Metodizmus,
ktorý sa zrodil v rámci prebudeneckého hnutia v anglikánskej cirkvi
a neskôr bol obohatený aspektmi pietizmu, vznikol okolo roku 1738. Na
rozdiel od anglikánskej cirkvi ale metodisti zjednodušili dogmatické zásady
a vypustili 14 z pôvodných 39 článkov anglikánskeho vyznania viery.
Zakladateľmi hnutia boli bratia John (1703 - 1791) a Charles (1707 - 1788)
Wesleyovci a George Whitefield (1714 - 1770). Pôvodne metodizmus predstavoval
iba myšlienkový prúd v rámci anglikánskej cirkvi, no po tom, čo preniesol
svoje ťažisko do Severnej Ameriky, kde zaznamenal neobyčajné rozšírenie,
vznikla roku 1784 Metodistická episkopálna cirkev. V Amerike patria
metodisti k najväčším cirkvám. Horlivo pracujú najmä v misijnej
a sociálnej oblasti. Najväčší rozmach ich hnutie zaznamenalo v 19.
storočí, keď sa rozšírilo do celého sveta. Metodistická cirkev sa postupne
rozdelila do viacerých samostatných cirkví, ktoré sa však po prvej svetovej
vojne znovu začali spájať. V súčasnosti sa k metodistickým cirkvám
hlási 50 miliónov členov a ich najvyšším koordinačným orgánom je Svetová
metodistická rada združujúca 90 cirkví v 63 krajinách sveta.
Metodisti
zdôrazňujú osobné obrátenie k Bohu, pri ktorom človek pozná jeho presný
dátum a čas. Toto obrátenie má stanovený špecifický postup, t. j. metódu
ako cestu k Bohu (odtiaľ pochádza i názov metodisti, metodizmus). Má
tri stupne: 1. povolanie prostredníctvom evanjelia, 2. osvietenie Duchom Svätým,
pričom sa spozná vlastná hriešnosť a vykoná pokánie a 3. posvätenie
ako vyvrcholenie tejto cesty, ktoré je možné prijať už v pozemskom živote.
Úlohou veriacich je pozývať ľudí na cestu spasenia. Preto metodisti
organizovali veľké zhromaždenia, kde sa usilovali otriasť svedomím ľudí. Pri
týchto zhromaždeniach často dochádzalo k vzrušeným prejavom obrátenia.
Hoci metodisti vychádzajú z učenia anglikánskej cirkvi, hlavný dôraz kladú
na prehĺbenie a zvrúcnenie duchovného života. Vytvorili nový druh duchovnej
piesne, živšej a ľudovejšej než v iných denomináciách. Okrem
teologicky vzdelaných duchovných pracuje v ich cirkvi aj mnoho laických
kazateľov.
Z metodizmu
sa vyvinula Armáda spásy založená roku 1865 v Londýne pod názvom
Kresťanská misia. O jej vznik sa zaslúžil William Booth (1829 - 1912),
pôvodne metodistický kazateľ. Videl hmotnú a morálnu biedu
v zapadnutých častiach Londýna a rozhodol sa vytvoriť spoločnosť, ktorá by
viedla svätú vojnu proti diablovi, aby zachránila svet pre Ježiša Krista. Na
tento cieľ vytvoril vojensky organizovanú spoločnosť. On sám sa stal jej prvým
generálom. Príslušníci organizácie majú na uniforme písmeno „S" (Salvation
Army) a pracujú podľa hesla „Zachránení, aby zachraňovali". Venujú sa
sociálne najslabším vrstvám, najmä chudobným vo veľkomestách, prepusteným
väzňom, prostitútkam a ľuďom na okraji spoločnosti. Spravujú množstvo
sociálnych, nemocničných a vzdelávacích ústavov. Ich zbory a zariadenia sú
po celom svete. Dôležitým aktom v ich vnútornom živote je vysviacka
kadetov za dôstojníkov. S vojenskou hudbou konajú pouličné zhromaždenia,
často zámerne pred rôznymi podnikmi, barmi a pod., čím sa usilujú prebudiť
svedomie hriešnikov a priviesť ich k pokániu. Obrátení sú tí, ktorí
sa zriekli hriechov i škodlivých závislostí (alkohol, drogy, fajčenie)
a podrobili sa veleniu Armády spásy.
míľniky dvoch tisícročí
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (2)
PETER GAŽÍK
Súvisiace články:
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (1)Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (3)
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (4)