Mnoho ľudí si kladie legitímnu otázku, prečo je na svete toľko kresťanských cirkví a denominácií, keď predsa všetky uctievajú toho istého Pána - Ježiša Krista. Na prvý pohľad je to skutočne nelogické. Aj keď každá o ňom zápalisto hovorí a cituje slová, ktoré nám v Písme zanechal, z vlastnej skúsenosti vieme, že mnohokrát nie všetko, čo sa nám navonok javí ako totožné, je takým aj vo svojej najvnútornejšej podstate. Sám Ježiš predvídal, že takáto situácia nastane, a tak svojich učeníkov usmerňuje: „Po ovocí ich spoznáte." A toto ovocie i bližšie špecifikuje - je ním dobrota, spravodlivosť a pravda. Pojmy, ktoré tak radi premieľame, ale nie vždy sa ich aj v každodennom živote držíme.

Sú kresťania, a nie je ich žiaľ málo, ktorí s nadšením a často hovoria o Kristovej láske, ale za sebou zanechávajú hotovú spúšť - svár, nevraživosť, očierňovanie bratov vo viere, rozkol, to je ich ovocím. Pred očami majú iba „svätý" boj a nahovárajú si, že sú otrokmi Pravdy. Každého, kto im protirečí, onálepkujú tými najvulgárnejšími prívlastkami a démonizujú. A nešetria nikoho. Kresťanov či nekresťanov, veriacich či neveriacich, všetkých hádžu do jedného vreca so smilníkmi, okultistami, čarodejníkmi a mágmi, skrátka s tými najpohanskejšími pohanmi. Nič im pritom nie je sväté, len nech to poslúži ich zámerom, čo v praxi znamená ich autorite a exkluzivite. Nasledujú teda ešte toho, koho svojím jazykom vyznávajú, alebo sú iba živou projekciou vlastných chúťok - túžby po moci nad osudmi tých, ktorí ich nasledujú oslepení tými najušľachtilejšími ideami. A ako sa vraví, že lož má krátke nohy, ani títo samozvaní náboženskí lídri neostanú dlho na výslní. Môžu síce oklamať svojich verných, dokonca aj seba, čo nie je vôbec ojedinelým javom, ale v konečnom dôsledku im to žiadny osoh neprinesie. Ovocie ich činov bude totiž v deň Božieho súdu svedčiť proti nim.

Možno práve tí, o ktorých teraz píšem, povedia, že presne to, čo Ježiš učeníkom prikazuje, vravia svojim nasledovníkom i oni. Aj oni ľudí napomínajú, aby žili ako deti svetla a nemali podiel na neplodných skutkoch tmy. Zarážajúcim a znepokojujúcim ale je, čo a hlavne koho s tou tmou stotožňujú. Takmer všetko a všetkých. Nepriateľa priam paranoicky vidia všade. Nerozlišujú, nemajú o to často ani záujem. Bijú hlava-nehlava. Je síce pravda, že v našich cirkvách nie je všetko ideálne a o mnohých veciach by sme mali vravieť oveľa otvorenejšie, no takisto je pravda, že by nemali slúžiť ako zámienka na vybudovanie si vlastnej kariéry či dokonca akéhosi špecifického pseudoreligiózneho druhu živnosti. Koľko ešte príde tých, čo zneužijú dôverčivosť a ideály úprimných veriacich na vlastné ciele? A táto výčitka sa, samozrejme, netýka len kresťanov. Dnes sa pomaly už každý cíti byť guru a bez váhania poskytuje „pomoc" všetkým, čo o to prejavia záujem. Tí by si však mali vo vlastnom záujme včas uvedomiť pravdivosť Ježišových slov: „Skúmajte, čo sa páči Pánovi a nemajte účasť na neplodných skutkoch tmy; radšej ich odhaľujte."