Metodizmus, ktorý sa zrodil v rámci prebudeneckého hnutia v anglikánskej cirkvi a neskôr bol obohatený aspektmi pietizmu, vznikol okolo roku 1738. Na rozdiel od anglikánskej cirkvi ale metodisti zjednodušili dogmatické zásady a vypustili 14 z pôvodných 39 článkov anglikánskeho vyznania viery. Zakladateľmi hnutia boli bratia John (1703 - 1791) a Charles (1707 - 1788) Wesleyovci a George Whitefield (1714 - 1770). Pôvodne metodizmus predstavoval iba myšlienkový prúd v rámci anglikánskej cirkvi, no po tom, čo preniesol svoje ťažisko do Severnej Ameriky, kde zaznamenal neobyčajné rozšírenie, vznikla roku 1784 Metodistická episkopálna cirkev. V Amerike patria metodisti k najväčším cirkvám. Horlivo pracujú najmä v misijnej a sociálnej oblasti. Najväčší rozmach ich hnutie zaznamenalo v 19. storočí, keď sa rozšírilo do celého sveta. Metodistická cirkev sa postupne rozdelila do viacerých samostatných cirkví, ktoré sa však po prvej svetovej vojne znovu začali spájať. V súčasnosti sa k metodistickým cirkvám hlási 50 miliónov členov a ich najvyšším koordinačným orgánom je Svetová metodistická rada združujúca 90 cirkví v 63 krajinách sveta.

Metodisti zdôrazňujú osobné obrátenie k Bohu, pri ktorom človek pozná jeho presný dátum a čas. Toto obrátenie má stanovený špecifický postup, t. j. metódu ako cestu k Bohu (odtiaľ pochádza i názov metodisti, metodizmus). Má tri stupne: 1. povolanie prostredníctvom evanjelia, 2. osvietenie Duchom Svätým, pričom sa spozná vlastná hriešnosť a vykoná pokánie a 3. posvätenie ako vyvrcholenie tejto cesty, ktoré je možné prijať už v pozemskom živote. Úlohou veriacich je pozývať ľudí na cestu spasenia. Preto metodisti organizovali veľké zhromaždenia, kde sa usilovali otriasť svedomím ľudí. Pri týchto zhromaždeniach často dochádzalo k vzrušeným prejavom obrátenia. Hoci metodisti vychádzajú z učenia anglikánskej cirkvi, hlavný dôraz kladú na prehĺbenie a zvrúcnenie duchovného života. Vytvorili nový druh duchovnej piesne, živšej a ľudovejšej než v iných denomináciách. Okrem teologicky vzdelaných duchovných pracuje v ich cirkvi aj mnoho laických kazateľov.

Z metodizmu sa vyvinula Armáda spásy založená roku 1865 v Londýne pod názvom Kresťanská misia. O jej vznik sa zaslúžil William Booth (1829 - 1912), pôvodne metodistický kazateľ. Videl hmotnú a morálnu biedu v zapadnutých častiach Londýna a rozhodol sa vytvoriť spoločnosť, ktorá by viedla svätú vojnu proti diablovi, aby zachránila svet pre Ježiša Krista. Na tento cieľ vytvoril vojensky organizovanú spoločnosť. On sám sa stal jej prvým generálom. Príslušníci organizácie majú na uniforme písmeno „S" (Salvation Army) a pracujú podľa hesla „Zachránení, aby zachraňovali". Venujú sa sociálne najslabším vrstvám, najmä chudobným vo veľkomestách, prepusteným väzňom, prostitútkam a ľuďom na okraji spoločnosti. Spravujú množstvo sociálnych, nemocničných a vzdelávacích ústavov. Ich zbory a zariadenia sú po celom svete. Dôležitým aktom v ich vnútornom živote je vysviacka kadetov za dôstojníkov. S vojenskou hudbou konajú pouličné zhromaždenia, často zámerne pred rôznymi podnikmi, barmi a pod., čím sa usilujú prebudiť svedomie hriešnikov a priviesť ich k pokániu. Obrátení sú tí, ktorí sa zriekli hriechov i škodlivých závislostí (alkohol, drogy, fajčenie) a podrobili sa veleniu Armády spásy.