Keď
Ježiš predpovedal udalosti posledných dní, ktoré budú predchádzať jeho druhý
príchod, nezabudol sa zmieniť o tých, ktorí vydávajúc sa za neho budú
zvádzať ľud. Možno jeho učeníci v tom čase plne neporozumeli jeho slovám,
my však jasne vidíme, že sa Ježiš ani teraz nemýlil. Pred nami totiž stoja
početní kristovia, samozvaní mesiáši, ktorí svojou charizmou a zvodom
ohlupujú dôverčivých a nestálych ľudí. V dejinách heréz a siekt
neraz do popredia vystúpili ambiciózni jedinci, ktorí, chtiac na seba zvrátiť
pozornosť, sugestívne a zápalisto predkladali svoje videnie pravdy, čím
v Cirkvi veľakrát spôsobili rozkol. V našich časoch sa ale pred nami
vynára nový fenomén, ľudia, ktorí nielenže tvrdošijne presadzujú svoje učenie,
no sami sa vyhlasujú za Krista.
A menoslov
takýchto ľudí nie je vôbec krátky: reverend Mun, David Koreš, Jim Jones
a mnohí im podobní rozohrávajú nebezpečnú hru - hru na bohov. Napriek
tomu, že sa po sebe neštítia zanechať hotovú duchovnú spúšť a ich
pôsobenie sa v nejednom prípade končí tragicky, predsa len majú stále
okolo seba publikum, ktoré im oduševnene tlieska. A ak zomrú,
o svojich o nič menej charizmatických nástupcov nemusia mať núdzu.
Vždy sa nájde niekto, čo ich rolu rád a s patričnou noblesou
prevezme.
Keď
o tom tak uvažujeme, je to celkom absurdné divadlo. Ako môže niekto vôbec
uveriť človeku, ktorý o sebe vyhlasuje, že je Kristus? Veď ak ten znova
zostúpi na zem, aby vykonal súd, príde so všetkou slávou
a v sprievode anjelov, ako sa to predpovedá v Písme. Nebude to
obyčajný človek, hriešny a nadutý, ako tamtí lžimesiáši. V dnešnej
racionálnej a pretechnizovanej dobe by sme preto očakávali úplne inú
reakciu. No tým, čo sa hlbšie zaoberajú súčasnou duchovnou scénou, mysľou
prebehne viacero súvislostí: obavy z blízkej budúcnosti, neistota, túžba
po zmysluplne prežitom a naplnenom živote a s tým spojený strach
z prázdnoty, frustrácia z toho, že som neakceptovaný
a nemilovaný, nevyužitý a zbytočný, potreba, ba až závislosť byť
v živote niekým iným vedený a usmerňovaný. K tomu všetkému
môžeme prirátať ľudskú slabosť a zraniteľnosť, existenčné problémy,
neúspechy v zamestnaní či vo vzťahoch a dôvod, prečo pri voľbe toho,
koho máme celý život (slepo) nasledovať, je naše rozhodovanie také iracionálne,
je hneď naporúdzi.
Na
jednej strane chápem, že mnohí radi svoje bremeno prenášajú na iných, nie každý
je totiž pripravený za svoje rozhodnutia niesť aj zodpovednosť. Čo však
nechápem, je to, že sa niekto môže tak bezhlavo a bezmedzne spoliehať na
druhého človeka, keď vie, že aj on je iba taká istá bytosť s chybami,
zlyhaniami, slabosťami. Mnohokrát rozhodujúcim je akt viery, ktorý takýto
človek spraví na začiatku. Ak totiž uverí, že niekto je iný, ako sa zdá,
rozumom a zmyslami nepostihnuteľný - ľahko sa potom stane, že mu odovzdá
celý ďalší život - a to so všetkými dôsledkami. Žiaľ, málokedy toto svoje
počiatočné rozhodnutie potom aj pragmaticky reviduje.
biblické slovo
Samozvaní kristovia
BORIS RAKOVSKÝ
Lebo vtedy bude veľké
súženie, akého nebolo od počiatku sveta až doteraz a ani viac nebude.
A keby tie dni neboli skrátené, nikto by sa nezachránil, ale kvôli
vyvoleným sa tie dni skrátia. Keby vám vtedy niekto povedal: Hľa, tu je
Kristus, alebo: Tam je – neverte! Lebo vystúpia falošní mesiáši a falošní
proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli – ak je to
možné – aj vyvolených. Hľa, vopred vám o tom hovorím. (Mt 24, 21–25)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 7180x