V marci tohto roka sme sa rozlúčili s významnou osobnosťou slovenskej religionistiky, vedcom a zároveň vzácnym a úprimným človekom. Profesor Ján Komorovský (1924 - 2012) zostane v mysliach ľudí, ktorí ho poznali, symbolom nezlomnej vôle, odvahy a autentického odhodlania kráčať za svojím cieľom. A to i napriek tomu, že okolnosti vôbec nenasvedčujú, že cieľ sa môže skutočne splniť. V podstate celý život Jána Komorovského je toho svedectvom.

Prof. Ján Komorovský sa narodil 2. júna 1924 v Trenčíne, kde prežil svoje detstvo a mladosť. Osobné životné okolnosti, ako i otcove skúsenosti ho v istom zmysle disponovali k čoraz hlbšiemu štúdiu náboženstiev. Otcovo rozprávanie, ktorý sa sám ako legionár dostal až do ďalekého Japonska, už od detstva v synovi prebudilo záujem o ďaleké krajiny a ich náboženské systémy. Navyše záujem o cestopisy, literatúru, vážnu hudbu, ale aj ľudové obyčaje, tradície a remeselné zručnosti prostého ľudu celkovo dotvárali počiatočný tematický kolorit jeho neskoršej profesionálnej dráhy. Svoje poznatky, ako aj bezprostredné zážitky pretavil napríklad do diela Tradičná svadba u Slovanov. Hoci Ján Komorovský svoju mladosť prežil v neveľkom mestečku na Považí, v Trenčíne, mesto už v tom čase bolo v podstate národne a nábožensky pluralitným prostredím. Kontakty s príslušníkmi židovského náboženstva, a najmä českými pedagógmi zo strednej školy boli každodennou samozrejmosťou. Jeho rodina sa vždy hlásila k rímskokatolíckemu náboženstvu. Sám Ján bol niekoľko rokov aktívnym členom Združenia katolíckej mládeže.

Vysokoškolské štúdiá Jána Komorovského boli zamerané na kombináciu slavistika (rusistika) a filozofia. Príslušný odbor mu otváral dvere do ruského mytologického myslenia, folklóru a literatúry (Jablko z nartskej záhrady. Nartské báje z kaukazských vrchov a dolín), ruských, slovenských legiend a zároveň ho disponoval k bohatej prekladateľskej činnosti. Už ako mladý človek sa významnou mierou zaslúžil o preklad diela Slovo o pluku Igorovom. V roku 1954 nastúpil Komorovský ako odborný asistent na Katedru rusistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Svoje odborné záujmy okrem svojho hlavného zamerania profiloval aj smerom k širšiemu slovanskému a slovenskému folklóru. Prvým ovocím tohto úsilia bola knižná publikácia Kráľ Matej Korvín v ľudovej prozaickej slovesnosti, ktorá vyšla v roku 1957.

Nasledovalo obdobie, v ktorom bolo Komorovského pôsobenie na akademickej pôde FF UK či Slovenskej akadémie vied značne ovplyvnené vtedajším politickým režimom. Posty a pracovné zaradenie boli v tom čase zviazané s partajnou príslušnosťou či lojalitou k vládnucej ideológii a práve z ideových dôvodov bol prof. Komorovský postupne donútený obe vedecké inštitúcie opustiť. Svoje nové zamestnanie našiel v neďalekej dubnickej ZŤS, kde sa vypracoval na pozíciu vedúceho úseku patentov a vynálezov.

V živote naozaj platí, že každé zlo je na niečo dobré. Podobne i Ján Komorovský z tejto situácie dokázal vyťažil naozaj maximum. Nielenže ho samotné technické myslenie, ku ktorému mal mimochodom vždy blízko, naučilo logicky a exaktne myslieť, ale hlavne sa pre neho otvorila jedinečná možnosť častého cestovania a pobytu v Prahe. Práve tam nachádzal svoje nové študijné zázemie a to v univerzitnej knižnici Klementínum. Vďaka pravidelným cestám do Prahy na Patentový úrad sa mohol, po absolvovaní pracovných stretnutí, venovať svojim študijným záľubám, medzi ktorými prevládal trvalý záujem o religionistickú problematiku. Je zrejmé, že sám v tom čase nemohol ani len tušiť, že železná opona komunizmu sa o niekoľko rokov rozpadne ako domček z karát. Možno však predpokladať, že v kútiku jeho duše žila nádej, že systém, tak ako napokon všetko, sa raz skončí a potom nazbieraný študijný materiál bude môcť tlmočiť svojim poslucháčom na univerzitnej pôde.

Nie nadarmo sa hovorí, že sny sú na to, aby sa plnili. Prišiel rok 1989 so svojou nežnou revolúciou, ktorá u nás obrátila spoločensko-politické pomery naruby. Prof. Komorovský jasne vnímal neopakovateľnú historickú šancu založiť nový študijný odbor na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Vedenie fakulty s odborom religionistika súhlasilo, hoci v počiatku sa odbor profiloval len ako parciálna súčasť tamojšej Katedry etnológie.

Prínos prof. Komorovského do oblasti religionistiky je mnohoznačný. Pre študentov z rôznych humanitných odborov sú neustále obohacujúce a hlavne usmerňujúce jeho štúdie či kolektívne diela, ako napríklad Religionistika. Veda o náboženstvách sveta a jej pomocné disciplíny, Mravný poriadok a jeho náboženská sankcia či Religionistika a náboženská výchova. Terminologický a výkladový slovník. V roku 1993 prof. Komorovský založil Slovenskú spoločnosť pre štúdium náboženstiev, o tri roky neskôr zase prvý religionistický časopis na Slovensku, Hieron. Napísal desiatky kníh, viaceré preklady a vedecké štúdie. Roku 2007 získal mimoriadne ocenenie Cenu Fra Angelica za prínos kresťanských hodnôt do umenia.

Ako jeho bývalá doktorandka si na pána profesora spomínam s láskou a veľkou vďakou. Jeho prístup k študentovi, mladšiemu či staršiemu, bol lekciou pre každého kolegu. Ako pedagóg a školiteľ nám poskytoval nielen cenné rady, odborné sprevádzanie, ale aj patričnú slobodu pre svojské uchopenie problematiky, ktorá má byť pri písaní prác na akademickej pôde príznačná. Inak povedané neváhal tak vstúpiť do rizika so svojím študentom - doktorandom. Ako pedagóg bol zásadový, kládol dôraz na poriadok a plnenie termínov zo strany študenta. Sama som bola svedkom toho, že neplnenie vedel elegantne pedagogicky sankcionovať. Jeho zásadovosť sa však spájala s ústretovosťou a ľudskosťou. K ľuďom pristupoval s úprimnou zhovievavosťou. Na sklonku života v jednom zo svojich súkromných listov napísal: „Ja som už v stareckých rokoch a staroba je choroba. Hovoria to nielen prostí ľudia, ale aj sama medicína. Mám celú hŕbu neduhov, zdržujem sa doma, do mesta chodím len po lekároch..." Ako človek jasne vnímal a pociťoval limity svojho tela, avšak ako duchovná a veriaca bytosť si iste uvedomoval eschatologickú večnosť, ktorú Boh pre svojich verných vo svojej láske pripravil.