Ježišov príbeh v Evanjeliu podľa Matúša sa začína
mocou. Za novonarodeným dieťaťom prichádzajú traja mudrci, aby sa mu ako
budúcemu židovskému kráľovi poklonili. Podľa tradície to boli mágovia a po
ceste z východných krajín do Betlehema ich viedla záhadná hviezda. Možno
v minulosti práve to bolo príčinou, prečo mnohí kresťanskí panovníci
neboli dôslední ohľadom astrológie a používali ju. Starokresťanský
spisovateľ Origenes však tvrdí, že mágovia, po tom, čo sa stretli
s Mesiášom, boli oslobodení od astrológie a mágie. Toto tvrdenie síce
nemá biblický podklad, ale jasne poukazuje na presvedčenie ranej Cirkvi, že
spojenie mágie s Kristom neznesie kompromisy. Ježišova moc nespočíva
v ovládaní človeka, ale v nezištnej službe. Ježiš nebol mág, ktorému
by šlo o moc. Zázraky, uzdravenia, exorcizmy nekonal preto, aby
s niekým manipuloval, ale aby ho vnútorne uzdravil a oslobodil.
Žiaľ, nezriedka sa stáva, že veriaci kresťan zabúda na tento
Kristov výrok. Snaží sa sebestačne vystupovať pri hľadaní odpovedí na svoje
otázky, pričom nehľadá pomoc u Krista, ale v rôznych sporných
alternatívach, ktoré nie sú v súlade s Božou vôľou. Mať všetku moc
ale znamená, že pre Ježiša niet problému, ktorý by nám nepomohol vyriešiť,
preto nie je potrebné obracať sa na všelijaké pochybné kulty a magické
praktiky. Ak tomu nie sme schopní uveriť, ak naše kresťanstvo spočíva len na
vonkajšom rituálnom prežívaní a odmieta osobnú vieru a vzťah
s Kristom, potom aj my patríme do skupinky tých, ktorí sa stretli so
vzkrieseným Ježišom a pochybovali. Otázne však je, nakoľko a či vôbec sme
potom ešte kresťania. Nedá sa totiž slúžiť naraz dvom pánom. Každé kráľovstvo
vnútorne rozdelené spustne, podobne i naša viera. Ak sa väčšmi spoliehame
na ľudí ako na Krista, ak dôverujeme rôznym talizmanom či vešticiam,
astrológom, ezoterikom a iným šarlatánom väčšmi ako Kristovej božskej moci,
naša viera začne postupne chradnúť, príde o svoju vnútornú silu a náš
pohľad na Krista sa úplne zmení. Už pre nás nebude osobným spasiteľom
a priateľom, ale iba akýmsi bezobsažným symbolom, v „lepšom" prípade možno
výnimočným človekom či veľkým mágom.
Návšteva mudrcov vyvolala obavy u Herodesa, ktorý sa
strachoval o svoju politickú moc. Ježiš však neprišiel preto, aby ho
zbavil vlády. Aj počas svojho verejného pôsobenia sa vyhýbal tomu, aby ho ľudia
vyhlásili za kráľa. Diabol na púšti ho prenasledoval falošnými mesiášskymi
predstavami spojenými s mocou, ale on ich všetky odmietol. Ani dnes
nemožno Ježiša vmanévrovať do nejakého politického či ideologického systému.
Ježiš ohlásil Božie kráľovstvo, nie dokonalosť demokracie; mimochodom,
idealistického systému, ktorý neberie do úvahy, že človek je zranený dedičným
hriechom. Ježiš nepropagoval konkrétnu politickú štruktúru, ale nové vzťahy.
Počas pozemského života prijal prirodzenosť sluhu, ktorá je protikladom magického
vedomia. Jej cieľom nie je ovládať, ale milovať, a to konkrétnymi skutkami
milosrdenstva nebažiacimi po obdive ani po uznaní.
biblické slovo
Daná mi je všetka moc
RÓBERT SARKA
Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im
rozkázal Ježiš. Keď ho uvideli, klaňali sa mu. No niektorí pochybovali. Ježiš
pristúpil a povedal im: »Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte
teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich
v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať
všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do
konca sveta.« (Mt 28, 16–20)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 6683x