Holy Spirit Teaching Mission

Ako reakcia na neorganizovanosť nezávislej časti charizmatického hnutia sa v roku 1970 na Floride sformovalo tzv. Pastiersko-učenícke hnutie. Na jeho čele stáli traja cestujúci učitelia: Charles Simpson, Bob Mumford a Don Basham. O rok neskôr sa k nim pripojil anglický filozof Derek Prince a vzniklo stredisko Christian Grow Ministry. Tlačovým orgánom sa stalo periodikum New Wine, ktorého editorom bol Don Basham.

Predchodcom Pastierskeho hnutia sa v šesťdesiatych rokoch stalo výučbové centrum charizmatického hnutia HTM vo Fort Lauderdale na Floride. Jeho poslaním bolo sponzorovať šírenie charizmatického učenia vo forme kníh, audiokaziet, traktátov a konferencií. Do jeho vedenia sa postavil presbyterián, obchodník Eldon Purvis, ktorý inicioval vznik skupiny Kolégium štyridsiatich. Purvis bol stúpencom hnutia Neskorého dažďa a zastával teóriu, že pred príchodom Krista má byť cirkev vyzbrojená duchovnými darmi a skrze skúsenosť krstu Duchom Svätým dorásť do plnosti postavy Krista a stanoviť princípy Božieho kráľovstva na zemi.2

V roku 1963 Purvisova iniciatíva vyvrcholila usporiadaním prvej veľkej charizmatickej konferencie, kde vystúpili patriarchovia hnutia ako Dennis Bennett, David du Plessis a John Sherrill. Na konferenciu nadviazalo množstvo ďalších, usporiadaných vo Fort Lauderdale. V roku 1969 začal Purvis vydávať populárny a v tom čase najrozšírenejší mesačník New Wine, ktorý bol zameraný na šírenie charizmatického hnutia. Vedenia sa zhostila edičná rada v zložení Don Basham, Bob Mumford, Eldon Purvis, Derek Prince a Charles Simpson.3 Časopis sa distribuoval zdarma.

Už v roku 1969 sa Purvis zaoberal víziou, ako cez USA a oblasť Karibiku usporadúvať konferencie sponzorované obchodníkmi, na ktorých sa bude kresťanským vodcom v mesačných kurzoch sprostredkúvať charizmatické učenie a skúsenosti. Vedúci sa mali pripravovať na návrat do svojich miest, kde by zakladali domáce medzidenominačné skupinky, v ktorých mali toto učenie ďalej šíriť. Na to mal slúžiť časopis New Wine a materiály z rovnomenného vydavateľstva.4

Číslo z júna 1969 už na titulnej stránke obsahovalo ideu, že učenie krstu Duchom Svätým je novým vínom, ktoré by sa malo dať do nových mechov s dôrazom na zrenie pod správou apoštolov. Mnoho statí tu hovorí o tom, že staré víno je poviazané štruktúrami a tradíciami, ktoré brzdia nový život. Píše sa o potrebe nového mechu, ktorý umožní slobodný rozvoj darov Ducha.5 V septembrovom čísle z roku 1970 Purvis oznámil svoju víziu vytvoriť na Floride, ako aj v každom veľkom meste, vyučovacie centrá.6

V októbri toho istého roka ale vyšlo najavo, že Purvis je homosexuál a celá vízia bola ohrozená. Navyše medzi ostatnými charizmatikmi a Purvisom sa začali nezhody. Purvis zastával tzv. doktrínu anglo-izraelitizmu, podľa ktorej boli Briti a Američania potomkami izraelských kmeňov, ktoré sa nevrátili z asýrskeho zajatia.7 Toto učenie sa objavilo už u Charlesa Parhama. Purvis neskôr kritizoval aj chápanie autority, ktoré sa medzi ostatnými vodcami začalo prejavovať.8

 

Christian Grow Ministry

Purvisova rezignácia v roku 1970 hrozila, že vážne poškodí rozvoj charizmatického hnutia. Ostatní kontribútori New Wine preto urobili zmluvu o vzájomnej vydanosti, kde sa zaviazali, že akékoľvek osobné rozhodnutie podriadia kolektívnemu súhlasu všetkých členov štvorice a na jar roku 1972 ustanovili vo Fort Lauderdale novú inštitúciu pod názvom Služba cirkevného rastu (Christian Grow Ministry). Zároveň pokračovali vo vydávaní časopisu New Wine. Len za prvé štyri roky sa rozšíril do 140 krajín sveta vo vyše 100 000 výtlačkoch.9

V roku 1972 prichádza z Argentíny do Fort Lauderdale argentínsky evanjelista Carlos Juan Ortiz prezentujúci tu učenie čínskeho kresťana Watchmana Neea „cirkev v mieste", ktorého princípom je presvedčenie, že v každom meste má byť len jediný zbor, nie niekoľko zborov rôznych denominácií. Nee veril, že cirkev nie je len miestom vzťahov medzi kresťanmi, ale i demonštráciou autority Božieho kráľovstva.10 Toto učenie sa stalo základom ekleziológie prevažnej časti nezávislého charizmatického hnutia. Ortiz, takisto ako Nee, bol zástancom tzv. učeníckeho poňatia kresťanstva a veril, že by sa učeníkom malo veľmi detailne povedať, čo majú vo svojom osobnom živote robiť vrátane toho, koho majú napríklad pozývať na obed.11

Ďalšia teológia hnutia vychádzala z náuk hnutia Neskorého dažďa, čo sa v roku 1974 prejavilo aj pripojením Erna Baxtera, bývalého sekretára Williama Branhama a neskôr nadriadeného Georga Warnocka. Vodcovia vošli do povedomia ako „pätica", v ktorej vedení stál ako pastier Simpson. K hnutiu sa čoskoro pridružil aj ďalší učiteľ Neskorého dažďa John Poole.12

Učitelia nezávislého charizmatického hnutia videli existenciu denominácií ako hriešne a sektárske rozdelenie, ktoré spôsobujú zlí duchovia stojaci nad každou denomináciou.13 Denominácie sa považovali za cintoríny, z ktorých Boh vyvádza krstom Duchom obnovených charizmatikov, čo sa skrze „duchovné zmluvy" o vzájomnej vydanosti zoskupujú do nového hnutia.14 Novici boli začleňovaní do tzv. skupiniek, kde sa im pridelil osobný pastier, ktorému boli vykázateľní a stali sa jeho učeníkmi. Títo pastieri boli zasa učenícky podriadení svojmu osobnému pastierovi. Na vrchole pyramídy dominoval tím pätice vodcov.

Pre tento princíp bol nájdený vzor v službe Ježiša, ktorý, podľa Princea, takto viedol svojich učeníkov.15 Vzájomná zmluva o „vykázateľnosti" a podrobení sa vodcom umožňovala pastierom napríklad nepovoliť svojim učeníkom svadbu alebo štúdium. Učitelia hnutia nazývali túto štruktúru cirkvou založenou na vzťahoch.16

 

Konferencie Pastierskeho hnutia

V Pastierskom hnutí existovalo mnoho vieroučných nezrovnalostí, najmä v oblasti chápania autority a démonológie. Hnutie sami charizmatici obviňovali z manipulácie a psychických poškodení jeho členov. Preto bol v júni 1971 zvolaný do Seattlu celoamerický charizmatický koncil, na ktorom sa zúčastnila špička vtedajšieho hnutia, ktorý mal spory okolo Pastierskeho hnutia urovnať. Popri štvorici tu boli i vedúci z denominácií ako Larry Christenson, Dennis Bennett a David du Plessis.17 Stretnutie trvalo päť dní, pričom jeden a pol dňa bol venovaný diskusii o démonoch.18 Aby sa predišlo verejnej kritike, vodcovia sa zaviazali, že svoje učenia nebudú verejne kritizovať.19

Na tento koncil postupne nadviazali tri samostatné pastierske konferencie. Na prvej v Leesburgu sa roku 1973 zúčastnilo dovedna 450 vodcovských osobností. Druhú v roku 1974 v Montreate navštívilo už 1 700 vedúcich. Práve tu sa ku štvorici pripojil Ern Baxter, po ktorého príchode malo už hnutie 100 000 členov, no zároveň nastala eskalácia ďalších škandálov. Tretia konferencia v Kansas City v roku 1975 sa už celkom niesla v duchu diskusie s ohľadom na zneužívanie autority. Prispela k nej zrejme i kniha B. Buessa Učeníctvo, za a proti, kde autor píše, že v novoučeníckych skupinách je absolútne podrobenie sa pastierovi. Každý je podrobený vo vojenskom regimente autoritatívnemu reťazcu príkazov.20 Inde Buess konštatoval, že niektorí pastori a starší sa postavili k stádu ako malí Hitlerovia a idú tak ďaleko, že vyžadujú podriadenie sebe väčšmi než podriadenie Pánovi.21

Celá kríza vyvrcholila vystúpením teleevanjelistu Pata Robertsona v programe Club 700 a jeho otvoreným listom Mumfordovi z 27. júna 1975, kde sa zmieňuje, že v hnutí sa poslušnosť pastierom cení väčšmi ako poslušnosť Bohu.22 Ku kritike sa pridáva aj vodca Obchodníkov plného evanjelia, Demos Shakarian, ktorý vedúcim Pastierskeho hnutia zakázal účasť na konferenciách jeho zoskupenia. Populárna uzdravovateľka vierou Kathryn Kuhlmanová označila päticu za heretikov a na konferencii v Jeruzaleme odmietla vystúpiť vedľa Simpsona, ktorý na protest z konferencie odišiel.23

 

Prehľad charizmatických konferencií

 

Mineapolis 1975

Pretože pätica naďalej považovala svoje učenie za zdravé s tým, že za problémy môžu tí, ktorí ich učenie zneužili, bola v auguste roku 1975 do Mineapolisu zvolaná ďalšia konferencia, na ktorej vystúpili stúpenci a kritici hnutia. Vedľa Dennisa Bennetta a Pata Robertsona tu bolo ďalších 27 kľúčových vedúcich z radov katolíkov, protestantov a nezávislých charizmatikov. Konferencia rozštiepila dovtedy ekumenický charakter charizmatického hnutia, a to sa rozdelilo medzi stúpencov a odporcov Pastierskeho hnutia.24 V tom istom roku R. T. Hitt uviedol, že jednota charizmatického hnutia je ťažko poškodená a Mumford je na základe konštrukcie rigidnej hierarchie autoritatívnych „pastierov" obvinený zo zakladania novej denominácie.25

Aj napriek týmto ťažkostiam hnutie ďalej rástlo a získavalo dobrú povesť najmä v zahraničí. Letniční sa na charizmatických konferenciách a teologických sporoch tradične nezúčastňovali. Assemblies of God iba v roku 1976 vydalo svoje stanovisko, kde sa od tohto poňatia učeníctva dištancuje a svoj postoj i biblicky zdôvodnilo.26

 

Oklahoma 1976

V snahe urovnať pastiersku schizmu zvolali poprední charizmatici ďalší koncil. Miestom bola tentoraz Oklahoma. Vodcovia Pastierskeho hnutia tu vytvorili dokument, kde si uvedomujú kontroverzie a problémy, ktoré vzišli v rôznych miestach ako výsledok ich vyučovania vo vzťahu k predmetom, ako sú poddanosť, autorita, učeníctvo a pastierstvo. Ľutujú tieto problémy, lebo sú spôsobené chybou z ich strany a prosia za odpustenie. Tvrdia ale, že ich učenie je zdravé a na mnohých miestach ho zneužili. Budú sa preto veľmi usilovať čo najlepšie napraviť situáciu a obnoviť zničené vzťahy.27

Aby zabránili ďalšej kritike, prítomní na koncile podpísali vyhlásenie „nevyjadrovať verejne žiadnu kritiku ani sťažnosť proti spoluslužobníkovi v oblasti etiky a náuky, kým sa najprv nesnaží o zblíženie v súkromí, potom s dvoma ďalšími spoluslužobníkmi a nakoniec pred širšou skupinou služobníkov".28 Tým nadviazali na vyhlásenie zo Seattlu. Tento postup podľa McConnella stelesňoval pretrvávajúci étos charizmatickej obnovy vyhnúť sa verejnej kontrole svojho učenia.29

 

Kansas City 1977

Do napätej atmosféry prichádza prvá, tentoraz už medzinárodná charizmatická konferencia, ktorá sa konala v roku 1977 a zúčastnilo sa na nej približne 50 000 návštevníkov. Zo sympatizantov Pastierskeho hnutia bolo vyše 9 000 návštevníkov a denominačných charizmatikov prišlo asi 1 500. Najväčšie zastúpenie tu mali rímski katolíci, ktorých bolo asi 25 000.30 Zástupcovia katolíckej charizmatickej obnovy už od obdobia okolo II. vatikánskeho koncilu využívali niektoré „pastierske princípy" a ich časopis New Covenant uverejňoval celé pasáže z časopisu New Wine.31 Podľa Synana sa taktiež protagonisti Pastierskeho hnutia inšpirovali rehoľným poňatím duchovných radcov.32

Pnutie medzi stúpencami Pastierskeho hnutia a ostatnými charizmatikmi spôsobilo, že konferencia mala dve oddelené časti.33 Jednako len do tých čias išlo o najväčšie ekumenické zhromaždenie, ktoré vyzývalo cirkev k plnej jednote Tela Kristovho. Na konferencii sa zúčastnili i klasické letničné cirkvi.

 

Pokračujúce kontroverzie

Aj napriek úspechu konferencie kontroverzie neutíchli. V roku 1978 sa päť katolíckych charizmatických spoločenstiev v East Lansing, South Bend, Mineapolis, Timonium a v Ann Arbor zlúčilo do katolíckej, pastiersko-učeníckej siete. Traja nezávislí bádatelia James Hitchcock, Margaret Poloma a Bruce Baron uviedli, že katolícka charizmatická sieť postupne prešla rovnakými excesmi a tragédiami ako protestantské Pastierske hnutie.34

Začiatkom roka 1980 začínajú konflikty aj medzi vodcami samými a Baxter, Mumford i Basham cestujú po svete, aby riešili excesy, ktoré prerástli hranice USA. Roku 1981 zostáva na Floride iba Prince a vodcovia sú spojení len neformálnym Simpsonovým vplyvom.35 Rozdelenie, rozbité manželstvá, stovky ľudí odpadávajúcich od viery už nebolo možné na základe princípu záväzku z Oklahomy o verejnej nekritizovateľnosti prehliadať.

 

Odchod Dereka Princea

V roku 1983 Derek Prince konštatoval, že skutky hnutia už nepramenili z Ducha Svätého, ale zo starostlivo vypracovaného systému pravidiel a konceptov. Princíp vykázateľnosti a zmluvných vzťahov však naďalej považoval za správny. Ako dôvod svojej rezignácie uviedol rozpad osobných vzťahov, rozdelenie a zánik zborov, ukrátenie zasľúbenej služby a odklon od Božieho zámeru. Kedysi nadšení kresťania boli ubití sklamaním a rozčarovaním a mnohí opustili vieru. Prince ľutuje túto svoju chybu a škodu, ktorá bola spôsobená Telu Kristovmu a v životoch nádejných mladých mužov a žien.36

Aby svoju službu zachránil, na proroctvo manželky ponúkol svoje knihy misionárom za železnou oponou. Zatiaľ čo jeho kredit v USA bol takmer zničený, jeho vplyv v krajinách východnej Európy začal vzrastať a spôsoboval rovnaké ťažkosti ako v USA. V Československu sa učenie Dereka Princea, jeho negatívny vzťah k denomináciám a extrémna démonológia stala azda najdôležitejším pilierom vierouky nezávislých charizmatikov. Charizmatická Kresťanská misijná spoločnosť sa ústami národných apoštolov i neskôr snažila spojiť cirkvi do spoločnej inštitúcie vedenej národnými apoštolmi, ale táto snaha skončila nezdarom a verejne prezentovaným rozkolom medzi dvoma kľúčovými apoštolmi.

 

Sieť kresťanských organizácií

Na podnet niektorých charizmatických osobností ako Charles Green, Emanuel Cannistraci a John Gimenez vznikla v júni 1983 Sieť kresťanských organizácií (Network of Christian Ministries - NCM), ktorej cieľom je byť hlasom pre generáciu mnohých prúdov, ktorými vanie Boží Duch. Má slúžiť na výmenu názorov, prostriedkov a informácií životne potrebných pre dnešnú Cirkev.37 Medzi úlohy Siete patrí evanjelizácia sveta, reformácia spoločnosti pod vládou Ježiša Krista, obnova Cirkvi k jednote, moci a sláve a plné uvoľnenie služobností prebývajúcich v Tele - Cirkvi, na to, aby každý kresťan dospel do plnej postavy veku Kristovho a k praktickému preukazovaniu Kristovej lásky v celej Cirkvi vo všetkých jej vzťahoch po celom svete.38

Roku 1984 sa tejto príležitosti chopili predstavitelia aj dvoch kontroverzných charizmatických hnutí, a to v tom čase už sprofanovaného Pastierskeho hnutia a ostrakizovaného Hnutia viery. Obe hnutia sa navyše do tejto chvíle kritizovali. Teraz sa zvyšná štvorica pastierov zblížila s prominentmi Hnutia viery a v roku 1985, na konferencii NCM, sa vodcovia oboch hnutí zjednotili.39

 

Etický kódex

Prvé fórum Siete sa konalo v Denveri roku 1986 a jeho cieľom bolo demonštrovať jednotu charizmatického hnutia. Vedľa Mumforda so Simpsonom tu bol aj vodca Hnutia viery Kenneth Copeland. Títo muži spoločne vyhlásili, že učenie „Pastierskeho hnutia a Hnutia viery je platnou a dôležitou súčasťou mnohostranného zjavenia, ktoré bolo dané nezávislému charizmatickému hnutiu".40 Copeland k tomu uviedol, že „zatiaľ čo on učil princípy prosperity, Simpson, Mumford, Basham a Baxter uchopili význam Božích zmlúv".41

Aby vodcovia predišli ďalšej možnosti vzájomnej verejnej kritiky, opäť sa zaviazali, že svoje náuky nebudú vzájomne kritizovať. Tak nadviazali na tradíciu, ktorá sa začala už roku 1971 v Seattli a snažila sa urovnávať spory okolo Pastierskeho hnutia. Táto stratégia bola potvrdená na konferencii v Oklahome roku 1976. Teraz, v Denveri, vodcovia podpísali Etický kódex siete, ktorý je pre všetkých členov záväzný a zakazuje verejnú kritiku, a svojim členom ukladá rešpektovať doktrinálne rozdiely, zachovávať a podporovať medzi vodcami v Sieti ducha ochoty a pripravenosti nechať sa vzájomne poučovať a hovoriť o iných služobníkoch len spôsobom, ktorý vzdeláva.42 McConnell tento kódex vidí ako snahu eliminovať možnú kritiku, hoci by obsahovala pravdivé informácie.

 

Koniec Pastierskeho hnutia

Koncom roka 1986 prudko klesla finančná podpora Pastierskeho hnutia. Časopis New Wine prestal vychádzať a tí vodcovia, čo ešte ostali, sa rozišli. Poole hnutie opustil už roku 1974 pri prvých kontroverziách, Prince tak urobil o deväť rokov neskôr. Mumford roku 1988 vyhlásil, že pevne verí učeníckym princípom a ich ovocím sa riadi,43 ale už roku 1990 v časopise Ministries Today vydal článok, ktorý hneď v titulku hovorí: „Učeníctvo bolo zlé, robím pokánie, prosím o odpustenie, Bob Mumford".44 Basham zomrel roku 1989 a o Baxterovi nie je známe, že by urobil kritickú reflexiu. Naopak, na jeho webe sa učenie pätice považuje za zdravé.45 Jediným aktívnym protagonistom Pastierskeho hnutia zostal podľa McConnella Simpson, ktorý v tomto duchu dodnes vedie hnutie pod názvom Covenant Ministries.46 Podľa informácií z Wikipédie však aj Simpson vyjadril s hnutím nesúhlas.

 

Vierouka hnutia

 

Autorita pastierov

Duchovná autorita je základným akcentom Pastierskeho hnutia. Aby Boh vyzbrojil cirkev posledných čias na začatie konečného prebudenia, povolal do správy cirkvi obnovený úrad apoštolov, prorokov, pastierov a učiteľov.47

 Pod ich správcovstvom cirkev dorastie do dospelosti a stane sa vtelením Krista. Dôraz je položený na správcovskú autoritu apoštolov a pastierov. Od každého účastníka sa požaduje, aby mal osobného pastiera, ktorému by bol vykázateľný v celej oblasti svojho života a bez konzultácie s ním nerobil žiadne osobné rozhodnutia. Tento pastier veriaceho „prikrýva" a jeho duchovná autorita ho duchovne chráni. Nad osobnými pastiermi stoja ďalší pastieri a pyramída vedie až k pätici, ktorá je zodpovedná prijímať od Boha vedenie a posielať príkazy po pyramidálnom reťazci autorít až k jednotlivému členovi.

 

Učeníctvo

Aby každý mohol mať kontakt s osobným pastierom, veriaci sú organizovaní do malých buniek, domácich skupiniek, na ktorých čele stojí pastier. Každá bunka má približne dvanásť členov. Tento model možno spozorovať vo vzťahu Krista s jeho dvanástimi apoštolmi a každý pastier je, bez toho, aby sa takto nazýval, v podstate majstrom, ktorý má svojich učeníkov. Učeník sa od svojho majstra učí, ako žiť, ako sa zariaďovať v osobnom živote, ako viesť svoju rodinu alebo spravovať financie.

Kresťan, ktorý by nemal svojho pastiera, sa nepovažuje za Kristovho učeníka. Učenícke vzťahy presahujú hranice cirkví a zjednocujú cirkev do podoby Kristovho Tela. Pretože v hnutí prevážilo učenie W. Neea, ktorý videl miestnu cirkev ako počet všetkých veriacich na území daného mesta, mala sa v každom meste schádzať skupina pastierov, ktorá by zväzovala kresťanov jednotlivých cirkví do apoštolskej siete pod autoritou vodcov.

 

Zmluvy

Učenícke vzťahy sa v hnutí nadväzujú tzv. „duchovnou zmluvou". To znamená, že každý člen uzatvára s cirkvou prostredníctvom jeho autorít zmluvu, na ktorú sa hľadí ako na analógiu manželskej zmluvy. Tak ako žena priľne k svojmu mužovi, tak isto jednotlivý veriaci priľne k miestnemu Telu. Opustenie miestneho zboru sa vníma ako rozvod. Táto zmluva je analógiou krvnej zmluvy Krista s cirkvou. Kto by porušil zmluvu s miestnou cirkvou, na toho sa hľadí ako na človeka neverného Bohu. Len v takto vytvorených zmluvných vzťahoch existuje správny učenícky vzťah.48 Podľa tejto doktríny má byť učeník poddaný svojim autoritám ako žena mužovi, resp. kresťan Kristovi. Viditeľným vyjadrením duchovnej zmluvy je Večera Pánova.49

 

Démonológia

Veriaci si môžu zo svojich cirkví priniesť rozličné démonické poviazanosti, ktorých sa potrebujú zbaviť. Nad jednotlivými kresťanskými denomináciami stoja zlí duchovia, ktorí ovplyvňujú ich členov. Napríklad v anglikánskej cirkvi je to démon alkoholizmu a v Church of God démon obžerstva. Preto frustrovaná žena, ktorá je episkopálka, začne piť martini a stane sa alkoholičkou. Ak je z Church of God, začne sa prejedať...50 Existuje tiež veľa iných démonov, s ktorými sa môžeme stretnúť. Napríklad démon rozpačitosti, hovorenia, dráždenia, pochybnosti, neviery, odkladania do budúcna, masturbácie, nutkania biť deti, nadmerného užívania vecí, alergie, deformácie chrbtice, reumatizmu, srdcového záchvatu, lakovania nechtov atď.51

Týchto démonov sa môžu kresťania zbaviť vydychovaním. Prince radí: „Začni spolupracovať s Duchom Svätým. Ako? Začni vydychovať. Možnože prvé vydýchnutie bude len ľudským výdychom, i druhé i tretie. V množstve vydýchnutí potom začneš vydychovať ešte niečo iné, tvojho nepriateľa."52

Ďalším spôsobom, ako sa zbaviť démonov, je služba oslobodzovania. Špecialistom na démonov bol práve Prince, ktorý svoje učenie dal na rozsúdenie ostatným členom pätice, ktorí ho potvrdili.53 Pri tejto službe sa postihnutý nesmel modliť a nesmel používať meno Ježiš, aby démon mohol vyjsť ústami. Sám Prince sa zbavil démona depresie, hnevu, rozpačitosti a strnulosti.54

 

Zdieľanie duchovných darov

Keď sú kresťania zoskupení v charizmatickom hnutí, nechránia ich autority iba od démonov a nevedú ich len v osobných rozhodnutiach, ale sú tiež vyzbrojovaní duchovnými darmi. Koho autority označia, vložia na neho ruky a odovzdajú mu konkrétny duchovný dar, ten je potom vystrojený na službu rovnakým darom. Napríklad mnoho charizmatikov je presvedčených, že za početné choroby pohybového ústrojenstva môže to, že ľudia majú jednu nohu kratšiu. Existuje preto špeciálny duchovný dar, ktorý dokáže kratšiu nohu predĺžiť. Už zmienený Derek Prince odovzdával charizmu „predlžovania nôh" na konferencii Kresťanskej misijnej spoločnosti v roku 1994, kde vložil ruky na členov jej Užšieho výboru, ktorí potom predlžovali nohy každému, kto o to požiadal. Záujemcov boli desiatky.55

 

Triumfalizmus

Keď sú ľudia začlenení do cirkvi pod správcovstvom apoštolov a pastierov, sú očistení od démonov, zviazaní duchovnými zmluvami a vyzbrojení duchovnými darmi, začnú vytvárať plnú postavu Kristovho Tela, ktorá predstavuje Krista samého. Veriaci sú „novým druhom ľudí", ktorí patria k boho-ľudskej rase a dostali Kristovu prirodzenosť.56 Teraz sa krstom Duchom Svätým, čo sa chápe ako „neskorý dážď", stali vojakmi Joelovej armády, ktorá má na sklonku vekov dobyť národy pre Krista, čo bude dôsledkom prebudenia posledných čias a žatvy národov.57

 

Záver

Pastierske hnutie je priamym pokračovateľom hnutia Neskorý dážď a stalo sa vôbec najvplyvnejším charizmatickým hnutím v histórii cirkvi nielen v USA. Zaniklo na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, ale jeho učenie ostalo trvalým dedičstvom nezávislého charizmatického hnutia. Prehĺbilo však nielen tradičnú priepasť medzi letničiarmi a charizmatikmi, ale zaujalo aj exkluzivistický postoj k tradičným cirkvám, ktoré nezdieľali jeho učenie.

Kladne možno hodnotiť snahu o individuálnu starostlivosť o každého veriaceho, jednako ale metódy na to používané ako „vykázateľnosť" osobnému pastierovi, viazanie členov zborov duchovnými zmluvami a nemožnosť kritiky priniesli negatívne dôsledky. Ako kontroverzná sa ukázala taktiež snaha o infiltráciu necharizmatických cirkví a reorganizáciu ich členov do malých skupín pod direktívnym vedením. Nezávislé charizmatické hnutie sa mnohých takých spôsobov nedokázalo celkom zriecť, a tak ako predtým aj dnes tieto praktiky pôsobia citeľné psychické a duchovné poškodenia mnohých kresťanov.

 

Poznámky:

1 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): New International Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements, Renewal (1901 - 2001). Thomas Nelson Publishers, Nashville 2001, s. 139

2 Henderson, A. L.: The Mystery of Yahweh. New Beginnings, Waynesville - http://www.novelguide.com/a/discover/ear_01/ear_01_00115.html

3 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 769

4 Purvis, E.: The Coordinator´s Report. New Wine 6/1969, s. 4

5 Schmitt, K. P: New Wine in new Wineskins. New Wine 6/1969, s. 1-16

6 Purvis, E.: The Coordinator´s Report. New Wine 10/1970, s. 4

7 Henderson, A. L., c. d.

8 Moore, D.: Shepherding Movement: Controversy and Charismatic Ecclesiology. Paraclete Institute, Chester Hill 2000, s. 445

9 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 769

10 Nee, W.: Duchovní autorita. Křesťanský život, Albrechtice 1996, s. 27

11 Ortiz, J. C., Buckingmanová, J.: Call to Discipleship. Logos International, Plainfield 1975. In: Vinzant, E.: Roots of the modern discipling movement - http://www.somis.org/TDD-08.html

12 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

13 Prince, D.: Jak rozeznat a vyhnat démony (samizdat)

14 Prince, D.: Určena povstat, Boží pořádek obnovení Kristova těla. Život víry 11/1991, s. 223-225

15 Ptáček, L.: Kdo je to Derek Prince. Život víry 5/1994, s. 128-130

16 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

17 Prince, D.: Milost poddání se. Logos, Praha 1990, s. 18

18 Tamže, s. 20

19 Code of Ethics. The Network, február - marec 1987, s. 7

20 Buess, B.: Discipleship Pro and Con. Sweeter Than Honey, Van, Texas 1974, s. 18, 143

21 Buess, B.: The Pendulum Swings. Sweeter Than Honey, Van, Texas 1974, s. 11-13

22 McDowell, K. (ed.): Presence, Power, and Praise: Documents on the Charismatic Renewal, Vol. 2. The Liturgical Press, Collegeville, Minnesota 1980, s. 123-126

23 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

24 Tamže

25 Hitt, T. R.: Top Religious Stories Mark ´75 as Pivotal Year. Eternity, január 1976, s. 9

26 The discipleship and submission movement. The report was adopted by the Assemblies of God General Presbytery, 17. augusta 1976 – http://ministers.ag.org/pdf/Discipleship.pdf

27 McDowell, K. (ed.): c. d., s. 123-126

28 Reporton the 1976. Charismatic Leaders‘ Conference, s. 5

29 McConnell, D. R.: Jiné evangelium. Křesťanský život, Albrechtice 1996, s. 94

30 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

31 Vinzant, D.: The Roots of Shepherding - http://www.intotruth.org/res/shepherding.html

32 Synan, W.: The Century of The Holy Spirit - 100 Years of Pentecostal and Charismatic Renewal 1901-2001. Thomas Nelson Publishers, Nashville 2001, s. 353

33 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

34 Vinzant, D.: The Roots of Shepherdingc, c. d.

35 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

36 Derek Prince, His life, His work. Derek Prince Ministries 1999 - http://www.derekprince.com/dpmus/earlzear.htm

37 Cannistraci, E.: What the Network is. The Network, apríl - august 1986, s. 4

38 Network statement purpose. The Network, apríl - august 1986, s. 3

39 McConnell, D. R.: c. d., s. 93

40 Tamže

41 Copeland, K.: The Year of Equipping the Saints. New Wine, 18. januára 1986, s. 6-18

42 Code of Ethics: c. d., s. 7

43 Mumford, B.: After Discipleship, s. 24. In: McConnell, D. R.: c. d., s. 96

44 Mumford, B.: Discipleship was wrong. I repent. I ask forgiveness. Ministries Today, január - február 1990, s. 1

45 Baxter, E., A.: Tribute to Dr. Ern Baxter (2009) - http://ern-baxter.blogspot.com/search?q= lauderdale

46 http://www.csmpublishing.org/index.php

47 Burgess, S. M., Mass, E. M. (ed.): c. d., s. 1060-1062

48 The discipleship and submission movement, c. d. - http://ministers.ag.org/pdf/Discipleship.pdf

49 Prince, D.: Určena povstat, Boží pořádek obnovení Kristova těla, c. d., s. 223-255

50 Prince, D.: Jak rozeznat a vyhnat démony, c. d.

51 Tamže

52 Tamže

53 Prince, D.: Určena povstat, Boží pořádek obnovení Kristova těla, c. d., s. 223-255

54 Prince, D.: Jak rozeznat a vyhnat démony, c. d.

55 Očité svědectví autora článku

56 Prince, D.: Požehnání nebo kletba, vyber si! Břetislav Šípek, Praha 1994, s. 94

57 Prince, D.: Modlitba a půst mění dějiny. Logos, Praha 1991, s. 150