Rosenkruciáni


Názov rosenkruciáni sa odvodzuje od Christiana Rosenkreutza, ktorý v dvoch manifestoch predstavil údajne ním založené tajné bratstvo Ruže a Kríža (R.C.). Medzi odborníkmi však nepanujú jednoznačné názory ohľadom reálnej existencie tohto bratstva. Paul Arnold (Histoire des Rose-Croix, Paríž 1955) rozlíšil tri náhľady: 1. tých, ktorí uverili v pravdivosť príbehu o Christianovi Rosenkreutzovi a jeho bratstve; 2. tých, ktorí sa síce pokladajú za rosenkruciánov, ale Christiana Rosenkreutza považujú len za mýtus; 3. tých, ktorí neveria príbehu o Rosenkreutzovi, no sú presvedčení o reálnej existencii tajnej spoločnosti R.C.2

V rokoch 1614 a 1615 vyšli v nemeckom meste Kassel dva tzv. rosenkruciánske manifesty Fama Fraternitatis (Povesť bratstva) a Confessio Fraternitatis (Vyznanie bratstva),3 v ktorých sa predstavuje údajná existencia tajného spoločenstva R.C. Text prvého manifestu koloval podľa všetkého už v roku 1612 a bol zjavne protestantskou reakciou na existenciu a činnosť rádu jezuitov. Hovorí o údajnom zakladateľovi bratstva Christianovi Rosenkreutzovi, ktorý sa narodil v roku 1378 a žil až 106 rokov a ktorý cestoval po celom svete, pričom na týchto cestách získal poznanie od okultistov rôznych kultúr.

Druhý manifest vystupuje proti pápežovi, moslimom a falošným alchymistom. Okrem iného opisuje kódex bratov R.C., ktorý bratom prikazuje, aby zdarma liečili chorých, nemali nosiť nejaký zvláštny odev, mali sa stretávať na Veľký piatok a každý brat si mal nájsť vhodnú osobu, ktorá by ho mohla nasledovať. Bratstvo malo ostať sto rokov utajené a malo používať označenie R.C. (Ruža a Kríž), ktoré sa stane jeho pečaťou a heslom.4

Reakcie na manifesty neboli jednoznačné. Okultista Johann Valentin Andreae (1586 - 1654) ich pokladal iba za žart, iných, ako napríklad anglického okultistu Johna Deeho (1527 - 1609), naopak ovplyvnili. Napriek pravdepodobnému neistému pôvodu mali oba manifesty veľký vplyv na európsku kultúru5 a vznik tajných spoločností. Profesor Nakonečný však rozlišuje pravých a nepravých rosenkruciánov. Praví sú podľa neho tí, ktorí vystupovali ako jednotlivci usilujúci sa o duchovný rast, nepublikovali a snažili sa ostať v utajení. Nepraví sa zasa premenili na tajné spoločenstvá alebo prijali nálepku R.C. a usilovali sa ovplyvniť spoločnosť.

 

Okultný výklad rosenkruciánov


Jeden z okultných synkretických výkladov rosenkruciánskeho fenoménu podal český okultista a zakladateľ novodobej českej kresťanskej mystiky Karel Weinfurter (1867 - 1942), ktorý poňal bratstvo Ruže a Kríža veľmi svojrázne ako nadnárodnú, nadnáboženskú skupinu zasvätencov žijúcich od najstarších čias. Medzi jeho členov zaradil Lao-c', Mojžiša, Atlanťanov, učeníkov Platóna, Pytagora, Mayov, Mohameda, ale aj kresťanov.6 Pôsobenie bratstva pritom neobmedzil len na kresťanstvo.7 Weinfurter jeho zasvätencom pripisoval najrozličnejšie okultné schopnosti, ako byť neviditeľný, umenie opustiť telo a zasa sa do neho vrátiť, predĺžiť si telesný život na ľubovoľný čas, premeniť kov na zlato, vyvolávať davovú sugesciu, čítať myšlienky, liečiť všetky choroby. Aj tzv. grécky oheň, obávaná stredoveká byzantská verzia plameňometu, ktorej pôvod je dodnes zahalený tajomstvom, mal údajne pochádzať od tohto bratstva.

Bratov Weinfurter pokladal za veľmi duchovných a cnostných ľudí, ktorých vlastné tajné mesto je Šambala.8 Inšpirovaní kresťanstvom vykladali biblický text o stvorení symbolicky. Podľa ich interpretácie má celé Sväté písmo viesť k alchýmii, to je jeho mystický význam. Podľa Weinfurtera bratia Ruže a Kríža verili, že:

- Boh je akýmsi druhom svetla, ktoré preniká každú vec a prejavuje sa v nej rozličným spôsobom. Sídli zvlášť v Slnku;

- z Boha je zložená tzv. duša sveta, ktorá je Mesiášom, Spasiteľom, Kristom - pilierom a skalou cirkvi. Jej súčasťou sú zvieratá, ale i diabli, ktorí sú však pripútaní k hmote. Najväčšou časťou duše sveta je empyreum;9

- duchovný svet sa delí na tri empyreá: 1. najvyšší svet, ktorý obývajú nespočetné neviditeľné zástupy (anjeli Terafim, Serafim a Cherubim) je prežiarený ohňom; 2. stredný svet - etherreum a 3. elementárny svet obývaný najnižšími bytosťami. Všetky tri svety sú preniknuté božským magnetizmom.

Treba ale podotknúť, že Weinfurter synkreticky namixoval nekompatibilnú náuku - cituje tibetské texty, názory slobodomurára Kerninga, jogu a tiež ortodoxné kresťanské učenie. Avšak z rosenkruciánskych manifestov nevyplývalo, že by šlo o nadnárodné a nábožensky široko ponímané spoločenstvo, Fama bola evidentne zasvätená Ježišovi, ako svedčí aj jej motto: Jesus mihi omnia (Ježiš moje všetko). V ezoterických predstavách Weinfurtera ide teda evidentne o manipuláciu a nadinterpretáciu.

 

Osvietenský výklad


Historička Frances Yatesová predstavila rosenkruciánstvo ako istý štýl myslenia, ktorý sa objavil medzi renesanciou a prvou fázou vedeckej revolúcie. Rosenkruciánske idey boli tvorené kabalou, alchýmiou, hermetizmom a akousi svojráznou filozofiou prírody spájajúcou v sebe kresťanstvo a nastupujúce vedecké poznanie.10 Rosenkruciánstvo malo dva vplyvy:

1. V širšom zmysle slova šlo, podľa môjho názoru, o dozvuk protestantskej reformácie. Reformácia bola hnutím viac-menej súvislých ideí so sociálnymi konzekvenciami.11 Šlo o určitú revíziu kresťanstva (inštitúcií, právd, ideí), ktorá sa objavila v čase, keď nastal veľký úpadok kléru, vládol nepotizmus (rodinkárstvo) a všade bolo cítiť vplyv Machiavelliho ideí v politike. Pápeži sa väčšmi zaoberali politikou než duchovnými záležitosťami. Klesala moc pápeža a narastala emancipácia štátov. Rástol význam laikov.12 Reformátori žiadali návrat k prameňom, obnovu kresťanskej autenticity a čistotu a vitalitu v obdobiach stagnácie a korupcie. Rosenkruciánske idey by mohli byť, podľa môjho chápania, vsunuté práve do kontextu reformy. Napokon aj vyrastali v protestantskom prostredí (luteranizmus a anglikáni). Napriek tomu, že sa nikdy nepodarilo dokázať existenciu bratstva Ruže a Kríža, inšpirovali intelektuálov svojej doby a neskoršie utopistické diela.

Manifesty bratstva mali napríklad vplyv na dielo Nová Atlantis (1626) Francisa Bacona (1561 - 1626), ktorý sa niekedy uvádza ako jeden z predchodcov vedeckého myslenia. V Novej Atlantis nachádzame podobné idey ako vo Fame, ktorú Bacon vlastnil a mal vo svojej knižnici. Rovnako ako v rosenkruciánskom manifeste aj tu obyvatelia majú zhŕňať poznanie, lekári bezplatne liečiť a nemajú nosiť zvláštny odev.13 Idey bratstva Ruže a Kríža mali vplyv taktiež na Campanellovo utopistické dielo Slnečný štát (Civitas Solis, 1623) a Reipublicae Christianopolitanae descriptio (1619) od Johanna V. Adreau, v ktorom sa vo fiktívnom meste obyvatelia učia prírodné vedy, výtvarné umenie, matematiku, astrológiu, astronómiu, čo je podobné ako v manifestoch R.C.14 Rosenkruciánska reformácia sa teda neredukuje len na náboženské zmeny, ale aj na sociálne.

2. Druhou rezonanciou bol vplyv idey Ruže a Kríža na vznik tajných spoločností15 využívajúcich symboliku bratstva.

 

Tajné spoločnosti hlásiace sa k bratstvu R.C.


Odborník na tajné spoločnosti Albert Lantoine (1859 - 1949) rozlíšil dva významy spojenia „tajná spoločnosť" (Les Sociétés secrétes actuelles en Europe et en Amérique, Paríž 1940). Prvý označuje skupiny presadzujúce liberálne myšlienky alebo také, ktoré obmedzujú slobodu. Pre tieto ciele sú „tajné". Druhý význam sa týka iniciačných spoločností, o ktorých sa síce oficiálne vie, avšak tajné sú ich rituály. Do prvej skupiny patria obyčajne nepriateľské spoločnosti, a tým aj nežiaduce a prenasledované, napríklad ustašovci. Druhú skupinu tvoria spoločnosti štátom povolené, ba dokonca chránené, napríklad slobodomurári.16

Pre tajnú spoločnosť hermetického charakteru je typické uchovávať v utajení svoje symboly a rituály. Podľa Reného Alleaua (nar. 1917), francúzskeho filozofa a historika vied, možno za takúto spoločnosť pokladať tú, kde sa jej členovia zaväzujú zachovať v tajnosti iniciačné rituály a symboly, ktoré prijali. Nejde teda predovšetkým o utajenie vonkajšie, ale o utajenie skrytej podstaty spoločnosti - rituálnej dynamiky.17 Tieto rituály v predstavách tej-ktorej spoločnosti majú napomáhať kontakt s inými rovinami bytia.

Tradičné zasvätenie nedbá ani na mystiku, ani na náboženstvo, ani na etiku. Tajné iniciačné spoločnosti po celom svete obsahujú symbolickú smrť a zmŕtvychvstanie. To je podľa Alleaua dôvod, prečo vznikajú tajné iniciačné spoločnosti. Nie sú teda ani nelegálnymi spolkami, ani náboženskými, ale „skrytými strážkyňami mystéria vzniku, ktoré pôsobí, že po vonkajšom rozvinutí v hmote nasleduje vnútorný zrod a osvietenie ľudskej bytosti".18 V neposlednom rade môže byť v pozadí vznikania a existencie tajných spoločností nestrácajúci sa zmysel pre fikciu, túžba po tajomstve, ale aj nedostihnuteľnosť reality.

Slávny a tajomný alchymista 20. storočia Fulcanelli tvrdí, že rosenkruciáni nemali nikdy jednoznačnú podobu spoločenstva. Nič bratov a sestry bratstva Ruže a Kríža nespájalo, len slobodná voľba, ale boli navzájom izolovaní a rozptýlene pracujú po celom svete.19 Predsa sa však časom objavili spoločnosti, ktoré sa hlásili k tradícii R.C. Medzi významnejšie spoločenstvá patrili a dodnes patria:

Societas Rosicruciana in Anglia (Rosicrucian Society of England), ktorú založil v roku 1865 Robert Wentworth Little (1840 - 1878), člen slobodomurárskej lóže. Spoločnosť mala svoje stupne zasvätenia a venovala sa štúdiu zakladateľa modernej mágie Eliphasa Léviho (vl. menom Alphons Louis Constant, 1810 - 1875) a tarotu. Odnože Societas vznikli v USA a Nemecku. Jej neskorší lídri, ako napríklad Georg Winslow Plummer (1876 - 1944), sa v USA usilovali vytvoriť spoločenstvo, ktoré by nebolo závislé od slobodomurárstva.20

V ďalšom ráde Fellowship of the Rosy Cross sa pokúšali o zosúladenie s kresťanstvom, zvlášť s katolíckou liturgiou a heterodoxnou kresťanskou mystikou. Na rozdiel od Societas jej zakladateľ Arthur Edward Waite (1857 - 1942) chcel, aby bola rosenkruciánska iniciácia závislá od slobodomurárstva.

Pokus spojiť ideu bratstva R.C. s kresťanstvom sa objavuje aj v počiatkoch rádu Ordre Kabbalistique de la Rose-Croix, ktorý roku 1850 v Toulouse ako spoločnosť pre elitu založil Louis Charles-Édouard de Lapasse (1792 - 1867). Jej význam však vzrástol až po tom, čo roku 1887 v Paríži založil spoločnosť Stanislas de Guaita (1861 - 1897). Do nej neskôr vstúpili lekár a okultista Gerard Encausse alias Papus (1865 - 1916), hudobný skladateľ a klavirista Erik Satie (1866 - 1925), astronóm a prírodovedec Nicolas Camille Flammarion (1842 - 1925) a ďalšie významné francúzske osobnosti. Jej členom bol spočiatku aj dekadentný spisovateľ, okultista a veľmajster rádu martinézistov Joséphin Péladan (1858 - 1918), heterodoxný katolík, ktorý sa však od spoločnosti v roku 1890 oddelil a založil Ordre de la Rose-Croix Catholique du Temple et du Graal (Rád katolíckeho Ružokríža, chrámu a grálu), kde sa pokúsil spojiť katolicizmus a mágiu, pričom sa tento jeho spolok zameriaval výhradne na elitu.21

Medzi spoločenstvá bratstva R.C. patrí aj Ezoterická R.C. založená teozofom a bývalým sekretárom Madam Blavatskej Franzom Hartmannom (1838 - 1912). V českom jazyku vyšlo jeho dielo Symboly rosikruciánů zachytávajúce pravidlá a povinnosti rosenkruciánov a tiež alchymistické symboly, ktoré podľa Hartmanna bratstvo Ruže a Kríža používalo.22

Ďalšou skupinou je Rosicrucian Fellowship, ktorú v roku 1909 založil nemecký aristokrat, astrológ, okultista a mystik Carl Louis von Grasshoff (1865 - 1919) známy pod pseudonymom Max Heindel. Roku 1903 von Grasshoff odišiel do Los Angeles a stal sa dôležitou postavou Teozofickej spoločnosti. Po návrate zo Spojených štátov putoval po Nemecku, pričom tvrdil, že od istého brata Ruže a Kríža prijal tajnú náuku. Počas cesty stretol Rudolfa Steinera, ktorý ho niektorými názormi (napr. učením o rasách, reinkarnácii a pod.) výrazne ovplyvnil. Po návrate do USA von Grasshoff uverejnil knihu Kozmogónia rosenkruciánov (1907) a spolu so svojou manželkou a astrologičkou Augustou Foosovou založil spomenutú spoločnosť. Hoci tá v súčasnosti nemá až taký vplyv, Grasshoffova Kozmogónia sa stále v magických hnutiach pomerne často cituje.23

Antiquus Mysticus Ordo Rosae Crucis (Starý Mystický Rád Ruže a Kríža -A.M.O.R.C.) je iniciačný rád, ktorý sa usiluje o kontakt s Bohom. Jeho členovia veria, že ľudské vedomie je časťou Boha. Študujú alchymistické symboliky, venujú sa meditácii, vizualizácii, zdraviu, funkcii vedomia, zákonom karmy a reinkarnácie, rosenkruciánskej ontológii a samoliečeniu. Usilujú sa o dosiahnutie vyššieho vedomia, zaoberajú sa tarotom, astrológiou a študujú rosenkruciánske spisy ako Fama Fraternitatis, Confessio Fraternitatis, Tajné figúry rosekruciánov zo XVI. a XVII. storočia atď.24

V náuke rádu sa nachádzajú viaceré gnostické prvky: človek je fragmentom univerzálnej duše, je bohom a synom boha. Učenie obsahuje doktrínu o univerzálnej duši, ktorá preniká matériu a prejavuje sa vibráciami a energiou. Podľa nej má v sebe každý človek fragment univerzálnej duše. Prameňom života je nús (súhrn všetkých jestvujúcich aktov vedomia a myslenia, akási kozmická myseľ), ktorý má tiež vibračnú podstatu a pôsobí prostredníctvom ôsmich oktáv. Človek by sa mal podľa učenia rádu reinkarnovať každých 144 rokov, preto by bolo ideálne, keby žil práve toľko rokov.

A.M.O.R.C. má dvanásť stupňov rastu, pri ktorých zasvätenec dosahuje rôzne schopnosti: napríklad pri siedmom stupni sa adept dokáže údajne pohybovať mimo tela, pri deviatom nadobudne majstrovstvo stať sa neviditeľným a pod. Ďalšími jeho schopnosťami sú: otvorenie tretieho oka, videnie aury, jasnovidectvo atď. O Ježišovi stúpenci rádu učia, že bol avatár, vtelenie božstva. Pôvodne mal však byť esénom, ktorý cestoval po svete. Nezomrel na kríži, ale na príkaz cisára Tibéria ho sňali z kríža a vyliečili. Vzdal sa verejného života tým, že sa utiahol do kláštora na Karmeli. Uvádza sa tiež, že Ježiš vykonal cesty do Indie, Tibetu, Perzie, Egypta, kde získal vyššie duchovné poznanie.25 Podobný obraz Krista je spoločný v mnohých súčasných ezoterických hnutiach.26 Je nutné dodať, že takéto vnímanie Ježiša nevychádza z autentických evanjelií, ale čerpá z tzv. kroniky Akáša, ktorá však nie je verifikovateľným zdrojom.

A.M.O.R.C. je registrovaný aj Ministerstvom vnútra SR, v roku 1993 vznikla jeho pobočka v Bratislave. Na Slovensku vydáva vlastné publikácie, spisy a učebné texty priamo súvisiace s rosenkruciánskym učením. Rád je v súčasnosti zastúpený vo viac ako 90 krajinách sveta.

Lectorium Rosicrucianum je ďalšia celosvetová škola ezoterického kresťanstva, ktorú v roku 1935 založil Jan van Rijckenborgh (1896 - 1968). Je to moderná forma kresťanského gnosticizmu. V súčasnosti má asi 15-tisíc členov. Popri gnosticizme obsahuje učenie katarov a hermetickej tradície. Medzi výslovne gnostické prvky patrí nutnosť objaviť a prebudiť v sebe božskú iskru. Vedomie sa má pritom obetovať a uvedomiť si božský pôvod človeka, aby sa prebudila táto božská iskra, ktorá je uväznená v tele a tomto svete. Boh sa tu chápe ako vyžarovanie alebo ako neosobné fluidum. Biblické Božie kráľovstvo považujú členovia tejto spoločnosti za latentný pozostatok božej iskry, resp. atómu iskry ducha. On má spôsobovať nostalgiu po pôvodnom domove, teda spomienku na nesmrteľnú jednotu s Bohom. Lectorium Rosicrucianum sa usiluje o návrat k takémuto božskému poriadku.

Ďalším typicky gnostickým elementom je transformácia. Svoju spiritualitu čerpá Lectorium Rosicrucianum predovšetkým z Evanjelia podľa Jána a zo Zjavenia Jána. V centre jeho spirituality je zrodenie z ducha (porov. Jn 3, 8), či znovuzrodenie spočívajúce v každodennom umieraní (porov. 1 Kor 15, 31). Stará prirodzenosť má odumrieť a má sa zrodiť Božia príroda, Kristus v človeku. Rijckenborgh tvrdí, že toto posolstvo je skryté vo všetkých náboženstvách. V kresťanstve tento odkaz podľa neho obsahujú výroky ako „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta" (Jn 18, 36), „Božie kráľovstvo je medzi vami" (Lk 17, 21) alebo „On musí rásť a ja sa musím umenšovať." (Jn 3, 30).

Človek je mikrokozmos v malom. Na ceste k transformácii existuje päť stupňov, ktoré sú obzvlášť dôležité: 1. poznať podstatu pozemského sveta, prežiť vnútorné volanie k návratu do božského prírodného poriadku, 2. úprimná túžba po spáse, 3. vykročenie na cestu uskutočnenia spásy, 4. z toho vyplývajúci nový životný štýl vedený iskrou Ducha, ako je naznačené v kázaní na Hore a 5. snažiť sa o transformáciu, ktorá sa končí prebudením sa v pôvodnom životnom božskom poli.27

Na Slovensku sídli v Košiciach Medzinárodná škola Zlatého Ružokríža Lectorium Rosicrucianum. Organizuje rôzne prednášky a kurzy zamerané na gnostickú filozofiu a hľadanie kameňa mudrcov a vydáva slovenskú mutáciu medzinárodného časopisu Pentagram.

 

Kritické hodnotenie


Rosenkruciánstvom ovplyvnené spoločnosti navrhujú reformu, osobnú spiritualitu, ktorá by mala viesť k transformácii sveta. Je to dosť nemiestny optimizmus, ktorý nemá nič spoločné s kresťanskou víziou človeka a jeho budúcnosti. História kresťanstva a ľudstva vôbec ukázala, že nie je možné dosiahnuť reformu sveta výhradne ľudským úsilím. Tieto pokusy mali často drastický priebeh a koniec.

Spoločnosti inšpirované rosenkruciánstvom nezostali verné obsahu kresťanského zjavenia. Tajné spoločnosti tak môžu viesť k pocitu elitárstva, pýche a nadradenosti a nie ku pokore. Kresťanstvo dostalo zjavenie Boha, ktoré má verejný charakter, nezameriava sa na elity. Rosenkruciánska doktrína navyše obsahuje pochybné učenie o Bohu ako neosobnej sile či energii. Mohol by človek bez pocitu poníženia ako rozumová bytosť uctievať nejakú energiu či neosobnú silu?

Ani rosenkruciánske učenie o Ježišovi sa nepridŕža evanjelií, ale, ako sme už spomenuli, často čerpá z kroniky Akáša, ktorá je veľmi mystifikujúcim a neoveriteľným zdrojom. Chybnou je i rosenkruciánska antropológia. Ak je človek časťou Boha a má v sebe božskú iskru, do akej miery je zodpovedný za svoje konanie? Má potom ešte význam morálka? Ak existujú medzi bratmi Ruže a Kríža ľudia so super vlastnosťami, vyvstáva otázka, na čo ich používajú? A vôbec ako sa v reálnom živote prejavujú? Pravá mystika nie je o rozvíjaní okultných síl, nie je zháňaním sa za mystickými zážitkami, ale spočíva v jednote s Bohom postavenej na láske. Neusiluje sa teda získať moc, ale chce nájsť pravú lásku. Ježiš na púšti musel v pokušení vybojovať boj medzi svetlom a temnotou - musel buď prijať slávu a moc, alebo sa vybrať skrze kríž a utrpenie na cestu plnenia Otcovej vôle. To je výzva, pred ktorou stoja aj jeho praví nasledovníci.

 

Poznámky:

 
1 „Ide o okultné západné skupiny zaoberajúce sa alchýmiou, astrológiou, teozofiou a kabalistickým výkladom Písma." - In: Ježiš Kristus - prameň živej vody. SSV, Trnava 2005, s. 107

2 Yatesová, A. F.: Rozenkruciánské osvícenství. Pragma, Praha 2000, s. 239-240

3 Tamže, s. 273-285; Weinfurter, K.: Tajná tradice a učení bratrů rosikruciánů. Psyché, Jablonec nad Nisou 1993, s. 27-41

4 Yatesová, A. F.: c. d., s. 285-293; Weinfurter, K.: c. d., s. 41-58

5 Yatesová, A. F.: c. d., s. 77

6 Weinfurter, K.: c. d., s. 3. V literatúre sa uvádzajú takmer všetky významné európske osobnosti ako Francis Bacon, Giordano Bruno, Jakob Böhme, John Dee, Robert Fludd, Jan Amos Komenský, Johannes Kepler a ďalší.

7 Toto bratstvo „neviditeľne vládne celému svetu, lebo títo bratia sú vlastne ochrannou stenou pred útokmi zlých mocností, vedú vývoj ľudstva a poučujú buď inšpiráciami, ktoré sú vnuknuté najrozličnejším členom ľudskej spoločnosti, ale predovšetkým básnikom a umelcom, alebo zasa inšpirujú svojich žiakov, aby časť ich učenia vyjadrili vo svojich knihách". - In: Weinfurter, K.: c. d., s. 7

8 Tamže, s. 8-14

9 Tamže, s. 64-73

10 Yatesová, A. F.: c. d., s. 255-256

11 Termín „protestanti" pochádza od Dietu de Espira. Objavil sa po tom, čo bola vo februári 1529 ukončená tolerancia v Nemecku a princovia v štrnástich mestách protestovali proti jej zrušeniu. - In: McGrath, E. A.: Il pensiero della Riforma. Una introduzione. Claudiana, Torino 1999, s. 16

12 Tamže, s. 12

13 Yatesová, A. F.: c. d., s. 160-163

14 Tamže, s. 178-179, 198-201, 209

15 Tamže, s. 240

16 Alleau, R.: Tajné společnosti. Jejich vznik a osudy. Malvern, Praha 2006, s. 9-10

17 Tamže, s. 12

18 Tamže, s. 15

19 Fulcanelli: Příbytky filosofů I. Trigon, Praha 1996, s. 224-225

20 Introvigne, M.: Il capello del mago. I nuovi movimenti magici, dallo spiritismo al satanismo. Sugarco Edizioni, Milano 2003, s. 184-186

21 Introvigne, M.: c. d., s. 187-194; http://www.cesnur.org/religioni_italia/r/rosacroce_01.htm

22 Hartmann, F.: Symboly rosikruciánů. Horus, Brno 1992

23 Introvigne, M.: c. d., s. 204-205

24 http://www.amorc.sk/main.htm

25 Introvigne, M.: c. d., s. 208-209

26 Pozri napríklad Levi: Vodnářské evangelium o Ježíši Kristu. Erika, Praha 1995, s. 50-97

27 Introvigne, M.: Lectorium Rosicrucianum: A Dutch Movement Becomes International - http://www.cesnur.org/testi/RosyCross.htm; Učení a cíl. Mezinárodní škola Zlatého Kříže s Růží Lectorium Rosicrucianum - http://www.rosicrucianum.cz/o-skole/uceni-a-cil