„Sodoma a Gomora!", takto asi by zareagovala moja stará mama, keby sa dožila týchto dní. A domnievam sa, že by nebola ďaleko od pravdy. Za tých dvadsať rokov, ktoré uplynuli od jej smrti, sa naozaj toho veľa zmenilo - žiaľ, mnohé k horšiemu. Ak premýšľam o koreni rôznych katastrofických proroctiev, ktoré sa dnes šíria svetom, prenasleduje ma ustavične jeden a ten istý pojem: kríza. Kríza autority, kríza hodnôt, kríza svedomia a napokon kríza demokracie. Demokracia je skvelý vynález, pokiaľ by sa nezneužívala a odstránili by sa z nej všetky rušivé a manipulatívne prvky. Je ale otázne, či by to potom bola ešte demokracia - aspoň tá, na ktorú sme zvyknutí. Vraví sa, že demokracia je vláda ľudu, no zrejme len celkom prostomyseľný človek by uveril tomu, že to tak aj skutočne je.

Za magickým slovkom demokracia sa totiž nezriedka skrývajú tie najsebeckejšie a najdravšie záujmy rôznych elitných skupín, ktoré manipulujú nielen mienkou a postojmi väčšiny, ale snažia sa pevne držať opraty ľudských dejín. To je skutočný dôvod, prečo sa svet uberá smerom, ktorý oprávnene vzbudzuje obavy. Napriek finančnej nestabilite a hroziacemu kolapsu sa náš zrak zaslepil bujarým konzumizmom. Neustále sa za čímsi ženieme prenasledovaní vidinou najnovších trendov a médiá, ktoré nás dennodenne ohlupujú a podaktoré svojím obsahom klesli snáď už na úplné dno, si s nami robia, čo sa im len zachce. A čo je najhoršie, prestávame veci vidieť také, aké v skutočnosti sú, a vnímame ich tak, ako niekto chce, aby sme ich vnímali; veľmi hmlisto a nejasne. Nedokážeme rozlišovať, otvorene pomenovať pravdu, lebo tá je vraj veľmi subjektívna. Rozdiel medzi totálnou zvrátenosťou a naozajstnou vnútornou krásou už ani neexistuje, je imaginárny. A ak predsa len niekto poukáže na to, že „cisár je nahý", je odsúdený do role outsidera a obvinia ho z diskriminácie menšiny. Kde sa ustáli hranica tejto bezuzdnej benevolencie? Čím všetkým má ešte ľudstvo prejsť, aby pochopilo, že je na šikmej ploche?

Sekty sú len obrazom tohto žalostného stavu a našej neschopnosti čeliť tomuto zhubnému smerovaniu. Každý sa dnes môže hrať na guru, každý môže svoju pravdu, nech je akákoľvek, vydávať za spásonosnú, otázne však je, či si uvedomuje i svoju zodpovednosť. Ani pravda sama nebude mať s nami donekonečna božskú trpezlivosť.