Zatiaľ čo pre prvotné letničné zbory na našom území bola podstatná skúsenosť s Duchom Svätým a hľadanie bližšieho vzťahu s Bohom, pre zbory Hnutia viery je dôležitý systém učenia, ktorého osvojenie človeku ponúka víťazný a úspešný život. Inými slovami povedané, pre letničných a charizmatikov bola prvotným dôrazom hlbšia zbožnosť, pre Hnutie viery je primárne získanie autority nad okolnosťami a uplatnenie Božej moci v celom živote veriaceho.

 

Vplyv nemeckého Hnutia viery

 

Zbor Gemeinde auf dem Weg

 

Azda prvým zoskupením otvoreným v čase totality vplyvu Hnutia viery bol evanjelický zbor na Maninách, ktorý ovplyvnila najmä jeho nemecká vetva. Bola to potom predovšetkým Kresťanská misijná spoločnosť, ktorá vznikla hlavne z iniciatívy Kresťanských spoločenstiev, ktorej vydavateľstvo Logos a neskôr Altak vydali množstvo titulov Kennetha Hagina a Wolfharda Margiesa.

Jedným z významných učiteľov hnutia, ktorý výraznejšie formoval vierouku a prax charizmatikov vo vtedajšom Československu, bol Wolfhard Margies zo zboru Gemeinde auf dem Weg v Berlíne. Ďalším mužom, ktorý pochádza z Margiesovho okruhu, bol Hartwig Henkel, ktorý sa v Československu zaslúžil najmä o tzv. „agresívne" poňatie duchovného boja. Biblickú školu tohto berlínskeho zboru viedol Čech Pavel Neústupný, ktorý ovplyvnil teológiu uzdravovania zboru Českobratskej cirkvi evanjelickej na Maninách, z ktorého neskôr vznikla cirkev Kresťanské spoločenstvá. Neústupný bol taktiež prvý, kto do Československa priviezol Margiesove knižky,1 čo je v intenciách poslania tohto berlínskeho zboru, ktorý si vytýčil cieľ naplniť svojím učením nielen celé Nemecko, ale i krajiny východnej Európy.2 Margiesov zbor pomohol miestnym kresťanom i materiálne.3

Margies sám opakovane navštívil Československú republiku, po prvýkrát v roku 1985, kde viedol tajný seminár.4 Bol taktiež mužom, ktorý ovplyvnil učenie o rozvodoch a nových sobášoch.5 Táto nová prax bola neskôr vo svojom konkrétnom dôsledku dôvodom, pre ktorý sa Kresťanské spoločenstvá nepripojili k Apoštolskej cirkvi, ako to mali pôvodne v pláne.6

Pavel Neústupný napomohol taktiež formovanie praxe „zástupného vyznávania hriechov", uplatňujúce sa často na tzv. Konferenciách zmierenia, ktorých cieľom je zmierovať národy. Ich podstatnou náplňou je uzmieriť krivdy na odsunutých sudetských Nemcoch. Z týchto kruhov vychádza i kritika Benešových dekrétov a povojnového odsunu.7 Na oblasti odsunu sa nazerá ako na územia, na ktoré dolieha kliatba, ktorú treba prostredníctvom zástupného vyznávania hriechov Čechov na Nemcoch zlomiť. Učenie o zodpovednosti potomkov za hriechy ich predkov, ktoré je súčasťou duchovného boja, potom viedlo Kresťanskú misijnú spoločnosť k žiadosti napríklad o ospravedlnenie za husitské vojny, ktorú Československá cirkev husitská ignorovala.8 V pozadí zástupného vyznávania hriechov stojí predstava, že každá geografická oblasť je osídlená „teritoriálnymi duchmi" - padlými anjelmi, ktorí cez rozličné prekliatia majú možnosť ovplyvňovať dané územia. Zástupné vyznávanie hriechov spolu so slovným atakom daných mocností je podstatou takto poňatého duchovného boja, ktorý má otvárať dvere k evanjelizácii.9

V rámci názorového spektra je potrebné uviesť aj článok lekárky Hany Zvolskej, ktorý uverejnila v časopise Dingir pod názvom Osvobození a zatracení. Tu opisuje anonymné prípady troch pacientov psychiatrickej kliniky, ktorí sa dostali do styku so skupinou ovplyvnenou učením Hnutia viery. Z obsahu článku vyplýva, že otec jednej z dievčat potvrdil informácie, že šesť členov daného spoločenstva spáchalo samovraždu. Zvolská nachádza priamu súvislosť medzi učením Wolfharda Margiesa, ktorého knihu o uzdravení vedúci tejto skupiny rozširoval a odporúčal svojim nasledovníkom, a stavom pacientok.10 Táto kniha väčšinu chorôb, s ktorými sa človek bežne stretáva, vrátane mnohých civilizačných ochorení, ako je rakovina, vidí ako pôsobenie démonov.11

 

Vplyv škandinávskeho Hnutia viery

 

Voda života

 

Prvou denomináciou Hnutia viery, ktorá vznikla na území Československa, je dnes už legendárna cirkev Voda života, z ktorej sa postupom času stala v auguste tohto roku v ČR registrovaná cirkev Slovo života. Jej história sa začala v roku 1987, keď vo vtedajšom Československu vznikla malá skupina kresťanov, ktorá sa formovala okolo zambijského študenta Henryho Kashweku, ktorý roku 1985 prišiel do Československa.12 Skupina sa čoskoro stala predmetom intenzívneho záujmu Štátnej bezpečnosti a pripojila sa ku vtedy ešte ilegálnej Apoštolskej cirkvi. Podľa jedného z jej členov, ktorý sa stal neskôr riaditeľom biblickej školy Apoštolskej cirkvi, sa skupina začala od cirkvi oddeľovať. Kashweka sa neskôr rozhodol vedenie cirkvi napomenúť z telesnosti, ale po rozhovore s fínskym letničným misionárom Manninenom sám prijal od Rady Apoštolskej cirkvi žehnajúcu modlitbu.13

Roku 1988 bol Kashweka vyhostený z Československa a skupina sa začala profilovať sama. Odcudzenie vyvrcholilo v jeseni toho istého roku na stretnutí s misionármi uppsalského zboru Benghtom Wedemalmom a Micaelom Lundinom, ktoré organizoval neskorší biskup Jednoty bratskej Jaroslav Pleva.14 Títo misionári skupinku povzbudili, aby založila nové dielo. Krátko po tejto skúsenosti sa do čela skupiny - podľa Bubana - začínal presadzovať Alexander Flek.15 Flek sám píše o „zmene atmosféry" v Apoštolskej cirkvi, pre ktorú, podľa neho, bola skupinka nebezpečná, lebo mohla pritiahnuť pozornosť Štátnej bezpečnosti.16 Situáciu sa ešte snažila zachrániť návšteva dánskeho letničného pastora Paula Conrada17, no roku 1989 bola ustanovená cirkev, ktorá prijala meno Voda života, čo sa v roku 1990 zavŕšilo jej registráciou na ministerstve kultúry. Tá nadviazala kontakty s Kresťanskou misijnou spoločnosťou, ktorej prvý predseda Oldřich Kadlec vidí jej vznik ako predvoj samotnej Kresťanskej misijnej spoločnosti.18

 

Obdobie rastu

 

Česká republika

 

Roku 1990 sa v Prahe konala konferencia s misionárkou Hnutia viery Mary-Alice Isleibovou a v tom istom roku i Stredoeurópska konferencia Hnutia viery s Ulfom Ekmanom. O rok neskôr organizovala Voda života veľkú týždennú evanjelizáciu s evanjelistom, ktorého služba mala byť sprevádzaná divmi a zázrakmi, Petrom Youngrenom, na ktorej sa údajne zúčastnilo až 20 000 ľudí.19 Podľa odhadu časopisu Život víry šlo však maximálne o 3-tisíc osôb.20 Voda života vstúpila i do ďalších aktivít spojených s Hnutím viery, ako je iniciatíva Lestera Sumralla Kŕmte hladných, pred ktorou však varoval hosťujúci švédsky teológ na konferencii o tzv. Hnutí viery21, alebo podporila akciu Operácia Jabotinski Ulfa Ekmana, ktorá spočívala v pomoci Židom z bývalého ZSSR pri návrate do Izraela.22

V rokoch 1991 - 1994 skupina vydávala časopis Voda života s podtitulom Revue pre božský život, ktorý v rokoch 1995 - 1997 nahradil Magazín pre víťazný život vydávaný už Slovom života.

Veľký ohlas vyvolala snaha o založenie dnes kľúčového zboru Slova života v Brne, ktorá čoskoro, podľa Dittricha, skončila jeho atomizáciou. Zo zvyšku vznikli dve spoločenstvá: Kresťanské spoločenstvá pastora Ota Pinknera a zbor Ježiš príde pastora Richarda Brunclíka.23 Avšak ani druhý pokus o založenie zboru nebol úspešný. Na treťom pokuse sa v roku 1992 už podieľali misionári z Uppsaly. Členskou základňou novozriadeného zboru sa stala pôvodne samostatná skupina Nebeská stanica24 a jej značnú časť vytvorila i skupina ľudí, ktorá sa oddelila od druhého zboru Apoštolskej cirkvi. Tento druhý zbor, vedený bývalým pastorom Pavlom Marvánom, bol už pri svojom odchode z Apoštolskej cirkvi Hnutím viery ovplyvnený a neskôr sa pripojil ku Kresťanským spoločenstvám.25

Vedeniu brnianskeho zboru Slova života sa po jeho založení venoval Micael Lundin a Brno sa namiesto Prahy stalo centrom škandinávskej vetvy Hnutia viery nielen v Československu, ale prakticky v celej východnej Európe. Zbory Slova života vznikli i na Slovensku v Bratislave a v Košiciach.26 Od roku 1994 sa druhým pastorom v Brne stal Jiří Zdráhal, ktorý sa po odchode Lundina do Švédska v roku 1996 stal hlavným pastorom. Na jar roku 2003 sa do Brna presťahoval Michal Vaněk, ktorý Zdráhala na jeho poste vystriedal.27

Alexander Flek, ktorý sa roku 1989 oženil, odcestoval na svadobnú cestu do Uppsaly, kam sa v rokoch 1991 - 1992 vrátil, aby tu študoval biblickú školu. Po svojom návrate do Československa založil obdobnú biblickú školu i v Prahe. Táto škola bola čoskoro, v rokoch 1994 - 1999, preložená do Brna. Študovalo na nej spolu 700 študentov, najmä z krajín východnej Európy.

Flek ale už v roku 1994 pociťoval odklon od pôvodnej vízie, v cirkvi ho kritizujú a roku 1995 odchádza študovať do Uppsaly teológiu. Keď sa roku 1998 vrátil späť, do Slova života už nechodil a venoval sa prekladu Biblie z pôvodných jazykov. Svoje magisterské štúdium dokončil na Medzinárodnom baptistickom seminári v Prahe.28 Neskôr sa stal vedúcim prekladateľského tímu Novej Biblie kralickej, čo je dielo, ktoré vzniklo v úzkom spojení so Slovom života a ktoré podporoval Nadačný fond Novej Biblie kralickej.29 Táto dlhoročná Flekova snaha vyvrcholila v roku 2009 vydaním komerčne veľmi úspešného diela Biblia - preklad 21. storočia. Na jeho propagáciu sa usporiadalo čítanie vo veľkých mestách, na ktorom sa zúčastnili taktiež populárne osobnosti českej kultúry.

 

Slovenská republika

 

Na Slovensku možno počiatok Slova života nájsť v jeseni 1989, keď Bratislavu navštívil misijný tím z cirkvi Slovo života v Uppsale a pri tej príležitosti sa obrátila skupina ľudí.30 Obdobie tesne po revolúcii Slovo života považuje za čas, keď sa obrátilo mnoho ľudí, ale nedostatok poznania živého Boha im bránil v raste. Medzníkom vo vzniknutej situácii bol festival Danube roku 1993, keď Bratislavu navštívil Ulf Ekman. Jeho návštevu podľa Slova života sprevádzalo mocné posolstvo plného evanjelia a prorocký hlas pre Slovensko, ktoré započuli tisíce ľudí. Počas modlitieb bola dvom mladým mužom, Petrovi Čuříkovi a Martinovi Hunčárovi, vnuknutá vízia založiť v Bratislave novú cirkev.31 Skupina konvertitov sa v tomto čase ďalej rozrastala o nových veriacich, ktorí sa k nej spontánne pripájali.

Čuřík, ktorý sa neskôr stal pastorom zboru, sa v rokoch 1991 - 1992 stal vedúcim skupiny vytvorenej na vysokoškolskom internáte. Po štúdiách, medzi rokmi 1994 - 1995, nastúpil na rok a pol do Biblického centra Slovo života v Brne. Spolu s ním a ôsmimi ďalšími odišiel do Brna študovať aj Martin Hunčár. Pred svojím odchodom dotyční požiadali Slovo života v Uppsale, aby im poslali misionára, ktorý by v ich neprítomnosti pomohol vybudovať základy zboru. Tým mužom bol v rokoch 1994 - 1997 nemecký misionár Christian Heim, ktorý cirkev v Bratislave viedol. Roku 1995 sa cirkev oficiálne zaregistrovala ako občianske združenie Slovo života international Bratislava a v roku 1997 sa jej pastorom stal Hunčár.

Po návrate zo školy, absolvovaní vojenskej služby a ročnom civilnom zamestnaní v pozícii obchodného manažéra nastúpil Čuřík roku 1999 na plný úväzok ako druhý pastor a od roku 2002, po potvrdení lídrami Slova života z Uppsaly, sa stal prvým pastorom bratislavského zboru. Je taktiež šéfredaktorom časopisu Víťazný život. Jeho víziou je „vybudovať a vytrénovať veriacich, aby zasiahli a zmenili svet".32

Zbor má tiež medzinárodnú biblickú školu, ktorá bola založená podľa vzoru biblickej školy v Uppsale. Všetky medzinárodné biblické školy Slova života boli založené na základe vízie, s ktorou Ulf Ekman v roku 1983 založil cirkevný zbor Slovo života a Biblické centrum Slova života v Uppsale.33 Svedčia o tom i Hunčárove slová, ktorý pri predstavení bratislavskej biblickej školy, ktorej je dekanom, vyhlásil, že „touto biblickou školou prešlo za 26 rokov v celom svete takmer 30-tisíc študentov".34

 

Kritika

 

Voda života a pod vplyvom švédskych misionárov vznikajúce Slovo života však vyvolali negatívny ohlas v radoch českých cirkví, zvlášť medzi samými charizmatikmi. Spôsob práce pri zakladaní brnianskeho zboru vyvrcholil roku 1993 otvoreným listom brnianskych kresťanov Ulfovi Ekmanovi. Tento list, podpísaný staršími prvého zboru Apoštolskej cirkvi v Brne, Ekmana upozorňuje na etické priestupky, ako je „nábor kresťanov z iných cirkví (...), ktorí majú problémy vo vlastných zboroch". Jeden ich zbor, ktorý Flekovi pomáhal s evanjelizáciou, podľa správ uvedených v liste celkom zanikol a druhý stratil 25 ľudí. Ďalej sú tu uvedené „bombastické reklamy" a nepravdivé správy o uzdravení desiatich hluchých a dvoch slepých zverejnené v časopisoch, ktorých je Ekman šéfredaktorom. Flek na evanjelizácii v Brne, kde sa snažil založiť zbor, podľa listu na adresu cirkví v Brne povedal, že svojim členom dávajú „odpadky" a že „teraz tu bude cirkev". Ide teda o zhadzovanie iných cirkví, exkluzivitu a zveličovanie. List nebol pôvodne otvorený. Stal sa ním až potom, keď Ekman po vyše mesiaci na list neodpovedal a Micael Lundin, ktorý spolu s Alexandrom Flekom dostal kópiu, poznamenal, že Ekman na odpoveď zrejme nebude mať čas. Nato bol list zverejnený v časopise Život víry.35

Hoci Ekman na odpoveď nereagoval, na list písomne odpovedal Alexander Flek. Ten vytkol pisateľom, že ich prax mu pripomína „protokoly eštebákov" a získavanie informácií uvedených v liste mu zase pripomínala prax „skrytej kamery". Vyhlásil, že nechce zborom „konkurovať" a izoláciu svojho zboru chápe ako „prenasledovanie".36

Kritika zaznievala aj z Apoštolskej cirkvi, ktorá už kritizovala Hnutie viery ako celok a ktorá o ňom roku 1994 zorganizovala aj konferenciu.37 Na nej došlo i ku konfrontácii medzi prednášajúcimi z letničného zboru v Uppsale a Flekom, ktorý konferenciu navštívil spolu so švédskym misionárom Slova života Micaelom Lundinom. V tom čase vyšli vo vydavateľstve Apoštolskej cirkvi Kresťanský život i dve knihy kritizujúce Hnutie viery. Ide o knihu charizmatického pedagóga na univerzite Orala Robertsa D. R. McConnella Iné evanjelium a zakladateľa letničnej univerzity v Kórei J. Stetza Svrablavé uši.

Kritike Vody života sa venovalo aj číslo časopisu Život víry 7/1993. Obsahovalo článok od neskoršieho biskupa Jednoty bratskej Jaroslava Plevu, ktorý ako prvý privítal misionárov Slova života na domácej pôde, a od šéfredaktora Života viery Tomáša Dittricha. Dittrich konštatoval, že Voda života zveličuje tak počty návštevníkov zhromaždenia, ako i počty uzdravených a poukázal na skutočnosť, že Voda života smeruje obrátených exkluzívne do svojho zboru a prehliada pritom ostatných. Kritizoval tiež praktiky v oslobodzovaní od démonov alebo krik na modlitbách, ktoré vo svojom učení prezentuje Vodou života vydávaný autor Roberts Liardon. Liardona kritizoval i Dan Drápal a jedno číslo Vody života bolo v Kresťanských spoločenstvách dokonca i „zakázané" predávať, pretože jeden Liardonov uverejnený článok v ňom starší označili za bludný.38

 Dittrich si v uvedenom kritickom článku ďalej všíma, že členovia Vody života sa verbujú z iných zborov, no húfne potom miznú v sekulárnej sfére. Kritizuje taktiež ponímanie autority, neochotu prijať alebo čo i len počuť kritiku, kvázináboženskú výlučnosť, konfrontačnosť, manipuláciu, syndróm prestupnej stanice atď.

 

Ďalší vývoj

 

Alexander Flek sa neskôr so Slovom života i s Hnutím viery rozišiel. Svoj predošlý postoj kritizuje slovami: „Zásadnú vec, v ktorej sme sa vzdialili svojmu pôvodnému ideálu a za ktorú sa dnes hanbím a ospravedlňujem, bolo zaobchádzanie s autoritou. Keď mal človek nejakú charizmu (...), dochádzalo niekedy k ich zneužívaniu tým, že sa taký ‚Boží služobník‘ (a i ja sám) správal dosť autoritatívne. (...) Členov zboru som potom väčšmi ako cieľ svojej pastoračnej služby vnímal ako činiteľov slúžiacich na naplnenie mojej vízie. To dnes vidím ako hriech. Dotklo sa nás i učenie o tzv. ‚delegovanej autorite‘, podľa ktorého Boh napríklad človeku dá požehnanie, keď poslúchne Božieho služobníka, aj keby tomu nerozumel a i keby sa nakoniec ukázalo, že ten služobník nemal pravdu."

Flek ďalej hovorí o „firemnom duchu", ktorý prevládol vo Vode života pod vplyvom Slova života z Uppsaly.39 Informáciu o pyramidálnej štruktúre zboru, ktorý kopíruje vedenie súkromnej nadácie, potvrdil i letničný teológ Ove Gustafsson, ktorý o Hnutí viery referoval na konferencii Apoštolskej cirkvi v roku 1993.40 O autoritárstve, neochote prijať kritiku a striktne hierarchickej štruktúre Slova života v Uppsale svedčí aj traktát vydaný známou dánskou organizáciou Dialog Center.41

Cirkev Voda života sa potom transformovala na cirkev typu Slovo života v Uppsale a od roku 1996 ju viedli českí pastori.42

Počiatkom nového tisícročia sa začínajú prelamovať vzájomné vzťahy medzi Slovom života a ďalšími charizmatikmi. V roku 2006, po tom, ako sa Slovo života otvorilo ekumenickej spolupráci, Dittrich sám inicioval rozhovor s Ulfom Ekmanom. Už v úvode rozhovoru ho nazýva „kresťanskou celebritou" a „profesionálom", s ktorým rozhovor „netreba redakčne upravovať". Ekman má podľa neho v Uppsale „nepopierateľné ovocie".43

Ekman, hoci na učení Hnutia viery trvá i naďalej, sa otvára aj učeniu o reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii a najnovšie u neho pribúda dôraz na jednotu, tradíciu a posvätenie. Tak vlastne bez toho, aby Slovo života muselo odvolať teológiu Hnutia viery, Ekmanova aktívna snaha o jednotu zrejme stačí na to, aby sa mu v charizmatickom tábore - a nielen tu - dostalo rehabilitácie v plnom rozsahu.

O rok neskôr je Slovo života už celkom ekumenickým zborom a pastor Vaněk sa chopil prípravy na pozvanie celého mesta Brna na kurzy Alfa, ktorú chápal ako zverenú mu Bohom. Ekumenická angažovanosť, túžba po jednote a prebudení imponuje väčšine protestantských cirkví v Brne a tie potom Slovo života akceptujú a od Vaňka sa učia, ako pomocou kurzov Alfa evanjelizovať spoločnosť.

Zatiaľ nevyriešenou kontroverziou zostávalo napätie medzi Hnutím viery a letničným hnutím reprezentovaným Apoštolskou cirkvou. Jej vtedajší biskup ešte v roku 2005 potvrdil, že postoj Apoštolskej cirkvi je k tomuto hnutiu odmietavý.44 Avšak už v roku 2000 nastal zlom, lebo Apoštolská cirkev, spolu s ďalšími charizmatickými cirkvami, vrátane Slova života, organizovala spoločné evanjelizácie. Išlo o akciu Impressionate, ktorá sľubovala obrátenie tisícok ľudí v Českej republike ku Kristovi. Avšak tá vzhľadom na malý záujem neveriacich - aspoň podľa tvrdenia časopisu Život víry - sa na mnohých miestach skončila „totálnym fiaskom".45

Tieto evanjelizácie sa začali ako dôsledok návštevy juhoamerických evanjelistov, z ktorých podaktorí do ČR privážali tzv. Torontské požehnanie, vychádzajúce z argentínskeho prebudenia, ktorému sa Apoštolská cirkev úplne otvorila. Taktiež brniansky zbor Apoštolskej cirkvi, ktorý prostredníctvom svojich starších napísal otvorený list Ulfovi Ekmanovi, je teraz voči Slovu života, ktoré pracuje pod priamym Ekmanovým vplyvom, viacej než ústretový. Najprv sa pripojil k spomenutej akcii vedenej Vaňkom a v roku 2007 potom zaštítil projekt súkromnej základnej školy Slova života v Brne.46

Asi najväčším zlomom Slova života je vzťah k Rímskokatolíckej cirkvi. Ešte v deväťdesiatych rokoch Ekman pri návšteve Prahy kázal proti nej a Flek pri návšteve Jána Pavla II. vyháňal dokonca démona katolicizmu.47 Kritike Rímskokatolíckej cirkvi sa začiatkom deväťdesiatych rokov dokonca venovalo celé číslo časopisu Vody života. V súčasnosti je už orientácia Slova života ekumenická. Na kurzoch Alfa, ktoré sú doménou brnianskeho zboru Slova života, spolupracujú takmer všetky cirkvi a Ulf Ekman smeruje nielen k eucharistickému poňatiu Večere Pánovej, ale spolupracuje s rímskymi katolíkmi bez toho, aby musel svoje predchádzajúce učenie odvolať. Rovnaké je to i s cirkvou Slovo života.

K ďalšej prelomovej udalosti došlo 6. augusta 2010, keď bola cirkev Slovo života zaregistrovaná na Ministerstve kultúry ČR a súčasný zbor sa dokonca opakovane prihlásil k letničnému hnutiu.48

Bez toho, aby Slovo života muselo zmeniť svoje učenie, je zrejme najaktívnejšou denomináciou medzi ostatnými cirkvami. Ponúka vysokoškolské teologické vzdelanie, má svoju základnú a materskú školu, jej pastor je predsedom rady najmasovejšej ekumenickej akcie Kurzy Alfa a v počte svojich aktivít Slovo života presahuje aktivity početnejších cirkví, ktoré sú v ČR registrované. V súčasnosti hodlá táto cirkev osloviť aj vládu a požiadať ju, aby jej pomohla zorganizovať zhromaždenie s Nickom Vujičičom na dvoch veľkých štadiónoch v Prahe a Brne pre 20- až 30-tisíc ľudí.49

 

Vplyv austrálskeho Hnutia viery

 

Evanjelizácia Steva Rydera

 

Od marca 1990 začal austrálsky evanjelista Steve Ryder slúžiť na pozvanie charizmatickej Kresťanskej misijnej spoločnosti i v Československu. Reakcie cirkví boli rôzne. Väčšina z nich, vrátane letničných, bola zdržanlivá. Zbor Apoštolskej cirkvi v Brne, ktorý bol svojou orientáciou skôr charizmatický než letničný, organizoval evanjelizácie s Ryderom napriek nesúhlasu vedenia tejto cirkvi. Navzdory tomu pod patronátom Kresťanskej misijnej spoločnosti Ryder rozvíjal svoju misijnú prácu. Po jeho dramatickej kázni a burcujúcom životnom svedectve mnoho ľudí v Prahe, Brne, Liberci a Hradci Králové zareagovalo na výzvu k prijatiu Krista a niektorí z nich prišli i do usporiadateľských zborov. V roku 1991 sa Ryderova služba prostredníctvom misionára Todda Levina rozšírila aj na severnú Moravu. Levin sa stal riaditeľom Reach Out For Christ Czech Republic (R.O.F.C.), založil mnohé zbory a denné Biblické výučbové centrum v Bruntále.50 Zborom, ktoré s Ryderovým tímom na evanjelizáciách spolupracovali, sa ponúkali poradcovia. Od roku 1993 slúžilo na vzdelávanie R.O.F.C. Biblické centrum Víťazstva v Bruntále.

Podľa údajov Spravodajcu R.O.F.C. bolo založených spolu 11 zborov a roku 2005 boli v mestách Jesenník, Bruntál, Šumperk, Olomouc, Šternberk, Vrbno pod Pradědom, Mohelnice, Přerov, Zlaté Hory v Jesenníkoch a Ostrava, ktorá je pridruženým zborom. Tím českých pastorov pôsobil a pracoval spoločne pod vedením Petra Pakostu.51 V súčasnosti pôsobia aktívne zbory R.O.F.C. v Šumperku a v Šternberku.

V niektorých mestách si ale kresťania sťažovali na čudné praktiky, dôrazy a nadradené správanie členov Ryderovho misijného tímu. Ľudia pri evanjelizáciách padali do bezvedomia a iní ich v obave odnášali a modlili sa za nich. Na niektorých evanjelizáciách sa objavila „hmla", ktorú služobníci Ryderovho tímu pokladali za oblak Božej slávy, pre iných bola špiritistickou hmlovinou.52 Kriticky sa k Ryderovi stavali i niektoré články v svetskej tlači. Nasledovala výmena názorov na stránkach časopisu Život víry medzi Michaelom Polom (manažérom Rydera v Československu) a rôznymi kresťanmi.53 Po niekoľkých článkoch sa Život víry k Ryderovej službe staval kriticky, avšak retrospektívne ju hodnotil ako prínos. Dan Drápal však hovoril o tom, že sa od Rydera oddelil.54

Roku 1998 televízia Nova v relácii Na vlastné oči (je tiež na našej webstránke http://www.rozmer.sk - pozn. red.) uviedla príbeh dievčiny, ktorá sa stala nadšenou stúpenkyňou zboru Hnutia viery, vzniknutého na popud misijného pôsobenia Steva Rydera, a za záhadných okolností ukončila svoj život pod kolesami vlaku. Tento program Kresťanská misijná spoločnosť podrobila kritike s tým, že bol neobjektívny. Avšak bolo z neho zrejmé, ako sa vedúci R.O.F.C. stavia k učeniu o uzdravení. Misionár Todd Levin priamo na kameru povedal, že pokiaľ by u človeka, ktorý má vieru v uzdravenie, k uzdraveniu nedošlo, bol by Boh klamár.55

 

Vplyv maďarského Hnutia viery

 

Zbor viery

 

K maďarskému pastorovi Sándorovi Némethovi sa v Čechách a na Slovensku hlási množstvo zborov. Ide napríklad o zoskupenie Kresťanské spoločenstvo Milosť na Slovensku, ku ktorému sa hlási i Kresťanské spoločenstvo v Prostějove. Napriek tomu, že tu neexistuje žiadna spoločná štruktúra ani formálna nadväznosť na Zbor viery v Maďarsku, časopis Logos okrem mnohých zaujímavých tém často obsahuje i komentáre a články z okruhu Némethovho hnutia.

Zblíženosť s učením Hnutia viery, resp. s Némethovým zborom potvrdzuje i Jaroslav Kříž, pastor zboru Kresťanského spoločenstva Milosť v Banskej Bystrici, keď v úvodníku časopisu Logos z októbra 2010 uvádza, že Kenneth Hagin alebo Ulf Ekman „svojou službou v pozitívnom zmysle slova zasiahli doslova desaťtisíce ľudí" a že najbližšie ich cirkevnému spoločenstvu stojí Sándor Németh. Keď v jednom slovenskom časopise boli títo učitelia Hnutia viery kritizovaní, Kříž to označil ako „zbytočné a podlé ohováračky takzvaných samozvaných odborníkov, ktorí nikdy nič neurobili".56 Tým Kříž okrem iného ukázal, že učenie Kresťanského spoločenstva Milosť na Slovensku stojí vieroučne v rovnakej línii ako Hnutie viery.

Némethom je ovplyvnené i spoločenstvo Nový Život z Ústí nad Labem pastora Mikuláša Töröka, ktoré vzniklo už pred zmenou politických pomerov roku 1989. Od roku 1994 pôsobí Nový Život ako občianske združenie, ktoré bolo registrované pod názvom Kresťanská spoločnosť Nový Život. Má svoje zbory a skupiny „takmer v desiatke miest po celej republike".57

Némethov vplyv spôsobil diskusiu medzi predstaviteľmi Kresťanského spoločenstva v Čechách a na Slovensku. Predseda Kolégia pastorov Kresťanských spoločenstiev Slovenska Gabriel Minárik, ktorý na prvej charizmatickej konferencii v Prahe prežil „hlboký Boží dotyk", vo svojom liste zverejnenom v časopise Život víry uviedol, že smerovanie Kresťanských spoločenstiev v ČR bránilo vstúpiť zborom v Dunajskej Strede a Komárne do zväzku Kresťanských spoločenstiev.

Dva maďarské zbory, ktoré pôvodne chceli byť v zväzku Kresťanských spoločenstiev na Slovensku, od toho ustúpili. Tieto zbory vznikli pôsobením Gyülekezet v Budapešti, ktorého pastorom je práve Németh. Minárik vysvetľuje, že maďarským kresťanom nevadia súčasné trendy prejavujúce sa v Kresťanských spoločenstvách, ako je Torontské požehnanie, konferencia s Derekom Princom alebo konferencia s Claudiom Freidzonom. To všetko hodnotia veľmi kladne. Obávajú sa však odklonu od pôvodného nasmerovania Kresťanských spoločenstiev a zrejme ich ekumenického nasmerovania. Minárik uvádza, že maďarskí pastori so „súcitom i rozčarovaním sledujú dianie v Čechách", a tento pohľad zdieľa i on.58

Dan Drápal na list odpovedá, že po tom, čo navštívil Zbor viery v Budapešti to nepovažuje za „žiadnu tragédiu" a rozumie tomu. Tomáš Dittrich následne na to vyjadril prekvapenie, že „bratia v Budapešti až úzkostlivo sledujú dianie v Čechách", keď môžu sami kontaktovať vedúcich v tejto krajine. Napokon ale spomína na spoločenstvo so súrodencami z budapeštianskeho zboru v Prahe na Konferencii zmierenia pred dvoma rokmi, kde spolu s ďalšími protestantskými a rímskokatolíckymi kresťanmi prosili o milosť pre Balkán a strednú Európu.59

 

Vplyv amerického Hnutia viery

 

Cirkev živého Boha

 

V januári 2006 sa v Brne uskutočnilo stretnutie niekoľkých pastorov slobodných zborov - tí spoločne vstúpili do vízie založiť Cirkev živého Boha v ČR. V prípravnom období boli vytvorené stanovy a po zaregistrovaní na ministerstve v novembri 2007 sa Cirkev živého Boha stala štátom oficiálne uznanou cirkvou. Jedným z biskupov je Daniel Kolinger, ktorý poskytol rozhovor pre časopis Dingir.

V rozhovore uvádza, že pôvodne patril do Kresťanských spoločenstiev, ale ich dôraz na učenie Pastierskeho hnutia ho viedol k tomu, že treba väčšmi rešpektovať súkromie kresťana. Najbližšie mu bolo americké Hnutie viery prezentované na biblickej škole Dómata v Prahe, vedenej Glennom Cottonom, ktorého študentom Kolinger bol. Kolinger v súlade s Hnutím viery verí, že choroba nikdy nepochádza od Boha, ale od Satana. Taktiež uvádza, že „na človeka, ktorý ešte nemá zjavenú prosperitu (...) alebo na človeka, ktorý nie je ihneď uzdravený, sa nemá vytvárať tlak a obviňovanie, že verí zle, alebo že má tajný hriech".60

Cirkev živého Boha má zbory v Českých Budějoviciach, vo Frýdku-Místku, v Hradci Králové, Horoviciach, Ostrave, Příbrami, Prahe 4 - Michli, Prahe - Říčanoch, Tepliciach, Ústí nad Labem, vo Valašskom Meziříčí a na Slovensku v Leviciach a vo vedení má dvoch biskupov.61

 

Cirkev Nová nádej

 

I tu ide o novoregistrované spoločenstvo, ktoré bolo v ČR zaregistrované 7. októbra 2008. Na jej čele stál zakladajúci pastor a bývalý biskup cirkvi Mark Zechin, ktorý zastáva učenie Hnutia viery. Sama cirkev vznikla spojením Kresťanského centra Nové začiatky s cirkvou Nová nádej a hlási sa k celosvetovej Church of God, ktorá má dovedna 7 miliónov veriacich po celom svete a pôsobí v Čechách i na Slovensku. Zahrnuje zbory v Prahe, Jesenníku, Ostrave, Opave, Olomouci, Příbore, vo Veľkej Kraši, Kroměříži a v Zlatých Horách. Na čele cirkvi stojí biskup Jerry W. Lillard.62

 

Netradičné zoskupenia

 

V Českej republike existujú i netradičné zbory Hnutia viery, ktoré, zdá sa, nie sú v jeho hlavnom prúde, ale napriek tomu ich k nemu religionisti zaraďujú.

 

Cesta Panujúceho

 

Ide o olomoucký zbor Cesta Panujúceho Johna Podmolika, reemigranta z Austrálie, ktorý preložil Nový zákon do češtiny s použitím mnohých anglických výrazov. Tento preklad vyšiel v roku 2000 pod názvom Nový kovenant.63

 

Triumfálne centrum viery

 

Ďalším netradičným zborom je Triumfálne centrum viery absolventa Haginovej biblickej školy Rhema a bývalého pastora Kresťanských spoločenstiev v Dobříši Miloša Kozohorského. O tomto zbore bol dokonca nakrútený amatérsky film Ježiš je normálny! zachytávajúci atmosféru zborového života. Niektoré vulgárne výrazy použité kazateľom počas kázne sa potom preslávili nielen na internete, ale taktiež vo svetských masmédiách.64 Triumfálne centrum viery má zbory v Prahe, neskôr pribudli v Brne, Olomouci a v Ostrave.

 

Holy Ghost Endimes Ministries

 

Skupinu samostatných spoločenstiev zastrešuje občianske združenie Holy Ghost Endimes Ministries. Jeho zakladateľom je Festus Nsoha, nigérijský misionár, ktorý tu založil niekoľko zborov, kam patrí zbor Praha, Teplice, Kladno, Most, Žďár nad Sázavou a Třebíč.65

 

Kritické zhodnotenie

 

Na Hnutie viery vo všeobecnosti nebol medzi teológmi jednoznačný pohľad. Najkritickejší, ako napokon vyplýva z vyššie uvedených riadkov, boli spravidla letničiari a niektorí konzervatívnejší charizmatici. Dôvodom tejto kritiky bolo okrem iného to, že zbory tohto hnutia sa často hlásia k letničnému a charizmatickému hnutiu. Letničiari a „klasickí" charizmatici potom cítili nutnosť sa od jeho extrémov dištancovať, alebo pred nimi dokonca varovať.

Kým letniční najväčšmi kritizovali chybnú vierouku, charizmatikom, resp. Kresťanskej misijnej spoločnosti prekážalo, že zbory Hnutia viery odmietali podporovať víziu jednotnej cirkvi a podliehali exkluzivizmu. Keď sa tieto zbory začali orientovať ekumenicky, kritika Kresťanskej misijnej spoločnosti sa skončila a dostalo sa im prijatia a často i reklamy.

V súčasnosti už ale nie je ľahké viesť deliacu čiaru medzi Hnutím viery a ostatnými charizmatikmi či mnohými letničiarmi, pretože vplyvom početných spoločných aktivít a nárastom ekumenického hnutia, pre ktoré učenie nie je príliš podstatné, sa táto hranica stiera. Ďalším, a to veľmi podstatným aspektom zanikania rozdielov je príchod Torontského požehnania, ktoré bolo mnohými charizmatikmi po celom svete a tiež letničiarmi v niektorých krajinách - napríklad v Českej republike - akceptované. Samotné Torontské požehnanie, ako to napokon potvrdzuje aj stanovisko Cirkvi bratskej, z Hnutia viery vychádza.66

Cirkvi napospol pozitívne hodnotia obrovské evanjelizačné nasadenie a misijný zápal zborov, ktoré sa k Hnutiu viery hlásia. Niektorí však kriticky poukázali na to, že pri evanjelizáciách sa používajú nadsadené alebo dokonca nepravdivé svedectvá, ako napokon uviedol Dittrich alebo otvorený list brnianskych kresťanov.

Bolo by prospešné, keby sa zbory Hnutia viery vieroučne začlenili do rodiny kresťanských cirkví. Museli by ale pristúpiť k verejnej náprave učenia, ktoré ich predstavitelia nikdy neodvolali. Potvrdzuje to aj Peter Čuřík, keď o Ekmanovi, autorovi mnohých kontroverzných kníh, napísal: „Čo sa týka teológie a kresťanského učenia, tam sa nezmenilo nič."67

Dnes ale môžeme sledovať trend, keď sa charizmatici - predovšetkým vďaka Torontskému požehnaniu a Hnutiu cirkevného rastu - Hnutiu viery približujú a čoraz väčšmi akceptujú jeho „teóriu a prax". A to či už ide o posilňovanie autority vodcu nad spoločenstvom, pragmatické zameranie na rast, hľadanie moci cirkvi nad démonmi či organizovanie megaakcií s identickou službou uzdravovania a vyslobodzovania. Akokoľvek, najväčšia svetová letničná cirkev Assemblies of God, ku ktorej sa hlási taktiež Apoštolská cirkev, zostáva k učeniu Hnutia viery kritická.

 

Poznámky:

1 Drápal, D.: Jak to všechno začalo. Historie Křesťanského společenství Praha (I). Křesťanské společenství Praha, Praha 2008, s. 81-82

2 Chybí-li radost, nastupuje protiklad: s Wolfhardem Margiesem o všem možném. Život víry 7/1993, s. 228-230

3 Dittrich, T.: Berlínská Philadelphia na cestě. Život víry, 2/1993, s. 54

4 Drápal, D.: Léta růstu. Historie Křesťanského společenství Praha (II). Křesťanské společenství Praha, Praha 2008, 70-71

5 Tamže, s. 69-70

6 Drápal, D.: Vznik jednoty někdy připomíná porod. Život víry 6/1991, s. 122

7 Go East: Smíření mezi Čechy a Němci - http://go-east-mission.de/seiten/cz/struktur.php?seite=berichte&kategorie=3

8 Zasedala ústřední rada. Výběr z usnesení ze 69. zasedání ÚR CČSH. Český zápas 16/2006, s. 4 - http://www.ccsh.cz/dokumenty/357-cz16web.pdf

9 Wagner, C. P.: Teritoriální duchové. Logos, Praha 1991

10 Zvolská, H.: Osvobození a zatracení. Charismatické hnutí a psychiatrie. Dingir 3/1999, s. 27

11 Margies, W.: Osvobození. Logos. Praha 1991

12 Dittrich, T.: Pár poznámek k Vodě života. Život víry 7/1993, s. 202-205

13 Bubik, R.: Curriculum vitae Milana Bubana. Historie letničního hnutí V. Křesťanský život, Albrechtice 2007, s. 371-376

14 Tamže, s. 374

15 Tamže, s. 369

16 Vojtíšek, Z.: Cesta Slova života. Malá historie největšího společenství Hnutí víry. Dingir 2/2008, s. 56-59

17 Bubik, R.: c. d., s. 371-376

18 Kadlec, O.: Prehistorie Křesťanské misijní společnosti. Život víry 1/1990, s. 2

19 Vojtíšek, Z.: Cesta Slova života, c. d., s. 56-59

20 Dittrich, T.: Pár poznámek k Vodě života, c. d., s. 202-205

21 Gustafsson, O.: Seminár na prípravu konferencie. Konferencia o tzv. Hnutí viery. Letničná biblická akadémia, Kolín 1994

22 Mandel, J.: Spreading the Good Word. The Jerusalem Post, 22. 9. 2010 - http://www.jpost.com/Magazine/Features/Article.aspx?id=188798

23 Dittrich, T.: Pár poznámek k Vodě života, c. d., s. 202-205

24 Historie církve Slova života v Brně - http://www.slovozivota.cz/cirkve_v_cr/historie_cirkve

25 Dittrich, T.: AC2 → KS2. Život víry 6/1993, s. 171

26 Dittrich, T.: Rozhovor s Alexandrem Flekem. Život víry 7/1993, s. 199-202

27 Historie církve Slova života v Brně, c. d.

28 Šrámková, J.: Překladatelé 21. století. Reflex - http://www.reflex.cz/clanek/kultura-literatura/33439/prekladatele-21-stoleti.html

29 Vojtíšek, Z.: Kenneth E. Hagin a Hnutí víry. Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů - http://www.sekty.cz/www/stranky/studie/6.pdf

30 Najčastejšie kladené otázky. Slovo života Bratislava - http://www.slovozivota.sk/otazky

31 Who we are. Slovo života Bratislava - http://www.slovozivota.sk/about

32 O pastorovi. Slovo života Bratislava - http://www.slovozivota.sk/pastor

33 Biblická škola Slovo života v Bratislavě! Slovo života Brno - http://www.slovozivota.cz/biblicka_kola_slovo_zivota_v_bratislave

34 Biblická škola. Videoklip. Slovo života Bratislava - http://www.slovozivota.sk/bs

35 Mlčení jen na jedné straně. Brněnští křesťané píší Ulfu Ekmanovi. Život víry 5/1993, s. 137-138

36 Flek, A.: Odpověď na dopis. In: Život víry 7/1993, s. 219

37 Konferencia o tzv. Hnutí viery, Kolín 1994

38 Dittrich, T.: Rozhovor s Alexandrem Flekem, c. d., s. 199-202

39 Vojtíšek, Z.: Cesta Slova života, c. d., s. 56-59

40 Gustafsson, O.: Referát. Konferencia o tzv. Hnutí viery, Kolín 1994

41 The Word of Faith movement - http://www.dci.dk/index.php?option=com_content&view=article&id=1109:the-word-of-faith-movement&catid=176:laes-om-fremgangsteologi&Itemid=61

42 Vojtíšek, Z.: Cesta Slova života, c. d., s. 56-59

43 Dittrich, T.: Můžeme toho v Evropě opravdu hodně změnit, říká švédský pastor Ulf Ekman. Život víry 12/2006, s. 4-6

44 Rozhovor s biskupem Apoštolské církve Rudolfem Bubikem pro portál Echo (2005) - http://www.apologet.cz/?q=articles/category/19-cirkevni-historie/id/321-rozhovory-s-predstaviteli-letnicnich-a-charizmatickych-uskupeni/page/2

45 Dittrich, T.: Mí Pražané mi rozumějí? Život víry 7-8/2000, s. 9-11

46 Křesťanská základní škola v Brně - http://www.slovozivota.cz/cirkve_v_cr/brno/ kres_anska_kola/kres_anska_zakladni_kola_v_brne

47 Remeš, P.: Překlady Bible v 21. století. Diskusní fórum Christnet (2009) - http://www.christnet.cz/diskuse/prispevek.asp?zobraz=323994

48 Historie Slova života v Brně - http://www.slovozivota.cz/cirkve_v_cr/historie_cirkve

49 Jak to bylo s Nickem Vujičičem? - http://www.slovozivota.cz/jak_to_bolo_s_nickem_vujicicem_0

50 Zpravodaj křesťanského společenství Reach Out For Christ Zlaté Hory, duben 2005 - http://slovologos.sweb.cz/storage/Z_04_2005.pdf

51 Tamže

52 Polemika kolem Steva Rydera. Dopis M. Poly. Život víry 1/1993, s. 5-9

53 Tamže

54 Drápal D.: Varování před varováním - http://dan.drapal.org/index.php?id=202

55 Aleluja R.O.F.C. (video) - http://www.rozmer.sk/sk/video/view/42

56 Kříž, J.: Pokračujeme. Logos 10/2010, s. 3 - http://www.milost.sk/index.php?module=journalshowart&id=235

57 Kdo jsme. Nový Život - http://www.novyzivot.cz/?lang=cs&action=kontakty; Krátka videoreportáž TV Nova je aj na http://www.rozmer.sk/sk/video/view/35

58 Minárik, G.: KS a Slovensko. Život víry 11/1995, s. 326

59 Dittrich, T.: KS a Slovensko. Život víry 11/1995, s. 326

60 Kořínek, M.: Cílem je rozpuštění. Dingir 2/2008, s. 58-60

61 Církev živého Boha - http://www.cirkevzivehoboha.cz/o-nas/struktura-cirkve.html

62 Církev Nová naděje - http://www.nova-nadeje.cz/Organizace.htm

63 Cesta Panujícího - http://www.cestapanujiciho.cz

64 2 x video: když boží království vaří, smaží a paří - http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/2x-video-kdyz-bozi-kralovstvi-vari-smazi-a-pari_65276.html

65 Holy Ghost End Time Ministries Int - http://www.holyghost.cz

66 Stanovisko Rady Církve bratrské k Torontskému požehnání (1995) - http://www.cb.cz/vydavat-odbor/doc/tor_poz.doc

67 Čuřík, P.: Návšteva Ulfa Ekmana v Bratislave. Víťazný život 3/2007, s. 7-8