Druhého marca 1999 došlo v jednom z miestnych bunkrov v Rude Śląskej (mesto neďaleko Katovíc - pozn. red.) k rituálnej satanistickej vražde. Dvaja mladí ľudia boli obetovaní satanovi. Písali o tom vtedy takmer všetky poľské aj európske médiá a niekoľko televíznych programov Poľskej televízie, ako i BBC prinieslo o tejto udalosti viacero reportáží. Redakcia poľského odborného časopisu Sekty i Fakty spolu s mestom Ruda Śląska zorganizovala medzinárodnú konferenciu Satanizmus v Poľsku a Európe - súčasný stav a prevencia (Rozmer 1/2001). Zmenilo sa odvtedy niečo? Skôr než odpovieme na túto otázku, pripomeňme si, čo sa v ten osudný deň vlastne stalo.

V pondelok 28. februára 2000 sa pred Oblastným súdom v Katoviciach začal proces s 21-ročným Robertom K. a 22-ročným Tomaszom S., ktorí boli obvinení zo spáchania rituálnej satanistickej vraždy v jednom z bunkrov uhoľnej bane v Rude Śląskej. Už v prvý deň pojednávania sa mladí satanisti priznali k rituálnej vražde, ktorú vykonali na svojich priateľoch Kamilovi W. a Karine M. Robert K. vypovedal, že vykonal spomínanú úkladnú vraždu, ale nezakončil satanistický rituál samovraždou, čo v jeho ponímaní bolo zradou. Opisujúc priebeh udalosti poznamenal, že Karina a Kamil boli presvedčení, že sa v bunkri bude konať vyvolávanie duchov. „Oni kľačali a my sme recitovali satanistické zaklínadlá. Potom som zaútočil nožom na Kamila. Počul som, ako ma Karina bodaná Tomkom úpenlivo prosila o pomoc," spomínal Robert K. Druhý obvinený, Tomasz S. sa taktiež priznal k spáchaniu vraždy, no na súde sa správal veľmi agresívne a nechcel priznať, že vražda bola vykonaná na jeho pokyn. Obaja obvinení odmietli podať k prípadu ďalšie vysvetlenie.

Nasledujúci deň procesu, 6. marca, prokuratúra odhalila škandalóznu informáciu, že obvinený Tomasz S. poveril svojich spoločníkov, aby pripravili jeho útek z väzenia a potom zavraždili sestru spoluobvineného Roberta K. Za vykonanie týchto činov im ponúkal značnú sumu peňazí. Počas vyšetrovania sa však podarilo zachytiť tajný moták, v ktorom Tomasz S. prosil svojho brata Jacka S., aby zorganizoval jeho útek z väzenia. Akciu mal vykonať ich známy Jacek K.

Ako však ten počas vyšetrovania vypovedal, stretol sa s bratom obvineného Jackom S., ktorý mu mal za útek svojho brata (ako aj dvoch iných väzňov) ponúknuť mnoho peňazí. Povedal mu pritom, že vie, kedy budú prevážať väzňov do Rudy Śląskej v sprievode menšieho počtu policajtov. „Nešiel som do toho, lebo som poznal Karinu M. a neschvaľoval som, že Tomasz S. ju zavraždil," vypovedal Jacek K.

Ako poznamenala prokurátorka Lucyna Skrzyczeková, „na samostatnom pojednávaní sme vzniesli proti Jackovi S. obvinenie za navádzanie na útek z väzenia. Pri tom vyšlo najavo, že Tomasz S. hľadal prostredníctvom známych vo väzení človeka, ktorý by zavraždil sestru Roberta K., čím ho chcel prinútiť, aby vzal celú vinu na seba a očistiť tak svoju osobu."

Súd v ten istý deň predvolal na výsluch aj všetkých účastníkov čiernych omší. Bol medzi nimi aj 19-ročný Peter C., ktorý sa podľa pôvodného plánu mal taktiež zúčastniť na rituálnej vražde Kariny a Kamila, no v poslednej chvíli z toho vycúval. Okrem iného vypovedal aj o sexuálnych orgiách, ku ktorým neraz v bunkri počas satanistických rituálov dochádzalo. Jeho slová potvrdila a doplnila i 19-ročná Katarína Sz. a 22-ročný Irenej D. - mnohonásobní účastníci týchto „obradov".

Trinásty marec bol ďalším, tretím dňom pojednávania. Na tento deň prokuratúra predvolala až dvadsiatich znalcov, aby vyjasnili všetky okolnosti tragického zločinu. Pred súdom vypovedali psychiatri, psychológovia, patológovia, mikrobiológovia, biológovia, chemici, toxikológovia, sérológovia a odborník na daktyloskopiu. Podľa názoru predvolaných psychiatrov a psychológov obaja mladí vrahovia boli vo chvíli páchania rituálnej vraždy úplne príčetní. Prejavovali sa u nich síce poruchy osobnosti v emocionálnej oblasti, no tie podľa názoru odborníkov nemali zásadný vplyv na ich príčetnosť.

Znalci patológovia, ktorí vykonali pitvu obetí, vyvrátili verziu obvinených, podľa ktorej Robert K. mal zavraždiť Kamila a Tomasz S. Karinu. Tomasz S. mal mať totiž jednosečný nôž a Robert K. dvojsečný. „Na tele Kariny M. sme našli bodné rany pochádzajúce z dvojsečného noža a na tele Kamila W. z jednosečného. Navyše jedna z jeho rán pochádzala z dvojsečného noža," potvrdili patológovia. Počas konfrontácie so znalcami obaja obvinení využili právo odmietnuť výpoveď. Naďalej teda nebolo jasné, kto koho zabil.

Jedným zo súdnych znalcov bol aj kňaz Dr. Andrzej Kołek z Katedry klasickej filológie Sliezskej univerzity. Práve on preložil z poverenia súdu latinské texty satanistických formuliek z lístočkov, ktoré sa našli na mieste činu. Preložené úryvky zneli okrem iného i takto: „Ja, Adam Veľký (prezývka Tomasza S.) zabiť moje telo na obetu, aby peklo ukázať, stanem sa prvý, aby som ukázal svoju božskosť..." Podľa Kołkových slov to majú byť slová klasického obetného textu vytrhnutého a upraveného z rehoľných sľubov. Znalec podotkol, že texty, ktoré prekladal, sú z gramatického hľadiska napísané úplne zle. Vyzerá to, akoby boli napísané najskôr po poľsky a následne neodborne preložené s pomocou latinského slovníka. Avšak obsahom a doktrínou sú to satanistické opisy.

Na štvrtý deň procesu, 20. marca, boli predvolaní poslední svedkovia, ktorí ešte mohli niečo nového vniesť do tejto záležitosti (napr. súdni znalci opisujúci metódu identifikácie krvi). Po vypočutí svedkov sa súd oboznámil s deprimujúcim filmom, na ktorom bol zaznamenaný priebeh obhliadky miesta zločinu a výsluch Roberta K. Obaja obvinení satanisti počas premietania filmu sedeli so zrakom sklopeným k zemi. Na ich tvári bolo vidieť, že sú skrúšení, obzvlášť na tvári Roberta K. bolo badať emócie. Hoci súd povolil televíznemu štábu prehrať videozáznam, predseda súdneho senátu Henryk Wach apeloval na úctu k pamiatke obetí a žiadal, aby sa nepremietali najmä drastické časti záznamu.

Napokon 31. marec bol posledným, piatym dňom niečo vyše mesiaca trvajúceho procesu s dvojicou mladých satanistov z Rudy Śląskej. Prokurátorka Lucyna Skrzyczeková vo svojej záverečnej reči okrem iného skonštatovala, že páchatelia boli schopní rozlíšiť dobro od zla, no napriek tomu porušili zásadu posvätnosti ľudského života. Takýmto spôsobom si chceli získať priazeň zla. Chýbala im však odvaha, aby nakoniec spáchali samovraždu. Prokurátorka žiadala pre oboch satanistov trest doživotného väzenia. Iného názoru bol obhajca Roberta Krakowiana, advokát Wiesław Honorowicz, ktorý pre svojho klienta požiadal trest 15 rokov väzenia argumentujúc, že sa sám k vine priznal a vyjadril ľútosť za spáchaný čin. Bolesław Andrysiak, obhajca Tomasza Suszynu, argumentoval, že pseudovedecké absurdné teórie satanizmu zdeformovali psychiku obvinených a žiadal súd, aby neposudzoval tento zločin ako taký, ktorý bol spáchaný z nízkych morálnych pohnútok.

Robert Krakowian vo svojich posledných slovách, ktoré zazneli v súdnej sieni, prosil rodičov zavraždeného Kamila, ako aj svojich rodičov o odpustenie. Vyznal, že nie je satanista a že verí v Boha. „Táto tragédia zostane vo mne do konca života," zakončil plný ľútosti. Druhý obvinený, Tomasz Suszyna, prosil iba o najnižší výmer trestu. Napokon súd vyniesol rozsudok: 22-ročný Tomasz Suszyna dostal doživotie a jeho 21-ročný druh Robert Krakowian bol odsúdený na 25 rokov väzenia.

Sudca Henryk Wach, ktorý viedol súdne pojednávanie, nemal najmenších pochybností o tom, že vražda bola vopred detailne naplánovaná. Preto aj odsúdil Suszynu na doživotie a Krakowiana na 25 rokov väzenia. Predseda senátu vynášajúceho rozsudok zdôvodnil takéto rozhodnutie tým, že trest má mať výchovný aspekt a zároveň má formovať právne vedomie verejnosti. „Prišli sme k záveru, že Tomasza Suszynu treba skutočne vylúčiť zo spoločnosti. Od samého počiatku bol presvedčený, že zahladzujúc stopy a zvaľujúc zodpovednosť na Roberta Krakowiana unikne zodpovednosti." Prokuratúra s rozsudkom súhlasila.

Od pamätnej rituálnej vraždy uplynulo už vyše desať rokov, no v Rude Śląskej pravdepodobne niet človeka, ktorý by nevedel, čo sa vtedy stalo. Miestni satanisti tiež ako keby sa prepadli pod zem a sú takmer neviditeľní. Mládež sa všeobecne nezaujíma o ich temnú ideológiu. Nikto však už nemôže tvrdiť, že satanisti nezabíjajú...

Počas spomínaného procesu sa ukázalo, že vtedy malo zahynúť i dievča Tomasza Suszynu, Anna. Bola s ním v druhom stave a ich nenarodený syn sa mal volať Adam. Plánovali spoločný život, a napriek tomu Tomasz nariadil Robertovi, aby ju zavraždil (deň pred rituálnou vraždou v bunkri). Dievča sa ale zľaklo „divného, nepokojného" Robertovho správania, ktorý ju viedol smerom k lesu, a predtucha jej kázala ujsť. Takto si zachránila život. Zo začiatku navštevovala svojho chlapca Tomasza vo väzení, no keď sa počas procesu dozvedela, že to on osobne nariadil jej vraždu, prerušila s ním všetky kontakty a odsťahovala sa do iného mesta.

Dnes je Anna šťastne vydatá, má 10-ročného syna Adama, ktorý nevie, kto je jeho skutočným otcom. Možno mu raz všetko rozpovie. Rodičia Tomasza, Roberta, Kamila a Kariny tiež zmenili svoje bydlisko. Netreba sa tomu diviť, veď každý dom, každý strom, a najmä čudne na nich hľadiaci ľudia nedovolia zabudnúť na to, čo sa tu pred rokmi stalo. Vrahovia si odpykávajú svoj trest a život v Rude Śląskej ide ďalej...