Podľa
toho, akým spôsobom porovnáme mayský kalendár s tým naším, vyjde nám aspoň
päťdesiat možných koncov veľkých cyklov, vrátane dátumov, ktoré sú už dávno za
nami, tvrdí predseda Českej astronomickej spoločnosti Jan Vondrák (na snímke).
Svoju prednášku
o tom, či príde koniec sveta v roku 2012, ste si naplánovali na 21.
decembra 2011. Ste si istý, že sa uskutoční?
Človek
si nikdy nemôže byť ničím absolútne istý, iba tým, že spolu so mnou nezanikne
celý svet. Z opatrnosti som dátum prednášky pre Český klub skeptikov
Sisyfos nezvolil na deň predpovedaného konca sveta, ale rok vopred.
Aké predpovedané konce
sveta sa doteraz medzi ľuďmi najviac prežívali?
Apokalyptických
vízií bolo už v histórii veľa, iba naša generácia si ich pamätá desiatky,
v tomto roku boli predpovedané asi dva konce sveta. V minulosti sa
často spájali s blížiacimi sa kométami či s neobvyklým zoskupením
planét, ale aj s celkom iracionálnymi výpočtami robenými na základe
biblických textov.
Je rok 2012 v tomto
ohľade niečím výnimočný?
Vôbec
nie. Možno si ho neznámy mystifikátor vybral len pre pekný cimrmanovský dátum
21. 12. 2012.
Dôjde v tento deň
k nejakému zvláštnemu postaveniu planét?
Na
konci roku 2012 celkom určite nie. Aj keby boli v priamke, tak by to na
našu planétu absolútne žiadny pozorovateľný vplyv nemalo. Dominantný je
v tomto ohľade Mesiac, vplyv Slnka je zhruba polovičný
a z planét Zem najväčšmi ovplyvňuje Venuša, aj tá dosahuje maximálne
desaťtisícinu vplyvu Slnka.
V súvislosti
s rokom 2012 sa najčastejšie hovorí o predpovediach vychádzajúcich
z mayského kalendára. Ako vlastne vyzeral a čo z neho zostalo?
Zachovali
sa jednak záznamy na kamenných stélach, jednak písomné záznamy. Tých je,
bohužiaľ, pramálo, pretože takmer všetky mayské knihy nechal v roku 1562
spáliť františkánsky provinciál Yucatánu Diego de Landa ako diela diabla.
Jednou zo štyroch zachovaných mayských kníh je tzv. Drážďanský kódex, ktorý
obsahuje okrem kalendárnych údajov aj záznamy či predpovede niektorých
významných astronomických úkazov. Práve preto je základným zdrojom pre
určovanie vzťahu medzi naším a mayským kalendárom tzv. korelácia.
Do akej miery vieme dnes
porozumieť týmto pamiatkam?
Treba
pripomenúť, že mayský kalendár sa prestal používať už dávno pred príchodom
Španielov. Mayská ríša bola totiž rozvrátená storočia predtým Toltékmi, ktorí
prišli zo stredného Mexika. Mayský kalendár je veľmi zložitý, obsahuje
paralelne vedľa seba niekoľko základných cyklov. Pre každý deň v kalendári
je použité datovanie vo všetkých troch cykloch, takže jeden kalendárny údaj
zaberá celú stranu textu. Pre určenie korelácie je podstatný tzv. dlhý počet.
Dá sa stručne charakterizovať ako číslo udávajúce počet dní od Maymi
predpokladaného počiatku sveta zapísaného spolu piatimi ciframi v kvázi
dvadsiatkovej sústave. Dĺžka jedného cyklu je 1 872 000 dní, teda
zhruba 5 125 rokov. Po skončení celého cyklu však pokračuje, prirodzene,
ďalší.
Práve korelácia medzi
naším a mayským kalendárom je tým najspornejším bodom, však?
Venovalo
sa jej veľa bádateľov, snahou bolo vždy stotožniť v oboch kalendároch
niektoré nespochybniteľné udalosti, a to historické i astronomické.
Podľa ich výberu potom jednotliví vedci dochádzajú k značne odlišným
výsledkom, vo vyše päťdesiatich koreláciách môžeme nájsť výsledky, ktoré sa
vzájomne líšia o viac než tisíc rokov!
Prečo sa teda stal rok
2012 takým populárnym?
Medzi
historikmi zatiaľ stále ešte dominuje korelácia odvodená Goodmanom, Martinezom
a Thompsonom (GMT), ktorá však podľa najnovších výskumov nezodpovedá
historickým ani astronomickým súvislostiam. Iba pri tejto korelácii vychádza
koniec práve prebiehajúceho cyklu dlhého počtu na 21. decembra 2012, podľa
ostatných si môžeme vybrať medzi koncami sveta v rokoch 1493 – 2532.
Ktorá korelácia je potom
podľa vás najbližšie k pravde?
Tá,
ktorú našli bratia Böhmovci, pretože vzali do úvahy podstatne viac
astronomických javov než ostatní autori. Podľa nich pripadne koniec cyklu na 14.
decembra 2116.
Potomkovia Mayov sú vraj
zhrození z toho, ako si vysvetľujeme tento zlom, že vraj nedôjde
k zániku sveta, ale k jeho transformácii - k lepšiemu
a duchovnejšiemu obdobiu. Ako vnímate tento typ proroctiev?
Nemyslím
si, že by sme týmto proroctvám, vyfabulovaným pomerne nedávno, mali prikladať
nejakú vážnosť. Nemajú nič spoločné s pôvodnými mayskými prameňmi či so
serióznymi výskumami mayskej kultúry. Bádatelia v tejto oblasti bojujú
práve proti nim. Mayská kultúra i matematika bola na vysokej úrovni, ale
nemali by sme jej pripisovať význam, ktorý nemala. Keby Mayovia vedeli tak
skvelo predpovedať vzdialenú budúcnosť celého sveta, prečo by potom nič
netušili o zániku svojej vlastnej civilizácie pred tisícami rokov?
Mohlo by mať potom nejaký
vplyv na budúcnosť Zeme jej prepólovanie?
Musíme
rozlišovať pól rotácie a magnetický pól Zeme. Ide o dva rôzne body,
z ktorých k prepólovaniu dochádza pravidelne len pri tom druhom. Pól
rotácie je v Zemi pomerne stály, vykonáva pohyb v rámci desiatok
metrov a k rýchlej a veľkej zmene jeho polohy môže viesť len
globálna katastrofa, napríklad pád veľkého mimozemského telesa na povrch Zeme.
Ani najväčšie zemetrasenia nespôsobia väčšiu zmenu polohy pólu o viac než
niekoľko centimetrov.
A magnetický pól?
Magnetický
pól putuje po zemskom povrchu pomerne rýchlo, v súčasnosti sa nachádza
kdesi v severnej Kanade. Aj intenzita magnetického poľa Zeme sa mení.
Z času na čas a nepravidelne, zhruba raz za niekoľko stotisíc rokov
sa táto orientácia zmení, nevieme presne prečo. Vždy je to však v čase
veľmi slabého magnetického poľa, ide o pozvoľný jav, ktorý trvá tisícky
rokov. V roku 2012 žiadne prepólovanie nenastane, i keď sa intenzita
magnetického poľa v poslednom čase zoslabuje.
Môže nás to nejako ovplyvniť?
Prepólovanie
samo osebe nedáva nijakú príčinu na znepokojenie či obavy, najviac ho môžu
pocítiť osoby citlivé na zmeny magnetického poľa Zeme či používatelia kompasu.
Internetom sa šíria aj
správy, že ak koniec sveta nenastane budúci rok, tak v apríli 2036, keď do
našej planéty narazí obrovský asteroid Apophis. Zostáva nám teda ešte 25 rokov?
Apophis
sa k Zemi priblíži po prvý raz už 13. apríla 2029. Posledné spresnenie
dráhy však naznačuje, že budeme mať zrejme šťastie - minie nás asi
o 30-tisíc kilometrov. Druhé priblíženie 13. apríla 2036 sa dá predpovedať
oveľa zložitejšie, ale podľa všetkého ani v tomto prípade nedôjde
k ohrozeniu Zeme. To však nevylučuje, že niekedy v budúcnosti nás
podobné veľké teleso nemôže zasiahnuť. Trúfam si tvrdiť, že najväčšie nebezpečenstvo
ľudstvu hrozí práve z tejto strany.
Potrebujeme nejaký
vonkajší dôvod na zánik sveta, alebo si ho dokážeme privodiť aj sami – napríklad
environmentálnymi zmenami?
Ak
budeme k prírode veľmi nešetrní, môžeme si privodiť katastrofu, ale okrem
nejakej atómovej vojny by to bol scenár pozvoľný a nenápadný.
Dá sa v niečom
súhlasiť s názormi, že intenzita prírodných katastrofických udalostí je
v týchto mesiacoch a rokoch nadštandardná?
To
možno áno, súvisí to veľmi pravdepodobne s globálnym otepľovaním, ale ja
nie som klimatológ, takže by som sa nerád púšťal do polemík, do akej miery ide
o prirodzené cykly.
Ďakujem
za rozhovor.
Jan Vondrák (1940) – je predsedom Českej astronomickej spoločnosti, zaoberá sa predovšetkým astronometriou, vesmírnou mechanikou a efemeridovou astronómiou. Roku 2003 bol členom medzinárodného tímu, ktorý dostal Descartovu cenu od Európskej komisie. V rokoch 2006 - 2009 bol prezidentom divízie fundamentálnej astronómie Medzinárodnej astronomickej únie. Tento rok získal čestný doktorát Parížskeho observatória.