Prorocké hnutie


 
Za počiatok moderného prorockého hnutia spojeného s apoštolskou obnovou sa zvykne považovať hnutie Kansaských prorokov ovplyvnené skorším pôsobením Williama Branhama a hnutím Neskorého dažďa.

 

Kansaskí proroci

 
Spoločenstvo Kansaských prorokov (Kansas City Fellowship - KCF) vzniklo ako iniciatíva Mike Bickla začiatkom osemdesiatych rokov. Roku 1982 Bickle na svojej ceste v Egypte začul Božie volanie, čo ho viedlo k tomu, aby začal dielo, ktoré sa malo dotknúť celého sveta. Proroctvo cestujúceho služobníka Augustina Alcalu Bicklovi potvrdilo, že sa má presťahovať zo St. Louis do Kansasu a začať nové Božie hnutie, čo v tom istom roku Bickle i urobil.1 Roku 1983 pricestoval aj prorok Bob Jones, pripojil sa k Bicklovi a po rozličných znameniach ho v hnutí verejne označili za vidiaceho rezidenta.2 Jones už predtým, roku 1975, prežil skúsenosť klinickej smrti, keď sa dostal mimo tela, ale Boh mu povedal, aby sa vrátil späť s tým, že má vyučovať vedúcich cirkvi posledných čias, že staré vodcovstvo sa skončilo a nastáva jeho nová kvalita. Potom, čo sa zotavil, Boh mu neskôr oznámil, že na juhu Kansasu pozdvihne hnutie mladých ľudí, ktoré povedie 27-ročný muž. V roku 1983, skôr ako sa roztopí sneh, mladí Jonesa prijmú.3 Medzi ďalších prominentov a tých, čo boli s hnutím spájaní, neskôr patrili Paul Cain, John Paul Jackson, Rick Joyner, David Parker, Jim Goll, Francis Frangipane, Reuven Doran, David Drilling a Jack Deere.4

V roku 1986 Bickle založil pseudocirkevnú organizáciu Grace Ministries. Jej vízia spočíva vo vytvorení „apoštolských tímov" pôsobiacich v tzv. „mestských zboroch" podľa princípu „jeden kresťanský zbor na jedno mesto", a na jeho čele má stáť apoštol. Zakladajú sa tu prorocké školy Shiloah Ministries pre vzájomné zdieľanie prorockých služobníkov. Je tu služba Joseph Company, určená na podporu ľudí v oblasti trhu, a domy modlitieb IHOP, kde má nastať eschatologická obnova Dávidovho bohoslužobného stánku podľa starozákonného levitárneho modelu a kde má prebiehať nepretržitý príhovor 24 hodín denne. Ďalej sa tu rozvíja tzv. služba Izrael Mandate, ktorá spočíva v podpore Izraela.5

Roku 1987 sa Bickle v Birminghame stretol s Paulom Cainom, skorším spolupracovníkom Williama Branhama, a ten sa neskôr pripojil k služobnému tímu KCF ako vedúci skupiny prorokov. V roku 1988 Jones Bicklovi predpovedal, že mu zavolá John Wimber, čím sa mu otvoria dvere pre službu s Vinicou. Keď sa tak stalo, Bicklovo hnutie natoľko Wimbera ovplyvnilo, že nasmeroval Vinicu k prorockej obnove. Pri návšteve Paula Caina v decembri vo Vinici v Kalifornii jeho slová poznania prichádzali s takou mocou, že v budove sa vybili poistky nahrávacieho zariadenia a zničila sa videokamera. Tak sa opakovalo niečo podobné, čo sa už stalo, keď Cain slúžil v Bicklovej prítomnosti v Olathe, kde dokonca do budovy vtrhli hasiči, pretože Cainovo pomazanie im signalizovalo požiar.6 Jones pre Cainovo silné zmocnenie nazval jeho službu „Boží teror".7

V roku 1990, po diskusiách s Bicklom a vnútorných bojoch, jeden z otcov charizmatického hnutia v Kansas City, pastor Ernie Gruen, vydal svoje kázne Máme mlčať a usmievať sa?, kde otvorene hovoril proti falošným proroctvám v KCF. Uviedol, že mal strach, lebo Bickle implikoval jeho smrť, ak bude stáť proti jeho učeniu. Potom dal Gruen do obehu svoju obsiahlu správu, kde zdokumentoval falošné proroctvá a učenie, vrátane etických pochybení KCF.8

Nasledoval veľký škandál. KCF spočiatku vyjadrilo neľúbosť, ale deklarovalo otvorenosť ku korekciám. V júni 1990 potom Bickle všetky aktivity podriadil Vinici, škandál utíchol a zbor bol následne do Vinice inkorporovaný pod názvom Kansas City Metro Vineyard Fellowship. John Wimber podnikol určitú korekciu a hnutie, zrejme vďaka jeho vplyvu, malo otvorené dvere v Anglicku, kde mu Evanjelikálna aliancia vydala kladné stanovisko. Anglikánsky biskup David Pytches napísal knihu Some Said It Thundered, ktorá dodala hnutiu kredit. Touto knihou boli oslovení taktiež niektorí českí charizmatici, ktorí sa v tom čase otvorili prorockej službe Jima Golla.9

Po vypuknutí Torontského požehnania sa Kansaskí proroci angažovali v jeho prospech a Paul Cain v Toronte začal otvorene vravieť o letničiarmi odmietanom učení hnutia Neskorého dažďa.10 O rok neskôr potom sám John Arnott navštívil Kansas City. Po vylúčení Torontského zboru Wimberom v roku 1996 zbor Kansaských prorokov opustil Vinicu a Cain hnutie vyzýval vrátiť sa k jeho prorockým koreňom a začal so službou v Shiloh Retreat Center.

V roku 1999 Bickle začal rozvíjať službu IHOP a v roku 2000 opustil službu pastora, aby sa už úplne venoval IHOP a Shiloah Ministries. Na jeho miesto nastúpil Floyd McClung, ktorý bol vyše tridsať rokov jedným z vedúcich charizmatickej organizácie Mládež s misiou - YWAM.11

Medzi najvýraznejšie prorocky obdarované osobnosti, ktoré sa na začiatku hnutia tešili zvláštnej úcte, patrili vedúci prorokov a v podstate duchovný otec Paul Cain a vidiaci senior Bob Jones.

 

Bob Jones

 
Jones sa narodil roku 1929 a považuje sa za proroka, ktorý má až niekoľko zjavení za deň. Prvé anjelské navštívenie prežil v deviatich rokoch a v trinástich ho čakalo Božie navštívenie, keď k nemu Boh zvolal z trstinového poľa a o dva roky nato mu zjavil jeho službu. No Jones ďalej žil rozmarným spôsobom života, vstúpil do námorníctva a holdoval alkoholu, až sa nervovo zrútil a v 39 rokoch sa ocitol v liečebni pre vojnových veteránov. Tu k nemu prehovoril diabol a oznámil mu, aby zabil tých, ktorí sú zodpovední za jeho stav. On však volal k Ježišovi a ten ho viedol, aby im odpustil. Keď tak urobil, bol uzdravený a „začal mať vízie, vytrženia, počul hlasy, mal sny, anjelské navštívenia a démonické konfrontácie". Predpovedal udalosti v cirkvi aj v sekulárnej sfére.12

Medzi jeho známe proroctvá podľa Gruena patrí predpoveď, že do roku 1990 zomrie v dôsledku Božieho súdu tisíc kresťanských vedúcich.13 V roku 1984 dostal zjavenie, že v cirkvi nastane „občianska vojna". V tejto vízii bolo mnoho kresťanov, ktorí sa smiali a tancovali a boli oblečení do pestrých oblekov. No počas párty sa niektorí začali sťahovať do ústrania a ich farba obleku sa zmenila buď na sivú, alebo modrú. Medzi týmito skupinami sa potom začala „občianska vojna". Táto vízia sa rozšírila aj medzi ostatnými prorokmi a vykladala sa tak, že modrá znamená nebo (kresťania vedení Duchom Svätým) a sivá predstavuje mozgovú kôru (kresťania žijúci podľa prirodzenej mysle svojej ľudskej múdrosti). Keď vypuklo Torontské požehnanie, niektorí jeho vedúci tu videli naplnenie onoho proroctva.14

Medzi iné známe Jonesovo proroctvo patrí zjavenie o Pastierskej palici. Pán sa v ňom Jonesovi zjavil a oznámil mu, že ho hodlá navštíviť každý rok v Deň zmierenia a každý služobník sa raz do roka musí ukázať pred svojím pastierom a obstáť pred prorockou inšpekciou, kde sa zjavia jeho nevyznané hriechy.15 Jones dodnes publikuje svoje každoročné proroctvá pod názvom Pastierska palica.16

Roku 1991 ale Wimber napomenul Jonesa za „manipuláciu ľudí pre svoju osobnú žiadosť, sexuálnu nečistotu, vzburu voči pastorskej autorite, očierňovanie vedúcich a podnecovanie horkosti v Kristovom tele".17 Jones podporil isté ženy, aby sa v jeho kancelárii pred Bohom zvliekli donaha, keď mali dostať prorocké slovo.18 Potom Bickle Jonesa premiestnil z verejnej služby do pozadia. Jones je tiež autorom myšlienky, ktorá sa neskôr rozšírila v prorockom hnutí, keď uviedol, že proroctvo novozákonného proroka sa napĺňa zhruba na 65 % a u niektorých prorokov len na 10 %. Tí najzrelší dosahujú úspešnosť 85 - 95 %.19 Dnes má Jones vlastnú službu a podporuje ho Rick Joyner. Je taktiež častým hosťom v relácii Extreme Prophetic, čo je služba, ktorá je apoštolsky prikrytá i Jimom Gollom.20

 

Paul Cain

 
Paul Cain sa narodil roku 1929 v Texase. Jeho matka mala 44 rokov, trpela tuberkulózou, ako aj rakovinou oboch pŕs a maternice a mala problémy so srdcom. Na smrteľnej posteli prežila anjelskú návštevu, keď jej anjel oznámil, ako pomenuje svojho syna, ktorý bude kázať evanjelium podobne ako apoštol Pavol.21 Cainova rodina bola obdarená darmi videnia, a Cain tak mohol vedieť, kedy osoba mala byť uzdravená či keď mal niekto zomrieť.22 Neskôr i on sám v siedmich rokoch prežil návštevu anjela, ktorý mu oznámil jeho povolanie a už v sedemnástich slúžil s vlastným stanom pri prebudení uzdravovania. Na anjelský pokyn ho William Branham pribral k svojim výpravám.

V devätnástich rokoch Paula opäť navštívil anjel a oznámil mu učenie o Joelovej armáde predstavujúcej Hospodinovo vojsko posledných čias, ktoré si podmaní zem. Nakoniec sa mu na sedadle auta zjavil sám Ježiš Kristus a povolal ho žiť celibát a neskôr na Caina vložil ruky, aby ho zbavil sexuálnych túžob. Napriek tomu, keď Cain cestoval po Škandinávii, ho obvinili, že sa zaplietol s istou ženou. V tom čase sa hnutie uzdravovania dostalo do škandálov a Cain prežil 25 rokov v ústraní. Dostal ale prísľub, že ešte počas svojho života uvidí kresťanov „nového druhu" a bude povolaný iniciovať službu „posledných čias".23 Po uplynutí týchto „tichých rokov" dostal Boží príkaz, aby - podobne ako Samuel - našiel a pomazal apoštola pre prebudenie posledných čias, ktorého rozpoznal v Johnovi Wimberovi.

Cainova prorocká služba, rovnako ako Branhamova, vyniká takmer absolútnou presnosťou v odhade minulosti a súčasnosti tých, ktorým Cain takto slúži. I jeho niektorí kritici nepopierajú jeho jasnovidecké schopnosti, že dokáže presne určovať mená ľudí a ich príbuzných a opísať ich minulosť.24 Keď v roku 1987 pricestoval po prvýkrát do Kansasu za Bicklom, avizoval ako znamenie svojho príchodu napadanie snehu, a keď mal roku 1988 navštíviť Wimbera, oznámil, že znamením bude zemetrasenie. Oboje Bickle a Wimber neskôr dosvedčili.25

V roku 1991 odcestoval Cain do Anglicka, kde sa pripojil k zboru vo Westminsterskej kaplnke pod vedením významného evanjelikálneho vedúceho T. R. Kendalla a spoločne vydávajú knihu The Word and The Spirit. Vyšla v roku 1996 a chápala sa ako výraz jednoty medzi reformovanými evanjelikálmi a charizmatikmi. Cain tiež cestoval takmer po celom svete, prorokoval svetovým politikom a stretol sa i s prezidentom Clintonom či so Saddámom Husseinom. Tesne pred Clintonovou voľbou mu Cain prorokoval, že sa stane zbožným a obľúbeným prezidentom USA. Pre svoje zásluhy boli nakoniec Cain s Joynerom ocenení Rádom maltézskych rytierov.26

Zo svojej služby Cain odstúpil roku 2005 len krátko potom, čo bol konfrontovaný Bicklom, Joynerom a Deerom, ktorí proti nemu vzniesli obvinenia z homosexuality a alkoholizmu, čo uznal a prijal ich korekciu a čas určený na jeho obnovu. Avšak o pár týždňov oznámil, že sa sťahuje do Kalifornie a o 12 mesiacov neskôr cirkev v Kalifornii uviedla, že Cain je „obnovený" a že je znovu pripravený kázať.27

 

Kontroverzia


 
Služba Kansaských prorokov bola niekoľkokrát podrobená kritike. Popri Gruenovi už roku 1995 letničný pastor Bill Randles napísal knihu Weighed and Found Wanting, kde prorokov označil za heterodoxných, pričom o Jonesovi vyhlásil, že by bol prekvapený každým, kto by ho počúval dlhšie než desať minút a neodmietol ho ako proroka. K prominentným kritikom patril aj Hank Hanegraaff, ktorý vo svojej knihe Counterfeit Revival z roku 1997 označil Bickla i jeho prorokov ako stúpencov falošného prebudenia. Určitou strednou cestou sa snažil ísť James A. Beverley, ktorý v knihe Holy Laughter and the Toronto Blessing kladne hodnotil Bicklovu kazateľskú službu, uznal za relevantné Cainove proroctvá, avšak s veľkými chybami, ale bol skeptický voči Jonesovým proroctvám. U oboch však našiel presné a dramatické slová poznania. V roku 1996 konzultácia britských evanjelikálov podieľajúcich sa na charizmatickej obnove v Bawtry Hall označila Kansaských prorokov za falošných. Klasickí letničiari boli tradične umiernení a zamerali sa na kritiku praxe, ktorú možno zreteľne medzi prorokmi nájsť, a vo svojom vyhlásení Prophets and Personal Prophecies kritizovali spôsob odovzdávania osobného proroctva. Asi najtvrdšia kritika služby prorokov zaznela od britského teológa Napiera, ktorý v nej roku 1996 videl pôsobenie démonov poznajúcich minulosť, a preto proroci dokážu opísať osobnú históriu i prítomnosť, ale v odhade budúcnosti sa mýlia.28 Zrejme najvýznamnejším súčasným kritikom prorockého hnutia je koeditor časopisu Charizma J. L. Grady, ktorý, hoci sám charizmatik, kritizuje jeho excesy aj Cainove etické problémy.

 

Súčasnosť prorockého hnutia


 
Dnes majú proroci spravidla svoju vlastnú službu. Prebudenie v Lakelande, na ktorého čele stál kontroverzný kanadský evanjelista Todd Bentley a ktoré sa právom považuje za pokračovanie Torontského požehnania, opäť pritiahlo službu známych Kansaských prorokov. Mohli sme tu vidieť Jonesa, ako prorokoval prebudenie Anglicka29, mohli sme tu pozorovať Golla, ako prorokuje mohutné celosvetové prebudenie30 a, samozrejme, Caina, ktorému sa tu dostalo vrelého prijatia i potom, čo ho pre jeho homosexualitu a alkoholizmus napomenul sám Bickle.31

Fiasko v Lakelande sa však kredibility prorokov, zdá sa, nijako nedotklo, a preto tohto roku na konferencii v Prahe privítame Jima Golla. Ešte pred neslávnym koncom prebudenia Bentley priznal, že ho navštívil ženský anjel Ema, ktorý je podobný Kathryn Kuhlmanovej, a o ktorom mu Bob Jones povedal, že pomohol rozvinúť začiatky prorockého hnutia v Kansas City začiatkom osemdesiatych rokov.32

Dnes je mediálne najznámejším prorokom Rick Joyner, ktorého preslávila séria troch kníh (Posledná bitka, Povolanie do poslednej bitky a Pochodeň a meč), kde okrem iného opisuje svoje stretávanie so zosnulými a medzi nimi, bez toho, aby ho menoval, našiel i Williama Branhama považovaného charizmatickým hnutím spravidla za obdarovaného evanjelistu.33 A je to i Joyner, ktorý sa snaží zachrániť Bentleyho službu, začal proces jeho obnovy a napadol Gradyho, keď Bentleyho kritizoval.34 Dnes je Joyner riaditeľ vydavateľstva MorningStar, spolupracuje s Jonesom a vydáva rovnomenný bulletin, ktorý sa prekladá i do češtiny.

 

Apoštolské hnutie


 
Akýmsi ideovým vodcom a systematickým teológom „apoštolskej reformácie" je misiológ Charles Peter Wagner, ktorý stojí na čele organizácie Global Harvest Ministries trénujúcej kresťanských vodcov v modlitbe, duchovnom boji, apoštolskej a prorockej službe, premene spoločnosti a v ďalších aspektoch praktickej služby.35 Medzi ďalšie osobnosti spojené s Wagnerom, popri Mikovi Bicklovi, patrí Dutch Sheets, Cindy Jacobs, Tommy Tenney a ďalší. S hnutím sa taktiež spája Ted Haggard, bývalý predseda Národnej asociácie evanjelikálov. Podľa Steinkampa títo ľudia rozšírili orbit pohybujúci sa okolo Torontského požehnania z radov Kansaských prorokov.36

 

Hnutie cirkevného rastu

 
Charles P. Wagner sa narodil v roku 1930 a krátko po štúdiách sa stal misionárom v Bolívii. Roku 1971 sa na Fullerovom seminári v Pasadene stretol s prof. Donaldom McGavranom, vďaka ktorému sa misiológia stala uznávaným akademickým predmetom. McGavran na Wagnera naliehal, aby úspešnosť misie nehodnotil podľa tradičných meradiel, ako je vernosť alebo vytrvalosť, ale pragmaticky, podľa výsledkov. Wagner preto sformuloval zásadnú myšlienku, ktorá sa stala tzv. Wagnerovou paradigmou: pre záchranu duší a ich privedenie do ovčinca treba vykonať „čokoľvek a ešte viac".37

Pre nájdenie technických princípov rastu si Wagner vypožičiaval aj myšlienky a postupy sekulárneho biznisu v presvedčení, že metódy, ktoré môžu slúžiť na rast v oblasti obchodu a priemyslu, sa dajú aplikovať i v oblasti evanjelizácie. Roku 1985 sa potom stal prezidentom Severoamerickej spoločnosti pre cirkevný rast a po smrti McGavrana roku 1990 pokračoval v danej línii na Fullerovom seminári.

 

Evanjelizácia Božou mocou


 
Ďalším mužom, ktorý Wagnera ovplyvnil, bol John Wimber, ktorý ho v roku 1981 požiadal, či by sa v rámci vyučovania misiológie mohol zaradiť seminár o divoch a zázrakoch. Kurz dostal názov MC 510 a Wagner sám tu bol uzdravený z hypertenzie. Následne Wagner vo svojom spoločenstve Lake Avenue Congregational Church založil triedu nedeľnej školy pre dospelých, tzv. Spoločenstvo 120. Ľudia tu zároveň navštevovali Wimberove zhromaždenie Vinica, aby si tu „nabrali muníciu". Spoločenstvo 120 sa stalo dverami tzv. tretej vlny Ducha Svätého do evanjelikálnych cirkví, ktorá nasledovala po letničnom a charizmatickom hnutí. Z tejto vlny vychádza aj Torontské požehnanie.38 Roku 1983 získal Wagner pre službu divov a zázrakov i prorocké potvrdenie a stál „veľmi vysoko na zozname tých, na ktorých Satan uderí". Napokon podrobil celý svoj dom exorcizmu, pri ktorom vyšlo veľa démonov.39

 

Teritoriálni duchovia a duchovný boj


 
Démonológia a boj s démonmi sa u Wagnera dostávali čoraz väčšmi do popredia. Wagner neverí len na exorcizmus z ľudí, ale aj z miestností a domov. Je presvedčený, že nad mestami alebo zónami vládnu démonické mocnosti, ktoré sú hierarchicky usporiadané a ktoré zabraňujú ľuďom prísť za Kristom. Tieto mocnosti treba rôznymi modlitbovými technikami odzbrojiť a zabrániť ich vláde nad danou geografickou oblasťou.40 Túto náuku Wagner formuloval predovšetkým v styku s tzv. Argentínskym prebudením, na ktorého čelo sa postavili evanjelisti ako Omar Cabrera, Ed Silvoso a Carlos Annacondia. Tí implicitne zastávajú prekonanú Augustínovu teóriu, že Adam v raji svojou neposlušnosťou odovzdal vládu nad zemou Satanovi, ktorý je od toho času legálnym vládcom na Zemi, ktorého vlastnícke práva musí rešpektovať i Boh.41 S podobným učením sa možno stretnúť už v povojnovom hnutí Neskorého dažďa, ktorého vplyv na apoštolskú reformáciu v USA Wagner pripúšťa.42

Na základe tejto modlitbovej techniky funguje mnoho rešpektovaných evanjelikálnych aktivít, ako je Spiritual Warfare Network, ktorej princípy sa uplatnili i v modlitbovom hnutí AD 2000, kde ústrednou iniciatívou bol modlitbový boj za geografickú oblasť vymedzenú tzv. Oknom 10/40. Týkalo sa krajín, v ktorých bol rozšírený islam, hinduizmus a budhizmus. Podľa Wagnera išlo o prevzatie autority nad vládcami a mocnosťami ustanovenými Satanom a udržujúcimi jednotlivé skupiny obyvateľov v područí rôznych foriem duchovnej temnoty. Modlitby koordinovane prebiehali v rokoch 1993 až 1999 a podieľalo sa na nich až 40 miliónov zástancov.

Medzi ďalšie aktivity patrili: akcia Gedeonovo vojsko (1993), ktorá sa konala na modlitbovej hore metodistického zboru Kwang Lim v Soule; prvý medzinárodný Pochod pre Ježiša (1994), keď do ulíc vyšlo 12 miliónov kresťanov zo 168 krajín celého sveta; modlitby v „kardinálnych bodoch" (1994), ktoré koordinovala austrálska pobočka YWAM a spočívali v rozmiestnení skúsených zástancov na geograficky najzadnejších miestach všetkých kontinentov; Pochody zmierenia (1996 - 1999), kde sa stovky kresťanov vydali po trase prvej krížovej výpravy a počas pochodu zástupne vyznávali hriechy našich kresťanských predkov, ktorých sa dopustili voči moslimom a židom alebo operácia Ľadový hrad (1997), kde tím modlitebníkov podnikol výpravu na úpätie Mt. Everestu, čo Wagner chápe ako modlitbovú iniciatívu na topograficky aj duchovne najvyššej úrovni v celej histórii.43

Učenie o duchovnom boji sa stalo v deväťdesiatych rokoch i predmetom stretov v rámci evanjelikálneho hnutia na misijných konferenciách v Lausanne. Texty, ktoré z týchto stretnutí vzišli, balansujú na hrane ohľadne témy „teritoriálnych duchov" a boja s nimi, lebo na ich formulácii sa podieľali stúpenci, ako aj kritici týchto teórií.44 V Nairobi roku 2000 sa potom hľadalo určité kompromisné stanovisko.45

 

Nová apoštolská reformácia

 
Posledným impulzom Wagnerovej teológie je učenie o obnovenom úrade apoštolov a prorokov, s ktorým sa taktiež môžeme stretnúť naprieč celým charizmatickým hnutím. Wagner s týmto fenoménom verejne vystúpil roku 1996, na panelovej diskusii o postdenominačnom kresťanstve, kde sa položil dôraz na stálu existenciu apoštolov a prorokov v súčasnej cirkvi a neskôr sa stal i autorom pojmu „Nová apoštolská reformácia". Tá predstavuje „nový mech", do ktorého sa má naliať nové víno, čo sú zbory vedené apoštolmi.

Transformácia cirkvi do štruktúry nového mechu bude omnoho radikálnejšia než prvá reformácia. Zbory, ktoré nesú charakteristiku Novej apoštolskej reformácie, sa podľa Wagnera vyznačujú deviatimi „novými" aspektmi. Majú: 1. nové meno, 2. novú štruktúru autority, 3. nový výcvik vedúcich, 4. nové zameranie na službu, 5. nový druh chvál, 6. nové druhy modlitieb, 7. nové financovanie, 8. nový dosah a 9. novú orientáciu na moc.46 Wagner pri opise a naplňovaní jednotlivých bodov tu zúročil svoje celoživotné skúsenosti. Nová apoštolská reformácia má takisto svoje vlastné inštitúcie, rôzne formálne a neformálne apoštolské siete, internetové stránky, časopisy, vydavateľstvo a pod.

 

Medzinárodná koalícia apoštolov (ICA)

 
ICA bola založená roku 1999 v Singapure skupinou apoštolov pod vedením Eda Silvosa. J. P. Kellymu, zvolávateľovi prvého koncilu, bolo Bohom prikázané, aby vyzval Ch. P. Wagnera na prijatie úradu predsedajúceho apoštola. Následne, v roku 2001, sa ICA premiestnila do Wagnerovho úradu Global Harvest v Colorade. Kelly zostal v službe „apoštola veľvyslanca", ktorý bude globálne reprezentovať ICA a organizovať summity. Roku 2009, k 80. Wagnerovým narodeninám, Boh Wagnerovi prikázal ponúknuť Kellymu svoje predsedníctvo. Na výročnom mítingu na jar roku 2010 Wagnera inštalovali ako „emeritného predsedajúceho apoštola" a Kellyho ako „predsedajúceho apoštola".

Vo všeobecnosti má ICA za cieľ spájať apoštolskú múdrosť a zdroje, aby každý člen mohol pôsobiť strategickejšie a globálne kombinovať úsilie a efektívne urýchľovať vzostup Božieho kráľovstva v každej sfére spoločnosti. ICA na to využíva dostupné technológie ako internet, blogy, on-line videá atď. Členom ICA sa môže stať len ten, kto je na základe odporúčania signifikantnou časťou cirkvi, napríklad „peer-level", apoštolmi rozpoznaný ako apoštolsky obdarovaný, a kto už týmto darom nejaký čas verejne slúži.47

 

Apoštolský koncil prorockých starších

 
Ide o skupinu prorokov, ktorá sa každoročne spoločne schádza počínajúc rokom 1999. Ich cieľom je vydávať proroctvá na základe spoločného konsenzu. Základom pre túto službu sú biblické verše zo Skutkov apoštolov (Sk 13, 1-3). Cieľom spoločných stretnutí je hľadať Boha, zvažovať prijaté prorocké varovania, ktoré boli prijaté v prorockých kruhoch a rozsudzovať, čo Boh skutočne povedal. Medzi týmito prorokmi sú vodcovia a zakladatelia rozmanitých Božích hnutí.48

 

Kontroverzia


 
Apoštolské hnutie tiež čelilo škandálom. Týkalo sa napríklad prezidenta Národnej asociácie evanjelikálov Teda Haggarda. Ten bol obvinený z homosexuality a užívania drog. Najprv síce odmietol, že mal sex s mužom a povedal, že si kúpil metamfetamín, ale vyhodil ho nepoužitý. Neskôr sa ale priznal, rezignoval na všetky funkcie, uviedol, že je „zvodca a luhár"49 a podstúpil rehabilitačný proces.50

Ďalším škandálom bolo, keď Wagner spolu s prominentmi apoštolsko-prorockého hnutia pricestoval slávnostne požehnať a zaštítiť evanjelistu Todda Bentleyho do Lakelandu a prorocky mu predpovedal vzrast jeho vplyvu.51 Žiadny prorok však nemal zjavenie Bentleyho sklonov k alkoholu. Nikoho nepohoršilo jeho bohaté tetovanie vrátane podivných symbolov, ktorých na jeho tele stále pribúdalo. Nikto zrejme nepreveroval nepotvrdené svedectvá o dvoch desiatkach vzkriesení z mŕtvych a neprekážalo ani to, že Bentley pri duchovnej službe ľudí kopal a rozdával údery a jednému mužovi dokonca vyrazil zub.52

 

Vierouka hnutia


 
Prorocké a apoštolské hnutia sú čiastočne historicky a geograficky oddelené fenoménmi, ale v súčasnosti dochádza k ich personálnym prekryvom, ich náuka je komplementárna a vychádza z rovnakých koreňov - povojnového hnutia Neskorého dažďa. Nadväznosť si uvedomuje aj ďalší velikán obnovy Bill Hamon, ktorý napísal, že obnova apoštolského úradu v deväťdesiatych rokoch nadväzuje na prorockú obnovu rokov osemdesiatych.53 Nie je preto čudné, že apoštoli okolo Wagnera vystupujú popri bývalých Kansaských prorokoch, pričom prorocké hnutie zrejme nemožno redukovať len na Kansaských prorokov. Avšak môžeme napríklad vidieť slúžiť Wagnera s Joynerom, ako potvrdzujú do úradu Todda Bentleyho. Drápal sa teoreticky o spolupráci apoštolov a prorokov zmieňuje vo svojej knihe o apoštolskej službe.54 Niektoré z nižšie uvedených náuk sú potom zrejme väčšmi akcentované prorockou, iné apoštolskou obnovou.

 

Reštauracionizmus

 
Tak ako v hnutí Neskorého dažďa, aj tu ekleziológia vychádza z reštauracionizmu. Pre mnohé je východiskovým bodom verš zo Skutkov apoštolských (Sk 3, 21), kde sa píše o obnove „všetkých vecí", čo má byť cirkev posledných čias pred príchodom Krista. Čokoľvek Boh až dodnes robil, činil s cieľom cirkev dokončiť a pripraviť na príchod Kráľovstva a apoštoli sú posledným článkom reťaze týchto udalostí. Protestantská cirkev ustanovila autoritu Písma, ospravedlnenie vierou a kňazstvo všetkých veriacich. Wesleyánske hnutie predstavilo požiadavku svätosti a to ako osobnú, tak celého spoločenstva. Letničné hnutie potom zdôraznilo nadprirodzené dielo Ducha Svätého. Úrad zástancu bol obnovený v 70. rokoch 20. storočia, úrad proroka bol obnovený v 80. rokoch 20. storočia a v 90. rokoch začala cirkev uznávať dar a úrad apoštola.55 Preto Wagner v roku 2001 vyhlásil, že cirkev vstúpila do Druhého apoštolského veku. Budiselić si zas všíma, že zatiaľ čo pre reformáciu bol cieľom návrat k apoštolskej cirkvi, pre Novú apoštolskú reformáciu je cieľom „dokončenie cirkvi".56 Charizmatici potom vo všeobecnosti veria, že cirkev ku koncu časov svojou slávou prekoná prvotnú cirkev.

 

Poňatie autority

 
Reštaurovanie apoštolskej služby neznamená len návrat k apoštolskej praxi, ako ju chápu letničiari, ale ide tiež o obnovu poňatia daru apoštola ako cirkevného úradu. Zmena v miere autority cirkevných vedúcich je potom podľa Wagnera najradikálnejšou odlišnosťou oproti tradičnému kresťanstvu. Zdôrazňuje sa, že zatiaľ čo v tradičnom kresťanstve autorita spočívala na skupinách, ako sú cirkevné koncily, zasadania, zhromaždenia a valné zhromaždenia, nové apoštolské kresťanstvo vidí Boha ako toho, kto „zveruje vládu cirkvi jednotlivcom".57 Haggard tiež vyučuje nutnosť podriaďovania sa cirkevnej autorite tým, že „naša autorita uvoľňuje Božie schopnosti". Člen cirkvi preto môže neposlúchnuť len vo veciach nezákonných, nemorálnych a neetických.58

 

Apoštolsko-prorocký základ

 
Obnova úradu apoštolov a prorokov sa netýka len vlády nad cirkvou, ale tvorí aj jej samotný základ. Vo verši z Listu Efezanom (Ef 2, 20) opisujúcim, že cirkev je stavbou, „ktorej základom sú apoštoli a proroci", vidia stúpenci Novej apoštolskej reformácie úrady, ktoré práve v cirkvi posledných čias Boh obnovuje. Apoštoli spolu s prorokmi potom zjednotia cirkev na princípe tzv. „mestských cirkví" (City Churches) vedených apoštolmi, ktoré budú vybudované na princípe „jeden zbor na jedno mesto".

Teritoriálne urbanistická idea cirkvi sa objavila aj mimo charizmatického hnutia u čínskeho mučeníka Watchmana Nee. Vo všeobecnosti Wagner rozpoznáva minimálne tri druhy oblastí apoštolskej pôsobnosti: ekleziastickú, prevádzkovú a teritoriálnu a vidí tri kategórie apoštolov: vertikálnu, horizontálnu a tržnú.59 Ako uvádza Budiselić, hlavnou premisou tohto rozdelenia je učenie, že každý apoštol má svoju vlastnú určenú oblasť a autoritu, ktorá je použiteľná len v tejto špecifickej oblasti. Mimo tejto oblasti je apoštol „bezmocný" a rovnako obyčajný ako akýkoľvek iný veriaci.60

 

Nový druh kresťanov a Joelova armáda

 
„Nový druh" kresťanov v podstate sformovaných do „Joelovej armády" sú termíny, ktoré sa medzi charizmatikmi objavili ako dedičstvo učiteľov Neskorého dažďa. Tento nový druh kresťanov si tu mal privlastniť atribúty vzkrieseného Krista a stať sa duchom obživujúcim. Joelova armáda je i jednou z hlavných invencií Paula Caina, ktorému toto učenie bolo anjelom zjavené už v jeho 19 rokoch. Jack Deere uvádza, že túto armádu nemožno premôcť ani zabiť. Militantná Joelova armáda, ktorá je totožná s armádou kobyliek z proroka Joela, si podmaní svet, odstráni nepriateľov obnovy a privíta duchovný príchod Krista z neba, ktorý potom usadne v cirkvi. Týmto príchodom dôjde k jeho plnej inkarnácii v Tele, lebo skrze službu apoštolov zjednotené Telo Kristovo sa stane Cirkvou bez vrásky a poškvrny, Dieťaťom, ktoré bude pásť národy železnou berlou.

 

Teória výkupného

 
V hnutí sa zastáva taktiež staroveká Origenova a Augustínova teória výkupného, podľa ktorej Adam odovzdal svojím pádom Satanovi vládu nad zemou. Boh preto Satanovu vládu rešpektuje a nemôže tak proti nej legálne zakročiť. O túto vládu však diabol prišiel, keď napadol a usmrtil Krista, ktorý bol ale vzkriesený z bolesti smrti a túto vládu tak Satanovi „de iure" ulúpil. Ale diabol pre neznalosť cirkvi naďalej vládne a tá sa preto musí svojej autority chopiť a diabolskú vládu nad jeho už bývalým územím zlomiť. V Novej apoštolskej reformácii sa tak deje skrze špecificky poňatý duchovný boj spočívajúci v mapovaní a zástupnom vyznávaní hriechov.

 

Zástupné vyznávanie a duchovný boj

 
Ako má jedna cirkev „duchovne vládnuť" v meste, tak i štruktúra démonov je striktne geografická. Existuje tu totiž presvedčenie, že nad každým mestom, geografickou oblasťou a národom vládnu špeciálne druhy démonov. Túto vládu im umožňuje tzv. generačné prekliatie, ktoré na dané územie dopadlo pre hriechy starousadlíkov, a ktoré tiež legitimizuje démonickú nadvládu nad danou lokalitou. Preto treba urobiť tzv. duchovné mapovanie, ktoré spočíva v hlbokom preskúmaní histórie, kde sa hľadajú napríklad okultné praktiky či spáchané zločiny na danom území, ktoré tak podlieha Božej kliatbe. Modlitebníci sa potom s týmito hriechmi stotožnia a zástupne ich Bohu vyznajú. Jednotlivé mocnosti zároveň treba identifikovať, resp. skrze zjavenie rozoznať ich mená, a potom ich v modlitbe atakovať. Rovnako je možné v mene Krista prikazovať aj anjelom a aktivovať ich tak k duchovnému boju.

Zvrhnutím Satana a jeho anjelov zo strategických miest potom môže jednotná cirkev, vedená apoštolmi, dané územie zabrať, nastoliť tu Kristovu vládu a uplatniť svoj celospoločenský vplyv. Pretože mestá sú v duchovnom boji kľúčové, charizmatické pseudocirkevné organizácie tak vyvíjajú nemalé úsilie, aby sa v nich zhromažďovali vedúci z jednotlivých denominácií na rôzne spoločné akcie, ktoré smerujú k duchovnému boju proti vesmírnym mocnostiam zla na daných miestach. Klasickým príkladom boli napríklad tzv. Pochody pre Ježiša.

 

Kritické zhodnotenie


 
Nová apoštolská reformácia nepredstavuje nové učenie. Zhrnuje len náuky, ktoré sprevádzajú charizmatické hnutie od jeho počiatku. Teraz sú ale tieto doktríny prehľadne a systematicky rozpracované a vďaka Wagnerovej teologickej príprave sa im dostáva širokej publicity presahujúcej súčasný pentekostalizmus. V opozícii zostávajú klasickí letničiari, ktorí sa voči učeniam hnutia tradične vymedzujú vo svojich Position Papers, tu konkrétne vo vyhlásení Apoštoli a proroci.61 Wagnerov prínos spočíva v tom, že dokázal ponúknuť ucelený prehľad, v ktorom často experimentálnu a profetickú teológiu rozpracoval do vzorcov systematickej teológie. Tým však zúročil nielen charizmatické akcenty, ale zároveň sprístupnil kritickému skúmaniu ucelenú náuku charizmatického triumfalizmu, ktorá sa do tohto času zdala len ťažko uchopiteľná.

 

Záver


 
Tento seriál má názov Krízy a nádeje. V čom spočívajú tieto nádeje? V retrospektívnom pohľade možno vidieť, že cirkev vo svojom putovaní dejinami preukázala regeneračné schopnosti. Vždy sa našiel niekto, kto mal silu postaviť sa na stranu ortodoxie, nazvať veci pravým menom a navrátil tak Boží ľud do prijateľných medzí riečiska Ducha. Nie inak je to i teraz. Či už to boli klasickí letničiari, ktorí sa už v zárodkoch dištancovali od hnutia Neskorého dažďa a umravňovali výstrelky uzdravovateľov vierou, alebo to boli niektorí „denominační" aj „nezávislí" charizmatici, ktorí vystúpili proti autoritárstvu Pastierskeho hnutia, či teológovia z Oral Roberts University, ktorí povstali proti herézam Hnutia viery. A tiež anglickí charizmatici dištancujúci sa od Kansaských prorokov alebo vedenia Vinice, ktoré zase odsúdilo extrémy Torontského požehnania. Boli to aj jednotlivci ako L. Grady a E. Gruen, ktorí zo svojej pozície vztýčili prst pred výstrelkami prorockého hnutia. A sú to opäť letničiari a niektorí charizmatici, ktorí pozdvihujú prorocký hlas proti náukám Novej apoštolskej reformácie. Časť z nich sa zomkla okolo skupiny Apologetic Coordination Team, ktorej vplyv je dnes neprehliadnuteľný.

Letničné cirkvi, najmä Assemblies of God v USA, už mnoho rokov charizmatickým excesom poctivo a vytrvale vzdorujú. Vo svojich vyjadreniach sú pritom veľmi umiernení. I keď zreteľne kritizujú jednotlivé hnutia, vyhli sa menám a spravidla i názvom hnutí a kritizujú princípy. Aj medzi nimi ale je latentný, apokalyptický rozmer eschatológie, v ktorej hnutie samo seba chápe ako „prebudenie posledného času", kde sa Duch Svätý vylieva oveľa väčšmi, než to bolo v histórii cirkvi, v čom potom druhí vidia elitárstvo.

Je však nutné dodať, že letničné cirkvi, najmä v Južnej Amerike, ale aj napríklad v Čechách, sú niektorými myšlienkami Novej apoštolskej reformácie infiltrované a stávajú sa tak de facto charizmatickými. Zároveň ale iní, vrátane Wagnera, diferencujú medzi charizmatickým hnutím a tzv. Treťou vlnou, z ktorej taktiež Nová apoštolská reformácia do značnej miery vychádza.

Rozdiel medzi letničnými a charizmatikmi, ako správne uviedol John Wimber, existuje i v poňatí misie. Zatiaľ čo letničnú misiu zameriavajú do sekulárneho spektra spoločnosti, charizmatické hnutie je zamerané na obnovu existujúcich cirkví, ktoré o túto obnovu nejavia vždy dostatočný záujem. Tým dochádza k napätiam a štiepeniam, ktoré sa občas končia „mocenskými bojmi". Pritom charizmatické hnutie bolo pred Wagnerom až na výnimky zriedkakedy ochotné systematicky definovať svoju teológiu a na kritiku reagovalo zvyčajne tým, že tvrdilo, že sa kritizuje niečo, čo vlastne neexistuje. Zdrojom tejto „neexistujúcej" náuky potom nebýva exegéza, ako skôr eisegéza vypreparovaná zo zjavení súdobých apoštolov a prorokov, ktorá je často silne heterodoxná.

Nezávislé charizmatické hnutie, ktoré ostrakizuje klasické cirkevné štruktúry, navyše nemá rozvinuté kontrolné mechanizmy, ako je to u letničných denominácií a ľahšie speje nielen k herézam, ale aj k autoritárstvu. Výstižne to vyjadril jeden charizmatický teológ, keď sebakriticky vyhlásil: „História nás učí, že čoskoro medzi nami opäť povstane ďalší ‚prorok‘, ktorý vyhlási charizmatikom najnovšie ‚Teraz máme to pravé‘, tí sa potom zomknú do nového hnutia, ktoré sa ako búrka preženie našimi radmi."

Prínosom charizmatického hnutia trvale a nesporne zostáva túžba po jednote a misii a tiež vynaliezavosť v rôznych spôsoboch evanjelizácie. Je tu zdravá túžba vidieť Boha v akcii a zúčastniť sa na jeho pláne. Charizmatické hnutie dalo cirkvi aj mnoho z doxológie. Obrovská tvorivosť v uctievaní podnietila vznik mnohých piesní, hymnov a chválospevov. V neposlednom rade je to aj túžba osloviť mládež v cirkvách a zapojiť ju do služby. Prajme preto charizmatikom, aby si podržali všetko dobré a zlého sa chránili v každej podobe.

 

Poznámky:

 
1 Poloma, M. M.: Main street mystics: the Toronto blessing and reviving Pentecostalism. AltaMira Press 2003, s. 149

2 Randles, B.: Weighed & Found Wanting: The Toronto Expirience Examined inthe Light of the Bible. St. Matthew Publications 1996, s. 62

3 Poloma, M. M.: Main street... c. d., s. 150

4 Booth, T.: Harp & Bowl. The Birthpangs of a New World - http://www.birthpangs.org/articles/kcp/harp-bowl.htm

5 Grace Ministries. Apologetics Index - http://www.apologeticsindex.org/g00.html

6 Joyner, R.: Kdo je Paul Cain. Život víry 11/1993, s. 323-324

7 Sullivant, T.: Paul Cain: A Personal Profile. Grace City Report, Fall 1989, s. 13

8 Gruen, E.: Documentation of aberrant Practices teachings of Kansas City Fellowship (Grace Ministries) - http://www.birthpangs.org/articles/kcp/kcp-gruen.html

9 Drápal, D.: Zlom. Historie Křesťanského společenství Praha (III). Křesťanské společenství, Praha 2011, s. 31

10 Cain, P.: In Toronto Airport Christian Fellowship on 28. May 1995 - http://www.apologeticsindex.org/c06.html

11 Haywood, L.: International House of Prayer Trains Intercessors Worldwide. Charisma News Service, 31. May 2003 - http://www.charismamag.com/index.php/component/content/article/268-people-and-events/7617-international-house-of-prayer-trainsintercessors-worldwide?format=pdf

12 Identifying Spiritual Strongholds (teaching CD) by Bob Jones & Paul Keith Davis. Identity Network - http://www.identitynetwork.net/apps/store/default.asp?view=profile&itemid=15207

13 Bickle, M., Jones, B.: Visions & Revelations. KCMO Fall 1989; In: Gruen, E.: Documentation of aberrant Practices teachings of Kansas City Fellowship (Grace Ministries), c. d.

14 The Way of Cain. Civil War in the Church. Apologetics Index - http://www.apologeticsindex.org/r06a35.html

15 Bickle, M., Jones, B.: The Shepherd‘s Rod. Audio Tape, Fall 1989; In: The Kansas City Prophets - http://www.deceptioninthechurch.com/8.htm

16 Shepherd's Rods. The Prophetic Ministry of Bob and Bonnie Jones - http://www.bobjones.org/?zone=/unionactive/view_article.cfm&HomeID=163049&page=2020202020/Resources2020202020

17 Public statement of John Wimber. Association of Vineyard Churches, 12. 11. 1991

18 Examining Bob Jones's Shepherd's Rod - http://www.cephas-library.com/evanjelists/bob_jones_shepherd_rod.html

19 Cannon, S. F.: Old Wine in Old Wineskins: A Look at Kansas City Fellowship. The Quarterly Journal, Vol. 10, No. 4, October/December 1990, s. 8

20 XP with Patricia King - http://www.csa-xp.com/index.php/about/xpmedia-and-csa

21 Joyner, R.: Kdo je Paul Cain, c. d.

22 Pytches, D.: Some Said it Thundered. An encounter with the Kansas City Prophets. Oliver-Nelson, Nashville 1991, s. 24-25; In: Prophet Paul Cain, Rokov Us Reason - http://www.letusreason.org/latrain5.htm

23 Wimber, J.: Speaking on Paul Cain and the Office of the Prophet. Vineyard Christian Fellowship, Anaheim 1989; In: Hanegraaff, H.: Counterfeit Revival. Word Publishing, Dallas 1997, s. 147

24 Steinkamp, O.: Paul Cain, Latter Rain Prophet of Renown Is Now Discredited. The Plumbline, Vol. 9, No. 5, December 2004 - http://www.deceptioninthechurch.com/orrel19.html

25 Joyner, R.: Kdo je Paul Cain, c. d.

26 Rick Joyner, Paul Cain, Knights of Malta, And Saddam Hussein. End Times And Victorious Living Newsletter, September/October 1998 - http://www.deceptioninthechurch.com/malta.html

27 Grady, J. L.: Fallen Ministers and Charismatic Credibility. Charisma Online, March 2007 - http://www.fireinmybones.com/Columns/012607.html

28 Napier, K. B.: The Kansas City Prophets. Bible Theology Ministries, June 1996 - http://www.christiandoctrine.net/doctrine/articles/article_00093_the_kansas_city_prophets_web.htm

29 Prophetic Word for the UK with Bob Jones (2008) - http://www.youtube.com/watch?v=aA5fbcBdSJ8

30 Lakeland Revival - „Jim Goll Prophecy" (2008) - http://www.youtube.com/watch?v=7j5wkU9HAxk

31 Paul Cain with Todd Bentley, Pt. 1 - http://www.youtube.com/watch?v=o25jTVb5Bj8

32 Bentley, T.: Angelic Hosts. Fresh Fire Ministries (2003) - http://www.etpv.org/2003/angho.html

33 Málik, P.: Kaleidoskop uzdravujúceho prebudenia I. Logos, Marec 2011 - http://milost.sk/logos/clanok/kaleidoskop-uzdravujuceho-prebudenia-i

34 Rick Joyner's Response to Lee Grady's Column, „The Tragic Scandal of Greasy Grace". Charisma, 13. March 2009 - http://charismamag.com/index.php/component/content/article/20035-rick-joyners-response-to-lee-gradys-column-the-tragic-scandal-of-greasy-grace

35 What We Believe. Global Harvest Ministries - http://www.globalharvest.org/believe.htm

36 Steinkamp, O.: Paul Cain, Latter Rain Prophet of Renown Is Now Discredited, c. d.

37 Wagner, P. C.: My Pilgrimage in Mission. International Bulletin of Missionary Research, Oktober 1999 - http://www.highbeam.com/doc/1G1-57815597.html

38 Remeš, P.: Hnutí obnovy v Duchu Svatém - Pentekostální hnutí - http://www.hagioterapie.cz/?p=89

39 Wimber, J.: Neseni třetí vlnou. Ichthys, Havlíčkův Brod 1990, s. 23

40 Wagner, P. C.: Teritoriální duchové. Logos, Praha 1992, s. 50-51

41 Wagner, P. C.: Slovo úvodem; In: Annacondia, C.: Satane, poslyš! Kresťanský život, Albrechtice 2000

42 Wagner, P. C.: The Doc Responds. Ministry Today Magazine, November/December 2004 - http://www.ministrytodaymag.com/display.php?id=10011

43 Joel-news-international-322, 3. 7. 2000 - http://prayer.cz/studnet/prayer/archive/joelnews/jn322.htm

44 Statement on Spiritual Warfare (1993). The Lausanne Movement - http://www.lausanne.org/all-documents/spiritual-warfare-1993.html

45 Moreau, S.: Gaining Perspective on Territorial Spirits. The Lausanne Movement (2000) - http://www.lausanne.org/all-documents/territorial-spirits.html

46 Wagner, P. C.: The New Apostolic Reformation. Renewal Journal, Vol. 15, No. 1/2000 - http://www.pastornet.net.au/renewal/journal15/15b%20Wagner.htm

47 About ICA. International Coalition of Apostles - http://www.coalitionofapostles.com/about-ica/

48 Apostolic Council od Prophetic Elders. Generals International - http://www.generals.org/prophetic/prophetic-words-reports/prophetic-single-view/article/what-is-the-apostolic-council-of-prophetic-elders/

49 Raus, D.: Hřích Teda Haggarda. Český rozhlas - http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/zpravy/_zprava/294047

50 Michlíčková, M.: Ted Haggard začal proces duchovní rehabilitace. Křesťan dnes (2006) - http://cs.christiantoday.com/article/ted-haggard-zacal-proces-duchovni-rehabilitace/4346.htm

51 Peter Wagner endorses Todd Bentley (2008) - http://www.youtube.com/watch?v=YEwsG4lsXq4

52 Lakelandské probuzení. Život víry 10/2008, s. 13-15

53 Hamon, B.; In: Drápal, D.: Apoštolská služba. KMS s. r. o. 2004, s. 77

54 Tamže, s. 49

55 Wagner, P. C.: New Apostolic Reformation. Arise Magazine, September 2000; In: Arise Magazine Article: New Apostolic Reformation. Global Harvest Ministries Online - http://www.globalharvest.org/apostref.htm

56 Budiselić, E.: New Apostolic Reformation: Apostolic Ministry for Today. Kairos, Vol. 2, No. 2, November 2008, s. 209-226

57 Wagner, P. C.: Excerpt from Churchquake. Global Harvest Ministries Online - http://www.globalharvest.org/index.asp?action=churchquake

58 Haggard, T.: Překlad části příručky pro vedoucí domácích skupinek sboru New Life Church v Colorado Springs. Křesťanské společenství Praha - http://notabene.granosalis.cz/modules.php?name=News&file=article&sid=1988

59 Wagner, P. C.: My Pilgrimage in Mission. International Bulletin of Missionary Research 23, No. 4/1999

60 Budiselić, E.: New Apostolic Reformation, c. d.

61 Stanovisko Assemblies of God: Apoštolové a proroci (2001) - http://apologet.cz/?q=articles/category/14-apostolska-hnuti/id/200-stanovisko-assemblies-of-god-apostolove-a-proroci