Pán Janča, 25 rokov ste boli svedkom Jehovovým, okrem nich ste nepoznali takmer nikoho. Všetko mimo sveta Strážnej veže pre Vás postupne odu­mrelo. Čo sa Vám v momente vyrieknutia ortieľa o odpadlíctve Právnym výborom premietlo v mysli?

 

Okrem svedkov Jehovových (SJ) som za vyše 25 rokov nemal žiadnych iných priateľov. Vylúčením som teda zo dňa na deň predovšetkým prišiel o stovky priateľstiev. Naraz som bol úplne sám, ťažko sa to opisuje - pripadal som si asi ako človek z inej planéty či inej krajiny. Relatívne znesiteľné to bolo len vďaka môjmu vzťahu s Kristom. Spomínam si, ako som na druhý deň prechádzal mestom po známych miestach a vtedy som si uvedomil, ako silno všetko vnímam. Dlho som pozoroval ľudí, predstavoval som si ich príbehy a v duchu som si stále hovoril: „Tak za týchto všetkých zomrel Pán Ježiš!" Ďalší týždeň som sa odhodlal s viacerými ľuďmi o Kristovi hovoriť. Už som im nemusel nič rozprávať o organizácii Strážna veža. S veľkou úľavou som s nimi debatoval len o Kristovi a o Božej milosti. Robím to veľmi často dodnes.

 

Ak Právny výbor niekoho označí za odpadlíka, čo to pre neho znamená?

 

S vylúčenou osobou nesmie žiadny SJ hovoriť, ba ani odpovedať na pozdrav - inak sa vystavuje nebezpečenstvu, že za to bude sám vylúčený.

 

Nepovažujete to za neprípustné zasahovanie do slobody jednotlivca a znevažovanie ľudskej dôstojnosti?

 

To určite. Na základe vlastnej interpretácie niektorých biblických pasáží svedkovia vytvorili z vylučovania nesmierne mocný nástroj. Organizácia tým v podstate veľmi rafinovane bráni tomu, aby sa členovia nedozvedeli žiadne informácie, ktoré sú pre ňu z akéhokoľvek dôvodu nežiaduce. Dnes to vnímam ako veľmi premyslenú a účelovú manipuláciu s Písmom.

 

Viem o istej panej, ktorú vylúčili z organizácie SJ, no jej deti a vnúčatá v nej naďalej ostali. Vzťahy medzi nimi sa, pochopiteľne, rapídne zhoršili. Poznáte veľa prípadov, keď organizácia takýmto nedôstojným spôsobom rodiny rozdeľuje namiesto toho, aby ich spájala?

 

Osobne poznám len niekoľko takých prípadov. Pochopiteľne, je veľmi smutné, že na základe poslušnosti príkazov organizácie (nie Biblie) si ľudia zdôvodnia, že s niekým nemôžu komunikovať, aby si „zachovali čistotu".

 

Je to tak, že SJ majú až patologický strach z toho, že aj ich raz organizácia vylúči, a preto radšej ustúpia, poslúchnu a na nič sa zbytočne nevypytujú?

 

Myslím si, že v podvedomí každého svedka je silno zafixované, že existuje iba jediná pravá organizácia - Strážna veža. Podľa SJ je vylúčenie obdobou ukameňovania v starovekom Izraeli. Vylúčený človek teda nielenže príde o priateľov, ale údajne ho Jehova následne zničí pri Armagedone, pravda, ak predtým nebude konať pokánie. Týmto obrovským tlakom organizácia v mnohých prípadoch dosiahne, že sa vylúčení ľudia snažia o prijatie späť, často i opakovane (napr. v prípade sexuálnych prehreškov).

 

Stretli ste sa v zboroch s prípadmi prežívania traumy SJ z toho, že ten druhý na nich niečo „nažaluje"?

 

Opäť je to pomerne silno zafixované v podvedomí jednotlivých členov. Podľa SJ si treba záchranu vyslúžiť. Podľa ich interpretácie Markovho evanjelia (Mk 13, 13) bude zachránený len ten, kto vytrvá do konca ako verný svedok Jehovov. Svedkovia teda nemajú žiadnu istotu spasenia, ale stále sa obávajú, či vytrvajú „vo vernosti až do konca".

S tým súvisí pomerne veľký dôraz na rôzne skutky a prejavy či správanie, vďaka ktorému SJ dosahujú schválenie vo svojich zboroch. U žien sa sleduje vhodné a nevhodné maľovanie, dĺžka sukne, štýl obliekania; u mužov slušný účes, dôkladné oholenie (väčšinou možno ťažko obhájiť bradu); správanie detí má vplyv na postavenie rodičov v zbore atď. Tlak na vonkajšie prejavy je teda veľký a nie je neobvyklé, keď nejaký člen podá negatívne hlásenie starším zboru o inom členovi a o jeho správaní v súkromí, na dovolenke, o jeho deťoch a podobne.

 

Najkrajšie roky svojho života ste obetovali organizácii Strážna veža a ona Vás za necelú hodinu bez zaváhania odpísala. Čím Vám to zdôvodnila?

 

Tých šesť starších v dvoch právnych výboroch sa skrátka muselo presne riadiť publikáciou určenou pre starších zboru, kde sa jasne uvádza: „Odpadlíci sú osoby, ktoré úmyselne rozširujú náuky, ktoré sú v rozpore s biblickou pravdou, ako ju vyučujú svedkovia Jehovovi (tvrdošijne na nich trvajú a hovoria o nich)." Vždy sa to týka aktuálneho výkladu danej náuky.

Napríklad Strážna veža z 15. apríla 2010 prináša nový, v poradí už šiesty výklad ohľadne výrazu generácia, ktorá má zažiť Armagedon. Tento výklad sa bude vo všetkých zboroch študovať od 7. do 13. júna 2010 a následne bude záväzný. Keď by niekto po tomto dátume napríklad „tvrdošijne trval" na predchádzajúcom, piatom výklade, vystavuje sa vážnemu nebezpečenstvu, že za to bude vylúčený. Organizácia rozhodla, že SJ nesmie vzývať Krista, a pokiaľ na tom niekto tvrdošijne trvá a hovorí o tom, napĺňa definíciu odpadlíctva, preto sa aj ako odpadlík zo zboru vylúči. To bol i môj prípad.

 

Z toho, čo vravíte, mám pocit, že Právny výbor má absolútny rešpekt pred Verným a rozvážnym otrokom, ktorý teokraticky riadi organizáciu SJ.

 

Áno, absolútnu autoritu má tzv. Verný a rozvážny otrok, presnejšie Vedúci zbor, teda 12 až 15 mužov. Svedkov neustále vyučujú, že Jehova Boh zveril roku 1919 všetky pozemské záležitosti do rúk Verného a rozvážneho otroka. Stavať sa proti Otrokovi teda znamená stavať sa proti samotnému Jehovovi.

Jednou z najdôležitejších vecí je presvedčiť tiež novozískavané osoby, že majú plne dôverovať Vernému a rozvážnemu otrokovi. Používa sa jemná, ale prepracovaná metodika a ustavične sa zdôrazňuje, že takéto osoby treba „viesť k organizácii". Svedkovia vo svojich zboroch na tzv. štúdiu Strážnej veže preberajú študijné články (18 - 25 odsekov). Spravidla je tu asi desať rôzne formulovaných výziev k poslušnosti Vernému a rozvážnemu otrokovi, napočítal som ich už i pätnásť.

 

Právny výbor ako príčinu Vášho odpadlíctva uviedol vzývanie mena Pána Ježiša Krista. Ako je to vôbec možné?

 

Keď niekto prijme Ježiša Krista, potom prirodzene zistí, že je spasený milosťou a organizáciu Strážna veža ani Verného a rozvážneho otroka už nepotrebuje. Organizácia by tým prišla o bezplatného distribútora svojej literatúry. Pôvodne totiž vznikla s cieľom získavať pravidelných predplatiteľov pre svoje časopisy a literatúru.

Po roku 1980 priamy predaj literatúry prestal, pretože americký kazateľ Jimmy Swaggart musel za svoju náboženskú literatúru v USA dodaniť svoje príjmy i spätne. Strážna veža na to okamžite reagovala „novým svetlom" - že podľa Matúša (10, 8) treba poskytovať ľuďom „Božie pravdy" zdarma. Avšak členovia sa ustavične vyzývajú, aby „náklady za literatúru nenechávali na spoločnosti Strážna veža" a aby príjemcom literatúry vždy „dali možnosť poskytnúť dobrovoľné príspevky". Literatúra je tak neraz zaplatená dvakrát.

 

Akú moc má u SJ Právny výbor? O čom všetkom rozhoduje?

 

Právny výbor SJ je tajné zasadanie, kde sú prítomní len traja a viac „starších" bratov v roli sudcov a obvinený, ktorý však nesmie mať žiadneho obhajcu. Neexistuje teda nijaká kontrola zvonku, a vďaka tomu má Právny výbor v podstate absolútnu moc. Zaoberá sa najmä mravnými pokleskami a odpadlíctvom, ktoré sa trestá najtvrdšie, zrejme preto, lebo pre organizáciu predstavuje najväčšie nebezpečenstvo. Okrem toho existujú i miernejšie, dočasné postihy: dotyčný je napríklad načas zbavený výsady slúžiť ako služobný pomocník (diakon) alebo priekopník, nesmie mať verejné prejavy, predčítať ani viesť druhých v modlitbe pri zhromaždení a podobne.

 

Rieši Právny výbor aj čisto súkromné záležitosti radových SJ? Do akej miery sú jeho rozhodnutia záväzné a ako sa premietnu do ich bežného života?

 

Áno i také záležitosti sa riešia. Strážna veža v priebehu trvania uvádzala množstvo odporúčaní aj v úplne súkromných, intímnych záležitostiach (napríklad v otázkach manželského spolužitia), ktoré sa potom v rámci právnych výborov rozoberali až po vylučovanie, ale neskôr sa také praktiky zmenili. Avšak pokyn znie, že vylúčeným osobám sa ani po zmene danej praktiky nikto neospravedlňuje. Boli totiž neposlušní voči „vtedajšej pravde".

 

Strážna veža ale i vo vážnejších veciach prehodnotila svoje doktríny, najmä čo sa týka dátumu konca sveta. Ako sa SJ vyrovnali napríklad s rokom 1975?

 

Poznám bližšie niekoľko manželských dvojíc, ktoré sa kvôli tejto predpovedi rozhodli odložiť rodičovstvo. Následkom toho už ale po roku 1975 bolo pre ich vek na deti neskoro a zostali bezdetní. Môžu o tom hovoriť len s niekoľkými najbližšími priateľmi, ostatní by ich mohli odsúdiť za ich slabú vieru. Dodnes je pre nich veľmi ťažké sa s tým vyrovnať a musia používať množstvo najrôznejších zdôvodňovaní a mechanizmov, aby presvedčili sami seba, že sa vtedy rozhodli správne. Inak by sa totiž museli obrátiť proti organizácii a boli by vylúčení. Je to veľmi smutná situácia a niektorým najväčšmi pomáha, keď celú záležitosť jednoducho vytesnia.

 

Odchod z akejkoľvek sekty je veľmi traumatizujúci. Kde ste čerpali silu, aby ste sa s ním vyrovnali?

 

Silu som čerpal zo svojho vzťahu k Pánu Ježišovi. Preto neustále zdôrazňujem, že so svedkami treba hovoriť o Kristovi. Bez Krista musí byť odchod z takej organizácie nepredstaviteľne ťažký, s Kristom je ale všetko iné. Skutočnosťou je, že od svojho vylúčenia v auguste 2008 som vďaka Božej milosti mohol pomôcť k slobode v Kristovi výrazne väčšiemu počtu ľudí, než som ich za 25 rokov pôsobenia u svedkov získal pre organizáciu Strážna veža.

 

Ak správne rátam, SJ ste sa stali ešte v čase totality. Ako ste k nim vlastne prišli a čím si Vás získali?

 

Vo svojich osemnástich rokoch som ako neveriaci človek usilovne pátral po zmysle života. Svedkovia mi ponúkli relatívne mnoho prepracovaných odpovedí na moje otázky. V tom čase náboženská literatúra nebola bežne k dispozícii ani nebolo možné dosť dobre skúmať históriu tejto organizácie. Tak som na základe vtedy dostupných informácií dospel k názoru, že to je tá pravá Božia organizácia.

 

Ako sa s odstupom času pozeráte na túto organizáciu?

 

Použijem zjednodušený pohľad pomocou stupnice: 1. chaos, 2. poriadok a 3. zrelosť. Veľa ľudí má vo svojom živote v rôznych oblastiach zmätok, teda chaos. Akákoľvek organizácia, ktorá skutočne vykonáva nejakú organizovanú činnosť, môže takému človeku pomôcť, aby získal v živote určitý systém. SJ sú vysoko organizovaní a svojim stúpencom skutočne vnášajú do života evidentný poriadok: pravidelná návšteva zhromaždenia, štúdium literatúry, školenie vo verejnom rečníctve, zvestovateľská činnosť a podobne. Keď človek prijme fakt, že je v jedinej pravej Božej organizácii, získava navyše pocit výlučnosti a sebahodnoty.

Organizácia svojim členom dáva tiež celkom jasnú životnú náplň: zvestovať Kráľovstvo (čo v podstate zna­mená zvestovať organizáciu Strážna veža). Dáva členom jasné, konkrétne a merateľné ciele: členovia môžu byť priekopníkmi (teda tráviť 50 či 80 hodín mesačne zvestovaním). Muži mô­žu stúpať po jasne danom kariérnom rebríčku: v podstate každý sa po čase môže stať služobným pomocníkom (diakonom), neskôr i starším (presbyterom, pastorom), môže smerovať k službe koordinátora zboru či tajomníka alebo ďalej k službe cestujúceho dozorcu, pracovníka betelu (ústredie SJ). Sestra sa môže usilovať o stálu priekopnícku službu, byť manželkou staršieho, viesť deti k zvestovateľskej službe a podobne.

Môžete oprávnene namietnuť, že všetky tieto ciele sa zameriavajú dovnútra, jedine na propagáciu organizácie Strážna veža. Je to tak, ale napriek tomu v rámci danej komunity sú to ciele významné a pomerne neľahké - veď sa skúste venovať nejakej dobrovoľnej, neplatenej činnosti 80 hodín mesačne! Noví členovia sú tiež zahŕňaní veľkou pozornosťou a láskou. Možno po prvýkrát v živote zažívajú, že sa o nich niekto zaujíma. Získavajú vysoký pocit ubezpečenia, schválenia a sebahodnoty. Nie je to však zadarmo. Cenou je, že sa časom stanú absolútnymi otrokmi. Nie však Boha, ale organizácie Strážna veža. Len čo sa stanú členmi, už nikdy nemajú slobodnú voľbu, ale vždy musia počúvať a bezvýhradne prijímať aktuálne učenie organizácie.

Skutočným problémom je však tretí stupeň - zrelosť. Plnú zrelosť možno totiž dosiahnuť iba v Kristovi (Ef 3, 14). Strážna veža svojim členom ale v prijatí Krista všetkými spôsobmi bráni, preto v rámci tejto organizácie nemožno dosiahnuť zrelosť v biblickom význame.

 

Čo by ste na základe vlastnej skúsenosti poradili tomu, koho majú takpovediac „na lane"?

 

Človek by sa mal stať členom akejkoľvek organizácie až na základe kompletných informácií. Dôležité je dôkladne si preštudovať históriu vrátane vonkajších, a hlavne nezávislých zdrojov. V prípade SJ odporúčam obe knihy Raymonda Franza, niekdajšieho člena Vedúceho zboru SJ - Krize svědomí a Hledání křesťanské svobody, ďalej publikáciu Časy pohanů přehodnoceny od Carla Olofa Jonssona či knihu Rozmluvy z Písem se svědky Jehovovými od Jany Bartošovej.

Treba takisto vedieť, k čomu sa pri vstupe presne zaväzujem. Mne napríklad až po dlhých rokoch došlo, že každý jednotlivý SJ musí okamžite zmeniť svoju vieru na základe tzv. „novej pravdy" v momente, keď je uverejnená v literatúre tejto organizácie, teda primárne v časopise Strážna veža.

A záujemca by si mal tiež zistiť, ako daná organizácia zaobchádza s členmi, čo chcú mať osobný vzťah s Ježišom, ktorí Ježiša uctievajú. A taktiež ako zaobchádzajú s členmi, ktorí nežijú nebiblicky, ale chcú napríklad vieru prejavovať svojím vlastným spôsobom (napr. namiesto zvestovania sa chcú venovať charite či adopcii detí).

 

Ako môžu kresťania pomôcť svedkom objaviť Krista?

 

Nemá zmysel so SJ hovoriť o chybách a prechmatoch ich organizácie. Svedkovia také informácie vytesnia a nevnímajú. Apoštol Pavol ale hovorí: „Rozhodol som sa, že nechcem medzi vami vedieť nič iné, iba Ježiša Krista, a to ukrižovaného." (1 Kor 2, 2) S rovnakým postojom by mali kresťania hovoriť so SJ o Pánu Ježišovi Kristovi. Rozhovorom o chybách organizácie svedkom niečo berieme, rozhovorom o Kristovi im určite dávame. A môžeme im dať to najcennejšie - slobodu v Kristovi! Zajatcov, vrátane ľudí, ktorí sú v zajatí organizácie Strážna veža, môže totiž oslobodiť iba Pán Ježiš Kristus (Iz 61, 1; Lk 4, 18).

Ako pomoc kresťanom pre rozhovory so SJ vznikla webstránka http://www.rozcesti.org (pozri s. 38). V časti Jak mluvit se SJ je pripravené množstvo materiálov, ktoré si môžu kresťania stiahnuť a používať ich pri svojich rozhovoroch so SJ o Pánu Ježišovi Kristovi. Napríklad stručná evanjelizačná príručka Když vás osloví svědkové Jehovovi, pomůžete jim poznat Ježíše Krista?, brožúrka Minutovky se svědky Jehovovými a iné. Bolo by možno veľmi užitočné, ak by sa tieto materiály rozšírili aj na Slovensku. Vítaní sú všetci, ktorí by ich chceli preložiť do slovenčiny.

 

Nežná revolúcia sa dotkla viacerých siekt aj v tom zmysle, že kormidlo v nich prevzali skôr manažérske ako duchovné typy. Bolo to tak aj u SJ?

 

Do roku 1989 Strážna veža pôsobila v Československu v podzemí, a preto sa naplno nemohli prejaviť prvky, ktoré sú pre túto organizáciu typické. Všetky zhromaždenia sa napríklad do roku 1989 konali v prostredí domácností, kde sme si celkom užívali spoločenstvo a tešili sa zo svojich vzťahov.

Treba však zdôrazniť, že toto nikdy nebola a ani nemala byť oficiálna podoba. Vďaka tomu, že som bol ešte ako svedok Jehovov nejaký čas v USA, môžem povedať, že oficiálna podoba bola vždy úplne iná - s najvyšším dôrazom na organizovanosť, disciplínu, teokratickú podriadenosť a poslušnosť. Tieto prvky sa teda logicky mohli naplno prejaviť až vtedy, keď organizácia Strážna veža začala v Čechách i na Slovensku pôsobiť bez akýchkoľvek právnych zábran.

 

Za posledné desaťročie badať u svedkov i rôzne zmeny v postojoch. Môžete niektoré z nich priblížiť?

 

Zásadné zmeny boli v postoji k náhradnej civilnej službe, ktorú dnes SJ považujú za biblicky prijateľnú, ale predtým svojich členov vylučovali, ak namiesto na vojnu šli vykonávať nejakú formu civilnej služby. A hlavne je to postupné rozdrobovanie náuky o krvi. Momentálne je pre radového svedka pomerne dosť ťažké sa v tejto náuke orientovať. Zjednodušene povedané, SJ dnes učia, že z krvi možno prijímať v podstate všetko v podobe jednotlivých frakcií, nie však krv ako celok. Domnievam sa, že pomocou množstva postupných zmien sa nakoniec bude vyučovať, že otázka krvi je otázkou svedomia každého člena; teda preložené do zrozumiteľného jazyka - že krv možno prijímať. Strážna veža to ale neuverejní takto otvorene. Predovšetkým v USA by to viedlo k záplave súdnych procesov zo strany pozostalých obetí tejto náuky, čo by organizáciu finančne zruinovalo.

 

Vznikajú v organizácii aj nejaké názorové frakcie?

 

Sama podstata tejto organizácie čokoľvek také vylučuje. Existuje tu totiž vysoká miera kontroly. Každý zbor napríklad dvakrát do roka navštívi cestujúci dozorca. Pozorovateľ zvonka by pre túto návštevu celkom oprávnene použil výraz „audit". Svedkovia pred rokom zrušili aj posledné zhromaždenia, ktoré sa konali v domácnostiach, tzv. zborové štúdium knihy. Jedným z dôvodov iste bolo mať ešte dôkladnejší dohľad nad dianím v zboroch.

 

Aký vývoj predpovedáte Strážnej veži? Bude SJ strážiť, alebo skôr strašiť?

 

Nádeje na obrodu a reformáciu tejto organizácie momentálne zhasli po vydaní už zmieňovanej Strážnej veže z apríla 2010. Šieste vysvetlenie termínu generácia naznačuje, že Vedúci zbor, žiaľ, zrejme bude pokračovať vo svojej manipulatívnej stratégii. O to väčšmi treba pomáhať tým SJ, ktorí o pomoc stoja, ale asi nevedia, že vôbec existuje. Sám za seba som neskonale vďačný Pánu Ježišovi Kristovi za milosť a slobodu, ktorú mi daroval. Medzi SJ poznám veľa vynikajúcich ľudí. Preto by som im z celého srdca prial, aby našli slobodu u Pána Ježiša. Boh ich môže oslobodiť akýmkoľvek spôsobom sa mu zapáči. Možno na to použije i niektorých vašich čitateľov.

 

Ďakujem za rozhovor.