Osho (1931 – 1990) venoval veľkú pozornosť nielen výchove detí, tehotenstvu, samému počatiu, ale taktiež manželstvu a sexuálnemu životu partnerov. Doslova uvádza: „Kým nevnesieme do sexu harmóniu, nevrátime sexu jeho duchovný rozmer a nezačneme uctievať sex ako samádhi, nemôžeme dúfať v lepšie ľudstvo. Kým sa tak nestane, je isté, že budúce ľudstvo bude najhoršie z najhorších, pretože dnešné menejcenné deti začnú so sexom a budú plodiť deti horšie, než sú samy. Kvalita každej novej generácie bude horšia a horšia." (Osho, 1992, s. 89)

Nie nadarmo sa teda Osho nazýva sexuálnym guru. Sex vníma ako základnú energiu, vďaka ktorej sme sa všetci narodili. Z tohto dôvodu sú podľa neho všetky bunky nášho tela svojím spôsobom pohlavné a ľudská myseľ sa ustavične krúti okolo sexu. Sexuálny život považuje za najväčšmi zanedbávanú súčasť nášho života, z čoho vraj plynú katastrofálne dôsledky pre jedinca i celú spoločnosť. Veľkú vinu na zanedbaní tejto zložky života dáva Osho kresťanstvu, ktorého vplyvom sa potláčala sexuálna energia dvetisíc rokov, a preto je Západ podľa neho zo dňa na deň posadnutejší sexom. Ale „v deň, keď vznikne biblia, náuka, kompletný systém filozofie sexu, podarí sa nám vytvoriť nové ľudské pokolenie. Prestanú vznikať hnusné, nechutné, pokrivené a slabé ľudské bytosti. Nikde na Zemi už neuvidíme chorých, slabých a hlúpych ľudí." (Osho, 1992, s. 80)

Podľa Osha sexuálnu energiu nemožno zničiť, ale ju treba pretransformovať. Sám opísal, ako to možno dosiahnuť, ako možno bez odriekania dospieť k celibátu a ako v ňom plodiť deti. Skutočne sa to zdá nemožné, ale guru podáva nasledujúci návod: Až sa človek pri sexuálnom akte dostane do chvíle, keď „prekypuje", nemal by myslieť na uvoľnenie, nemal by ejakulovať, ale mal by zostať s touto energiou. Osho doslova uvádza: „Buďte jednotou v tomto teple na počiatku. Zostaňte so svojím milým alebo milou, ako by ste sa stali jedným. Vytvorte kruh (...) takto sa môže dosiahnuť veľmi hlboká brahmačárja (sexuálna zdržanlivosť), takto sa môže dosiahnuť celibát." (Osho, 1994b, s. 37, 39) Je to teda akési meditovanie pri sexe, pri ktorom sa mení jeho kvalita. Pri tomto postupe by mal človek dospieť do stavu, keď „totálny a bytostný" pocit dosiahne i bez sexu, ktorý vďaka tomu nebude potom potrebovať vôbec.

Až keď človek dosiahne pomocou sexu stav nadvedomia, dieťa bude podľa Osha skutočným stvorením, konkrétne takýmto: „Dĺžku jeho života si sotva vieme predstaviť. Jeho zdravie bude výborné, nebude poznať choroby. Jeho postava bude pripomínať majestátnu sochu. Bude sa z neho šíriť jemná vôňa. Jeho charakter sa bude utvárať dobrotou, láskou, pravdou, krásou a náboženstvom. Náboženstvo bude už v ňom. Bude to stelesnené božstvo." (Osho, 1992, s. 117) Ľudstvo bude skrátka múdre, energické, inteligentné atď.

Osho vidí ako ideálne, keby mali deti ľudia tzv. mentálne zdraví. Podľa neho je to skupina osôb, ktorá je uprostred medzi osvietenými (tí, ktorí nemajú deti) a neurotickými (naopak, tí by ich mať nemali). Takíto mentálne zdraví ľudia sú bez neuróz. Iba u nich je vraj ten správny čas na rodičovstvo. Problém podľa Osha je však v tom, že práve neurotické osoby majú sklon mať veľa detí a pod vplyvom svojej neurózy sú náchylní zapĺňať priestor okolo seba ľuďmi. Ale nemalo by to tak byť, pretože sa vyhýbajú neuróze, ktorej by mali čeliť a prekonať ju.

 

Manželstvo


Život v manželstve opisuje Osho veľmi negatívne: „Manželstvo je nudné. Preto je svet plný nudných tvárí. Manželstvo je obyčajná nuda. Ak, pravda, nemá duchovnú iskru (...), čo sa vyskytuje zriedka. Prostitúcia je vedľajším produktom manželstva. Pokiaľ nezmizne manželstvo, prostitúcia zostane. Je jeho tieňom. (...) Pristihli ste niekedy zviera, že prostituuje? Tento nepekný fenomén existuje iba na základe inej nepeknosti - manželstva." (Bhagwan Sri Rajneesh: Perverze, co je to? In: Novotný, Vojtíšek, 1995, s. 38) V manželstve Osho nevidí hlbší zmysel alebo cieľ. Cieľom je podľa neho stav, keď sa žena stane matkou a muž synom. Ľudia k tomuto „ideálu" dospejú, keď človek prekoná vášeň a z manželky sa stane matka; ak prekoná zmyselnosť a zo sexu sa stane láska.

 

Počatie a tehotenstvo


Počatím Osho nazýva „príchod duše na tento svet" a jej kvalita závisí od okolností samého počatia. „Dieťa počaté v hneve, z pocitu viny alebo v úzkosti je postihnuté." (Osho, 1992, s. 88) Naopak, za vhodných okolností možno počať dušu s vyššou kvalitou. Narodením týchto vynikajúcich duší, ako ich Osho sám nazýva, možno vraj definitívne zvýšiť úroveň ľudstva: „Bez toho nebude žiadny pokrok, nebude mier vo svete, nezabránime vojnám, neodstránime nenávisť, nevyliečime nemorálnosť, nevyhladíme zlo, nevykoreníme roztopašnosť a nezmizne tma." (Osho, 1992, s. 88)

Aký typ duše vstúpi, záleží teda na tom, v akom je žena stave, ako je naladená, lebo: „Máte milióny možností. (...) Od Judáša po Ježiša, od najtemnejšej duše po tú najsvetlejšiu. Možností sú milióny a rozhoduje váš postoj. Akýkoľvek váš postoj - podľa neho otvárate prístup určitému typu duše." (Osho, 2008, s. 25)

Podľa Osha by sa mal človek túžiaci po dieťatku najskôr zamyslieť nad tým, či on sám je pre svet požehnaním alebo prekliatím. Je to vraj veľmi dôležité, lebo vytvárame svoje vlastné kópie. Ľudia by mali byť na dieťa pripravení, nemalo by sa narodiť náhodne. Osho nabáda ľudí, aby sa nesprávali ako zvieratá, ktoré sa rozmnožujú iba nevedome, doslova uvádza: „Môžeme s určitosťou tvrdiť, že také deti, aké sa rodia dnes, nebudú existovať. Dnešný spôsob rozmnožovania je dobrý pre rozmnožovanie mačiek, psov a iných zvierat, ale nie je dosť dobrý pre človeka. Aký je to postoj k plodeniu? Čo je to za bezmyšlienkovitú výrobu detí? Toto masové, náhodné plodenie je bezúčelné, zbytočné. Možnosť zániku sveta deň čo deň stúpa vďaka stálemu prílivu náhodne počatých detí. Ak budete plodiť deti týmto spôsobom, svet bude zničený. Nebudete na to potrebovať žiadne atómové či vodíkové bomby. Táto neustále sa množiaca populácia, tento obscénny vedľajší produkt kŕdľa červov sa sám zničí." (Osho, 1992, s. 115, 117)

Keď sa však človek rozhodne mať dieťa, leží na ňom veľká zodpovednosť a mal by tomu prispôsobiť svoj život. Osho preto radí, aby boli nastávajúci rodičia meditatívnejší, tichší, pokojnejší, zbavení všetkých neuróz. Najmä ženy by si mali uvedomiť, že byť matkou je veľké umenie, preto by mali najskôr v sebe rozvinúť radosť, tvorivosť, schopnosť oslavovať a až potom „pozvať dieťa k sebe". Tým by mali pomôcť vytvoriť lepší svet. Na dieťa by tiež mali mať voľný čas a mali by sa z neho tešiť. Keď nie je žena týmto spôsobom na dieťa pripravená, mala by radšej podstúpiť interrupciu: „Čo dobré odovzdáte človeku, keď mu nedokážete pomôcť k celistvému a zdravému bytiu? Je to zločin! Ľudia si ale myslia niečo iné. Myslia si, že zločinom je interrupcia. V tom prípade však dieťa nájde nejakú inú matku, pretože nič neumiera." (Osho, 2008, s. 23)

Osho ďalej tvrdí, že keď ľudia pochopia všetky súvislosti aj náročnosť spojenú s rodičovstvom, rozhodne sa menej z nich byť otcom či matkou. Uvádza: „Svet by bol lepší, keby sa menej ľudí rozhodlo byť matkou alebo otcom. Bol by menej preplnený, menej neurotický, menej patologický a menej bláznivý." (Osho, 2008, s. 24)

 Pretože žena utvára novú bytosť, mala by byť za každých okolností naladená kladne a nemala by byť negatívna, i keď to pre ňu môže byť niekedy ťažké. Mala by sa teda vyhnúť hnevu, žiarlivosti, nespokojnosti a pod. V tehotenstve by sa mala radovať, tancovať, spievať, počúvať peknú hudbu, byť v prírode, skrátka byť uvoľnená, aby dieťa vyrastalo v uvoľnenom lone a bez napätia, lebo inak bude od samého počiatku neurotické.

Osho taktiež uvádza v súčasnosti trochu kontroverzný názor, a to, že dospelá žena nemáva záujem stať sa matkou, ale väčší záujem má o sexuálnu rozkoš, takže „niektorí západní psychológovia začali odporúčať detské manželstvá. Vtedy nebudú ženy myslieť na nič iné než na materstvo. To je taktiež jedna z príčin detských sobášov na Východe. Ľudia tam vedia, že dievča sa nebude chcieť vydať a stať sa matkou, keď dosiahne dospelosť, keď si začne byť vedomá sexu a vyskúša si ho." (Osho, 1992, s. 101)

 

Pôrod


Podľa Osha by žena pri pôrode nemala robiť vôbec nič, respektíve by sa mala uvoľniť a do ničoho nezasahovať. Osho taktiež uvádza, že pôrod žiadna bolesť nesprevádza (ako to môže vedieť?), ale že ženy si vraj myslia a rozhodnú, že pôrod bolí. Potom začnú proti bolesti bojovať a zasahovať do rytmu pôrodu dieťaťa, čo Osho považuje pre dieťa za veľmi deštruktívne. Podľa neho je pôrod skutočne veľké potešenie a doslova hovorí: „Porodiť dieťa je miliónkrát väčší orgazmus." (Osho, O deťoch, s. 28)

Osho detailnejšie opisuje, ako by mal vyzerať „ideálny pôrod" a podáva podrobné odporúčania. Prostredie, do ktorého sa dieťa narodí, by sa malo čo najväčšmi podobať klíme v maternici matky, v miestnosti by nemali byť oslňujúce svetlá1. Dieťa by sa malo narodiť v tme alebo do veľmi tlmeného svetla sviečok. Guru taktiež radí, aby sa pupočná šnúra neprestrihávala, kým dieťa nezačne samo dýchať. Odporúča neplieskať dieťa ihneď po chrbátiku, ale nechať ho tri minúty a ono začne dýchať samo. Potom by sa dieťa nemalo zabaliť a dať do postieľky, ako sa to deje dnes, ale malo by sa položiť do vaničky s morskou soľou (podobný roztok, ako bol v maternici matky).

Veľký význam vidí Osho v dojčení. Dieťa sa vraj cíti chcené iba vtedy, keď si matka dojčenie užíva a keď je medzi nimi „takmer milenecký či orgastický vzťah". Iba potom sa dieťa cíti matkou milované a potrebované. Dieťa, ktoré nebolo matkou milované, zistí, že sa odcudzilo svetu; bude sa považovať za outsidera, za cudzinca a nedokáže veriť životu.

 

Osho alias Freud: tri štádiá sexuality


Takisto ako významný psychológ Sigmund Freud tiež Osho vytvoril akýsi vývoj osobnosti psychosexuálneho zrenia a prvé štádium nazval autosexuálne. Narodené dieťa považuje za narcistu, ktorý nesmierne miluje svoje telo. Je v eufórii, keď si cmúľa palec: „Keď si dieťa dá prst do úst, vytvorí sa kruh a energia sa v tomto kruhu začína pohybovať." (Osho, 2008, s. 39) Dieťa sa taktiež začína hrať so svojimi sexuálnymi orgánmi, pričom pociťuje príjemné pocity. Osho sa nazdáva, že už tu zasahuje spoločnosť do psychiky dieťaťa, pretože mu tieto dotyky zakazuje z dôvodu nevhodnosti. To vraj v dieťati ničí jeho prirodzenú sexualitu, otravuje zdroj radosti a bytia a podporuje v ňom pokrytectvo - keď budú rodičia nablízku, nebude sa hrať so svojimi sexuálnymi orgánmi, tak prichádza prvé klamstvo, pretože sa nemôže správať pravdivo.

Osho ďalej uvádza, že v tomto štádiu sa „zaseklo" mnoho ľudí, preto je na celom svete toľko masturbácie. Ak sa dieťaťu dovolí prirodzená fáza autosexuality, presúva sa do fázy druhej - homosexuálnej. Sem dôjde podľa Osha veľmi málo ľudí. Dieťa miluje svoje telo, a ak je dieťa chlapec, miluje telo chlapca, u dievčat telo dievčaťa, pretože majú rovnaký druh tela, sú rovnakej podstaty. I v tomto štádiu spoločnosť prispieva k tomu, aby tu ľudia uviazli, lebo podľa Osha vytvára prekážky medzi mužom a ženou, medzi dievčatami a chlapcami (napr. žijú na školách v oddelených ubytovniach atď.). Tým podľa Osha spoločnosť vytvorila homosexualitu. Preto sa len veľmi málo ľudí dostane do tretej fázy nazvanej heterosexuálna. V tej je jedinec schopný a zrelý zamilovať sa do opačného pohlavia „a s týmto odlišným organizmom flirtovať." (Osho, 2008, s. 41)

 

Sedemročné cykly – nový typ dieťaťa


Podľa Osha je veľmi dôležité porozumieť sedemročným životným cyklom, lebo tak môže človek pochopiť veľmi mnoho z vývoja človeka. Prvých sedem rokov považuje guru za najdôležitejšie, pretože je položený základ života (preto sa vraj snažia všetky náboženstvá čo najrýchlejšie zmocniť detí - napr. obriezka). Podľa Osha deti v tomto období „dostávajú mnoho smetia - deti sú podmieňované a napchávané rôznymi myšlienkami, ktoré ich potom budú prenasledovať po celý život, budú ich odvádzať od ich potenciálu, kaziť ich a nikdy im nedovolia vidieť jasne." (Osho, 2008, s. 71)

Čo teda robiť? Osho radí: „Prvým prejavom lásky k dieťaťu je nechať ho prvých sedem rokov celkom nevinné a nepodmienené a nechať ho sedem rokov žiť úplne divoko ako pohana. Jedine tak ho nemožno odvrátiť od potenciálneho rastu." (Osho, 2008, s. 71) Tak vraj dieťa bude ostré ako meč, jeho oči aj jeho pohľad budú jasné a disponovať bude nesmiernou silou.

Ďalšie obdobie v rozmedzí od siedmich do štrnástich rokov je charakteristické prvým rozvírením sexuálnej energie. Dieťa teda začína svoju sexuálnu prípravu. Podľa Osha by mu i v tejto oblasti a v tomto veku mala byť daná úplná sloboda ohľadne jeho silnejúcej sexuálnej energie. Keď to tak nie je, následkom môže byť zbabranie celého jeho života. Osho doslova uvádza: „Ak sa deťom medzi siedmym a štrnástym rokom dovolí byť pohromade, plávať spolu, byť nahí pred sebou navzájom, potom 90 percent zvrhlostí a 90 percent pornografie zmizne." (Osho, 2008, s. 73) I toto druhé obdobie je dôležité pre nasledovných sedem rokov. Keď prebehlo podľa Oshových rád, potom v ďalšom cykle života nebude človek „prízrakom, zvrhlíkom ani homosexuálom." (Osho, 2008, s. 74)

 

Výchova


Veľmi podrobne guru rozobral aj výchovu detí - ako by mala vyzerať, aké chyby robia rodičia a pod. Osho vychádza zo skúseností z detstva, keď vyrastal u svojich prarodičov. Sám na detstvo a ich výchovu spomína takto: „Sedem rokov ma nikto nerušil, nekritizoval a nepripravoval na svet obchodu, politiky a diplomacie, usilovali sa o to, aby som bol čo najprirodzenejší." (Osho, 2008, s. 18) Jeho stará mama dokonca nikomu nedovolila, aby ho učil a vždy povedala: „Po siedmich rokoch nech si robia, čo chcú. Sedem rokov však musí byť svojím prirodzeným Ja. My do jeho vývoja zasahovať nebudeme." (Osho, 2008, s. 19)

Podľa Osha konajú dnešní rodičia to, čo sa robí so zvieratami v cirkuse. Rodičia to ale robia nevedome, lebo sa to tak robilo aj im a nazývajú to výchovou. V skutočnosti je to vraj len vnucovanie nižšej úrovne bytia. Osho tvrdí, že by bolo omnoho lepšie, keby deti vyrastali v sirotinci, pretože by aspoň boli samy sebou a žiadni rodičia by im nezasahovali do života. Rodičia vraj nemajú nič, čo by ich mohli naučiť, ale sami by sa mali učiť od detí.

Guru ďalej radí, čo robiť, keď dieťa plače, keď je choré atď. Podrobnejšie tiež rozoberá škodlivosť učenia vykonávať potrebu do nočníka. Učenie na nočník spôsobuje podľa Osha veľké škody, lebo sa dieťa núti chodiť na toaletu v určitý čas. Malé deti ale nedokážu ovládať svoje vyprázdňovanie. To vraj má za následok, že je na svete toľko zápchy - čo je duševný stav. Z toho vyplýva, že je človek chamtivý a lakomý (hromadí znalosti, peniaze, moc) a nič nedokáže odpustiť. Je to tiež príčinou homosexuality, lebo „potom pre nich anál získa takú dôležitosť, že pohlavné orgány pre nich budú menej dôležité. Preto existuje toľko homosexuality. Homosexualita zo sveta nezmizne, kým neprestane existovať orientácia na anál. Učenie na nočník je nebezpečné." (Osho, 2008, s. 37)

V zásade sa Oshova teória výchovy opiera o tri základné body, ktorými sú: podmieňovanie, sexuálna výchova a výchova k meditácii.

 

Podmieňovanie


Osho nazýva výchovu ako podmieňovanie detí dospelými. Uvádza, že je to jeden zo zásadných problémov, ktorým dnes ľudstvo čelí a nazýva ho zotročením dieťaťa. Podľa neho je dieťa „otrok svojich vlastných rodičov, ktorí ho milujú a obetujú sa mu. (...) Dieťa je najzneužívanejšia osoba; nikto nie je zneužívaný väčšmi než dieťa. Samozrejme, zneužíva sa za fasádou lásky." (Osho, 2008, s. 42).

Týmto otroctvom a zneužívaním myslí Osho práve podmieňovanie, ktoré podľa neho páchajú autority „odpornými spôsobmi". Podľa neho je príčinou takej výchovy strach z toho, že keď sa dieťa od začiatku ponechá bez podmieňovania, bude inteligentné, bdelé a vedomé a celý jeho životný štýl bude revoltou. Spoločnosť vraj nechce rebelov, ale poslušných ľudí. Guru však varuje: „Nezabúdajte, že poslušné deti sú takmer vždy najhlúpejšími deťmi. Vzdorovité dieťa je inteligentné, ale nie je milované a nikto si ho neváži." (Osho, 2008, s. 43) Tak iba deti, ktoré uniknú podmieňovaniu, sú géniovia, ale pretože je veľmi ťažké uniknúť podmieňujúcemu vplyvu spoločnosti, je géniov tak málo. Deti sú nútené autoritami (rodičmi, učiteľmi škôl a univerzít, kňazmi), aby sa prispôsobili spoločnosti. Tým sa podľa neho deti mrzačia, ničia, nedáva sa im možnosť vybrať si, rozhodnúť sa a nedovolí sa im prejaviť inteligencia, čím sa vraj spôsobí, že budú fungovať iba „mechanicky."

Pre dieťa sa stáva obťažnejšie byť skutočným, pretože musí začať potláčať svoje pocity. Keby to neurobilo, malo by ustavičné problémy, napríklad keď chce kričať, nemôže, lebo s tým rodičia nesúhlasia. Rodina dieťa reguluje, vychováva a núti vždy k niečomu, napríklad k tomu, aby bolo civilizované, malo dobré mravy, bolo kultivované. Inak bude pre neho nemožné pohybovať sa v spoločnosti. Tomu sa ale detská prirodzenosť bráni. Až dieťa vyrastie, bude ním v dôsledku toho pociťovaná existencia falošná. Potom sa mu narodia deti a nevedomky im pomôže stať sa tiež falošnými, a tak to ide stále ďalej.

Ako by teda mala vyzerať „správna" výchova detí? Podľa chápania „majstra" je vskutku netradičná. Kým v bežnej rodine sú rodičia prirodzeným identifikačným vzorom, Osho prirovnáva nasledovanie dieťaťa otca a matky za čistý jed. Rodičia by mali disponovať odvahou a nesmiernou láskou, aby nechali dieťa oslobodiť sa od nich, t. j. mali by mu povedať, aby ich neposlúchalo a spoliehalo sa na vlastnú inteligenciu. Mali by mu taktiež vysvetliť, že i keď zíde z cesty, je to omnoho lepšie než zostať otrokom a vždy všetko robiť správne. Rodičia by sa nemali usilovať zdisciplinovať dieťa, ale iba ho strážiť, aby „nespadlo do stoky".

Rodičom ďalej guru radí: „Nemôžete dieťaťu nič dať, môžete mu iba vziať. Ak skutočne chcete dieťaťu dať dar, je možný iba jediný dar - nestarajte sa do neho." (Osho, 2008, s. 61) Rodičia by mali dovoliť dieťaťu skúmať neznáme a vstúpiť do nezmapovaných miest. Osho chápe, že je to pre ne ťažké, pretože ich ovláda veľký strach z toho, čo sa môže dieťaťu prihodiť. Zo strachu potom začnú dieťa formovať do určitého životného vzorca a smerovať ho určitou cestou a k určitému cieľu, ale nevedia, že kvôli tomuto svojmu strachu dieťa trýznia, preto nemôže byť nikdy šťastné, nebude rodičom vďačné a vždy bude voči nim pociťovať nevraživosť. Robiť si starosti o deti označuje guru z vyššie zmienených dôvodov za deštruktívne pre deti i pre rodičov.

Osho sa venoval aj rozdeleniu rodičovských kompetencií, úloh matky a otca. Matka by podľa neho mala stále dávať lásku, aby dieťa vedelo, že láska je možná, a otec by mal byť prísny, aby dieťa poznalo, že život nie je ľahký. Dieťa by malo byť pripravené na to, že „svet nebude ako matka; svet bude neľútostný boj. Ak mu budete ustavične dávať len lásku, nebude pripravené na problémy. Keď potom bude žiť v realite, zrúti sa. (...) Keď ho vychováva sám otec, bude strnulé. Toto sa prihodilo nemeckému národu a pomohlo Adolfovi Hitlerovi. Dve svetové vojny ukázali, že nemecké matky neboli také milujúce, ako by mali byť, a nemeckí otcovia príliš dbali na disciplínu, a preto kvôli Nemecku trpel celý svet." (Osho, 2008, s. 97, 98)

To sú rady, ktorými by sa mali rodičia riadiť, ostatnými informáciami o výchove by sa nemali zaoberať. Osho poznamenáva: „Ak máte akékoľvek príručky, spáľte ich! Na Západe majú ľudia príručky, čítajú knihy a snažia sa držať toho, čo znalci, dobre informovaní ľudia, tvrdia, že by mali robiť. Nie je to vôbec nutné - stačí byť prirodzený!" (Osho, 2008, s. 111)

 

Sexuálna výchova


Ďalší prvok dôležitý pre správny vývoj dieťaťa Osho vidí v sexuálnej výchove, ktorá by sa mala začať už v ranom detstve. Rodičia by mali začať tým, že dovolia chlapcom a dievčatkám, aby sa hrávali nahé. Vďaka tomu sa dokonale navzájom zoznámia so svojím telom a „neskôr sa potom nebudú obzerať jeden po druhom na ulici, ani nebude treba tlačiť nahotinky v knihách. Budú natoľko zoznámené navzájom so svojím telom, že v budúcnosti nepodľahnú žiadnej zvrátenej príťažlivosti (...) takže v nich po zvyšok života nezostane žiadne semeno šialenstva." (Osho, 1992, s. 50)

Rodičia by takisto mali svojim deťom citlivo a s dostatočným predstihom odovzdať informácie o sexe. Už v detstve by mali byť poučené o transformácii a uchovaní svojej sexuálnej energie, aby boli uchránené pred jej mrhaním, až začne byť sex bežnou súčasťou ich života. Rovnako by nemali deťom klamať v tom, že sex je mrzký, špinavý, že je to hriech. Deti vraj veľmi skoro pochopia, že to, o čom nesmú nič vedieť, robia rodičia vo dne v noci. Tým vraj stratia okamžite obdiv a úctu k svojim rodičom. Deťom by sa mala dať sloboda v láske i sexe. Rodičia sa nemusia ničoho obávať, lebo „v súčasnosti sú k dispozícii antikoncepčné tabletky, takže sa žiadne dievča nemusí báť otehotnenia; je to jednoduché, je to hra a hravosť. V chlapcoch a dievčatách to podporí určitú silu, ktorú ste si skôr nedokázali predstaviť a ktorá je spojená s ich sexualitou." (Osho, 2008, s. 126) Ľudia sú nerozhodní kvôli sexu, a ak ho potlačia, sú vraj nerozhodní vo všetkom.

 

Meditácia ako súčasť výchovy


Dôležitú súčasť výchovy vidí Osho v meditácii. Každé dieťa už prichádza v meditatívnom stave a vplyvom spoločnosti stráca kontakt so svojou vlastnou nevinnosťou a je „znečistené spoločnosťou". Preto skôr, než sa z nich stanú skazení ľudia a roboti, by sa mali dozvedieť niečo o meditácii. Deti podľa Osha nezabudli ešte celkom na tajomstvo zdroja, lebo práve prišli „z druhého sveta". Preto pre ne nebude ťažké experimentovať so stavom svojich myšlienok.

Rodičia by mali sami praktizovať meditáciu (t. j. ako byť pokojný, jasný, tichý, ako dosiahnuť stav nemyslenia) a naučiť ju aj svoje deti. Každá rodina by mala mať vypracovaný program, ako naučiť deti sa stíšiť. Podľa Osha by v každej domácnosti mala byť povinná hodina sedenia v tichu.

Dôležitý je i prístup rodičov a forma, ako sa dieťa meditácii učí. Rodičia by mali najprv vytvoriť „meditatívnu atmosféru" a pristúpiť k meditácii ako k hre. Keď to tak bude dieťa vnímať, je si Osho istý, že ju bude onedlho milovať a samo sa vraj začne pýtať, kedy sa budeme zase hrať na meditáciu a jedného dňa vraj pozná, že je v meditácii hlbšie, než vôbec očakávalo. Meditáciu guru považuje za prvý krok k transformácii sexu. Keď ju budú deti praktizovať aspoň chvíľu každý deň, otvorí sa im vraj nová brána a to ešte prv, ako dosiahnu vek štrnásť rokov a začnú sexuálne žiť. Ich energia potom pôjde podľa guru správnou cestou.

Meditácia pre deti do dvanásť rokov by sa mala konať spoločne na začiatku každého školského dňa, nie však povinne a mala by mať túto štruktúru: 1. fáza: hatmatilka (5 minút) - deťom by sa mala dať úplná sloboda kričať, jačať a vyjadriť svoje pocity; 2. fáza: smiech (5 minút) - deťom by sa malo dovoliť naplno sa smiať. Ich myseľ vraj potom bude čistejšia; 3. fáza: ležanie (5 minút) - deti by mali v tichosti ležať, akoby boli mŕtve, môžu iba vdychovať a vydychovať. Pri meditácii pre deti od dvanástich rokov odporúča Osho vložiť päť minút plaču po smiechu a pred tichom.

 

Vzdelávanie


Osho má špecifické názory i na vzdelávanie, vyučovanie a systém školstva. Ten úplne zavrhuje, lebo nepovažuje za vzdelanie to, čo sa uskutočňuje na obyčajných školách a univerzitách. Guru tvrdí, že školy iba pripravujú na získanie dobrej práce a zárobku, čo nepovažuje za skutočné vzdelanie. Univerzity vraj učia, ako si zarobiť na živobytie lepším, ľahším a pohodlnejším spôsobom, s menšou námahou a menšími ťažkosťami. Podľa Osha je to veľmi primitívny spôsob vzdelania, pretože nepripravuje na život. Hovorí: „Ako mnoho zo života dieťaťa môžeme zabiť tým, že ho pošleme do školy. Zabíjame v deťoch radosť i divokosť. Problémom v školách je, že trieda s tridsiatimi žiakmi - tridsiatimi divokými zvieratami - je odovzdaná jednému učiteľovi. V jeho rukách spočíva úloha ich scivilizovať. Preto nie je žiadne iné povolanie nudnejšie ako učiteľská profesia. Neexistuje žiadna iná ľudská bytosť, ktorá je nešťastnejšia než učiteľ." (Osho, 2008, s. 158)

Podľa Osha dnešné vzdelanie učí súperiť a podnecuje k ctižiadosti, je to príprava na bezohľadný súťaživý svet, kde je každý nepriateľom všetkých ostatných, preto sa svet podľa guru stáva blázincom. Navyše vraj vytvára z ľudí otrokov štátu, dieťa v škole získa zastarané názory, postoje, ktoré už neslúžia rastu a sú škodlivé a samovražedné. Človek sa vraj môže zachrániť iba vtedy, keď sa spoločnosť zbaví škôl, alebo ak sa objaví úplne odlišný druh školy, ktorý sa nemôže nazvať školou; iba vtedy môže byť ľudstvo zachránené. Osho sám navrhol „nový typ vzdelania". To by malo okrem iného obsahovať spev, tanec, poéziu, hudbu, maľovanie, kontakt so stromami, s vtákmi, oblohou, so Slnkom i s Mesiacom. Toto skutočné vzdelávanie, ako ho guru sám nazval, by malo pripraviť deti byť samými sebou, nie napodobeninami či kópiami.

Vyučovanie by malo byť bez skúšania, pre hodnotenie dieťaťa bude kľúčové každodenné pozorovanie a postrehy učiteľov, podľa ktorých sa rozhodne, či sa dieťa posunie ďalej, alebo zostane trochu dlhšie v rovnakom ročníku. Osho kritizuje zastarané formy vyučovania (knihy), ktoré navyše považuje za nebezpečné, lebo odovzdávajú staré informácie a brzdia rast detí. Podľa neho by sa mali používať iné, nové spôsoby, napríklad časopisy, televízia, počítač. Uvádza, že prostredníctvom nich sa môže odovzdať takmer 98 percent vzdelania. Učiteľ by mal byť iba poradcom v tom, kde možno potrebné informácie nájsť.

Vo vzdelaní by tiež nikdy nemala existovať ctižiadosť ani porovnávanie jedného dieťaťa s druhým: „Je to odporné, agresívne a deštruktívne. Ničí to obe deti." (Osho, 2008, s. 185) Skutočné vzdelanie by sa malo tiež zaoberať srdcom a vyučovaním transcendentna. Myseľ je vraj určená pre vedu, srdce pre umenie, poéziu a hudbu a transcendentno pre náboženstvo. Keď vzdelanie neslúži všetkým týmto veciam, nie je naozajstné. Žiadny vyučovací systém sa tým však nezaoberá.

 

Zánik rodiny – komúna


Osho sa taktiež zapodieval zmyslom rodiny z individuálneho aj globálneho hľadiska: „Rodina je jednotkou života, celý svet je jedna veľká rodina. Ale rodinný život bol otrávený odsúdením sexu. A my sa sťažujeme, že nikde nenachádzame lásku! Za týchto okolností to ani nemôžeme očakávať!" (Osho, 1992, s. 21) Prospešnosť rodiny ako jednej z najstarších inštitúcií podľa mienky Osha skončila, pretože existovala príliš dlho. Guru uvádza, že rodina už svoje poslanie vykonala, dnes je mŕtva a pre nové ľudstvo nie je dôležitá. Rodinu i život v nej hodnotí zo stránky pozitívnej i negatívnej. Rodina ako pomáhala - človek pomocou nej prežil, tak bola veľmi škodlivá - kazila ľudskú myseľ. Ďalej vysvetľuje: „Pre väčšinu ľudí je však rodina ohavná záležitosť. Môžete sa spýtať psychoanalytikov a tí vám povedia, že všetky druhy duševných chorôb vznikajú kvôli rodine. Všetky druhy psychóz a neuróz pochádzajú z rodiny. Rodina spôsobuje, že je ľudská bytosť veľmi chorá. Mali by sa umožniť alternatívne spôsoby života a pre mňa je jednou z alternatívnych možností komúna - je tou najlepšou voľbou." (Osho, 2008, s. 83)

Komúnu Osho definuje ako ľudí žijúcich v harmonickej rodine. Deti tu žijúce patria všetkým. Taktiež muž a žena, keď cítia, že už medzi nimi nie je láska, sa priateľsky rozlúčia a „presunú" sa k ďalším ľuďom. V komúne majú deti väčšiu možnosť rastu, pretože podľa Osha tu spoznajú oveľa viac typov ľudí. V bežnej rodine napodobňuje dieťa iba matku a otca, a tak sa stáva ich kópiami, čo je vraj veľmi deštruktívne. Avšak v komúne sa môže učiť od všetkých a vďaka tomu bude mať dieťa „rozvinutejšiu dušu." V komúne nehrozí, že by bolo dieťa pripútané k jednej rodine, môže byť slobodnejšie, a teda aj menej „posadnuté".

Guru ďalej vysvetľuje, prečo by ľudia mali žiť práve v komúne: „Rodina vo vás vytvára posadnutosť a posadnutosť je proti ľudskosti. (...) Rodina vás učí konfliktu so spoločnosťou a s druhými rodinami. Rodina žiada výhradné postavenie - žiada, aby ste boli proti všetkým ostatným. Musíte slúžiť rodine, musíte bojovať za jej meno a dobrú povesť. Rodina vás učí ctižiadosti, konfliktu a agresii. V komúne budete menej agresívni a budete vyrovnanejší vo vzťahu k svetu, lebo ste poznali toľko ľudí." (Osho, 2008, s. 85-86) Nová komúna by mala, samozrejme, obsahovať „dokonalé a celistvé" vzdelanie navrhnuté guru.

 

Záver


Ako je zrejmé, zmes Oshovho tantrického hinduistického učenia, ktoré obsahuje prvky budhizmu upraveného pre západnú konzumnú spoločnosť, zahŕňa komplexný systém sexuálneho života, výchovy detí, ich vzdelania, rodičovstva a pod. Je tiež jasné, že Oshove názory si v mnohom odporujú a v mnohých ohľadoch sú veľmi pomýlené a kontroverzné. Ale väčšina myšlienok, týkajúcich sa vyššie opísaných oblastí, majú jedno spoločné - je to vytvorenie novej ľudskej bytosti. Tieto ciele a myšlienky by nám vždy mali slúžiť ako varovanie, najmä keď ich hlása človek, ktorého obvinili z niekoľkých vážnych zločinov a bol za ne väznený.

 

Literatúra:

 
1. Novotný, T., Vojtíšek, Z.: Základní orientace v nových náboženských směrech. Společnost pro studium sekt a nových náboženských směrů, Praha 1995

2. Osho: Cesta bílého oblaku. Pragma, Praha 1994a

3. Osho: O dětech. Eugenica, Praha 2008

4. Osho: Od sexu k nadvědomí. Pragma, Praha 1992

5. Osho: Tantra, spiritualita a sex. Pragma, Praha 1994b

6. Partridge, Ch.: Encyklopedie nových náboženství. Knižní klub, Praha 2006

 

Poznámka:

 
1 „V miestnosti by nemali byť oslňujúce svetlá, pretože dieťa žilo deväť mesiacov v úplnej tme a má veľmi slabé oči, ktoré nikdy nevideli svetlo. Vo všetkých nemocniciach sú však oslňujúce svetlá a žiarivky a dieťa náhle čelí svetlu. Väčšinu ľudí preto trápia slabé oči a neskôr musia nosiť okuliare. Tie žiadne zviera nepotrebuje. Videli ste zvieratá s okuliarmi, ako čítajú noviny? (...) Ich oči sú úplne zdravé po celý život až do okamihu smrti." (Osho, 2008, s. 29)