 http://www.osud.cz/cs/clanek.php?id=277

4 Ide o jednu z početných jugorských národností, ktorá i dnes žije v oblastiach Ďalekého severu a na Sibíri - Orbanová, E.: Školská rodová alternatíva. Rozmer 3/2007

 

Literatúra a internet:

1. Abgrall, J. M.: Mechanismus sekt. Karolinum, Praha 2000

2. Barlog, M.: Rodová škola 2005 (2005) - http://barlog.blog.sme.sk/clanok_tlac.asp?cl=19405

3. Čobejová, E.: Zradná túžba po alternatíve. Týždeň 36/2007 - http://www.tyzden.sk/casopis/2007/36/zradna-tuzba-po-alternative.html

4. Danková, Z.: Školu života nájdete na Kaukaze (2007) - http://www.veľkaepocha.sk/pdf/200711283839/Skolu-zivota-najdete-na-Kavkaze.pdf

5. Enroth, R.: Průvodce sektami a novými náboženstvími. Návrat domů, Praha 1995

6. Erikson, E. H.: Detství a společnost. Agro, Praha 2002, s. 238

7. Fialová, L.: Co je to Ruská rodová škola? Učitelské noviny (2005) - http://www.ucitelske-listy.ceskaskola.cz

8. Fialová, L.: Kdo jsem (2006) - http://lafia.sweb.cz/kdojsem.html

9. Fialová, L.: Nová česká škola - Škola života (2006) - http://lafia.sweb.cz/skola.html

10. Fialová, L.: Učební plán na rok 2006 - 2008 pro domácí školu (2006) - http://lafia.sweb.cz/plan.html

11. Fialová, L., Vachalcová, V.: Klenot Kavkazu - Ruská rodová škola (2005) - http://lafia.sweb.cz/clanky/klenot_kavkazu.html

12. Kasatikov, A.: Michail Ščetinin a jeho škola. Centrum svätomučeníka Irineja Lionského (2000) - http://www.iriney.ru/sects/teacher/003.htm

13. Megre, V.: Stvoření - http://www.anastasia.sk/anastasia.php?o=3#kapitola

14. Megre, V.: Prostor Lásky - http://www.anastasia.sk/anastasia.php?o=3#kapitola

15. Megre, V.: Kdo vlastně jsme?, Rodová kniha - http://www.anastasia.sk/anastasia.php?o= 3#kapitola

16. Megre, V.: Anastasia - http://www.anastasia.sk/anastasia.php?o=3#kapitola

17. Orbanová, E.: Školská rodová alternatíva. Rozmer 3/2007

18. Orbanová, E.: Infiltrácia duchovných obsahov do školských alternatív (2009) - http://www.noveskolstvo.sk/upload/pdf/Orbanova_infiltracia.pdf

19. Přirozený porod (2006) - http://www.anastasia.cz/forum/ftopic105.html

20. Rusko 2005 (2005) - http://poutnik2.sweb.cz/p_c6_6.html

21. Škodová, I.: Kauza rodová škola na Slovensku, alebo ako vzniká „Škola budúcnosti" na Slovensku. In: Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2009

22. Škola, alebo sekta? (2008) - http://ozene.zoznam.sk/cl/11125/202300/Skola-alebo-sekta

23. Škola budúcnosti? (2008) - http://zivot.lesk.cas.sk/clanok/2162/skola-buducnosti.html; http://www.anastasia.sk/onas.php

24. Toporcerová, M.: Inšpekcia žiada zavrieť gymnázium v Hnilčíku (2008) - http://korzar.sme.sk/c/4409672/inspekcia-ziada-zavriet-gymnazium-v-hnilciku.html

25. Vojtíšek, Z.: Nová náboženská hnutí. Beta Books, Alfa Publishing, Praha 2007

26. Stanovisko k podnetu o. z. Integra vo veci Súkromného gymnázia v Hnilčíku. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2007 - http://www.integra.fost.sk/clanky/anastasia_stanovisko_UVSC.pdf

27. http://www.osud.cz/cs/clanek.php?id=277