Zakladateľka


Mária Montessoriová sa narodila roku 1870. Detstvo a mladosť strávila v Ríme. Ako prvá žena v Taliansku ukončila štúdium medicíny. Potom popri súkromnej praxi pracovala na psychiatrickej klinike v Ríme a venovala sa štúdiu detských nervových ochorení a mentálnej retardácii. Práve tu sa zrodil jej záujem o pedagogiku. Jedna zo skúseností, ktorá na ňu silno zapôsobila, bola, keď sa ošetrovateľka sťažovala, že deti sa s chlebom, namiesto toho, aby ho zjedli, hrajú. Táto i ďalšie skúsenosti ju motivovali pracovať s deťmi tak, že pre ne bude vytvárať prostredie, kde sa budú môcť prirodzene celostne rozvíjať, každé podľa svojich schopností. V teoretickej rovine sa inšpirovala priekopníckym dielom francúzskeho lekára Jeana Itarda, ako aj jeho žiaka Edouarda Séguina, ktorých diela preložila do taliančiny.

Za počiatok jej pedagogickej praxe zameranej i na zdravé deti, a teda i po nej pomenovaného pedagogického smeru, sa považuje rok 1907, keď v chudobnej štvrti San Lorenzo v Ríme otvorila prvý Dom detí (Casa dei Bambini), teda predškolské zariadenie pre deti z chudobných robotníckych rodín. Čoskoro sa Montessoriovej chýr a jej il metodo rozšírili v mnohých krajinách po celom svete. Sama od toho času veľa cestovala a bývala v rozličných krajinách, aby prednášala a zriaďovala domy detí a školy. Dlhý čas pôsobila v Indii, kam v roku 1939 pricestovala na pozvanie Teozofickej spoločnosti a kde bola nútená ostať, kým trvala vojna. Zomrela v Holandsku roku 1952.1

 

Pomôž mi, aby som to dokázal sám


Jej metóda spočíva v presvedčení, že najväčšou motiváciou učiť sa je sama túžba po poznaní a že v detskej prirodzenosti je prítomný plán vlastného rozvoja i sily, ktoré tento rozvoj uskutočňujú. Úlohou pedagóga je pomáhať túto vnútornú dispozíciu prebúdzať a rozvíjať, pričom musí rešpektovať vlastné tempo a schopnosti konkrétneho dieťaťa. Pedagóg nemá dieťa odmeňovať či trestať, ale mu má poskytnúť vhodné prostredie a pomôcky, ktoré v ňom vzbudia patričnú zvedavosť. Má tak umožniť dieťaťu dosiahnuť schopnosť samostatne myslieť a konať. Tento prístup sa v montessoriovskej pedagogike formuluje autentickými slovami jedného dieťaťa: „Pomôž mi, aby som to dokázal sám."2

 

Spasiteľ v každom dieťati


Montessoriovská pedagogika, ako ju reprezentuje Association Montessori Internationale a iné medzinárodné organizácie, je nábožensky celkom neutrálna, teda nie je viazaná na konkrétnu náboženskú organizáciu ani na žiadny náboženský či spirituálny smer. Tým sa odlišuje od ďalšieho alternatívneho smeru v pedagogike, s ktorým sa najčastejšie porovnáva a laici si ju často zamieňajú, teda od waldorfskej pedagogiky. Práve i vďaka tomuto porovnávaniu, skutočnosti, že vo svete existuje mnoho konfesijných montessoriovských škôl, ako aj vďaka tomu, že v osobnom živote i v myslení zakladateľky hralo náboženstvo dôležitú úlohu, spočíva dôvod na kladenie otázky vzťahu tejto pedagogiky k náboženstvu.

Motivácie na vytvorenie novej výchovnej metódy u Montessoriovej neboli náboženské. V mladosti o náboženské otázky neprejavovala veľký záujem. Rita Kramerová ju charakterizuje ako „voľnomyšlienkarku". Výrazný obrat nastal až v období zakladania prvého domu detí, keď sa Montessoriová stáva aktívnou katolíčkou.3 To dovoľuje povedať skôr opak, teda že jej obrat k duchovnému životu bol do veľkej miery motivovaný skúsenosťou s prácou s deťmi. Tú môžeme na základe toho, ako sa vo svojich početných dielach a prejavoch vyjadrila, chápať svojím spôsobom ako skúsenosť s posvätným sui generis. Montessoriová často hovorí o tom, že dieťa dospelého formuje, ba priamo transformuje, lebo mu ukazuje realitu, ktorú by inak nezbadal. Ide pritom o realitu božskú a je to Boh, ktorý skrze dieťa pôsobí a sám sa týmto spôsobom vyjadruje.4 Dieťa sa podľa nej „podobá Vykupiteľovi, lebo zostupuje k blúdiacemu ľudstvu, aby ho viedlo do kráľovstva nebeského".5 Tu si vypožičala slová R. W. Emersona, inde sama hovorí priamo, že dieťa je un piccolo Messia.6 V jej diele sú početné odkazy na Bibliu a zvlášť často cituje Ježišove slová: „Nebráňte maličkým prísť ku mne" a „Ak nebudete ako deti, nevojdete do Božieho kráľovstva".

Svoju metódu talianska pedagogička aplikovala i na vyučovanie náboženstva. Ak pedagogika všeobecne má byť pomocou k životu, tak cieľom náboženskej výchovy je podľa nej pomoc pochopiť cieľ ľudského života. Z tohto pohľadu náboženská výchova zaujíma vlastne najvyššie miesto vo vzdelávaní. Dobre prežitý a usporiadaný pozemský život, ktorý pedagogika pomáha rozvíjať, je dobrým základom pre nadpozemský život v Božej milosti.7 Podľa Montessoriovej má dieťa prirodzený sklon byť náboženské, podobne ako má prirodzenú potrebu naučiť sa jazyk. Pri náboženskej výchove tak nejde o odovzdávanie niečoho vonkajšieho, ale o rozvíjanie tejto vnútornej dispozície. Montessoriová zdôrazňovala, že nie je ťažké dieťaťu sprostredkovať to, čo nás presahuje, pretože dieťa je už vo svojej podstate hlboko duchovnou bytosťou. Veľmi jej záležalo na tom, aby dieťa rozumelo tomu, čo sa deje v kostole, aby rozumelo modlitbám a podľa svojich možností sa aktívne zúčastňovalo na bohoslužobnom živote. S týmto cieľom vytvorila množstvo didaktických pomôcok.8 Sama napísala výklad sv. omše pre deti. V liturgii nachádzala „pedagogickú metódu" cirkvi ako „múdrej učiteľky". Detská duša podľa nej túži po kráse a môže sa uspokojiť v kráse liturgie.9

Montessoriová veľmi oceňovala pápeža Pia X. za to, že sa zasadil o skoré sväté prijímanie detí a celkovo o ich aktívnejšie zapojenie do cirkevného života.10 Sľubovala si od toho oživenie pre celú Cirkev.11 Zároveň aj sama od tohto pápeža dostala požehnanie pre svoje dielo.12 Podporu získala i od nasledujúcich pápežov.13 Spolupracovala s rehoľnými spoločenstvami a sama sa chcela podieľať na založení rádu špecializovaného na jej metódu. Poslúchla však radu jezuitského kňaza, že metóda by sa nemala obmedzovať na jeden okruh ľudí, ale že by sa mala „venovať svetu".14 Týmto sa cítila povzbudená a sama sa horlivo podieľala na tom, aby sa jej pedagogika vo svete rozširovala. Neskôr často vyjadrovala presvedčenie, že metóda založená na láske k dieťaťu prekonáva všetky sociálne rozdiely vrátane náboženských.15

Tento prístup Montessoriovú priviedol i k spolupráci s teozofmi, ktorá bola taká úzka, že ju samu niekedy uvádzajú ako teozofku.16 Táto kapitola jej života by si zaslúžila osobitnú pozornosť, pre ktorú tu ale nemáme priestor. Môžeme len pripomenúť, že v teozofickom stredisku sa zdržiavala a pracovala na šírení svojej metódy v Indii počas celého priebehu vojny. Viedla tu kurz pre príslušníkov rozličných náboženstiev. V jej diele z tohto a nasledujúceho obdobia potom skutočne nachádzame iné akcenty kladené zvlášť na svetový mier, porozumenie ľudí rozmanitých kultúr a jednotu ľudstva. Montessoriová vyslovuje nádej na dosiahnutie týchto priorít práve i vďaka pedagogike. Cieľom je podľa nej „zrodenie nového človeka".17 Túto jednotu nechápe však len v politickom alebo sociálnom zmysle, hovorí o jednote prírodnej či kozmickej, ku ktorej speje proces evolúcie a na tej sa má človek spolupodieľať.18 Výslovne sa teda hlási k evolučnej teórii, avšak za hlavný princíp vývoja nepovažuje prežitie silnejšieho, ale lásku. Tá je vesmírnou silou, princípom stvorenia, je identická s Bohom.19

Niektorí tu vidia vplyv teozofie či východných náboženstiev. G. Schulz-Benesch naopak hovorí o ideovej kontinuite v jej myslení, ktoré bolo zakorenené v katolíckej tradícii. V jej myšlienkach o kozmickej evolúcii podaktorí nachádzajú paralely či priamo vplyvy diela Teilharda de Chardina.20 Čo sa týka jej príslušnosti k teozofickému hnutiu, jej syn Mário, ktorý s ňou roky žil v Indii, povedal, že hoci s členmi hnutia udržiavala priateľské vzťahy, sama sa k nemu nikdy nehlásila. Podľa neho vždy ostávala presvedčenou katolíckou kresťankou.21 Sama potom v jednom rozhovore ešte dva roky pred smrťou hovorí o Katolíckej cirkvi ako o „najväčšom dive, ktorý Boh na zemi učinil", a ktorá je v porovnaní s inými vyznaniami jedinečná.22

Aby sme mohli náboženské myslenie Montessoriovej posúdiť, museli by sme mu venovať viac priestoru. Takto môžeme aspoň konštatovať, že je v ňom viac rovín, ktoré možno rozličným spôsobom interpretovať. Avšak pre aspoň stručné zodpovedanie otázky, ako je to s Montessori a náboženstvom, nám uvedené stačí, aby sme videli, že religiozita bola u zakladateľky tohto hnutia veľmi dôležitou súčasťou jej života a myslenia. Nebola však predmetom jej vyučovania, naopak sama bola skôr živená pozorovaním detskej duše. Jej náboženské myšlienky nie sú predmetom ani v prípravných kurzoch pre pedagógov. Aj zmienené hodiny náboženskej výchovy v jej domoch detí boli podľa jej neskorších slov len experimentmi, ktoré nemali dlhé trvanie, pretože boli zamerané iba na katolícku liturgiu, a nebolo teda možné ich zovšeobecniť.23 Jej vízia kozmickej jednoty je ale v pozadí „kozmickej výchovy", ktorá je dôležitou súčasťou montessoriovského curricula. Predstavuje sa ako sprostredkovávanie vedomostí o svete a o človeku, chápanie vzájomných súvislostí a výchova k vedomiu zodpovednosti za stav sveta.24, 25

Jednou vecou je teda Montessoriovej vzdelávacia metóda, ktorú predstavovala ako založenú na moderných vedeckých poznatkoch, inou jej filozofické a náboženské úvahy. Na vzťah medzi nimi je potom možné nazerať a hodnotiť ho rôzne. Americký alternatívny pedagóg R. Miller k tomu poznamenáva: „Jej pedagogický prístup nebol výsledkom filozofickej špekulácie či nejakej konkrétnej politickej agendy, ako je to v prípade väčšiny pedagogických teoretikov. Po celý čas sa držala zásady, že vzdelávanie musí nasledovať univerzálne zákony ľudského rozvoja, ako sa zjavujú v konkrétnych deťoch, a nie sa usilovať o dosiahnutie sociálnych cieľov tým, že idey dospelých sa budú implantovať mladým."26 Sú ale i celkom odlišné hodnotenia.27

 

Náboženské alternatívy alternatívnej pedagogiky


Je ľahko pochopiteľné, že Montessoriovej metóda našla obľubu v mnohých konfesijne vyhranených školách najrozmanitejšieho zamerania. Existujú montessoriovské školy od liberálnych unitárskych28 až po tie, ktoré patria tradicionalistickým katolíkom.29 Montessoriovské školy vlastnia azda všetky hlavné aj niektoré menšinové kresťanské denominácie, prípadne existujú školy naddenominačné; jestvujú liberálne, konzervatívne i ortodoxné školy židovské, školy moslimské, budhistické a pod. V Indii možno nájsť školu teozofickú; montessoriovská metóda je dôležitou súčasťou aktivít Cirkvi univerzálnej a víťaznej, ktorá z teozofie vychádza.

Absolútna väčšina škôl však nemá väzby na žiadne náboženstvo. Je však pochopiteľné, že alternatívna pedagogika je atraktívna pre rodičov a učiteľov praktizujúcich či zaujímajúcich sa o alternatívny životný štýl vrátane netradičných spiritualít. To, že vo svete existujú i školy, kde sa s deťmi cvičí joga30 či meditácia, nás nemusí väčšmi prekvapiť než to, že existujú montessoriovské zariadenia pre vegetariánov a pod. V jednej kanadskej montessoriovskej škole dokonca - avšak k nespokojnosti mnohých rodičov - scientologickí učitelia používali metódy L. R. Hubbarda.31 To, aký konkrétny charakter škola má, teda závisí od zamerania a poňatia konkrétnych pedagógov. Taktiež už pre nás nemusí byť prekvapivé, že odporúčanie posielať deti do montessoriovskej školy nájdeme na virtuálnom fóre stúpencov čarodejníckeho hnutia wicca,32 takisto ako napríklad na fóre austrálskych ateistov.33 Pre niektorých sú naopak náboženské názory zakladateľky dôvodom na kritiku samej metódy.34, 35

V českom prostredí pôsobí niekoľko desiatok montessoriovských škôlok a niekoľko základných škôl prvého stupňa. Väčšina je súkromných, podaktoré triedy fungujú pri štátnych školách. Konfesionálna nie je žiadna z nich. Avšak niektoré z cirkevných škôl sa montessoriovskou pedagogikou programovo inšpirujú. Príkladom môže byť novootvorená Základná škola Noe v Pardubiciach, ktorej zriaďovateľom je Cirkev bratská.

 

Záver


V tomto krátkom rozbore sme sa zamerali na vzťah montessoriovskej pedagogiky a religiozity. Všimli sme si pritom, že v tomto vzťahu je na počiatku vzdelávacia metóda, ktorá následne u zakladateľky prispieva k hlbšiemu záujmu o náboženstvo. To potom hralo dôležitú úlohu v jej živote a i metóda je spočiatku aplikovaná na katolícku náboženskú výchovu; napriek tomu sa jej podarilo nielen udržať jej sekulárny charakter, ale aj umožniť recepciu metódy konfesionálnymi školami najrôznejšieho zamerania.

Na záver môžeme konštatovať, že hoci montessoriovská metóda nie je (na rozdiel od niektorých iných alternatív) náboženskou pedagogikou, predstavuje tému hodnu religionistovej pozornosti. Tú si zaslúži jednak samotné nie ľahko uchopiteľné a zaškatuľkovateľné nábožensko-filozofické Montessoriovej myslenie, ale tiež otázka, ako sa náboženstvo vníma a prijíma v dnešnom montessoriovskom hnutí. Tu len načrtnutá spirituálna pestrosť montessoriovskej komunity by si tiež zaslúžila hlbšie skúmanie a porovnávanie s inými pedagogickými alternatívami. My sme si všímali len explicitnú religiozitu, ale bolo by tiež zaujímavé pozrieť sa na to, či by nebolo možné na niektoré podoby či prúdy montessoriovského hnutia nazerať i z hľadiska religiozity implicitnej.36

 

Poznámky:

 
1 Hlavným biografickým dielom o M. Montessoriovej je Kramer, R.: Maria Montessori: A Biography. Putman, New York 1976

2 Viac pozri Zelinková, O.: Pomoz mi, abych to dokázal. Portál, Praha 1997

3 Kramer, R.: c. d., s. 45 a 91; porov. Miller, R.: Nourishing the Spiritual Embryo: The Educational Vision of Maria Montessori - http://www.pathsoflearning.net/articles_Montessori.php; Schulz-Benesch, G.: Über Montessoris persönliches Verhältnis zu Religion und Kirche. In: Montessori, M.: Gott und das Kind. Herder, Freiburg 1995, s. 194

4 Porov. Montessori, M.: Kosmische Erziehung. Herder, Freiburg - Basel - Wien 1979, s. 18-19. In: Vad, S. H.: Pedagogika Marie Montessoriové a její využití v náboženské výuce. Diplomová práca. Teologická fakulta Jihočeskej univerzity, České Budějovice 2008, s. 25-26

5 Montessori, M.: Tajuplné dětství. SPS, Praha 1998, s. 131

6 Pani Montessoriová „mi povedala, že si všimla, ako sa jej najlepšie učiteľky začali pod vplyvom dieťaťa meniť. (...) Učiteľka sa zmenila nielen vo vzťahu k dieťaťu, ale k životu okolo nej vo všeobecnosti. Nejakým tajomným spôsobom to dieťa pre ňu bolo malým Mesiášom". - Z rozhovoru so sekretárom Teozofickej spoločnosti C. Jinarajadasom v roku 1934. In: Grey, T. E.: Maria Montessori: A Spiritual Teacher - http://www.selfgrowth.com/articles/maria_montessori_a_spiritual_teacher

7 Helmingová, H.: Pedagogika M. Montessoriovej. SPN, Bratislava 1992, s. 25; Porov. Rýdl, K.: Metoda Montessori pro naše dítě. Univerzita Pardubice, 2007, s. 19-20

8 Vad, S. H.: c. d., s. 29, 62-70

9 Tamže, s. 64; Porov. Divišová, J.: Náboženská dimenze výchovy dětí u Marie Montessori. Diplomová práca. Katolická teologická fakulta Univerzity Karlovy, Praha 2001, s. 60-64

10 Dekrét Quam Singulari z roku 1910

11 Pozri Montessori, M.: Gott und das Kind, c. d., s. 12-35

12 Konkrétne pre dom detí v kláštore františkánskych misionárok (1911).

13 Standing, E. M.: Montessori and the Popes - http://www.homeschoolstories.com/educationalphilosophies/montessori/montpope.html

14 Schulz-Benesch, G.: c. d., s. 199

15 Montessori, M.: Absorbující mysl. SPS, Praha 2003, s. 191-192

16 Napríklad Grey, T. E.: c. d.

17 Montessori, M.: Absorbující mysl, c. d., s. 14

18 Tamže, s. 44

19 Tamže, s. 193

20 Pozri Miller, R., c. d.

21 Schulz-Benesch, G., c. d., s. 202-203

22 Montessori, M.: Die katholische Kirche als der Spiegel der Welt. In: Montessori, M.: Gott und das Kind, c. d., s. 128

23 Montessori, M.: Objevování dítěte. SPS, Praha 2001, s. 185

24 Pozri Ludwig, H.: Kosmos, kosmická výchova. In: Rýdl, K., c. d., s. 165

25 Napríklad na stránkach americkej Montessori Foundation čítame: „Vyjmúc tie školy, ktoré sú spojené s nejakou konkrétnou náboženskou komunitou, sa (na našich školách) náboženstvo nevyučuje. (...) Na druhej strane jedným z našich základných cieľov je inšpirovanie detského srdca. Zatiaľ čo nevyučujeme náboženstvo, jednoduchým spôsobom predstavujeme veľké morálne a spirituálne témy, ako sú láska, vľúdnosť, radosť a dôvera v základnú dobrotu života tak, aby sme deti povzbudili k nastúpeniu na cestu smerom k plne žitému a k plne ľudskému životu - The Question of Religion in Montessori Schools - http://www.montessori.org

26 Miller, R.: c. d.

27 Pozri Kaščák, O.: O radostnej poslušnosti - panoptizmus v koncepcii Montessori. In: Lojda, M. (ed.): Nebezpečné spoločenstvá, rodina, škola a štát. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2009, s. 22-33

28 Navyše istá americká programovo nekonfesionálna škola dostala od unitárov-univerzalistov cenu R. W. Emersona za podporu idey „liberálneho náboženstva" - http://edayfaith.blogspot.com/2008/04/montessori-and-liberal-religion.html

29 Tradicionalisti napríklad oceňujú na Montessoriovej diele jej metódy vyučovania liturgie; pozri vydanie jej výkladu sv. omše pre deti v nakladateľstve blízkom Kňazskému bratstvu sv. Pia X.: Mass Explained To Children. Angeluss press, Kansas City 2007

30 Rosanova, M.: Yoga Classes in a Montessori Environment: Some Ideas, Some Tips, Some Thoughts About Normalization and Discipline - http://findarticles.com/p/articles/mi_qa4097/is_200407/ai_n9456103/?tag=content;col1

31 Scientology link at Montessori school alarms parents - http://www.cbc.ca/news/story/2008/09/18/bambolino-school.html

32 Fórum z 3. 1. 2011 - http://www.topix.com/forum/religion/pagan-wiccan/T5N3EO80G7292H8CJ

33 Fórum z roku 2010 - http://www.youngausskeptics.com/bbpresss/topic/atheist-privateschools#post-1194

34 Metódu poniektorí kresťania odmietajú z vieroučných pozícií; pozri napríklad text na tradicionalisticko-katolíckom blogu Keeping It Catholic - http://keepingitcatholic.blogspot.sk/2008/03/catholic-insights-into-montessori.html, kde sa v Montessoriovej diele odhaľujú „herézy", či kritiku na Endtime Ministries, kde sa z protestantsko-fundamentalistických pozícií pedagogike vytýka šírenie okultizmu a hnutia New Age - http://www.despatch.cth.com.au/Despatch/vol93_montessori.html. Komunistický režim u nás tento smer odmietal okrem iného aj z dôvodu, že šíri náboženský fanatizmus.

35 Pre kritiku v odbornej pedagogickej literatúre pozri Kaščák, O.: c. d.

36 Je zaujímavé, že interpretácia diela Márie Montessoriovej ako „nového náboženstva" sa objavuje už v jeho počiatkoch - Fishe, D. C.: A Montessori Mother. New York 1912. In: Miller, R.: c. d.